Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/15/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Štefan Harabina a JUDr. Petra Szaba,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla 2016 v Bratislave, v trestnej veci

odsúdeného A. H. , pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), j) Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 22. februára 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného A. H.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd podľa z dôvodu uvedeného

v odmietol návrh odsúdeného A. H. na povolenie obnovy konania v

trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktorá najskôr

skončila právoplatným odsudzujúcim rozsudkom tohto súdu zo 16. januára 2007,

sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16. januára 2008, sp. zn. a po povolení obnovy konania skončila rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2014, sp. zn. v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2014, sp. zn. , z dôvodu,

že aktuálny návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania obsahuje tie isté skutočnosti,

ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté poslednými rozhodnutiami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. mája 2015, sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach

z 28. septembra 2015, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. decembra 2015, sp. zn. .

2

Proti tomuto uzneseniu včas podal odsúdený sťažnosť.

V písomnom odôvodnení sťažnosti podanej sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom

obhajcu namietol, že s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorými bol nesprávne uznaný za vinného aj z trestného činu vraždy

a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov a na výkon trestu bol

zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny sa nemôže stotožniť. Podľa jeho názoru mu

bol vo vzťahu ku konaniu odsúdených J. H. a E. D. uložený neprimerane prísny trest, ktorý by

sa mal správne pohybovať na hranici sedemnástich rokov a takýto trest by prijal. Uložený

trest preto neplní svoj účel čo veľmi ťažko psychicky znáša a v tejto súvislosti poukázal aj na

svoju životu nebezpečnú a nevyliečiteľnú chorobu, ktorou trpí.

Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prvostupňovému súdu

uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Alternatívne navrhol, aby o jeho žiadosti najvyšší

súd rozhodol sám tak, že jej vyhovie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti odsúdeného A. H. preskúmal

v rozsahu správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému môže

sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť

menovaného nie je dôvodná.

Rovnopis odôvodnenia sťažnosti odsúdeného bol doručený na vyjadrenie

prokurátorovi.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice v písomnom vyjadrení k sťažnosti

odsúdeného uviedol, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania a podanej sťažnosti

neuviedol žiadne nové skutočnosti spĺňajúce podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1

a poukázal len na neprimeranosť trestu, ktorý mu bol uložený podľa

Tr. zák. v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.

Navrhol preto, aby najvyšší súd sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako

nedôvodnú zamietol.

3

Najvyšší súd ako súd nadriadený ( a nasl. ), po preskúmaní veci zistil,

že sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná ( ), bola podaná

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na zákonom

určenom mieste ( ).

Na podklade podanej sťažnosti najvyšší súd v zmysle preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Odsúdený A. H. bol v pôvodnom konaní rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

16. januára 2007, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 16. januára 2008, sp. zn. uznaný za vinného v bode

1/ z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 222

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

a v bode 2/ z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 219

ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. j) Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1

Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovaných rozhodnutiach súdov obidvoch

stupňov.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 2, § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený

úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pre výkon

ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa súd poškodenú O. Š., nar. X., bytom K., K. s nárokom na

náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Na podklade právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach

z 24. februára 2014, sp. zn. vychádzajúceho z nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL ÚS. 106/2011 uverejneného v Zbierke

zákonov 21. decembra 2012 pod číslom bola v posudzovanej veci povolená

obnova konania a krajský súd podľa zrušil vo vzťahu k tomuto

odsúdenému výrok o treste z jeho rozsudku zo 16. januára 2007, sp. zn. , ktorým mu

4

bol uložený skôr uvedený trest, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Na podklade povolenej obnovy konania následne už v obnovenom konaní krajský súd

pri nezmenenom výroku o vine rozsudkom z 19. mája 2014, sp. zn.

obžalovanému A. H. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 2, § 21 ods. 1 a § 42 ods. 1

Tr. zák. uložil výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov

a odsúdeného na výkon trestu podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. zaradil do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Na podklade odvolaní obžalovaného a prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom z 30. septembra 2014, sp. zn. podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. d)

účinného od 01. januára 2006 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku

o treste a postupom podľa odsúdenému A. H. uložil

pri nezmenenom výroku o vine podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 1, ods. 2, § 35 ods. 1, § 42 ods. 2

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) úhrnný výnimočný trest odňatia

slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov a odsúdeného na jeho výkon podľa § 39a ods. 2

písm. c) zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň podľa odvolanie

odsúdeného A. H. zamietol.

Podľa odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v

môže súd aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh

odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti

a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho

opakovaním.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre takýto postup prvostupňový súd

rozhodujúci o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania postupoval v súlade

so zákonom.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd veľmi podrobne vysvetlil svoje

úvahy a zistenia na podklade ktorých dospel k záveru, že odsúdeným v návrhu na povolenie

obnovy konania uvádzané skutočnosti sú tými istými skutočnosťami, ktoré už boli skôr

5

právoplatne zamietnuté a nanovo podaný návrh je len jeho opakovaním a konkrétne poukázal

na rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu, ktoré jeho zistenia potvrdzujú.

Najvyšší súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia

zodpovedajú stavu veci, pretože predmetom predchádzajúcich rozhodnutí konajúcich súdov

ako to z ich obsahu spoľahlivo vyplýva, boli tie isté skutočnosti, ktoré odsúdený uviedol

znovu v nanovo podanom návrhu na povolenie obnovy konania, a preto tento je len ich

opakovaním.

Uvedený stav veci rieši v , a preto krajský súd

správne vec prejednal a rozhodol v zmysle tohto ustanovenia na neverejnom zasadnutí.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného ako

nedôvodnú v zmysle zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. apríla 2016

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová