Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/14/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci odsúdeného

J. K. pre pokračovací trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 234 ods. 1, ods. 2

písm. b/, ods. 3 v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) prerokoval

na neverejnom zasadnutí 4. marca 2009 v Bratislave sťažnosť krajského prokurátora

v Bratislave, ktorú podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2008,

sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť krajského prokurátora

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. októbra 2008, sp. zn. , podľa

zamietol návrh krajského prokurátora v Bratislave zo 4. mája 2005,

sp. zn. , na zhabanie zlatých predmetov evidovaných pod položkami 1 – 30

na Krajskej prokuratúre v Bratislave, v knihe trestných depozitov pod č. 6/2002, nachádzajúce

sa v depozite Krajského súdu Bratislava.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť krajský prokurátor.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že počas vyšetrovania trestnej činnosti, pre ktorú

už bol J. K. právoplatne odsúdený, pred započatím domovej prehliadky vydala bývalá

družka odsúdeného K. – B. B. väčšie množstvo zlatých predmetov. Zástupca poškodenej

spoločnosti ako i predavačky zlatníctva S. časť vydaných zlatých predmetov opoznali,

ako predmety odcudzené zo zlatníctva, a tie ku ktorým predložili príslušné doklady, im boli

ešte v rámci prípravného konania vrátené. Predmety, ktoré neboli pracovníčky zlatníctva

schopné identifikovať, boli prevzaté do depozitu krajskej prokuratúry. Podľa krajského

prokurátora teda časť zlatých predmetov, ktorých sa týka návrh na zhabanie veci, zrejme

pochádza zo zlatníctva S. (ich identifikácia nebola možná preto, že boli poškodené) a časť

predmetov tvoria zlaté veci odovzdané neznámymi vlastníkmi do záložne a tie boli vymenené

za veci odcudzené. Vlastníci založených zlatých predmetov zrejme nikdy nebudú stotožnení,

svedkyňa B. vypovedala, že jej tieto veci nepatria a obžalovaný sa k ich vlastníctvu

v priebehu celého konania tiež nevyjadroval. Na časť zlatých predmetov si začal robiť nárok

až na verejnom zasadnutí krajského súdu 7. októbra 2008. V prípade vrátenia týchto zlatých

predmetov osobe, ktorá ich vydala a zjavne nie je ich vlastníkom, išlo by o neoprávnené

obohatenie sa tejto osoby. Krajský prokurátor v Bratislave preto navrhol zrušiť napadnuté

uznesenie a uložiť Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci znovu konal a rozhodol, alebo

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol sám a návrhu na zhabanie veci vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná osobou oprávnenou a v zákonnej lehote. Podľa preto preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,

ako i konanie ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť krajského prokurátora nie je

dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd zistil, že o zlatých predmetoch, ktoré boli

v prípravnom konaní vydané a nachádzajú sa v depozite krajského súdu, Krajský súd

v Bratislave prvýkrát rozhodol rozsudkom z 20. februára 2004, sp. zn. , ktorým

uznal obžalovaného J. K. za vinného z pokračujúceho trestného činu lúpeže podľa § 234

ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. a iné, a okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody

v trvaní trinásť rokov, mu uložil aj trest prepadnutia veci, a to zlatých vecí evidovaných

v knihe trestných depozitov na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod č. 6/2002.

Na podklade odvolania obžalovaného K. Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom z 28. septembra 2004, sp. zn. , vyslovil názor, že neboli splnené

zákonné podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa ,

pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by vlastníkom predmetných zlatých

vecí bol obžalovaný. Uviedol, že v tomto prípade prichádza do úvahy postup podľa § 73

ods. 1 písm. d/ Tr. zák., resp. podľa a Zrušil preto prvostupňový rozsudok

vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému taktiež uložil nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 13 rokov, avšak neuložil mu trest prepadnutia veci vo vzťahu

k zlatým predmetom.

Krajský prokurátor následne podal 11. mája 2005 návrh na zhabanie zlatých vecí,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením z 20. februára 2007 tak, že podľa § 299 ods. 1

, Tr. zák. vyslovil zhabanie zlatých vecí, s výnimkou dvoch

zlatých reťazí, na ktoré si začala uplatňovať nárok priateľka odsúdeného K. A. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2008, sp. zn.

, podľa zrušil uznesenie krajského súdu

a zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajskému súdu vytkol, že verejné zasadnutie konané 20. februára 2007

sa uskutočnilo v neprítomnosti odsúdeného J. K. bez toho, aby boli splnené podmienky

pre takýto postup. Vytkol mu tiež skutočnosť, že pokiaľ krajský súd dospel v konaní o návrhu

na zhabanie veci k právnemu názoru, že vlastníkom vecí, ktoré sa navrhujú zhabať, sú iné

osoby ako odsúdený, mal týmto potenciálnym vlastníkom ustanoviť opatrovníka podľa § 300

ods. 1 Najzávažnejším porušením vytýkaným Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, vedúcim k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia však bola skutočnosť, že krajský

súd sa dostatočne nevysporiadal s výkladom zákonného pojmu „iný obdobný verejný záujem

ako je bezpečnosť ľudí alebo majetku“ v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., hoci práve

z tohto zákonného dôvodu rozhodol o zhabaní veci.

Krajský súd vytýkané procesné nedostatky v novom konaní po zrušení veci

napravil a opätovne rozhodol uznesením zo 7. októbra 2008 tak, že podľa § 299 ods. 1

návrh krajského prokurátora na zhabanie zlatých predmetov zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom ostatnom rozhodnutí

z 22. januára 2008 vyslovil jednoznačné konštatovanie, že veci ktoré sú predmetom návrhu

na zhabanie veci (najmä retiazky, náramky a prstene zo žltého kovu), nezískal obžalovaný

trestnými činmi lúpeže, pre ktoré bol J. K. v predmetnom trestnom konaní (vedenom

Krajským súdom v Bratislave pod sp. Zn. ) právoplatne odsúdený i keď ide

o predmety obdobnej povahy. Veci získané uvedenými trestnými činmi lúpeže spáchanými

v klenotníctve S. (skutky v bodoch 1/ a 2/ odsudzujúceho rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 20. februára 2004, č. k. – 3039) boli v konaní poškodeným,

spoločnosťou G., identifikované a tejto spoločnosti vrátené. Neexistuje teda žiadna príčinná

súvislosť medzi krajským prokurátorom navrhovanými zhabávanými vecami a trestnými

činmi, za ktoré bol v predmetnom trestnom konaní J. K. právoplatne odsúdený.

Právnym následkom aplikácie inštitútu zhabania veci je pozbavenie vlastníckeho

práva k veci (vlastníkom zhabanej veci sa v zmysle § 83 ods. 2 Tr. zák. stáva štát), ktorým je

postihnutá osoba, na ktorú sa vzťahuje, ústavne zakotvená zásada prezumpcie neviny a ktorá

má súčasne ústavne zaručené právo vlastniť majetok.

Samotným poukazom na osobu odsúdeného a charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol

odsúdený, nemožno konštatovať, že predmetné zlaté veci nadobudol trestnou činnosťou,

nakoľko takéto tvrdenie by bolo prezumpciou viny, a teda popretím ústavne (a v nadväznosti

na aj ) zakotvenej zásady prezumpcie

neviny, nakoľko J. K. nebol právoplatne odsúdený za lúpež, krádež, prípadne iný trestný čin,

ktorým by uvedené zlaté veci získal.

Nakoľko predmetné veci (šperky) boli vydané na účely trestného konania ako veci

patriace odsúdenému J. K. a vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by tieto odsúdený

získal trestnými činmi, pre ktoré bol právoplatne odsúdený, právnou otázkou, ktorú je

nevyhnutné v konaní o zhabaní vecí riešiť, či je, alebo nie je vo verejnom záujme, aby bol

odsúdený vlastníkom predmetných vecí. Súčasne je potrebné konštatovať, že iné

z taxatívnych dôvodov zhabania vecí uvedených v § 83 ods. 1 písm. a/ až písm. d/ Tr. zák.

neprichádzajú v posudzovanom prípade do úvahy.

Pojem „iný obdobný verejný záujem“ v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. je

nevyhnutné vykladať z pohľadu ,

a .

a/ zakotvuje právo vlastniť majetok a zásadu prezumpcie

neviny.

b/ upravuje osobitný postup, ako nakladať s vecami zaistenými

v trestnom konaní, ak je tu pravdepodobnosť, že ich obvinený získal trestným činom (§ 98

ods. 1, ods. 2 ). Ak by pravdepodobnosť nadobudnutia veci trestným činom mala byť

dôvodom na zhabanie veci, uvedené zákonné ustanovenia by nemali žiadny význam, boli by

zbytočné. Z toho vyplýva, že ak upravuje osobitný postup, ako nakladať

s vecami zaistenými v trestnom konaní, ohľadne ktorých existuje pochybnosť

(pravdepodobnosť), že ide o veci získané trestným činom (v rámci ustanovení o vrátení veci),

tieto veci nemožno zhabať.

c/ inštitútom zhabania veci nemožno nahrádzať, a tým obchádzať samostatné trestné

stíhanie. Podozrenie zo spáchania trestného činu totiž môže odôvodňovať začatie nového

trestného stíhania orgánmi činnými v trestnom konaní za podmienok ustanovených Trestným

poriadkom. Možno súhlasiť s názorom, že je vo všeobecnom záujme, aby nikto nemohol

získavať výhody páchaním trestnej činnosti, avšak chrániť tento všeobecný záujem

je nevyhnutné spôsobom ustanoveným zákonom. Inštitút zhabania veci preto treba považovať

za krajný prostriedok na zabezpečenie verejného záujmu, keď jeho zabezpečenie nemožno

dosiahnuť iným zákonným postupom.

d/ verejný záujem v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. má byť obdobným verejnému

zaujmú na bezpečnosti ľudí a majetku. Samotnú držbu vecí (šperkov), ktoré možno vlastniť

bez zákonných obmedzení, nemožno považovať za spoločensky nebezpečnú – bezpečnosť

ľudí alebo majetku, ani ich práva ničím neohrozuje.

Uvažujúc v uvedených intenciách možno konštatovať, že samotná pochybnosť o tom,

či veci obvineného boli nadobudnuté v súlade so zákonom, nie je „iným obdobným záujmom“

v zmysle § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.

Okolnosti prípadu a charakter trestnej činnosti odsúdeného J. K. skutočne vzbudzujú

pochybnosť o legálnom nadobudnutí uvedených vecí. Pre takýto prípad však Trestný

poriadok upravuje osobitný postup v ustanoveniach § 98 ods. 1, ods. 2.

Konanie o zhabaní veci a konanie o vrátení veci (podľa a 98 ) sú dva

samostatné procesné postupy upravené .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, Najvyšší

súd Slovenskej republiky považoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za zákonné

a správne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová