Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
854/374683.71cce3.pdf
PDF · 112.64 KB
No categories available
2Cdo/285/2006
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej
veci žalobcov 1/ M. Č., bývajúceho v N., 2/ A. Č., bývajúcej v N., oboch zastúpenných
JUDr. M. J., advokátkou v N., proti žalovaným 1/ M. Š., bývajúcej v Z., 2/ Ing. J. Š.,
bývajúcemu v Z., oboch zastúpených JUDr. E. J., advokátom v N., o zaplatenie 91 643 Sk
istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 172/1997 o dovolaní
žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp. zn. 6 Co 23/2006,
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp. zn. 6 Co 23/2006
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom z 28. októbra 2005 č.k. 19 C 172/1997-295 uložil
povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ úroky
z omeškania vo výške 124 460,58 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 81 186 Sk a trovy štátu
vo výške 7 000 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o priznaní
úrokov z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní (dlžníci) vložili časť dlžnej sumy
do notárskej úschovy, avšak vyplatenie tejto sumy žalobcom (veriteľom) viazali na rôzne
podmienky, ktoré v priebehu uloženia menili. Taktiež menili sumu, ktorú boli ochotní
žalobcom vyplatiť. Prvou podmienkou vyplatenia uloženej sumy bolo zápisničné odovzdanie
nehnuteľností, podľa názoru súdu bola táto podmienka všeobecná, neurčitá, nebol stanovený
dátum odovzdania nehnuteľnosti. Ďalšou podmienkou bolo odovzdanie kľúčov od
nehnuteľnosti, hoci vrátenie kľúčov, ktoré mali žalobcovia od domu, už bolo nadbytočné.
Podľa potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. Š. bola suma 86 266 Sk v notárskej úschove do
1. decembra 1997. Dospel k záveru, že dlžníci, teda žalovaní boli v omeškaní od
1. decembra 1997 do 18. mája 2005, kedy došlo k uhradeniu dlhu žalovanými.
Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. apríla 2006 č.k.
6 Co 23/2006-321 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil
a návrh zamietol. Zmenil taktiež rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov
konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 7 000 Sk a žalovaným 1/ a 2/
trovy konania vo výške 11 938 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
zložením peňažnej sumy do notárskej úschovy sa dlžníci v žiadnom prípade nemohli dostať
do omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto suma
bola v notárskej úschove v čase, kedy bol podaný návrh na súd. Vykonaným dokazovaním
bolo nesporne preukázané, že žalobcovia vedeli o podmienkach, za ktorých žalovaní mali
a chceli vyplatiť peniaze, avšak tieto nesplnili, či sa jedná o zápisničné odovzdanie
nehnuteľnosti, naopak títo protiprávne znemožnili akýkoľvek vstup do rodinného domu, keď
zavarili vchodové dvere. Žalovaní sa nemohli teda dostať do omeškania s plnením svojho
záväzku. Prihliadnuc na ustanovenie § 522 Občianskeho zákonníka žalovanými ponúknuté
plnenie považoval za riadne ponúknuté plnenie, ktoré vyhovovalo zmluvným podmienkam
(vyplatenie peňazí oproti zápisničnému odovzdaniu nehnuteľnosti). Bolo potrebné vziať do
úvahy skutočnú vôľu strán plniť si svoje záväzky a nielen vychádzať z uloženia peňazí
v notárskej úschove. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, že zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 220 O.s.p. a žalobu zamietol.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/.
Prípustnosť odôvodnili ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda nesprávnym právnym posúdením. Sú toho názoru, že keby
žalovaní chceli seriózne plniť, nespochybňovali by ich nárok od začiatku do konca. Žalovaní
si nehnuteľnosti prebrali aj bez zápisničného odovzdania a vymenili zámky dverí na
nehnuteľnosti a tak vlastne fakticky začali disponovať so svojim vlastníctvom. Tvrdenie
žalovaných, že boli pripravení plniť a zo strany žalobcov nebola ochota prijať plnenie, je len
účelová obrana. Už v čase keď boli peniaze vložené v notárskej úschove, menili podmienky,
keď žiadali započítať amortizáciu a nechceli ani vyplatiť celú vloženú sumu. Počas celého
súdneho konania namietali premlčanie ich nároku. Z uvedených dôvodov preto žiadali
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedli, že listom
z 18. júna 1997 ich právny zástupca JUDr. E. J. informoval žalobcov, že z ich strany došlo
k splneniu si povinnosti vyplatiť sumu 86 266 Sk a to zložením tejto sumy do notárskej
úschovy u JUDr. Š. s tým, že peniaze im budú vyplatené z úschovy potom, keď zápisnične
odovzdajú nehnuteľnosť žalovaným. Zo strany žalobcov nedošlo k riadnemu splneniu ich
záväzku, na splnenie ktorého bola viazaná výplata dohodnutej sumy žalovanými. Keďže
námietka žalovaných bola opodstatnená, neboli títo povinní vyplatiť dlh žalobcom
a z tohto dôvodu sa nemohli dostať ani do omeškania. Žiadali, aby dovolací súd dovolanie
žalobcov 1/ a 2/ zamietol a priznal im trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmal dovolací
súd, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je takouto
vadou ak a) sa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal
a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. preto nie je daný.
Inou vadou konania na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom tohto konania medzi účastníkmi bola
úhrada istiny v sume 91 643 Sk s príslušenstvom. Ohľadom istiny je rozhodnutie, ktorým boli
žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcom sumu 91 643 Sk, právoplatné. Predmetom sporu je iba
príslušenstvo pohľadávky.
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu zložením peňažnej sumy do notárskej
úschovy sa žalovaní v žiadnom prípade nemohli dostať do omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v čase, keď táto suma bola v notárskej úschove a bol
podaný návrh na súd. Žalobcovia vedeli o podmienkach za ktorých žalovaní mali a chceli
vyplatiť peniaze, avšak tieto nesplnili, neprijali riadne ponúknuté plnenie, ktoré vyhovovalo
zmluvným podmienkam (vyplatenie peňazí) oproti zápisničnému odovzdaniu nehnuteľnosti.
Dovolací súd právne posúdenie veci odvolacím súdom nepovažuje za správne.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 65 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa
príjme do notárskej úschovy (ďalej len „úschova“) a) listiny, najmä závety, s výnimkou listín,
ktorých obsah nemôže posúdiť, b) peniaze a cenné papiere, ak mu boli odovzdané so
žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.
Podľa § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku notár môže prijať do úschovy peniaze len
vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3
ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom
mieste.
Podľa § 70 ods. 2 Notárskeho poriadku ak nedal zložiteľ osobitný príkaz, môže notár
po dobu úschovy uložiť peniaze v peňažnom ústave na osobitný bežný účet znejúci na jeho
meno s označením „notárska úschova“. Ak peniaze neuloží na bežný účet, musí ich notár
po dobu úschovy uložiť v bezpečnostnej schránke v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini
(trezor) vo svojej kancelárii.
Podľa § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku o prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu,
ktorá má tieto náležitosti: a) miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy, b) meno a priezvisko
a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, c) presný údaj o výške
peňažnej sumy a menovej jednotke, d) údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do
úschovy, e) vyhlásenie zložiteľa komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť
zložené.
Podľa § 71 ods. 2 Notárskeho poriadku zložiteľovi sa vydá vyhotovenie zápisnice.
Podľa § 72 ods. 1 Notárskeho poriadku zloženie peňazí na určenom mieste vykoná
notár bez zbytočného odkladu.
Podľa § 72 ods. 2 Notárskeho poriadku odovzdanie peňazí určitému príjemcovi
vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu.
Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je
možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne
podľa § 73.
Podľa § 73 ods. 1 Notárskeho poriadku ak odovzdá notár peniaze určitému príjemcovi
určenému zložiteľom osobne spíše o vydaní peňazí zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti
a) miesto a čas odovzdania, b) meno a priezvisko príjemcu a údaje o zistení totožnosti,
c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, d) údaj, že príjemca peniaze
prevzal.
Podľa § 73 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak notár odovzdá peniaze zástupcovi platí
o plnomocenstve § 68.
Podľa § 73 ods. 3 Notárskeho poriadku notár upovedomí zložiteľa o odovzdaní peňazí
tretej osobe alebo ich zložení na určenom mieste.
V spise na č.l. 73 sa nachádza podanie JUDr. Š. Š., notára so sídlom v N.
z 1. júna 2000, ktorým potvrdzuje, že právny zástupca JUDr. E. J. v mene zložiteľa Ing. J. Š.
(žalovaného 2/) zložil do notárskej úschovy 28. mája 1997 sumu 86 266 Sk z dôvodu, aby sa
jeho klient nedostal do omeškania so zaplatením predmetnej sumy. Tieto peniaze boli na
pokyn Ing. J. Š. 1. decembra 1997 vrátené prevodným príkazom na účet.
Ustanovenie § 70 Notárskeho poriadku určuje, že notár prijme do úschovy peniaze
ak ich vloží zložiteľ a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom
vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste. Notár môže po
dobu úschovy uložiť peniaze v peňažnom ústave na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno
s označením „notárska úschova“, ak peniaze neuloží na bežný účet, musí ich po dobu úschovy
uložiť v bezpečnostnej schránke v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini (trezor) vo svojej
kancelárii. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku o prijatí peňazí spíše
dvojmo zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy, meno
a priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, presný údaj
o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté
a prijaté do úschovy a vyhlásenie zložiteľa komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste
majú byť zložené. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku zloženie peňazí
na určenom mieste vykoná bez zbytočného odkladu alebo odovzdá príjemcovi najneskôr
do 15 dní odo dňa doručenia ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak nemôže peniaze odovzdať
v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné zloží ich do úschovy súdu. V tejto
súvislosti dovolací súd poukazuje, že zloženie peňazí do notárskej úschovy nemá (ak nie je
tak stranami dohodnuté – poznámka dovolacieho súdu, čo v danom prípade splnené nebolo)
na rozdiel od súdnej úschovy v zmysle ustanovenia § 185a O.s.p. Solučné účinky, t.j. účinky
splnenia dlhu zložiteľom. Účelom úschovy peňazí u notára je obstaranie odovzdania peňazí
určitému príjemcovi. V prípade, že určitý príjemca peniaze neprevezme nemá to pre neho
žiadne právne následky a peniaze musia byť vrátené jeho zložiteľovi. Zo strany žalovaných
teda nedošlo k zániku (splneniu) ich záväzku a to zaplatenie istiny žalobcom a ani
k neprijatiu riadne ponúknutého plnenia zo strany žalobcov.
Vzhľadom na to, že dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolací súd jeho rozsudok
zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: