Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/16/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., Z., X., IČO: X., proti

žalovanému: L., bytom S., X., zast. J., advokátom, K., o zaplatenie 697 915,60 Sk s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 8 Cb

78/00, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Cob

46/2005-343 zo dňa 31. augusta 2005, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom zo dňa 25. januára 2005 č. k.

-294 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 28. júna 2005 č. k. -333

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 697 615,60 Sk spolu so 14 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 75 000 Sk od 15.1.1999 do zaplatenia, s 12,4 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 248 527,60 Sk od 15.2.1999 do zaplatenia, s 11,9 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 373 788 Sk od 15.8.1999 do zaplatenia a trovy konania

vo výške 27 916 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 270 Sk

na účet tamojšieho súdu vedeného v Š. číslo účtu: X., VS: X. do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal

za preukázané, že účastníci uzatvorili ústnu dohodu, predmetom ktorej bol záväzok

žalobcu vykonať stavebné a pozemné práce pri rekonštrukcii úpravy vodných tokov, ktoré

mal v správe P., štátny podnik. Na základe tejto dohody začal pre žalovaného vykonávať

stavebné a zemné práce na akciách „Čirč", „Kurima", „Boťany" a „Kamenná Moľová".

Tieto skutočnosti boli preukázané aj výpoveďou žalovaného, ktorý potvrdil, že žalobca mu

dal k dispozícii svoje stavebné mechanizmy na tieto konkrétne stavby. Účastníci zhodne

uviedli, že cena za vykonané stavebné a zemné práce sa určí tak, že si navzájom

odkontrolujú údaje potrebné k fakturácii, pričom na úhradu tejto ceny sa použijú finančné

prostriedky, ktoré získal žalovaný zo strany P, š. p. Žalobca takto vykonal práce na

stavbách, ktoré uviedol vo faktúrach, kde ako odberateľ je uvedený žalovaný. Obrana

žalovaného je nedôveryhodná, pretože najprv tvrdil, že nebola dohoda na kompenzácie

vzájomných pohľadávok, potom, že písomne neodsúhlasil vykonané práce a nakoniec, že

žalobca pre neho žiadne práce nevykonal. Žalovaný po prvýkrát namietal vady žalovaných

faktúr až písomným podaním zo dňa 13.1.2000, a to z dôvodu písomného neodsúhlasenia

skutočne fakturovaných (odpracovaných) hodín. Predmetné faktúry prevzala M., ako osoba

poverená viesť účtovníctvo žalovaného najneskôr dňa 2.8.1999. Táto informovala

žalovaného o tom, že žalobca si uplatňuje ceny za vykonané zemné a stavebné práce.

Žalovaný prvýkrát namietal vady žalovaných faktúr až podaním zo dňa 13.1.2000, teda

viac ako po uplynutí troch mesiacov, keď sa dozvedel od uvedenej osoby, že boli na jeho

ťarchu vystavené žalované faktúry. Neurobil tak bez zbytočného odkladu. Keď žalobca

vzniesol námietku, že mu žalovaný vytýkal vady so zbytočným odkladom, má súd za to, že

mu nemožno pričítať nároky z vád vykonaného diela. Keďže žalobca si uplatnil úrok z

omeškania až po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr, súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie úroku z omeškania po uplynutí týchto lehôt splatnosti. Výšku úrokov súd

ustálil v zmysle § 502 ods. 1 Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3

, keď žalobca mal vo veci nepatrný neúspech v časti o zaplatenie úroku z omeškania v

rozsahu 18,6 %. Súd priznal žalobcovi náhradu trov len zo zaplateného súdneho poplatku,

keďže právny zástupca žalobcu si náhradu týchto trov nevyčíslil pred vyhlásením

rozsudku. Písomné vyhotovenie rozsudku obsahovalo úplné poučenie o opravnom

prostriedku zodpovedajúce , .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Žalobca

v podanom odvolaní napadol len výrok o náhrade trov konania. Navrhol v tejto časti

rozsudok zmeniť a priznať mu náhradu aj trov právneho zastúpenia za 2 úkony v sume

27 950 Sk. Ako dôvod uviedol, že mal vo veci plný úspech. Až na odvolacom pojednávaní

uviedol, že nedostal príležitosť vyčísliť trovy právneho zastúpenia, pretože pojednávanie

bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia, a nie za účelom vyhlásenia rozsudku

vo veci samej.

Žalovaný faxovým podaním zo dňa 30.3.2005, potvrdeným písomným podaním

doručeným do podateľne súdu dňa 31.3.2005, zahlásil odvolanie s tým, že ho odôvodní

v lehote do 5. apríla 2005. Súd uznesením zo dňa 31.3.2005 vyzval žalovaného, aby

doplnil svoje neúplné odvolanie zo dňa 31.3.2005 o uvedenie, v akom rozsahu rozhodnutie

napáda a v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny. Dňa 8.4.2005

žalovaný podal do podateľne prvostupňového súdu podanie označené ako dôvody

odvolania. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok,

že nesprávne posúdil vec po právnej stránke, nevysporiadal sa dostatočne s podanou

žalobou. Žalobca podal žalobu na plnenie. Mal teda presne či už v podanom návrhu, alebo

počas dokazovania na súde rozviesť, o aké práce konkrétne išlo, kedy, t. j. ktorý deň presne

ich vykonal, na akej akcii a akým mechanizmom. To malo byť už prílohou žaloby,

prípadne sa na tieto dôkazy mal odvolať a predložiť ich za konania. Ak žalobcovi tieto

práce zostali nezaplatené, potom ich musí náležité a presvedčivo doložiť. Žalobca predložil

iba správu bez dátumu, kde opäť všeobecne uvádza, na ktorých akciách robili jeho

mechanizmy. Žalovaný navrhoval, aby súdu žalobca predložil záznamy o výkonoch

motorových vozidiel za ním fakturované obdobia, aby sa s konečnou platnosťou mohol

rozhodnúť, či jeho stroje tam boli a pracovali. Žalobca to nevykonal. Jedná sa o tvrdenie

proti tvrdeniu, pričom súd tento rozpor neodstránil a napriek tomu rozhodol v prospech

žalobcu. Podaním zo dňa 24.1.2005 navrhol vykonanie ďalších dôkazov, no neúspešne.

Okrem toho sa súd neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení

z 2.9.2003, pokiaľ ide o preukázanie tej skutočnosti, či žalobca pracoval alebo nepracoval

na stavbách žalovaného, prípadne či nepracoval pre spoločnosť U.. Z týchto dôvodov

navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný napriek riadnemu predvolaniu sa nedostavil na odvolacie pojednávanie.

Svoju neúčasť ospravedlnil tým, že právny zástupca žalovaného bude dňa 31.8.2005

na plánovanej dovolenke mimo územia Slovenskej republiky. Toto tvrdenie žalovaného

nebolo ničím preukázané. Naviac takýto dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie

pojednávania predpokladaným v ust. . Pretože v danom prípade žalovaný

nepreukázal tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania a tam uvedený dôvod nie je

možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie, uskutočnilo sa pojednávanie

v neprítomnosti žalovaného.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.8.2005 č. k. -343

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.6.2005

v jeho napadnutej časti vo veci samej, vo výroku o náhrade trov konania, ako aj vo výroku

o náhrade trov štátu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho

zástupcu náhradu trov odvolacieho konania v sume 26 791,50 Sk. V dôvodoch svojho

rozhodnutia poukázal na ust. a , a uviedol, že dôvody

odvolania môže odvolateľ uviesť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Vyplýva

to z ust. § 205 ods. 3, ktoré vylučuje možnosť účinného rozšírenia dôvodov odvolania

po uplynutí lehoty na odvolanie. Odvolací súd je pritom viazaný dôvodmi, podaného

odvolania ( ). Vychádzajúc z ust. , táto viazanosť odvolacieho

súdu sa týka len tých odvolacích dôvodov, ktoré boli podané súdu alebo orgánu určeného

na jeho doručenie ešte v priebehu odvolacej lehoty. Odvolací súd teda nie je viazaný

dôvodmi odvolania dodatočne oznámenými súdu, a to či už v doplnkoch odvolania alebo

na odvolacom pojednávaní. Pokiaľ účastník v odvolacej lehote zahlási odvolanie, ktoré

však neobsahuje odôvodnenie predpísané v , a ani následne po uplynutí

odvolacej lehoty tieto dôvody nedoplní, musí odvolací súd takto podané odvolanie

odmietnuť podľa , pretože nemá náležitosti predpísané v

ods. 1, 2 . Ak však účastník dodatočne po uplynutí odvolacej lehoty dôvody odvolania

doplní, nie je možné o takto podanom odvolaní rozhodnúť podľa

a vo veci musí byť nariadené pojednávanie. Aj v takomto prípade je však odvolací súd

viazaný len dôvodmi uvedenými v odvolaní podanom v zákonnej lehote. V danom prípade

žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal len blanketárne odvolanie neobsahujúce

žiadne odvolacie dôvody. Lehota na podanie odvolania žalovanému pritom uplynula dňa

1.4.2005. Keďže žalovaný doplnil dôvody svojho odvolania až dňa 8.4.2005, nie je možné

už k tam uvedeným dôvodom prihliadať.

V dôsledku toho odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť podaného odvolania

pre nedostatok akýchkoľvek dôvodov. Keďže odvolací súd môže preskúmať rozsudok

súdu prvého stupňa len v častiach vymedzených podanými dôvodmi odvolania, musel byť

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej bez ďalšieho potvrdený ( ).

Chýbajúce odvolacie dôvody v odvolaní žalovaného vylučujú možnosť akéhokoľvek

preskúmania tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za dôvodné nepovažoval ani

odvolanie žalobcu čo do náhrady trov prvostupňového konania. Konštatoval, že v danom

prípade žalobca nevyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia ani do vyhlásenia

napadnutého rozsudku, ani v lehote troch dní po tomto vyhlásení. Urobil tak až

v podanom odvolaní. Za tohto stavu prvostupňový súd nepochybil, keď priznal žalobcovi

len náhradu trov za zaplatený súdny poplatok. Z tohto dôvodu odvolací súd v súlade

s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 142

ods. 1 a .

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný dovolanie. Dovolanie

odôvodnil tým, že podal proti rozsudku okresného súdu blanketárne odvolanie, ktoré bolo

vymedzené tak, že je podané proti rozsudku súdu prvého stupňa ako celku, neskôr boli

takto dôvody odvolania aj doplnené a doručené súdu. Odvolací súd neposúdil správne

podané blanketárne odvolanie. Práve to, že v ňom nebolo vymedzené, ktorý výrok

rozsudku prvostupňového súdu sa napáda, bolo ho treba posúdiť tak, že je napadnutý

rozsudok v celom jeho rozsahu a aj ho v celom rozsahu preskúmať. Ďalej uviedol, že ak

odvolací súd napriek žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania

z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí vykonal pojednávanie, odňal tým účastníkovi

(žalovanému) možnosť konať pred súdom podľa . Navyše jeho

rozhodnutie je odôvodnené takými právnymi závermi, ktoré nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Žalovaný podaním zo dňa 22.6.2006 doplnil dôvody svojho odvolania.

Namietal, že odvolací súd sa ust. neriadil, keď rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil bez akéhokoľvek skúmania, a to napriek tomu, že tento rozsudok, resp. konanie,

ktoré mu predchádzalo, trpí hrubými procesnými ako aj hmotnoprávnymi chybami. Súd

prvého stupňa v konaní nepoučil účastníkov podľa ust. a ani nerozhodol

o skončení dokazovania. Týmto hrubým procesným pochybením súd prvého stupňa vážne

porušil ustanovenia a z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie nezákonné. Pri rozhodovaní

prvostupňový súd sa opieral o sfalšované doklady predložené žalobcom. Z dokladov

zaslaných dožiadanými inštitúciami jednoznačne vyplýva, že žalobca nehovorí pravdu,

keďže zamestnanci T. a J. neboli v čase, kedy žalobca mal ako subdodávateľ sporné

stavby realizovať, t. j. za obdobia, ktoré si vyfakturoval faktúrami č. 2498, č. 199 a č.

300799, zamestnancami žalobcu, ale zamestnancami spoločnosti U.. Súd prvého stupňa vo

svojom rozsudku dôvodil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna

dohoda na vykonanie sporných stavebných prác, opomenul však, že žalobca od počiatku

tvrdil existenciu riadne uzavretých písomných zmlúv o dielo, o ktoré oprel svoju žalobu.

Súd prvého stupňa sa ďalej vôbec nevysporiadal s otázkou ceny za domnelé dielo v rámci

ním vykonštruovanej ústne uzavretej zmluvy o dielo, úplne ignoroval námietky žalovaného

k jednotlivým predloženým faktúram. Odvolací súd napriek viacerým nezákonnostiam

tento rozsudok ako vecne správny potvrdil. Správne však mal rozsudok zrušiť, keďže

neboli podmienky na jeho potvrdenie ani zmenu. Takéto nesprávne konanie odvolacieho

súdu je potrebné subsumovať pod dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

. Navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), prejednal

dovolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu upravujú ustanovenia a . Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Žalovaný podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa potvrdený bez toho,

aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania. Podmienky, za ktorých sa v citovaných

ustanoveniach dovolanie pripúšťa, splnené neboli, a preto podľa nie je

dovolanie prípustné. Okrem uvedených prípadov proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu je dovolanie prípustné v prípadoch, ktoré stanovuje . Ide

o závažné vady konania, ktorých následkom je prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Je to v prípade rozhodnutia vo veci, v ktorej nie je daná

právomoc súdov, nespôsobilosť byť účastníkom konania a procesná nespôsobilosť

účastníka, prekážka právoplatne rozhodnutej veci a prekážka začatého konania v tej istej

veci, začatie konania bez návrhu, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom, spôsobené postupom súdu a rozhodovanie súdu

v nesprávnom obsadení alebo rozhodovanie sudcu, ktorý bol vylúčený.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňuje dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a

písm. c/ s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi realizáciu procesných práv, ktoré mu dáva.

Postupom súdu v priebehu konania je činnosť, ktorá vydaniu konečného súdneho

rozhodnutia predchádza. V predmetnom prípade odvolací súd prejednal vec

v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní

písomne ospravedlnil z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky v zahraničí a požiadal

o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného predvolanie na pojednávanie

konané dňa 31.8.2005 prevzal dňa 10.8.2005, teda s dostatočným časovým predstihom. Ak

zástupca účastníka prevzal predvolanie na pojednávanie s dostatočným časovým

predstihom, v čerpaní dovolenky týmto zástupcom v čase pojednávania nemožno vidieť

dôležitý dôvod pre jeho odročenie. V danom prípade odvolací súd teda nepochybil, ak

prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Nemožno súhlasiť ani

s námietkou dovolateľa, že nesprávnym posúdením jeho odvolania a na jeho základe

vyneseným rozhodnutím mu odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ust.

. V danom prípade žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal proti

rozsudku okresného súdu dňa 31.3.2005 blanketárne odvolanie, neobsahujúce žiadne

odvolacie dôvody. Uznesením zo dňa 31.3.2005 bol súdom prvého stupňa vyzvaný, aby

doplnil svoje neúplné odvolanie podaného proti rozsudku okresného súdu a uviedol,

v akom rozsahu sa tento napáda a odôvodnil, v čom považuje rozhodnutie alebo postup

súdu za nesprávny. Žalovaný doplnil dôvody svojho odvolania podaním zo dňa 8.4.2005.

Lehota na podanie odvolania žalovaného pritom uplynula dňa 1.4.2005. Podľa § 205

ods. 3 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo však môže

využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Lehota, do ktorej môže odvolateľ rozširovať

dôvody odvolania sa vzťahuje na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom požadované

náležitosti. V predmetnom prípade podal žalovaný iba blanketárne odvolanie bez uvedenia

akýchkoľvek dôvodov, ktoré však doplnil až po uplynutí lehoty na odvolanie. Tým, že

odvolací súd dôvody odvolania neprejednal, neodňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom. Dovolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali dovolanie podľa

, a preto dovolanie podľa v spojení s

ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b

ods. 4 , ale pretože žalobcovi trovy v dovolacom konaní nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. januára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: