Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/285/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcov 1/ M. Č., bývajúceho v N., 2/ A. Č., bývajúcej v N., oboch zastúpenných

JUDr. M. J., advokátkou v N., proti žalovaným 1/ M. Š., bývajúcej v Z., 2/ Ing. J. Š.,

bývajúcemu v Z., oboch zastúpených JUDr. E. J., advokátom v N., o zaplatenie 91 643 Sk

istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. o dovolaní

žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 28. októbra 2005 č.k. -295 uložil

povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ úroky

z omeškania vo výške 124 460,58 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 81 186 Sk a trovy štátu

vo výške 7 000 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o priznaní

úrokov z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní (dlžníci) vložili časť dlžnej sumy

do notárskej úschovy, avšak vyplatenie tejto sumy žalobcom (veriteľom) viazali na rôzne

podmienky, ktoré v priebehu uloženia menili. Taktiež menili sumu, ktorú boli ochotní

žalobcom vyplatiť. Prvou podmienkou vyplatenia uloženej sumy bolo zápisničné odovzdanie

nehnuteľností, podľa názoru súdu bola táto podmienka všeobecná, neurčitá, nebol stanovený

dátum odovzdania nehnuteľnosti. Ďalšou podmienkou bolo odovzdanie kľúčov od

nehnuteľnosti, hoci vrátenie kľúčov, ktoré mali žalobcovia od domu, už bolo nadbytočné.

Podľa potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. Š. bola suma 86 266 Sk v notárskej úschove do

1. decembra 1997. Dospel k záveru, že dlžníci, teda žalovaní boli v omeškaní od

1. decembra 1997 do 18. mája 2005, kedy došlo k uhradeniu dlhu žalovanými.

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. apríla 2006 č.k.

-321 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil

a návrh zamietol. Zmenil taktiež rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov

konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 7 000 Sk a žalovaným 1/ a 2/

trovy konania vo výške 11 938 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

zložením peňažnej sumy do notárskej úschovy sa dlžníci v žiadnom prípade nemohli dostať

do omeškania v súlade s ustanovením , keďže táto suma

bola v notárskej úschove v čase, kedy bol podaný návrh na súd. Vykonaným dokazovaním

bolo nesporne preukázané, že žalobcovia vedeli o podmienkach, za ktorých žalovaní mali

a chceli vyplatiť peniaze, avšak tieto nesplnili, či sa jedná o zápisničné odovzdanie

nehnuteľnosti, naopak títo protiprávne znemožnili akýkoľvek vstup do rodinného domu, keď

zavarili vchodové dvere. Žalovaní sa nemohli teda dostať do omeškania s plnením svojho

záväzku. Prihliadnuc na ustanovenie žalovanými ponúknuté

plnenie považoval za riadne ponúknuté plnenie, ktoré vyhovovalo zmluvným podmienkam

(vyplatenie peňazí oproti zápisničnému odovzdaniu nehnuteľnosti). Bolo potrebné vziať do

úvahy skutočnú vôľu strán plniť si svoje záväzky a nielen vychádzať z uloženia peňazí

v notárskej úschove. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, že zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa a žalobu zamietol.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/.

Prípustnosť odôvodnili ustanovením a dôvodnosť ustanovením

ods. 2 písm. c/ , teda nesprávnym právnym posúdením. Sú toho názoru, že keby

žalovaní chceli seriózne plniť, nespochybňovali by ich nárok od začiatku do konca. Žalovaní

si nehnuteľnosti prebrali aj bez zápisničného odovzdania a vymenili zámky dverí na

nehnuteľnosti a tak vlastne fakticky začali disponovať so svojim vlastníctvom. Tvrdenie

žalovaných, že boli pripravení plniť a zo strany žalobcov nebola ochota prijať plnenie, je len

účelová obrana. Už v čase keď boli peniaze vložené v notárskej úschove, menili podmienky,

keď žiadali započítať amortizáciu a nechceli ani vyplatiť celú vloženú sumu. Počas celého

súdneho konania namietali premlčanie ich nároku. Z uvedených dôvodov preto žiadali

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedli, že listom

z 18. júna 1997 ich právny zástupca JUDr. E. J. informoval žalobcov, že z ich strany došlo

k splneniu si povinnosti vyplatiť sumu 86 266 Sk a to zložením tejto sumy do notárskej

úschovy u JUDr. Š. s tým, že peniaze im budú vyplatené z úschovy potom, keď zápisnične

odovzdajú nehnuteľnosť žalovaným. Zo strany žalobcov nedošlo k riadnemu splneniu ich

záväzku, na splnenie ktorého bola viazaná výplata dohodnutej sumy žalovanými. Keďže

námietka žalovaných bola opodstatnená, neboli títo povinní vyplatiť dlh žalobcom

a z tohto dôvodu sa nemohli dostať ani do omeškania. Žiadali, aby dovolací súd dovolanie

žalobcov 1/ a 2/ zamietol a priznal im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmal dovolací

súd, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je takouto

vadou ak a) sa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal

a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. a/ preto nie je daný.

Inou vadou konania na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom tohto konania medzi účastníkmi bola

úhrada istiny v sume 91 643 Sk s príslušenstvom. Ohľadom istiny je rozhodnutie, ktorým boli

žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcom sumu 91 643 Sk, právoplatné. Predmetom sporu je iba

príslušenstvo pohľadávky.

Podľa právneho záveru odvolacieho súdu zložením peňažnej sumy do notárskej

úschovy sa žalovaní v žiadnom prípade nemohli dostať do omeškania v súlade s ustanovením

v čase, keď táto suma bola v notárskej úschove a bol

podaný návrh na súd. Žalobcovia vedeli o podmienkach za ktorých žalovaní mali a chceli

vyplatiť peniaze, avšak tieto nesplnili, neprijali riadne ponúknuté plnenie, ktoré vyhovovalo

zmluvným podmienkam (vyplatenie peňazí) oproti zápisničnému odovzdaniu nehnuteľnosti.

Dovolací súd právne posúdenie veci odvolacím súdom nepovažuje za správne.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa

príjme do notárskej úschovy (ďalej len „úschova“) a) listiny, najmä závety, s výnimkou listín,

ktorých obsah nemôže posúdiť, b) peniaze a cenné papiere, ak mu boli odovzdané so

žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.

Podľa § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku notár môže prijať do úschovy peniaze len

vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3

ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom

mieste.

Podľa § 70 ods. 2 Notárskeho poriadku ak nedal zložiteľ osobitný príkaz, môže notár

po dobu úschovy uložiť peniaze v peňažnom ústave na osobitný bežný účet znejúci na jeho

meno s označením „notárska úschova“. Ak peniaze neuloží na bežný účet, musí ich notár

po dobu úschovy uložiť v bezpečnostnej schránke v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini

(trezor) vo svojej kancelárii.

Podľa § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku o prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu,

ktorá má tieto náležitosti: a) miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy, b) meno a priezvisko

a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, c) presný údaj o výške

peňažnej sumy a menovej jednotke, d) údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do

úschovy, e) vyhlásenie zložiteľa komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť

zložené.

Podľa § 71 ods. 2 Notárskeho poriadku zložiteľovi sa vydá vyhotovenie zápisnice.

Podľa § 72 ods. 1 Notárskeho poriadku zloženie peňazí na určenom mieste vykoná

notár bez zbytočného odkladu.

Podľa § 72 ods. 2 Notárskeho poriadku odovzdanie peňazí určitému príjemcovi

vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu.

Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je

možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne

podľa § 73.

Podľa § 73 ods. 1 Notárskeho poriadku ak odovzdá notár peniaze určitému príjemcovi

určenému zložiteľom osobne spíše o vydaní peňazí zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti

a) miesto a čas odovzdania, b) meno a priezvisko príjemcu a údaje o zistení totožnosti,

c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, d) údaj, že príjemca peniaze

prevzal.

Podľa § 73 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak notár odovzdá peniaze zástupcovi platí

o plnomocenstve § 68.

Podľa § 73 ods. 3 Notárskeho poriadku notár upovedomí zložiteľa o odovzdaní peňazí

tretej osobe alebo ich zložení na určenom mieste.

V spise na č.l. 73 sa nachádza podanie JUDr. Š. Š., notára so sídlom v N.

z 1. júna 2000, ktorým potvrdzuje, že právny zástupca JUDr. E. J. v mene zložiteľa Ing. J. Š.

(žalovaného 2/) zložil do notárskej úschovy 28. mája 1997 sumu 86 266 Sk z dôvodu, aby sa

jeho klient nedostal do omeškania so zaplatením predmetnej sumy. Tieto peniaze boli na

pokyn Ing. J. Š. 1. decembra 1997 vrátené prevodným príkazom na účet.

Ustanovenie § 70 Notárskeho poriadku určuje, že notár prijme do úschovy peniaze

ak ich vloží zložiteľ a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom

vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste. Notár môže po

dobu úschovy uložiť peniaze v peňažnom ústave na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno

s označením „notárska úschova“, ak peniaze neuloží na bežný účet, musí ich po dobu úschovy

uložiť v bezpečnostnej schránke v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini (trezor) vo svojej

kancelárii. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku o prijatí peňazí spíše

dvojmo zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy, meno

a priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, presný údaj

o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté

a prijaté do úschovy a vyhlásenie zložiteľa komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste

majú byť zložené. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku zloženie peňazí

na určenom mieste vykoná bez zbytočného odkladu alebo odovzdá príjemcovi najneskôr

do 15 dní odo dňa doručenia ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak nemôže peniaze odovzdať

v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné zloží ich do úschovy súdu. V tejto

súvislosti dovolací súd poukazuje, že zloženie peňazí do notárskej úschovy nemá (ak nie je

tak stranami dohodnuté – poznámka dovolacieho súdu, čo v danom prípade splnené nebolo)

na rozdiel od súdnej úschovy v zmysle ustanovenia Solučné účinky, t.j. účinky

splnenia dlhu zložiteľom. Účelom úschovy peňazí u notára je obstaranie odovzdania peňazí

určitému príjemcovi. V prípade, že určitý príjemca peniaze neprevezme nemá to pre neho

žiadne právne následky a peniaze musia byť vrátené jeho zložiteľovi. Zo strany žalovaných

teda nedošlo k zániku (splneniu) ich záväzku a to zaplatenie istiny žalobcom a ani

k neprijatiu riadne ponúknutého plnenia zo strany žalobcov.

Vzhľadom na to, že dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je založený na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) dovolací súd jeho rozsudok

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: