Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/11/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí konanom 22. januára 2008 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného

J. K., pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov

účinných do 31. decembra 2005) a iné, o sťažnostiach odsúdeného J. K. a

zúčastnenej osoby A. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. februára

2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa ( v znení

neskorších predpisov) uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2007,

sp. zn. , s a z r u š u j e

a Krajskému súdu v Bratislave s a u k l a d á, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2004, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2004,

sp. zn , bol J. K. (právoplatne) uznaný za vinného zo spáchania

pokračovacieho trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3/

Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. (v bodoch

1/ a 2/ rozsudku), trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2

písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (v bode 3/ rozsudku), trestný čin falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176

ods. 1 Tr. zák. (v bode 4/ rozsudku) a pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bodoch 5/ až 21/ rozsudku), a to na skutkovom základe

uvedenom v citovaných rozhodnutiach.

Krajský prokurátor v Bratislave podal dňa 11. mája 2005 návrh na zhabanie

vecí (návrh datovaný dňa 4. mája 2005) evidovaných pod č. 6/02 ako položky č. 1

až 30 knihy trestných depozitov nachádzajúcich sa v depozite Krajského súdu

v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. februára 2007, sp. zn. ,

rozhodol podľa a Tr. zák. (zákon

č. v znení neskorších predpisov) o zhabaní nasledovných vecí

v zmysle návrhu krajského prokurátora (s výnimkou dvoch retiazok evidovaných pod

položkou č. 23 knihy trestných depozitov):

1./ 1 ks dámska retiazka zo žltého kovu 51 cm v hodnote 15 350 Sk,

2./ 1 ks dámska retiazka zo žltého kovu 55 cm v hodnote 7 200 Sk,

3./ 1 ks dámska retiazka zo žltého kovu lisovaná prepletaná 45 cm v hodnote

392 Sk,

4./ 1 ks dámska retiazka zo žltého kovu, klasické očká s prívesom zo žltého

kovu v tvare vypuklého srdca 55 cm v hodnote 11 680 Sk,

5./ prívesok zo žltého kovu – otvárací medailón gravírovaný v hodnote

1 350 Sk,

6./ pánsky prsteň zo žltého kovu na vrchu obdĺžnikového tvaru, polovička

z bieleho kovu gravírovaná v hodnote 3 650 Sk,

7./ dámsky prsteň zo žltého kovu na vrchnej časti v strede pásik z bieleho

kovu s osadeným bielym očkom v hodnote 1 700 Sk,

8./ dámsky zlatý prsteň zo žltého kovu na vrchnej časti v ryhe s osadeným

červeným očkom v hodnote 1 030 Sk,

9./ dámsky zlatý prsteň zo žltého kovu, na vrchnej časti po stranách

gravírovaný v strede s osadeným červeným kameňom v hodnote 1 350 Sk,

10./ dámsky prsteň zo žltého kovu na hornej vypuklej časti osadený bielymi

očkami v hodnote 1 430 Sk,

11./ dámsky zlatý prsteň zo žltého kovu, na vrchnej časti so štyrmi osadenými

červenými očkami a tromi osadenými bielymi očkami v hodnote 1 050 Sk,

12./ dámsky zlatý prsteň zo žltého kovu na vrchnej časti po stranách

s výrezmi, v strede s červeným kameňom v hodnote 1 800 Sk,

13./ náramok zo žltočerveného kovu o dĺžke 20 cm, šírka 2,5 cm,

14./ náramok zo žltočerveného kovu o dĺžke 19 cm, šírka 1,5 cm,

15./ náramok zo žltého kovu s venovaním, dĺžka 20 cm, šírka 2,8 cm,

16./ náramok zo žltého kovu o dĺžke 20 cm s príveskami zo žltého kovu

v počte 8 kusov,

17./ náhrdelník zo žltého kovu – dĺžka cca 48,5 cm oblúkového tvaru o šírke

1,5 cm,

18./ prsteň zo žltého kovu s tromi bielymi očkami uprostred,

19./ prsteň zo žltého kovu s modrým očkom tvaru srdca uprostred,

20./ prsteň zo žltého kovu s dvoma bielymi očkami na okraji rovnej plochy,

21./ prsteň zo žltého kovu s tromi bielymi očkami na troch políčkach,

22./ prsteň zo žltého kovu s rovnou plochou s gravírovaním po bokoch,

23./ pánsky náramok zo žltého a bieleho kovu o dĺžke 21 cm, šírka 10 mm

v hodnote 13 900 Sk,

24./ pánsky náramok zo žltého a bieleho kovu o dĺžke 21 cm, šírka 6 mm

v hodnote 5 800 Sk,

25./ prsteň zo žltého kovu v tvare obrúčky s bielym očkom,

26./ pánsky prsteň zo žltého kovu hladký,

27./ pánsky prsteň zo žltého a červeného kovu v hornej časti s drážkami,

28./ prsteň zo žltého kovu na boku gravírovaný,

29./ prsteň zo žltého kovu gravírovaný s čiernym obdĺžnikovým očkom.

Súčasne krajský súd podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že vlastníkom

uvedených vecí sa stáva štát.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť odsúdený J. K. a zúčastnená osoba

A. V.

Odsúdený J. K. v sťažnosti z 26. februára 2007 namietal záver deklarovaný

krajským súdom v napadnutom uznesení, že zhabávané veci nezískal legálnym

spôsobom. Poukázal na to, že táto skutočnosť počas jeho trestného stíhania nebola

preukázaná. Naopak, podľa jeho tvrdenia, tieto veci získal legálne,

a to ešte pred spáchaním trestného činu lúpeže, za ktorý bol odsúdený. Vyjadril

názor, že dôvod zhabania veci uvedený v § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. nebol

naplnený a požiadal, aby mu zhabávané veci boli vrátené.

Svoju sťažnosť doplnil písomným podaním z 8. marca 2007, v ktorom

namietal, že súd rozhodoval o zhabaní predmetných vecí na verejnom zasadnutí

bez jeho prítomnosti. Pokiaľ súdu písomne oznámil, že nemá záujem sa na verejnom

zasadnutí zúčastniť, dôvodom bola tá skutočnosť, že sa domnieval, že predmetom

rozhodovania budú veci zaistené pri domovej prehliadke – teda veci z predajne S.,

ktoré boli predmetom odsudzujúceho rozhodnutia a nie jeho vlastné veci, resp. aj dve

retiazky patriace A. V. Tento omyl spôsobila predsedníčka senátu, ktorá v liste,

v ktorom ho žiadala o vyjadrenie, či má záujem zúčastniť

sa verejného zasadnutia, neuviedla o zhabaní, akých vecí sa má rozhodovať. Keby

nebol takto uvedený do omylu, trval by na svojej prítomnosti na predmetnom

verejnom zasadnutí.

Zúčastnená osoba A. V. sa sťažnosťou domáhala vrátenia

vecí – dvoch retiazok zo žltého kovu s veľkými očkami o dĺžke cca 65 cm, masívne,

vážiace 146,6 g a 137,6 g v hodnote 88 000 Sk, ktoré sú v knihe trestných depozitov

evidované pod č. 6/02 ako položka č. 23. Namietala, že tieto veci sú jej vlastníctvom

a tieto odsúdenému požičala niekedy v novembri roku 2000. Túto skutočnosť vie

podľa nej potvrdiť sám odsúdený ako aj svedkyňa Z. K.. Uviedla,

že krajskému súdu nič nebránilo, aby vyslovil, že predmetné veci sú jej vlastníctvom

a tieto jej vrátil. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že A. V. sa domáha zmeny

napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, aby bolo rozhodnuté o vrátení predmetných

dvoch retiazok menovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom

prostriedku konštatuje, že sťažnosť je prípustná ( ) a bola podaná

oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote (

ods. 1 ). V zmysle preto pri rozhodovaní o nej preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia podali

sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru,

že sťažnosti odsúdeného J. K. a zúčastnenej osoby A. V.

sú dôvodné a na ich podklade je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Krajský súd po skončení trestného stíhania J. K. (v ktorom bol právoplatne

odsúdený) bol povinný riešiť otázku nakladania s vecami vydanými

na účely trestného konania dňa 4. novembra 2000 B. B., ktoré táto vydala ako veci

patriace odsúdenému J. K. a ktoré sú evidované

na Krajskej prokuratúre v Bratislave v knihe trestných depozitov pod č. 6/02 ako

položky 1 až 30 a uložené sú v úschove na Krajskom súde v Bratislave.

Krajský súd pritom správne postupoval podľa účinného

od 1. januára 2006 ( v znení neskorších predpisov), napriek

tomu, že na konanie o obžalobe sa v zmysle prechodného ustanovenia § 564 ods. 4

aplikoval v znení neskorších predpisov, vzhľadom

k tomu, že o nakladaní s predmetnými vecami súd rozhodoval až po právoplatnom

skončení trestného stíhania, teda v čase, kedy už na úkony trestného konania

nemožno prechodné ustanovenie aplikovať.

Správne sa taktiež vysporiadal s procesným postavením A. V., keď jej priznal

postavenie zúčastnenej osoby v zmysle , podľa ktorého zúčastnenou

osobou je ten, komu vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná. A. V. si

totiž ešte v štádiu odvolacieho konania osobitným písomným podaním z 24. augusta

2004 (č. l. 3137 spisu), ako aj po právoplatnom skončení trestného stíhania J. K.

písomným podaním z 18. januára 2005 (č. l. 3138 spisu) uplatnila v trestnom konaní

nárok na vrátenie dvoch retiazok zaistených na účely trestného konania (v knihe

trestných depozitov evidovaných pod položkou 23), ktoré sú spolu s ďalšími vecami

predmetom návrhu krajského prokurátora na zhabanie vecí zo 4. mája 2005 (č. l.

3147 spisu), a to z titulu svojho (uplatňovaného) vlastníckeho práva k uvedeným

retiazkam.

Krajský súd však v konaní o návrhu krajského prokurátora na zhabanie vecí

pochybil v nasledovnom:

1./ Odsúdený J. K. nebol na verejné zasadnutie, konané dňa

20. februára 2007, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, riadne

predvolaný, hoci mal byť a toto sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti bez splnenia

zákonných podmienok na takýto postup.

Podľa prvé dve vety predseda senátu predvolá

na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.

O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom

dala na verejné zasadnutie podnet a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá

rozhodnutím.

Podľa verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti

obvineného.

Podľa verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti

obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas

doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho

prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.

Podľa verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného

nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody

alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica prevyšuje päť rokov.

Podľa ustanovenie odseku 6 sa nepoužije,

ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal,

aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Prítomnosť obžalovaného na verejnom zasadnutí je zákonným pravidlom.

Zákonodarca síce ustanovil možnosť vykonania verejného zasadnutia

aj v neprítomnosti obvineného, ale zároveň určil procesné podmienky na takýto

výnimočný postup. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 292 ods. 1, § 293

ods. 5 ) je zrejmé, že základnou podmienkou vykonania verejného zasadnutia

v neprítomnosti obvineného je, že tento musí byť na verejné zasadnutie riadne

a včas predvolaný a musí byť poučený o možnosti konania verejného zasadnutia

v jeho neprítomnosti. V prípade obvineného, ktorý je vo výkone trestu odňatia

slobody (vo väzbe alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia

slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov) pristupuje pre možnosť konania

v jeho neprítomnosti ešte ďalšia podmienka, a to, že sa odmietol zúčastniť verejného

zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho

neprítomnosti (, ).

Preto postup krajského súdu spočívajúci v jeho písomnej žiadosti adresovanej

odsúdenému o oznámenie, či má záujem sa zúčastniť na verejnom zasadnutí, ktoré

„bude vo veci vytýčené“ (č. l. 3179 spisu) z hľadiska splnenia podmienok pre konanie

verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia

slobody nemožno akceptovať, hoci odsúdený v odpovedi na uvedenú žiadosť

uviedol, že nemá záujem sa na verejnom zasadnutí zúčastniť (č. l. 3187 spisu),

a to odhliadnuc od sťažovateľom uvedenej námietky, že zo žiadosti krajského súdu

neporozumel správne ohľadne zhabania, akých vecí sa má konať, ktorá vzhľadom

na množstvo v konaní zaistených vecí (z ktorých len časť bola vrátená

poškodenému) taktiež nie je nedôvodná. Následne krajský súd, uspokojac

sa s takouto písomnou odpoveďou odsúdeného, tohto na verejné zasadnutie

nepredvolal, ale upovedomil o ňom len zúčastnenú osobu A. V. a krajskú prokuratúru

(č. l. 3191 spisu).

2./ Krajský súd, hoci dospel v konaní o návrhu na zhabanie veci k právnemu

názoru, že vlastníkom vecí, ktoré sa navrhujú zhabať, sú iné osoby ako odsúdený

(resp. pokiaľ ide o položku 23 návrhu iné osoby ako odsúdený alebo A. V.),

neustanovil týmto (potenciálnym) vlastníkom vecí opatrovníka podľa § 300 ods. 1 Tr.

por.

Podľa ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo

zistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví

mu predseda senátu alebo sudca uznesením opatrovníka. Opatrovník má v konaní

o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.

3./ Krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s výkladom zákonného pojmu

„iný obdobný verejný záujem ako je bezpečnosť ľudí alebo majetku“ v zmysle § 83

ods. 1 písm. e/ Tr. zák., hoci práve z tohto zákonného dôvodu rozhodol o zhabaní

vecí.

Je nevyhnutné konštatovať, že úvahy krajského súdu uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia, ktorými odôvodňuje naplnenie zákonného dôvodu

na zhabanie veci uvedeného v ustanovení § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.,

sú nedostatočné a súčasne nepresvedčivé.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. ak nebol uložený trest prepadnutia veci

uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí

alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

Krajský súd naplnenie tohto dôvodu na zhabanie veci zdôvodnil v podstate

tak, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, za ktorú bol J. K. odsúdený, možno

konštatovať, že uvedené predmety (veci uložené v úschove Krajského súdu

v Bratislave vedené v knihe trestných depozitov pod položkami 1 až 30 s výnimkou

vecí pod položkou č. 23) nezískal legálnym spôsobom, ale v súvislosti s trestnou

činnosťou a teda je vo všeobecnom záujme, aby nikto nemohol získavať výhody

konaním, ktoré je v rozpore so zákonom.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dôvodom na zhabanie veci v zmysle

dikcie ustanovenia § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. mal byť podľa krajského súdu

iný obdobný verejný záujem ako je verejný záujem na bezpečnosti ľudí a majetku,

pričom týmto iným obdobným verejným záujmom je, aby nikto nemohol získavať

výhody konaním, ktoré je v rozpore so zákonom (v prejednávanom prípade trestným

činom).

V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že veci, ktoré sú predmetom

napadnutého uznesenia (najmä retiazky, náramky a prstene zo žltého kovu), nezískal

obžalovaný trestnými činmi lúpeže, pre ktoré bol J. K. v predmetnom trestnom konaní

(vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. ) právoplatne odsúdený,

i keď ide o predmety obdobnej povahy. Veci získané uvedenými trestnými činmi

lúpeže spáchanými v klenotníctve S. (skutky v bodoch 1/ a 2/ odsudzujúceho

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2004, č. k.

– 3039) boli v konaní poškodeným – spoločnosťou G. M., s. r. o.,

identifikované a tejto spoločnosti vrátené. Neexistuje teda žiadna príčinná súvislosť

medzi napadnutým uznesením zhabávanými vecami a trestnými činmi, za ktoré bol

v predmetnom trestnom konaní J. K. právoplatne odsúdený.

Vykladať legálny pojem „iný obdobný verejný záujem“ na účely ustanovenia

§ 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. nie je možné izolovane od nasledovných ustanovení

a :

Podľa článku 20 ods. 1 prvá veta každý má právo

vlastniť majetok.

Podľa článku 50 ods. 2 každý, proti komu

sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (rovnako aj ).

Podľa ak vec, ktorá bola podľa vydaná, podľa

odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná

a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju

vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona.

Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej

oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach

sa vec ponechá v úschove podľa § 94, evidenčne sa však preberie do súdnej

úschovy a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila

v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo

jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme alebo osoba, ktorá si na vec

robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec

sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého

postupu sa musí osoba upozorniť. Na predaj sa primerane použijú osobitné predpisy

o súdnom predaji vecí v rámci výkonu rozhodnutia v občianskom súdnom konaní.

Podľa ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú

získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie

trestného činu, a buď nie je známe, komu vec patrí alebo nie je známy pobyt

poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom

na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený

prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej

zaistenej veci.

Podľa ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec

niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 97 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil

nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy

už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú

získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa

§ 97 ods. 1. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej

za vec.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že právnym následkom aplikácie inštitútu

zhabania veci je pozbavenie vlastníckeho práva k veci (vlastníkom zhabanej veci

sa v zmysle § 83 ods. 2 Tr. zák. sa zásadne stáva štát), ktorým je postihnutá osoba,

na ktorú sa vzťahuje, ústavne zakotvená zásada prezumpcie neviny a ktorá má

súčasne ústavne zaručené právo vlastniť majetok.

Samotným poukazom na osobu odsúdeného a charakter trestnej činnosti,

pre ktorú bol odsúdený, nemožno konštatovať, že predmetných 29 kusov šperkov

nadobudol trestnou činnosťou (ako uvádza krajský súd), nakoľko takéto tvrdenie

je prezumpciou viny a teda popretím ústavne (a v nadväznosti na Ústavu Slovenskej

republiky aj ) zakotvenej zásady prezumpcie neviny, nakoľko

J. K. nebol právoplatne odsúdený za lúpež, krádež, prípadne iný trestný čin, ktorým

by uvedených 29 kusov šperkov získal.

Nakoľko predmetné veci (šperky) boli vydané na účely trestného konania ako

veci patriace odsúdenému J. K. a tieto odsúdený nezískal trestnými činmi, pre ktoré

bol právoplatne odsúdený, právnou otázkou, ktorú je nevyhnutné

v konaní o zhabaní vecí riešiť je, či je alebo nie je vo verejnom záujme, aby bol

odsúdený vlastníkom predmetných vecí (zlatých prsteňov, retiazok, náramkov,

príp. náhrdelníku v celkovom počte 29 kusov). Súčasne je potrebné konštatovať,

že iné z taxatívnych dôvodov zhabania vecí uvedených v § 83 ods. 1 písm. a/

až písm. d/ Tr. zák. neprichádzajú v posudzovanom prípade do úvahy.

Zo všetkých vyššie rozvedených skutočností a citovaných ústavných

a zákonných ustanovení vyplýva, že pojem „iný obdobný verejný záujem“ v zmysle

§ 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. je nevyhnutné vykladať systematicky (s ohľadom na iné

právne normy) a z hľadiska rozsahu reštriktívne (zužujúco). Jeho medze tvoria

, a :

a/ zakotvuje právo vlastniť majetok a zásadu

prezumpcie neviny.

b/ upravuje osobitný postup ako nakladať s vecami

zaistenými v trestnom konaní, ak je tu pravdepodobnosť, že ich obvinený získal

trestným činom (, ). Ak by pravdepodobnosť nadobudnutia

veci trestným činom mala byť dôvodom na zhabanie veci, uvedené zákonné

ustanovenia by nemali žiadny význam, boli by zbytočné (išlo by o tzv. obsolétne

právne normy). Z toho vyplýva (a contrario), že ak upravuje

osobitný postup ako nakladať s vecami zaistenými v trestnom konaní ohľadne

ktorých existuje pochybnosť (pravdepodobnosť), že ide o veci získané trestným

činom (v rámci ustanovení o vrátení veci), tieto veci nemožno zhabať.

c/ Inštitútom zhabania veci nemožno nahrádzať, a tým obchádzať samostatné

trestné stíhanie. Podozrenie zo spáchania trestného činu totiž môže odôvodňovať

začatie nového trestného stíhania orgánmi činnými v trestnom konaní za podmienok

ustanovených . Možno súhlasiť s názorom krajského súdu, keď

uvádza, že je vo všeobecnom záujme, aby nikto nemohol získavať výhody páchaním

trestnej činnosti, avšak chrániť tento všeobecný záujem je nevyhnutné spôsobom

ustanoveným zákonom. Inštitút zhabania veci preto treba považovať za krajný

prostriedok na zabezpečenie verejného záujmu, keď jeho zabezpečenie nemožno

dosiahnuť iným zákonným postupom.

d/ Verejný záujem v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. má byť obdobným

verejnému záujmu na bezpečnosti ľudí a majetku. Samotnú držbu vecí (šperkov),

ktoré možno vlastniť bez zákonných obmedzení, nemožno považovať

za spoločensky nebezpečnú – bezpečnosť ľudí alebo majetku ani ich práva ničím

neohrozuje.

Uvažujúc v uvedených intenciách možno konštatovať, že samotná pochybnosť

o tom, či veci obvineného boli nadobudnuté v súlade so zákonom nie je „iným

obdobným záujmom“ v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.

S názorom krajského súdu sa však možno stotožniť do tej miery, že okolnosti

prípadu a charakter judikovanej trestnej činnosti odsúdeného vzbudzujú pochybnosť

o legálnom nadobudnutí uvedených vecí. Pre takýto prípad však

upravuje osobitný postup v ustanoveniach § 98 ods. 1, ods. 2.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že ak obvinený (ktorým sa rozumie

i odsúdený) získal vec pravdepodobne trestným činom, avšak nie je známe komu vec

patrí, vyhlási sa verejne opis vecí s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich

mesiacov od vyhlásenia. Uvedený postup krajský súd aplikoval, keď dňa

10. apríla 2006 vyhlásil verejný opis vecí (č. l. 3173 spisu). Ešte pred týmto úkonom

však písomne požiadal krajskú prokuratúru o podanie návrhu na zhabanie vecí

prípisom z 21. apríla 2005 (č. l. 3145 spisu). Po vyhlásení verejného opisu vecí však

už nepokračoval a vzhľadom na v tom čase už podaný návrh prokurátora

na zhabanie vecí ani nemohol pokračovať v súlade s (podľa

ktorého ak si v uvedenej lehote nikto okrem obvineného nárok na vec neuplatní vec

sa vydá obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom).

Táto procesná situácia vznikla ako následok neštandardného postupu

krajského súdu spočívajúceho v podaní žiadosti z 21. apríla 2005 (č. l. 3145 spisu)

adresovanej krajskej prokuratúre na podanie návrhu na zhabanie vecí. Ide totiž

o návrhové konanie, ktoré nepredpokladá iniciatívu súdu, ale výlučne krajskej

prokuratúry. Zo spisového materiálu je zrejmé, že práve na tento podnet bol krajským

prokurátorom podaný uvedený návrh v zmysle

S týmto návrhom sa však musí súd vysporiadať, a to tým spôsobom,

že rozhodne o zhabaní predmetných vecí alebo návrh na zhabanie vecí zamietne,

resp. rozhodne o zhabaní časti vecí a v zvyšnej časti návrh zamietne.

Nie je možné, aby v konaní o zhabaní vecí ďalej konal podľa § 98 ods. 2

a vrátil predmetné veci odsúdenému (i keď podľa uvedeného ustanovenia

už konať začal – vyhlásil verejný opis vecí podľa ). Uvedený

postup tak bude prichádzať do úvahy len potenciálne až po právoplatnom rozhodnutí

o návrhu krajského prokurátora, a to vtedy, ak sa tento návrh zamietne (resp. sčasti

zamietne). V takom prípade postup podľa (vyhlásenie verejného

opisu vecí) už nebude nevyhnutné opakovať.

Zo spisového materiálu je totiž zrejmé, že v šesťmesačnej lehote po vyhlásení

verejného opisu vecí z 10. apríla 2006 (č. l. 3173) sa nikto z (potenciálnych)

poškodených neprihlásil, aby si uplatnil nárok vec (resp. veci). Podmienka (§ 98

ods. 2 ), že nejde o vec získanú trestným činom je splnená, nakoľko

vo vzťahu k získaniu predmetných vecí odsúdeným sa na neho vzťahuje zásada

prezumpcie neviny. Na rozdiel od dikcie , ktorý hovorí o veci

pravdepodobne získanej trestným činom, ustanovenie hovorí veci

získanej trestným činom (čo v zmysle zásady prezumpcie neviny treba chápať tak,

že nezákonnosť získania veci musí byť deklarovaná právoplatným odsudzujúcim

rozsudkom).

Napokon je nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť, že konanie o zhabaní

veci a konanie o vrátení veci (podľa a 98 ) sú dva samostatné procesné

postupy upravené . Konanie o zhabaní veci nepredpokladá

vyhlásenie verejného opisu vecí v zmysle Preto, ak krajský súd

dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zhabanie vecí, o tomto v konaní

o návrhu krajského prokurátora mohol rozhodnúť bez vyhlásenia verejného opisu

vecí. Taktiež aj postup podľa prichádza do úvahy až vtedy,

ak zhabanie veci nie je možné (v zmysle ). Postup krajského súdu

bol preto z uvedeného dôvodu nesprávny aj nelogický.

Z ustanovenia vyplýva, že ak súd rozhoduje o vydanej

( ), odňatej ( ) alebo prevzatej veci ( ), primárne

zisťuje, či neprichádza do úvahy jej zhabanie (podľa § 83 ods. 1 Tr. zák).

Ak je podaný návrh prokurátora na zhabanie veci podľa ,

je povinný najskôr rozhodnúť o tomto návrhu.

Až v prípade, že neprichádza do úvahy zhabanie veci, rieši súd otázku

vrátenia veci, teda všetky jej ustanoveniami a 98 predpokladané

alternatívy. Nemožno preto verejne vyhlásiť opis vecí a následne, ak sa nikto

v zákonom stanovenej lehote s nárokom na vec neprihlási, veci zhabať.

Pokiaľ ide o sťažnosť zúčastnenej osoby A. V., je potrebné konštatovať, že

táto je taktiež dôvodná, i keď z iného dôvodu než uvádzaného sťažovateľkou. Táto

sa totiž sťažnosťou domáhala vrátenia vecí (už vyššie uvedených dvoch retiazok

evidovaných pod položkou 23). Krajský súd totiž dospel k správnemu záveru, že nie

je dôvod na ich zhabanie. Zo spisového materiálu

(č. l. 3182 a 3190 spisu) vyplýva, že sťažovateľka po tom, čo jej žiadosť o vrátenie

predmetných vecí bola uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2005,

č. k. – 3153 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 8. februára 2006, č. k. – 3162, zamietnutá a sťažovateľka bola

upozornená na možnosť uplatnenia svojho nároku v občianskom súdnom konaní,

si svoj nárok skutočne v občianskom súdnom konaní uplatnila (konanie sa vedie

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ). V zmysle § 97 ods. 1

tak vznikla v konaní pochybnosť o tom, komu vec patrí (či už z titulu

vlastníckeho práva alebo iného právneho titulu) a teda komu sa má vec vydať.

Podstatu tejto pochybnosti krajský súd vysvetlil už v citovanom uznesení, ktorým bola

žiadosť sťažovateľky o vydanie vecí zamietnutá (č. l. 3153 spisu).

Krajský súd sa však v napadnutom uznesení nevysporiadal s celým návrhom

krajského prokurátora na zhabanie vecí (č. l. 3147 spisu), v ktorom tento navrhol

zhabať všetky veci evidované Krajskou prokuratúrou Bratislava v knihe trestných

depozitov pod číslom 6/02 pod položkami 1 až 30. Teda navrhol zhabať aj veci

evidované pod položkou 23, na ktoré si uplatňuje nárok A. V..

Konanie o zhabaní veci podľa je výlučne návrhové

konanie (okrem prípadu, že si súd rozhodnutie o zhabaní veci vyhradil podľa § 289

ods. 2 , ktorý sa však netýka posudzovanej veci). Súd sa preto v rozhodnutí

o návrhu na zhabanie vecí musí vysporiadať s celým návrhom. Teda v prípade,

že mieni návrhu vyhovieť len sčasti, vo zvyšnej časti je povinný návrh zamietnuť.

Krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol o zhabaní vecí uvedených pod

29 položkami príslušnej evidencie Krajskej prokuratúry Bratislava. Z procesného

hľadiska mal však súčasne návrh v časti, kde sa navrhuje zhabanie vecí uvedených

pod položkou č. 23 tejto evidencie, samostatným výrokom zamietnuť. V tejto časti tak

zostalo o návrhu nerozhodnuté.

Krajský súd v Bratislave bude v ďalšom postupe konania povinný opätovne

určiť termín verejného zasadnutia, na ktoré bude nevyhnutné riadne predvolať

odsúdeného J. K., ustanoviť potenciálnym neznámym vlastníkom vecí opatrovníka

podľa , zistiť, či občianske súdne konanie, v ktorom si uplatnila

svoj nárok na vec A. V. (vedené na Okresnom súde

Bratislava I) už nebolo medzičasom právoplatne skončené a následne opätovne

rozhodnúť o návrhu krajského prokurátora na zhabanie vecí zo 4. mája 2005

pri rešpektovaní právneho názoru najvyššieho súdu uvedenom v tomto uznesení

(v zmysle ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia,

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. januára 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: