Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/225/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N H,

narodenú 1. februára 1999, bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z, so sídlom vo Z, N, dieťa matky M S, bývajúcej vo Z, N,

a otca Ing. M H, bývajúceho v B, L, zastúpeného JUDr. V M, advokátom so sídlom vo Z, V

T, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , na dovolanie otca proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 9. januára 2007 č.k. -31 zveril maloletú

N H do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou

1 900 Sk mesačne počnúc 1. augustom 2006 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky

maloletej; zameškané výživné za mesiace august až december 2006 vo výške 5 000 Sk povolil

otcovi splácať v 800 Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. mája 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že za takého stavu, keď

obidvaja rodičia majú s dieťaťom dobrý vzťah, obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné

podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa a sú schopní zabezpečovať aj všetky jeho potreby, je

potrebné zvažovať ďalšie dôvody, pre ktoré je dieťa zverené matke a dospel k záveru, že je

správne, aby dieťa ostalo v prostredí, na ktoré je zvyknuté (v ktorom žilo po rozchode

rodičov), teda so svojou matkou. Odvolací súd tiež nezistil dôvod, pre ktorý by mal výživné,

dohodnuté rodičmi pred pojednávaním na okresnom súde, meniť na otcom uvádzanú sumu

1 750 Sk.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, v ktorom uviedol, že

súdy nižších stupňov nedostatočne a neúplne zistili skutkový stav veci, v dôsledku čoho

dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko nenariadili pedo-psychologické

vyšetrenie maloletej, neskúmali dostatočne majetkové pomery matky, nezaoberali sa ani

vyhodnotením reálnych vzťahov oboch rodičov k maloletej a ani tvrdeniami otca ohľadne

poskytovania finančných prostriedkov na maloletú. Mal tiež za to, že obidva súdy

nerešpektovali právo maloletej na vyjadrenie svojho názoru v konaní, čím jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). So zreteľom na tieto vady žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že žiada, aby „...dovolací súd dovolací

rozsudok otca navždy uzavrel. Mal. N H je zverená do osobnej starostlivosti matky“.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal

včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236

a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu. Osobitne ale treba zdôrazniť, že v zmysle § 238 ods. 4

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda veci upravenej Zákonom

o rodine (viď a nasl. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné,

ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238

ods. 4 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že

v zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu určenie vyživovacej povinnosti, zverenie

maloletého, ako aj úpravu styku rodičov s dieťaťom z hľadiska prípustnosti dovolania

v zmysle ustanovenia nemožno považovať za obmedzenie alebo

pozbavenie rodičovských práv alebo povinností (viď napr. R 55/1996).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ( ), ale tiež vzhľadom na dovolaciu námietku, že

v konaní došlo k závažnej procesnej vade, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, že z hľadiska posúdenia

existencie niektorej z týchto procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, že v konaní došlo k niektorej z nich, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných

vád.

Dovolateľ namieta, že postupom súdov nižších stupňov bola maloletej odňatá

možnosť pred súdom konať, nakoľko nemala možnosť vyjadriť svoj názor v konaní (§ 237

písm. f/ ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní.

Dovolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p poskytuje ochranu

právam dovolateľa, avšak nie iného. Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch,

na ktoré nie je spôsobilé. Podľa o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov zastupovať svoje maloleté deti sú oprávnení rodičia. Avšak zvýšená

právna ochrana maloletého dieťa sa prejavuje v tom, že zákon vylučuje rodiča z výkonu

zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičom a dieťaťom.

Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a maloletým totiž vylučuje zastúpenie

v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. Ak sú teda

zástupcami maloletých detí ich rodičia, postačí iba možnosť stretnutia záujmov medzi

rodičmi a ich maloletými deťmi, aby rodičia boli vylúčení zo zastupovania detí v rozsahu,

v akom môže dôjsť k stretnutiu týchto záujmov ( o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Nakoľko je maloletá v konaní na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu samostatnou účastníčkou konania, zastúpenou v zmysle citovaných

zákonných ustanovení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z,

je námietka dovolateľa ohľadne jej odňatia možnosti konať pred súdom právne irelevantná.

Otec v dovolaní ďalej namietal, že súdy nižších stupňov nedostatočne a neúplne

zistili skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže dovolanie v danom prípade nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené ani iné vady konania uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie je neprípustné, a preto ho odmietol (

v spojení s ). Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 17. januára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: