Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b8b/380085.2219d6.pdf
PDF · 101.75 KB
No categories available
3Cdo/225/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 225/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N H,
narodenú 1. februára 1999, bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z, so sídlom vo Z, N, dieťa matky M S, bývajúcej vo Z, N,
a otca Ing. M H, bývajúceho v B, L, zastúpeného JUDr. V M, advokátom so sídlom vo Z, V
T, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5 P 443/2006, na dovolanie otca proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007, sp. zn. 14 CoP 9/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 9. januára 2007 č.k. 5 P 443/2006-31 zveril maloletú
N H do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou
1 900 Sk mesačne počnúc 1. augustom 2006 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletej; zameškané výživné za mesiace august až december 2006 vo výške 5 000 Sk povolil
otcovi splácať v 800 Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. mája 2007 sp. zn.
14 CoP 9/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že za takého stavu, keď
obidvaja rodičia majú s dieťaťom dobrý vzťah, obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa a sú schopní zabezpečovať aj všetky jeho potreby, je
potrebné zvažovať ďalšie dôvody, pre ktoré je dieťa zverené matke a dospel k záveru, že je
správne, aby dieťa ostalo v prostredí, na ktoré je zvyknuté (v ktorom žilo po rozchode
rodičov), teda so svojou matkou. Odvolací súd tiež nezistil dôvod, pre ktorý by mal výživné,
dohodnuté rodičmi pred pojednávaním na okresnom súde, meniť na otcom uvádzanú sumu
1 750 Sk.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, v ktorom uviedol, že
súdy nižších stupňov nedostatočne a neúplne zistili skutkový stav veci, v dôsledku čoho
dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko nenariadili pedo-psychologické
vyšetrenie maloletej, neskúmali dostatočne majetkové pomery matky, nezaoberali sa ani
vyhodnotením reálnych vzťahov oboch rodičov k maloletej a ani tvrdeniami otca ohľadne
poskytovania finančných prostriedkov na maloletú. Mal tiež za to, že obidva súdy
nerešpektovali právo maloletej na vyjadrenie svojho názoru v konaní, čím jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). So zreteľom na tieto vady žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že žiada, aby „...dovolací súd dovolací
rozsudok otca navždy uzavrel. Mal. N H je zverená do osobnej starostlivosti matky“.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236
a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Osobitne ale treba zdôrazniť, že v zmysle § 238 ods. 4
O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda veci upravenej Zákonom
o rodine (viď § 36 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné,
ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238
ods. 4 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
v zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu určenie vyživovacej povinnosti, zverenie
maloletého, ako aj úpravu styku rodičov s dieťaťom z hľadiska prípustnosti dovolania
v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. nemožno považovať za obmedzenie alebo
pozbavenie rodičovských práv alebo povinností (viď napr. R 55/1996).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ale tiež vzhľadom na dovolaciu námietku, že
v konaní došlo k závažnej procesnej vade, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti
ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, že z hľadiska posúdenia
existencie niektorej z týchto procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka
o tom, že v konaní došlo k niektorej z nich, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných
vád.
Dovolateľ namieta, že postupom súdov nižších stupňov bola maloletej odňatá
možnosť pred súdom konať, nakoľko nemala možnosť vyjadriť svoj názor v konaní (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní.
Dovolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p poskytuje ochranu
právam dovolateľa, avšak nie iného. Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch,
na ktoré nie je spôsobilé. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov zastupovať svoje maloleté deti sú oprávnení rodičia. Avšak zvýšená
právna ochrana maloletého dieťa sa prejavuje v tom, že zákon vylučuje rodiča z výkonu
zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičom a dieťaťom.
Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a maloletým totiž vylučuje zastúpenie
v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. Ak sú teda
zástupcami maloletých detí ich rodičia, postačí iba možnosť stretnutia záujmov medzi
rodičmi a ich maloletými deťmi, aby rodičia boli vylúčení zo zastupovania detí v rozsahu,
v akom môže dôjsť k stretnutiu týchto záujmov (§ 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Nakoľko je maloletá v konaní na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu samostatnou účastníčkou konania, zastúpenou v zmysle citovaných
zákonných ustanovení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z,
je námietka dovolateľa ohľadne jej odňatia možnosti konať pred súdom právne irelevantná.
Otec v dovolaní ďalej namietal, že súdy nižších stupňov nedostatočne a neúplne
zistili skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže dovolanie v danom prípade nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené ani iné vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 17. januára 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: