Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/31/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka vo veci

vydania M. L. do cudziny na neverejnom zasadnutí 22. januára 2008 v Bratislave

o sťažnosti vyžiadanej osoby – M. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2007, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa (ďalej len ) napadnuté

uznesenie sa z r u š u j e.

Na základe čl. 30 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou

a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou zo 04. februára 1981, uverejnenou

pod č. o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach

v y d a n i e

M. L., nar. X. v A., štátneho občana Alžírskej demokratickej a ľudovej

republiky, bytom X. C. B., A., v predbežnom zatknutí od 02. má-

ja 2007 a od 20. júna 2007 vo vydávacej väzbe v Ústave na výkon

väzby v Bratislave,

na trestné stíhanie do Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky pre skutky

právne posúdené ako trestný čin účasti v teroristickej skupine podľa § 87 Bis, § 87

Bis 3 ods. 2, § 87 Bis 6 a trestný čin falšovania a používania falzifikátov podľa § 222

Alžírskeho , ktoré mal spáchať tak, že

M. L. patrí k ozbrojenej teroristickej skupine aktívnej v zahraničí a vnútroštátne

pod vedením E. H. H. nazývanej Salafistická skupina pre kázanie a boj (GSPC).

Menovaný je jej aktívnym členom, vojenský výcvik získal v Afganistane a po návrate

do Nemecka sa stretol s členmi teroristickej skupiny medzi ktorými boli aj A. D. B.

a D. A., ktorí pripravovali chemické látky na výrobu výbušnín, ktoré ukryli v kolese

a nechali u A. R. a potom odišiel do Spojených štátov amerických, pričom týchto

skutkov sa mal dopustiť počas roka 1992 a nasledujúcich rokov. Počas svojho

pobytu v Nemecku M. L. získal francúzsky falošný pas na meno D. D. obsahujúci

vstupné víza, vodičský preukaz a telefón na istého D., bytom P. A. a odovzdal tieto

doklady D. A., ktorý bol hľadaný tajnými službami a za použitia falošných dokladov

sa mu podarilo dostať sa do Afganistane

a pre ktoré bol v neprítomnosti právoplatne odsúdený rozsudkom súdu v Alžíri,

0

sp. zn. z 01. júna 2005 na doživotie,

j e p r í p u s t n é.

O d ô v o d n e n i e:

Na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave Krajský súd

v Bratislave na verejnom zasadnutí uznesením z 30. novembra 2007, sp. zn.

podľa , a Zmluvy medzi Česko-

slovenskou socialistickou republikou a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou

o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach rozhodol, že vydanie

M. L., nar. X. v A., štátneho občana Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky,

bytom X. C. B., A., v predbežnom zatknutí od 02. mája 2007 a od 20. júna 2007

vo vydávacej väzbe v Ústave na výkon väzby v Bratislave,

ktorý bol v neprítomnosti právoplatne odsúdený rozsudkom súdu v Alžíri,

0

sp. zn. z 01. júna 2005 pre trestný čin účasti v teroristickej skupine podľa

Bis, Bis 3 ods. 2, Bis 6 Alžírskeho a trestný čin

falšovania a používania falzifikátov podľa Alžírskeho na doži-

votie. M. L. patrí k ozbrojenej teroristickej skupine aktívnej v zahraniční

a vnútroštátne pod vedením E. H. H. nazývanej Salafistická skupina pre kázanie

a boj (GSPC). Menovaný je jej aktívnym členom, vojenský výcvik získal

v Afganistane a po návrate do Nemecka sa stretol s členmi teroristickej skupiny,

medzi ktorými boli aj A. D. B. a D. A., ktorí pripravovali chemické látky na výrobu

výbušnín, ktoré ukryli v kolese a nechali u A. R. a potom odišiel do Spojených štátov

amerických, pričom týchto skutkov sa mal dopustiť počas roka 1992 a nasledujúcich

rokov. Počas svojho pobytu v Nemecku M. L. získal francúzsky falošný pas na meno

D. D. obsahujúci vstupné víza, vodičský preukaz a telefón na istého D., bytom P. A.

a odovzdal tieto doklady D. A., ktorý bol hľadaný tajnými službami a za použitia

falošných dokladov sa mu podarilo dostať do Afganistanu, je prípustné.

Proti už citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal M. L.

v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil sám a tiež prostredníctvom svojho

obhajcu. M. L. v ním odôvodnenej sťažnosti poukázal na to, že Slovenská republika

ako právny štát by mala dodržiavať základné práva a slobody obsiahnuté

aj v medzinárodných zmluvách, ktoré sa zaviazala rešpektovať a aplikovať v praxi.

V jeho prípade však bol obídený inštitút extradície, pretože v rozpore s medziná-

rodným právom bol doslova unesený z Rakúska na územie Slovenskej republiky.

Jeho samotné zatknutie bez akéhokoľvek súdneho procesu bolo vykonané v rozpore

s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základ-

ných slobôd. Taktiež nebol rešpektovaný ani článok 3, citovaného dohovoru napriek

existujúcim podkladom (napr. správa Amnesty International) svedčiacim pre záver,

že v dožadujúcom štáte by mohol byť mučený alebo podrobený neľudskému, či poni-

žujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Rozhodnutie je nesprávne aj preto, že roz-

sudkom Francúzskej republiky bol odsúdený aj za používanie falzifikátov v Nemecku,

pričom uložený trest vykonal vo Francúzskej republike a vo Veľkej Británii. V tomto

smere platí pravidlo ne bis in idem, resp. rei iudicatae, neumožňujúce súdiť ho dva-

krát pre to isté. V podstate z uvedených dôvodov navrhol M. L. znovu preskúmať

v zmysle spravodlivého súdneho procesu prípustnosť jeho vydania do cudziny.

V sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu M. L. namietal, že nebol

zadržaný na základe žiadosti cudzích orgánov v zmysle ,

ale bol odovzdaný slovenským útvarom Policajného zboru príslušníkmi Polície

Rakúskej republiky. So zreteľom na to, že mu bol v Slovenskej republike admini-

stratívne uložený trest vyhostenia na dobu desať rokov, nemali právo príslušníci

jej policajného zboru prevziať ho od rakúskej polície. Navyše pokiaľ ide o samotné

uznesenie je toho názoru, že nebolo možné meniť dôvody väzby ani jej dĺžku doda-

točne, dva dni pred uplynutím lehoty predbežnej väzby. Navrhol preto napadnuté

uznesenie zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/,

písm. b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a to z hľadísk uvedených v ustanovení taxatívne vyme-

dzujúcom dôvody neprípustnosti vydania do cudziny, pretože proti rozhodnutiu

krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania môže vyžiadaná osoba

(v posudzovanej veci je ňou M. L.) v zmysle podať sťažnosť

len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa už spomenutého

ustanovenia ako sa to správne uvádza aj v poučení v napadnutom

uznesení.

Po splnení uvedenej prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, že sťažnosť

M. L. je dôvodná, nie však čo do ním sledovaného zámeru, t.j. do vydania nového

rozhodnutia o neprípustnosti jeho vydania, ale preto, že v zásade správne

rozhodnutie krajského súdu o prípustnosti vydania do cudziny je vo vyhlásenej

podobe v podstate nevykonateľné, lebo v ňom absentuje, ktorému štátu

je prípustné vydanie M. L. a tiež účel vydania, t.j., či ide o vydanie na trestné stíhanie

alebo výkon už právoplatne uloženého trestu. Možnosť rozhodnutia o prípustnosti

vydania vyžiadanej osoby do cudziny pre niektorý z uvedených dvoch účelov pritom

rozlišuje nielen v ustanovení o extradičných trestných činoch,

ale aj krajským súdom dôvodne aplikovaná bilaterálna zmluva, uzavretá medzi

bývalou Československou socialistickou republikou a Alžírskou demokratickou

a ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach

zo 04. februára 1981, uverejnená pod č. a to v článku 30, pričom článok

31 ods. 1, ods. 2 tejto zmluvy obsahuje definíciu extradičných trestných činov

pre účely trestného stíhania, resp. výkonu trestu (odsek 2, článku 31).

Z obsahu spisu je zrejmé, že dožadujúca strana – Alžírska demokratická

a ľudová republika napriek tomu, že M. L. bol v neprítomnosti právoplatne odsúdený

rozsudkom súdu v Alžíri, sp. zn. z 01. júna 2005 za trestné činy účasti

v teroristickej skupine podľa § 87 Bis, § 87 Bis 3 ods. 2, § 87 Bis 6 falšovania

a používania falzifikátov podľa Alžírskeho na doživotie,

nemôže podľa jej taký rozsudok považovať za definitívny,

a preto žiada o vydanie M. L. za účelom jeho kontradiktórneho súdenia, teda

na trestné stíhanie. Toto bolo ostatne potvrdené aj verbálnou nótou číslo

350/2007/AMB/Slov Veľvyslanectva Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky

zo 14. augusta 2007, ktorou bol Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky

doručený list Ministerstva spravodlivosti Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky

z 13. augusta 2007 ako sa to správne uvádza aj na strane 11, napadnutého

uznesenia krajského súdu.

V posudzovanej veci bol splnený základný predpoklad pozitívneho rozhod-

nutia o návrhu prokurátora na rozhodnutie o prípustnosti vydania M. L. do cudziny

a to obojstranná trestnosť skutkov, ktoré sú predmetom žiadosti o vydanie tak ako ju

definuje článok 31 ods. 1 už citovanej dvojstrannej zmluvy medzi Slovenskou

republikou (ako sukcesorom bývalej ČSFR) a Alžírskou demokratickou a ľudovou

republikou.

Skutky opísané v prílohách žiadosti o vydanie, ktoré boli podľa Alžírskeho

posúdené ako trestné činy účasti v teroristickej skupine podľa

§ 87 Bis, § 87 Bis 3 ods. 2, § 87 Bis 6 a falšovania a používania falzifikátov

podľa § 222, za ktoré je možné podľa právneho poriadku Alžírskej demokratickej

a ľudovej republiky uložiť trest odňatia slobody presahujúci dva roky ako to pred-

pokladá článok 31 ods. 1, dvojstrannej zmluvy s Alžírskou demokratickou a ľudovou

republikou, boli v dobe, kedy mali byť spáchané, trestné aj podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky a takými sú aj podľa od 01. januára 2006 účinného nového

( v znení neskorších predpisov), pričom

za ne možno uložiť trest odňatia slobody presahujúci dva roky.

Krajskému súdu v Bratislave však treba vytknúť nesprávny postup spočívajúci

v tom, že trestnosť skutkov M. L. posudzoval len podľa účinného

od 01. januára 2006, hoci ide o skutky, ktoré mali byť spáchané pred nadobudnutím

jeho účinnosti (v roku 1992 a nasledujúcich rokoch).

V záujme vylúčenia neprípustného spätného pôsobenia

(zákaz retroaktivity) totožne so spomenutým ústavným

princípom zakotveným v článku 50 ods. 6 stanovuje,

že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije len ak je to pre páchateľa priazni-

vejšie.

Pre trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby jeho konkrétny skutok bol trestný

od momentu jeho spáchania až do okamihu právoplatného rozhodnutia o ňom.

Zo zákazu retroaktivity vyplýva povinnosť skúmať, či skutok bol trestný v dobe

jeho spáchania. Pokiaľ tomu tak nebolo a trestnosť činu bola založená až neskorším

zákonom, je vylúčená trestná zodpovednosť, lebo inak by bol porušený ústavný prin-

cíp o neprípustnom spätnom pôsobení nepriaznivejšieho .

V posudzovanej veci preto nebolo možné vystačiť so skúmaním trestnosti

skutkov M. L. len podľa účinného od 01. januá-

ra 2006, ale bolo potrebné vychádzať z účinného na území

Slovenskej republiky v dobe, kedy mali byť činy spáchané, t.j. zo

Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 01. januára 2006.

Skutky M. L., posudzované dožadujúcou stranou ako trestný čin účasti v

teroristickej skupine podľa Bis a ďalšie Alžírskeho

zodpovedajú síce znakom zločinu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej

skupiny podľa teraz účinného , ovšem

č. v znení neskorších predpisov, účinný v dobe spáchania skutkov

posudzovaných alžírskou stranou ako trestný čin účasti v teroristickej skupine analo-

gický trestný čin s podobnými či rovnakými znakmi skutkovej podstaty aké sú uve-

dené v § 297 Tr. zák. účinného od 01. januára 2006 nepoznal.

Napriek tomu uvedený skutok v jeho konkrétnej podobe bol v čase, kedy mal

byť spáchaný podľa zistenia najvyššieho súdu trestný aj podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, a to ako príprava na trestný čin všeobecného ohrozenia podľa

§ 7 ods. 9, § 179 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Podľa opisu skutku dožadujúcou

stranou mal byť M. L. totiž členom teroristickej skupiny, ktorá podľa slovenského

právneho poriadku mala znaky organizovanej skupiny (zákonný znak uvedený

v odseku 2 písm. a/ ustanovenia § 179 Tr. zák.), ktorá pripravovala chemické látky

na výrobu výbušnín, ktoré ukryli v kolese a nechali u A. R.. Takéto prípravné konanie

organizovanej skupiny spočívajúce v zadovažovaní si prostriedkov na spáchanie

trestného činu (chemických látok na výrobu výbušnín) smerovalo k tomu, aby bol

spôsobený škodlivý účinok výbušnín s bezprostrednou hrozbou vydania ľudí

do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzieho majetku

do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu (alternatívne znaky objektívnej stránky

základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 179

ods. 1 Tr. zák.). Trestnosť prípravy je daná tým, že malo ísť o zadovažovanie

prostriedkov na spáchanie obzvlášť závažného trestného činu, ktorým podľa § 41

ods. 2 Tr. zák. treba rozumieť trestné činy uvedené v § 62, a tie úmyselné trestné

činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby najmenej osem rokov. Uvedená podmienka splnená je, lebo príprava

na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, ku ktorému

smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné (§ 7 ods. 2

Tr. zák.), pričom za trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od ôsmich

do pätnástich rokov.

Rovnako obojstranne trestný je aj skutok spočívajúci v zadovážení falošného

francúzskeho pasu a ďalších dokladov pre inú osobu. V dobe, kedy sa mal M. L.

tohto skutku dopustiť išlo podľa slovenského právneho poriadku o trestný čin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa

§ 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý zákon stanovoval trest odňatia slobody

vo výmere od jedného do piatich rokov, pričom taký čin je trestný aj podľa

v súčasnosti účinného ako prečin falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

podľa § 352 Tr. zák., ako to správne uvádza v napadnutom uznesení krajský súd,

s tým, že páchateľovi tohto trestného činu už pri naplnení jeho znakov v odseku 1

hrozí trest odňatia slobody až na tri roky.

Po zistení, že činy pre ktoré sa žiada vydanie M. L. do Alžírskej demokratickej

a ľudovej republiky, sú obojstranne trestné, najvyšší súd skúmal či existuje M. L.

v podanej sťažnosti uplatnený dôvod neprípustnosti vydania podľa § 501 písm. g/

, prípadne iný v ustanovení vymenovaný dôvod neprípustnosti

vydania do cudziny pričom zistil, že žiadny z tam uvedených dôvodov (pozri ich

podrobné uvedenie na strane 19 napadnutého uznesenia) nie je naplnený. Zásada

ne bis in idem premietnutá do ustanovenia § 501 písm. g/, na ktorú poukazuje M. L.

v jeho sťažnosti nie je v posudzovanej veci aplikovateľná lebo zákonná úprava

uvedená v citovanom ustanovení predpokladá, že osoba pre trestný čin (presnejšie

by malo byť pre skutok), pre ktorý sa vydanie žiada, bola už právoplatne odsúdená

alebo oslobodená slovenským súdom a nie súdom tretej strany. Navyše predmetom

odsudzujúceho francúzskeho rozsudku zo 7. apríla 2006, číslo 9625339012, ktorého

obsah bol prečítaný na verejnom zasadnutí krajského súdu, nie sú identické skutky,

pre ktoré sa žiada vydanie M. L. do cudziny, a preto jeho sťažnostné námietky

v tomto smere sú neopodstatnené.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky vyžiadanej osoby treba zdôrazniť, že v rozhodo-

vanej veci okrem už citovanej bilaterálnej zmluvy, bolo potrebné postupovať

aj podľa piatej časti, druhej hlavy o právnom styku s cudzinou.

Konanie o vydanie do cudziny je konaním zmiešaného typu, lebo dotknuté ustanove-

nia ( a ) rozlišujú medzi konaním o prípustnosti

vydania, ktoré je zverené súdu a samotným konaním o povolenie vydania osoby

do cudziny, o ktorom podľa rozhoduje orgán výkonnej moci

- minister spravodlivosti. Súdne rozhodnutie o prípustnosti vydania je podmienkou

možnosti kladného rozhodnutia ministra spravodlivosti o žiadosti cudzieho štátu

na vydanie vyžiadanej osoby. Iba ministrovi spravodlivosti a nie súdu, vzhľadom

na zákonnú úpravu uvedenú v , prináleží skúmať aj to, či trestné

konanie v dožadujúcom štáte by nezodpovedalo zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. aj to, či vyžiadanej osobe hrozí

uloženie trestu smrti. V prípade existencie dôvodnej obavy, že spomenuté zásady

dodržané neboli, resp. by v novom konaní neboli dodržané a rovnako tak dôvodnej

obavy, že by vyžiadanej osobe hrozilo uloženie trestu smrti, je oprávnením ministra

spravodlivosti rozhodnúť o nepovolení vydania vyžiadanej osoby napriek rozhodnutiu

súdu o prípustnosti vydania. Iba v prípade, že by zákonná úprava tieto kompetencie

nezverovala ministrovi spravodlivosti bolo by povinnosťou súdu posúdiť aj M. L.

v sťažnosti osobitne zdôraznenú obavu o porušení článku 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ostatne uvedená námietka M. L. teda presahovala rámec prieskumnej

povinnosti najvyššieho súdu a zároveň aj dôvodov, pre ktoré môže podať sťažnosť

proti rozhodnutiu krajského súdu o prípustnosti vydania, a preto sa ňou najvyšší súd

zaoberať nemohol, pričom tak ale nemal robiť ani krajský súd.

Mimo rámca dôvodov, pre ktoré možno opravným prostriedkom napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa o prípustnosti vydania sú tiež námietky uplatnené

proti rozhodnutiam o vzatí M. L. do predbežnej väzby, resp. o jeho predbežnom

zatknutí a do vydávacej väzby, o ktorých otázkach bolo rozhodnuté právoplatne

v skorších fázach konania o vydanie do cudziny aj sťažnosti M. L. zamietajúcimi

uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. jú-na 2007, sp. zn.

, reps. zo 07. augusta 2007, sp. zn. .

Vyžiadaný M. L. nemožnosť obmedzenia jeho osobnej slobody a vykonania

konania o vydanie do cudziny namietal, podľa obsahu procesného spisu, už

v úvodnej fáze tohto konania s tým, že na územie Slovenskej republiky bol

dopravený v rozpore s medzinárodným právom, a preto sa musí uplatniť právna

zásada, že „z bezprávia nemôže vzniknúť právo“.

Právoplatné rozhodnutia súdov o väzbe M. L. najvyšší súd nemôže skúmať

v tejto fáze konania o prípustnosti vydania do cudziny. Ich preskúmanie aj na základe

námietky o nemožnosti vykonania vydávacieho konania z dôvodu prerušenia

uvedenej právnej zásady, ktorú Slovenská republika, ako právny štát rešpektuje, bolo

možné len na základe mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania. Na jeho

podanie je podľa oprávnený minister spravodlivosti na podnet

strany ( ), ktorou treba rozumieť aj vyžiadaného M. L., a to

v lehote troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu ( ).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o prí-

pustnosti vydania M. L. na trestné stíhanie do Alžírskej demokratickej a ľudovej

republiky. Vzhľadom na toto rozhodnutie vydávacia väzba musí trvať

až do doby pokiaľ nenastane niektorá z okolnosti uvedených v

Až v takom prípade rozhodne predseda senátu krajského súdu príkazom o prepuste-

ní vyžiadanej osoby z vydávacej väzby.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 22. januára 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: