Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/125/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., Čelakovského 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 851 996, právne zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanej D.. P. R., H.., T. H. XX, XXX XX T., notár, sídlo notárskeho úradu Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 31 813 852, právne zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o zaplatenie sumy 24.615,77 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -222 zo dňa 8.11.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -222 zo dňa 8.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu na tom skutkovom základe, že žalovaná ako notárka, prevzala dňa 23.1.2014 do notárskej úschovy č. N 51/2014, U 4/2014 sumu 24.471,41 EUR a do notárskej úschovy N 52/2014, U 5/2014 sumu 14.376,41 EUR od zložiteľa Slovenská sporiteľňa, a.s, (ďalej aj „SLSP“). Právnym dôvodom vloženia predmetných súm do notárskej úschovy bola skutočnosť, že dňa 27.11.2013 sa konala dobrovoľná dražba na nehnuteľnosti dlžníka O.. Ľ.K. T. LAMI, IČO: XX XXX XXX, v rámci ktorej boli speňažené nehnuteľnosti dlžníka v k.ú. H., okres E., pričom výťažok z predaja nehnuteľností prevyšoval zabezpečenú pohľadávku prednostného záložného veriteľa a navrhovateľa dražby, SLSP. Z uvedeného dôvodu SLSP vložila do notárskej úschovy v súlade s ust. prevyšujúce sumy výťažku po odpočítaní nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v prospech ostatných záložných veriteľov. Na majetok dlžníka O.. Ľ. T. LAMI bol Okresným súdom Žilina zo dňa 18.3.2014 vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. . Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku č. 59 dňa 26.3.2014. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Gabriela Birošová, advokátka. Žalovaná výťažok z dražby patriaci do konkurznej podstaty nevydala správkyni konkurznej podstaty, ale s predmetom notárskych úschov naložila nasledovne: 1. časť sumy vo výške 14.232,13 EUR vydala dňa 16.6.2014 Daňovému úradu Žilina, časť sumy vo výške 1.095,13 EUR vydala dňa 16.6.2014 JUDr. Márii Krasňanovej, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného E. U., Púchov, exekučné záložné právo EX 2/2012, 2. časť sumy vo výške 2.319,64 EUR vydala dňa 16.6.2014 JUDr. Petrovi Matejovie, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného VšZP exekučné záložné právo EX 31/2012, 3. časť sumy vo výške 1.095,62 EUR vydala dňa 14.7.2014 Mestu Martin, pre ktoré bolo zriadené daňové záložné právo rozhodnutím 3 /2012 na zabezpečenie daňovej pohľadávky,

4. časť sumy vo výške 5.728,92 EUR vydala dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011. Exekútor JUDr. Liška Líška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázala žalovaná 16.12.2014 priamo spoločnosti Eni Slovensko, 5. časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydala dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011. Exekútor JUDr. Liška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázala žalovaná 16.12.2014 priamo spoločnosti Eni Slovensko, 6. časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydala dňa 4.7.2014 spoluvlastnícke - záložcovi I. T.. Uvedené skutočnosti neboli sú medzi stranami sporné. Z nesporných tvrdení žalovanej vyplývalo, že s výťažkom dražby z nehnuteľnosti, ktoré podliehajú konkurzu podľa / zákon o konkurze a reštrukturalizácii/ v prípade úpadcu Ľ. T. podľa v prípade záložcu I. T., žalovaná nakladala v období jún-júl 2014, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Prostriedky vložené SLSP do notárskych úschov boli výťažkom z dražby majetku, ktorý podlieha konkurzu. Jediným oprávneným na dispozíciu, teda bola správkyňa a bolo povinnosťou žalovanej tieto prostriedky vydať. Svoje konanie žalovaná odôvodňovala poukazom na ust. a 51 , pričom podľa názoru žalovanej sa v tomto prípade výťažok mal vyplatiť veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa žalovanej boli veritelia z titulu exekučných záložných práv v postavení veriteľov zabezpečených pohľadávok a konala v mylnom presvedčení, že uspokojuje zabezpečených veriteľov v zmysle druhá veta . Títo veritelia nemali toto postavenie a exekučné záložné právo zriadené na majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu nie je zabezpečovacím právom podľa . Žalobca poukázal na uznesenie NS SR a zdôraznil, že žalovaná v rámci svojej neoprávnenej dispozície s výťažkom dražby poukázala aj sumu 7.188,25 EUR pôvodnej spoluvlastníčke I. T., pričom uvedená osoba nebola v postavení veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Súčasťou konkurznej podstaty teda bol nárok na zaplatenie vyššie uvedených súm. Nakoľko táto pohľadávka nebola žalovanou dobrovoľne uhradená, správkyňa konkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty pristúpila k predaju týchto pohľadávok. Časť sumy vo výške 24 615,77 EUR bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2015 postúpená na žalobcu.

3. Žalovaná na svoju procesnú obranu uviedla, že dňa 27.11.2013 sa na návrh prednostného záložného veriteľa SLSP uskutočnila úspešná dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli založené nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka O.. Ľ. T. LAMI, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „dlžník“). Dňa 23.1.2014 prijala žalovaná, ako notársky úrad od zložiteľa SLSP do notárskej úschovy sumu 24.471,41 EUR a sumu 14.376,49 EUR, pričom prijaté peňažné prostriedky predstavovali zvyšok výťažku z dobrovoľnej dražby po odpočítaní uspokojenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa SLSP a po odpočítaní nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Zložiteľ SLSP uložila žalovanému osobitný príkaz, aby s peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet notárskej úschovy naložil podľa , v zmysle ktorého podľa odsekov 3 až 5 platí, že notár vydá predmet notárskej úschovy záložným veriteľom podľa poradia rozhodujúceho ich záložných práv a po ich uspokojení sa zostatok predmetu notárskej úschovy vydá záložcovi. S právnymi účinkami ku dňu 26.3.2014 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz vedený pod sp.zn. . Do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová. Po vyhlásení konkurzu žalovaná vydala predmet notárskej úschovy záložným veriteľom, ktorí boli ku dňu udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv za zložiteľom a prednostným záložným veriteľom SLSP. Po uspokojení záložných veriteľov žalovaná vydala zostatok predmetu notárskej úschovy záložcovi. Skutkový stav opísaný žalobcom žalovaná nerozporuje. Právny nárok je však v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko ho žalobca založil na neplatnom právnom úkone a nesprávnych právnych premisách. Pohľadávka medzi žalobcom a žalovanou nikdy nevznikla, stranám sporu neprináleží vecná legitimácia a žalovaná pri vydaní peňažných prostriedkov z notárskej úschovy postupoval plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2015 vyplýva, že žalobca skutkové tvrdenie o existencii svojej pohľadávky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2015, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka dlžníka voči žalovanému notárskemu úradu nikdy nevznikla, nakoľko medzi dlžníkom a žalovaným notárskym úradom nikdy nevznikol záväzkový vzťah. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky pokladá Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi správcom konkurznej podstaty konajúcim po vyhlásení konkurzu za dlžníka a žalobcom za absolútne neplatný právny úkon v zmysle príslušných ustanovení . Z opísaného skutkového stavu vyplýva, že nehnuteľnosť dlžníka bola ešte

pred vyhlásením konkurzu speňažená v rámci výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe. Speňažením nehnuteľnosti patriacej úpadcovi sa sledovalo naplnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, to znamená prioritné uspokojenie pohľadávky SLSP ako prednostného záložného veriteľa a následne uspokojenie pohľadávok ostatných záložných veriteľov v súlade s . Za tým účelom SLSP v súlade s po svojom uspokojení zložila do notárskej úschovy peňažné prostriedky predstavujúce zvyšok výťažku z dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti žalovaná poznamenala, že zloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy nemalo solučné účinky, t.j. splnenie dlhu dlžníkom. Účelom úschovy peňažných prostriedkov u žalovaného notárskeho úradu bolo zabezpečiť ich vydanie určenému príjemcovi podľa príkazu zložiteľa.

4. Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR, sp. zn. . Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu je podľa žalovanej zrejmé, že všetky peňažné prostriedky zložené do notárskej úschovy žalovaný notársky úrad vydal v súlade s záložným veriteľom dlžníka a v súlade s aj záložcovi. Strany sporu sa v zásade rozchádzajú v tom, či mal veriteľom peňažné prostriedky vydať priamo notár alebo, či mal notár vydať peňažné prostriedky najprv správcovi konkurznej podstaty a až ten by ich následne rozvrhol medzi veriteľov. Notárom a správcom konkurznej podstaty môžu pri výkone ich funkcií vznikať oprávnenia nakladať s majetkom tretích osôb, ale nikdy nevstupujú do subjektívnych majetkových práv tretích osôb a nie sú ich nositeľmi. Poukázala na uznesenie Najvyššie súdu ČR sp. zn. zo dňa 26.11.2003 „notár, ktorý prijal do úschovy peniaze za účelom ich predania určitej osobe, nie je dlžníkom tejto osoby. Prijatím peňazí do notárske úschovy vzniká právni vzťah iba medzi notárom a zložiteľom..." Z vyššie uvedenej právnej argumentácie je tak zrejmé, že u žalovanej absentuje vecná legitimácia. Nedostatkom vecnej legitimácia navyše trpí aj žalobca, ktorý svoj právny nárok odvíja od absolútne neplatného postúpenia neexistujúcej pohľadávky voči žalovanému. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /ďalej len ZoZŠ/ je štát výlučným subjektom zodpovedajúcim za škodu. Podľa Notárskeho poriadku je notár štátom určená osoba na vykonávanie notárskej činnosti a ďalšej činnosti podľa Notárskeho poriadku. Žalovaná uviedla, že výkonom verejnej moci bola aj činnosť žalovanej pri prijatí a vydaní výťažku predmetnej dobrovoľnej dražby z notárskej úschovy. Vychádzajúc z tejto skutočnosti zastáva názor, že žalovaný notársky úrad by nemohol byť pasívne vecne legitimovaný ani v prípade, ak bol by predmetom postúpenia na žalobcu škodový nárok, pretože tento sa môže uplatniť jedine voči SR, nie voči žalovanému. Súčasne v zmysle a ZoZŠ platí, že škodový nárok musí najprv predbežne prerokovať Ministerstvo spravodlivosti SR a iba ak nedôjde k jeho úplnému uspokojeniu v rámci tohto predbežného prerokovania, môže sa poškodený obrátiť na súd. To znamená, že ak by si žalobca uplatňoval v tomto súdnom konaní škodový nárok voči notárovi, ktorý spadá pod úpravu ZoZŠ, tak žaloba by bola podaná predčasne, pretože jej malo predchádzať predbežné prerokovanie na Ministerstve spravodlivosti SR. Nič to však nemení na skutočnosti, že pasívne vecne legitimovaným môže byť výlučne Slovenská republika a nie žalovaná ako notár. Žalovaná má za to, že judikát Najvyššie súdu SR /5 Obdo 22/2021/ nemožno aplikovať na danú vec. V prípade predmetnej notárskej úschovy totiž na rozdiel od prípadu posudzovaného Najvyšším súdom SR nešlo o situáciu, keď exekučné záložné práva zanikli dôsledkom vyhlásenia konkurzu, ale o situáciu, keď k zániku exekučných záložných práva došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, a to ex lége k okamihu udelenia príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe v zmysle v spojení s s. 1 ZoDD. Poukázala na ust. . Z dikcie citovaných zákonných ustanovení možno odvodiť, že výkonom záložného práva SLSP ako prednostného záložného veriteľa a prechodom vlastníctva k draženej nehnuteľnosti na vydražiteľa, zanikli všetky záložné práva dovtedy zaťažujúce nehnuteľnosť dlžníka, ktorú vydražiteľ nadobudol bez tiarch okamihom udelenia príklepu licitátora. Vzhľadom na skutočnosť, že k udeleniu príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe a zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, čo žalobca nespochybňuje, právny stav exekučných záložných práv a na to nadväzujúci postup pri vydávaní peňažných prostriedkov oprávneným záložným veriteľom podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie ich záložných práv je potrebné posudzovať z hľadiska a ZoDD, teda k okamihu udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaná teda postupovala pri vydávaní predmetu notárskej úschovy správne, keď sa spravovala tou časťou druhej vety , ktorá nasleduje za bodkočiarkou a vraví, že „ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený." Keďže všetky záložné práva udelením príklepu už raz zanikli, nemožno predsa tvrdiť, že zanikli aj druhý krát vyhlásením konkurzu, a to dokonca v situácii dražby iniciovanej záložným veriteľom, kedy je

vyhlásenie konkurzu bez právnych účinkov ( ). Do pozornosti súdu dala žalovaná, že používa vo svojom texte pojem „výťažok dražby" a nie pojem „zvyšok výťažku dražby".

5. Žalovaná ďalej uviedla, že ak sa žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky vzniknutej pri úkonoch spojených s notárskou úschovou, nemôže mať v konaní úspech, ak svoj nárok uplatňuje voči fyzickej osobe žalovanej a voči notárskemu úradu, ktorého právomoc žalovaná vykonáva. Žalovaná nemôže byť nositeľom povinností, ktorej splnenia sa žalobca domáha a poukázala na ust. , ods. 1, ods. 1 Notárskeho poriadku. Poukázala, že osobitným o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je zjavné, že Notársky úrad JUDr. Kataríny Valovej PhD., vykonával vo veci notárskej úschovy verejnú moc. Zodpovednosť za takéto úkony prevzal štát. Vo svojej replike žalobca konkretizoval že záväzkový vzťah medzi žalovanou a dlžníkom vznikol na základe a z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať majetok spadajúci do konkurznej podstaty nevzniká ex lege okamihom vyhlásenia konkurzu, ale až na písomnú výzvu správcu konkurznej podstaty. Domnelá povinnosť plniť do konkurznej podstaty mohla teda žalovanej vzniknúť až dňom doručenia výzvy, a to je deň 18.5.2015. Ku dňu doručenia výzvy, už notársky úrad nedisponoval predmetom notárskej úschovy.

6. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej ako „“), , , , o notároch a notárskej činnosti (ďalej ako „“), , o konkurzne a reštrukturalizácii (ďalej ako „“) a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola sporná aktívna aj pasívna legitimácia strán. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na plnenie proti žalovanej, ktorý má vychádzať na základe postúpenej pohľadávky z ustanovenia . Žalobca predmetnú žalobu smeroval voči fyzickej osobe JUDr. Kataríne Vallovej PhD., žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu ako fyzickej osoby z dôvodu, že žalovaná ako fyzická osoba nemôže byť nositeľom povinnosti, ktorej plnenia sa žalobca domáha, ale podľa jej názoru mala v prípade, že sa žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky vzniknutej pri úkonoch spojených s notárskou úschovou, žaloba smerovať proti notárskemu úradu. Súd konštatoval, že notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, a teda sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o absencii pasívnej legitimácie z uvedeného dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná práve s poukazom na znenie . Súd vychádzal z dikcie znenia , podľa ktorého právne postavenie notára je upravené tak, že v ustanovení je výslovne uvedené, že vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Podľa , je notárskou činnosťou aj konanie vo veciach notárskych úschov. Podľa , ak osobitný zákon, ktorým je neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

8. V odôvodnení súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, že predmetom tohto konania nie je náhrada škody spôsobená notárom pri výkone notárskej činnosti, ale zaplatenie pohľadávky z titulu záväzkového vzťahu založeného ustanovením . Súd mal za to, že uvedená údajná povinnosť notára voči správcovi nemôže byť predmetom postúpenia ani základom záväzkového vzťahu ako tvrdí žalobca. V zmysle uvedeného ustanovenia mala mať teda žalovaná podľa žalobcu povinnosť vydať správkyni majetok podliehajúci konkurzu, čo neurobila a táto pohľadávka mala byť postúpená na žalobcu. Záväzkový vzťah teda podľa žalobcu vyplýva z ustanovenia , z čoho má vyplývať pasívna legitimácia žalovanej. Aktívna legitimácia žalobcu má vyplývať zo zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky zo dňa 2.12.2015 vyplývajúcej z uvedeného záväzkového vzťahu. Súd sa nestotožnil s danými tvrdeniami a právnou kvalifikáciou žalobcu. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona mal súd prvej inštancie za to, že činnosť žalovanej v konaní o úschovách je v zmysle výkonom verejnej moci. Ak mala žalovaná svojim úradným postupom, ktorý podľa žalobcu odporuje

zákonu, konkrétne a 75 ods. 4 spôsobiť škodu tým, že nevydala záloh z notárskej úschovy do konkurznej podstaty, patrí osobe poškodenej právo domáhať sa škody voči pasívne legitimovanému subjektu, ktorým je v tomto prípade štát. Súd mal za to, že vzťah, ktorý vznikol medzi dlžníkom a notárkou, ktorá mala disponovať s peňažnými prostriedkami zloženými do úschovy, nebol typickým súkromným vzťahom, ale žalovaná mala v tomto vzťahu postavenie nositeľa verejnej moci. Na uvedený vzťah bolo potrebné aplikovať osobitný Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb má Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie žalovaná ako notárka. S poukazom na uvedené žalovaná, ktorú za účastníka konania označil žalobca, nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaná, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby, sa nezaoberal skúmaním správnosti samotného úradného postupu žalovanej v konaní o predmetných notárskych úschovách, podľa notárskeho poriadku, resp. možného porušenia jej povinností v nadväznosti na ustanovenia a 75 ods. 4 a z toho vyplývajúce nároky dotknutých subjektov. O trovách konania rozhodol súd podľa

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru nesprávne. Súhlasí s prvou časťou, a to, že konanie vo veciach notárskych úschov je notárskou činnosťou v zmysle , notárska činnosť je výkonom verejnej moci v zmysle a za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát podľa Nesúhlasí však s tým, že v danom prípade žalovaná pochybila pri výkone verejnej moci v zmysle . Žalovaná mala u seba majetok podliehajúci konkurzu a bola povinná ho vydať správcovi konkurznej podstaty v zmysle . Keďže žalovaná majetok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu nevydala správcovi konkurznej podstaty (ale neoprávnene ho vydala tretím osobám, ktorých mylne považovala za veriteľov zabezpečenej pohľadávky) v zmysle , porušila tak povinnosť ustanovenú . Žalovaná síce porušila povinnosť v súvislosti s činnosťou podľa , avšak nešlo o povinnosť v konaní o úschovách vyplývajúcu z , ale povinnosť ustanovenú iným právnym predpisom, konkrétne . nijak nerozlišuje právne dôvody, na základe ktorých sa majetok patriaci do konkurznej podstaty u tretej osoby nachádza. Právna povinnosť vydať ho správcovi nezávisí od toho, na základe akého právneho dôvodu (prípadne bez právneho dôvodu) ním tretia osoba disponuje. Preto fakt, že sa peniaze do dispozície žalovanej dostali v súvislosti s jej notárskou činnosťou, nemá vo vzťahu k jej povinnosti vydať ho správcovi, žiaden význam. Rovnako z hľadiska existencie povinnosti tento majetok vydať, nie je rozhodujúce, ako s ním notárka naložila. Bez ohľadu na to, či ho vydala neoprávneným osobám (ako to bolo v tomto prípade), alebo prípadne minula na súkromné nákupy, či len proste si ho nechala u seba a nevydala ho, jej povinnosť vydať správkyni konkurznej podstaty príslušnú peňažnú sumu, trvala a trvá. Správkyňa konkurznej podstaty nebola účastníčkou konania o úschove a medzi ňou a notárkou neexistoval žiaden vzťah výkonu verejnej moci. Právny vzťah medzi správkyňou a notárkou bol výlučne daný ust. . Porušenie právnej povinnosti z tohto vzťahu nie je ani nezákonným rozhodnutím, ani nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, ani rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ani nesprávnym úradným postupom. Daný právny vzťah - právo správkyne požadovať zaplatenie príslušnej peňažnej sumy do konkurznej podstaty a povinnosť notárky ho zaplatiť, preto nie je vzťahom spadajúcim pod predmet úpravy , a to isté platí o zodpovednostných následkoch za porušenie povinností z tohto právneho vzťahu. Samozrejme, notár sa pri konaní vo veciach notárskych úschov môže dopustiť porušenia právnej povinnosti voči účastníkom tohto konania, pričom v takom prípade ide o nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, keďže voči osobám, ktoré sa konania o úschove zúčastňujú (napr. zložiteľ a oprávnený) vystupuje notár pri tomto konaní ako orgán verejnej moci. To však nebol tento prípad vzťahu notárky a správkyne.

10. V odvolaní žalobca uviedol, že názor súdu, že povinnosť notára vydať správcovi majetok podliehajúci konkurzu nemôže byť predmetom postúpenia ani základom záväzkového vzťahu, nie je správny. Keďže od vyhlásenia konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, na správcu a v zmysle a , sú tretie osoby povinné správcovi konkurznej podstaty vydať majetok podliehajúci konkurzu, žalovaná bola povinná vydať peňažné prostriedky z notárskej úschovy správkyni. Uvedené postúpenie pohľadávky správkyňou konkurznej podstaty je teda plne v súlade so , a teda zakladá aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Uvedený názor potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 28.1.2010, sp. zn. V 28/2008. Pohľadávka správcu spočívajúca v práve prijať od žalovanej majetok podliehajúci konkurzu je postúpiteľná, jej postúpením na žalobcu sa povinnosť

žalovanej splatiť dlh nemení a na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalobcom je žalovaná povinná splatiť dlh žalobcovi. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalovanú zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že ako notárka nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej povinnosti plniť dlh žalobcovi. Pohľadávka, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok tak nikdy ani nevznikla a z uvedeného dôvodu má za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je v tomto konaní daná, nakoľko žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva na plnenie (predmetnej pohľadávky) voči žalovanej. Uvedené tvrdenia podporuje jednoznačne skutočnosť, že peňažné prostriedky, ktoré podľa žalobcu mala žalovaná vydať správcovi konkurznej podstaty boli uložené do notárskej úschovy žalovanej potom, ako bola nehnuteľnosť dlžníka speňažená v rámci výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe v zmysle o dobrovoľných dražbách a , a to ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka. K vydávaniu peňazí z notárskej úschovy uviedla, že neprednostní záložní veritelia nemusia brať na zreteľ konkurz záložného dlžníka, a to z dôvodu, že v prípade realizácie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, zvyšok výťažku, ktorý je zložený do notárskej úschovy prednostným záložným veriteľom má byť, a teda bol aj v predmetnom prípade v súlade s ust. rozvrhnutý medzi týchto ďalších v poradí záložných veriteľov, a to napriek skutočnosti, že na majetok dlžníka bol následne (po zložení zvyšku výťažku do notárskej úschovy žalovanej prednostným záložný veriteľom) vyhlásený konkurz. Inak povedané, právo ostatných záložných veriteľov na zvyšok výťažku vznikol skôr ako nastúpili účinky vyhlásenia konkurzu, pričom prednosť tohto nároku pred nárokmi z konkurzu rieši priamo aj ust. ZoKR. A teda v prípade, ak ide o konkurz záložného dlžníka (záložcu) vo vzťahu k výťažku zo speňaženia majetku na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej na žiadosť prednostného záložného veriteľa, ktoré nastalo ešte pred vyhlásením konkurzu, ďalší záložní veritelia uplatňujúci si práva k tomuto výťažku nemusia prebiehajúce konkurzné konanie brať na zreteľ a ani sa nemusia do takéhoto konkurzu prihlásiť na oddelené uspokojenie a môžu byť priamo uspokojení z výťažku uloženého do notárskej úschovy prednostným záložným veriteľom, v zmysle pokynov uložených prednostným záložným veriteľom notárovi v spojení s ustanovením spomenutého ust. . Vo vzťahu k rozhodnutiu 1 Obdo V 28/2008, na ktoré odkazuje žalobca žalovaná uviedla, že uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím v obdobnej veci a nedotýka sa povinnosti notára postupovať v zmysle ust. v spojení s právnou úpravou v zmysle ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a . S ohľadom na vyššie uvedené, v prípade, ak by žalovaná nevydala záložným veriteľom peňažné sumy, na ktoré mali títo oprávnení záložní veritelia nárok, žalovaná by tak porušila ich zákonné právo participovať (podieľať sa) na výťažku z dobrovoľnej dražby a konala by v rozpore s pokynom, ktorý bol pre ňu od zložiteľa (prednostného záložného veriteľa) záväzný v zmysle postupu, ktorý ustanovuje . Vzhľadom na uvedené navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovanej uviedol, že predmetom tohto konania nie je náhrada škody spôsobená notárom pri výkone notárskej činnosti, ale zaplatenie pohľadávky z titulu záväzkového vzťahu založeného ustanovením . Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť poskytnúť správcovi konkurznej podstaty súčinnosť a vydať mu majetok podliehajúci konkurzu. Táto povinnosť sa vzťahuje na kohokoľvek, kto má u seba majetok podliehajúci konkurzu a je úplne bezpredmetné z akého dôvodu sa u neho tento majetok nachádza. Skutočnosť, že sa peniaze do dispozície žalovanej dostali v súvislosti s jej notárskou činnosťou, nemá vo vzťahu k jej povinnosti vydať ho správcovi, žiaden význam. Napokon medzi žalovanou a správkyňou konkurznej podstaty nikdy neexistoval právny vzťah výkonu verejnej moci, tento vzniká len pri konaniach vo veciach úschov medzi notárom a účastníkmi konania vo veciach úschov. Žalobca poukázal na to, že od momentu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bola žalovaná povinná riadiť sa osobitnými ustanoveniami v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa ako súčasť konkurznej podstaty vydať správcovi. Ostatní záložní veritelia už neboli veritelia zabezpečenej pohľadávky, či už preto, že tieto záložné práva zanikli príklepom na dražbe ako tvrdí vo vyjadrení žalovaná, alebo preto, že v dôsledku zastavenia exekúcie zaniklo aj exekučné záložné právo, každopádne na ostatných (záložných) veriteľov sa už nevzťahovalo ustanovenie za bodkočiarkou, a preto žalovaná nebola oprávnená postupovať podľa a vydať im výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa. Z tohto dôvodu je potrebné diferencovať medzi právom prednostného záložného veriteľa na vyplatenie výťažku z dražby do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený a právom na uspokojenie ostatných veriteľov dlžníka, ktorí v dôsledku zániku ich exekučných záložných práv nemajú postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú

judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej exekučné záložné právo nie je pre účely zabezpečovacím právom. Ide napr. o rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.10.2013, sp. zn. . Ust. jasne definuje, čo sa rozumie pod zabezpečovacím právom, a to, že podľa žalovanej nerozlišuje, či ide o exekučné záložné právo alebo iba záložné právo, určite neznamená že majú pre účely rovnaké právne postavenie. Ostatní veritelia nemôžu byť uspokojení ako keby konkurz nebol vyhlásený, pretože táto výnimka sa v zmysle vzťahuje len na veriteľa zabezpečenej pohľadávky, avšak zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa. Preto bola žalovaná povinná vydať výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného.

13. K vyjadreniu žalobcu žalovaná poukázala na to, že žalobca nepriniesol žiadne nové tvrdenia alebo argumentáciu, ktorá by nebola prezentovaná už v jeho predchádzajúcich vyjadreniach a žalovaná sa tak v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

17. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

18. Podľa , ak podľa osobitného zákona bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

19. Podľa a , konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

20. Podľa , ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaná nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná, pričom toto rozhodnutie odôvodnil ust. a , s tým, že malo byť stranou sporu Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré koná v mene SR. Odvolací súd má však za to, že v danom spore sa nejedná o náhradu škody podľa , ako uzavrel súd prvej inštancie, ale v zmysle podanej žaloby sa žalobca domáha vydania veci správcovi (SKP) podľa ust. , ako pohľadávky zostatku výťažku dražby z predaja nehnuteľnosti dlžníka. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že daný právny vzťah - právo správkyne požadovať zaplatenie peňažnej sumy do konkurznej podstaty a povinnosť notárky ho zaplatiť, nie je náhradou škody spadajúcou pod predmet úpravy , ale vzťah medzi správkyňou a žalovanou notárkou bol výlučne daný ust. . Je však potrebné zdôrazniť, že vydanie veci podľa ust. prislúcha správcovi konkurznej podstaty podľa , pričom v prejednávanej veci došlo k postúpeniu pohľadávky (nároku) na žalobcu, ktorý nie je SKP, preto je potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či žalobcovi nárok na vydanie veci podľa prislúcha.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd s posúdením veci prvoinštančného súdu v bodoch 49. a 50. odôvodnenia nestotožňuje, keď súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej s poukazom na . Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že skutková a právna argumentácia žalobcu v žalobe nesmerovala k náhrade škody voči štátu, preto súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej s odkazom na .

23. Odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že žalovaná pohľadávka mala vzniknúť na základe nároku podľa ust. z dôvodu, že notárka /žalovaná/ nevydala správkyni konkurznej podstaty /SKP/ výťažok dražby, ktorý podľa SKP patril do konkurznej podstaty. V súlade s ust. tretia osoba, ktorá má u seba záznamy, dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu je povinná ich vydať správcovi na písomnú žiadosť, alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku. Je nesporné a vyplýva to aj zo spisu, že SKP vyzvala písomne notárku na plnenie do konkurznej podstaty úpadcu a to na základe listu zo dňa 14.5.2015, pričom na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu posledná suma výťažku z dražby nehnuteľnosti bola notárkou vydaná tretej osobe dňa 15.7.2014. Ku dňu doručenia výzvy SKP /14.5.2015/ žalovanej na plnenie do konkurznej podstaty úpadcu už takáto povinnosť nemohla žalovanej notárke vzniknúť, pretože nemala u seba v držbe žiadny majetok podliehajúci konkurzu, ktorý by mohla SKP vydať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pohľadávka správcu v rámci speňažovania konkurznej podstaty je postúpiteľná. V prípade postúpenia pohľadávky správcom na tretiu osobu ,táto tretia osoba nie je v postavení správcu konkurznej podstaty podľa a preto je oprávnená vymáhať postúpenú pohľadávku vo vlastnom mene v súlade s Obč. zák.. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak sa jedná o nárok na vydanie veci /peňazí/ podľa Obč. zák., žalobca sa môže domáhať vydania veci len voči osobe, ktorá má vec u seba.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovanej na základe . Podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie veci podľa Obč. zák.. V súlade s uvedeným je potrebné doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť pasívnu legitimáciu žalovanej, dôvodnosť a výšku uplatneného nároku. Takéto dokazovanie je však nad rámec konania pred odvolacím súdom.

26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia,

bude povinnosťou súdu vysporiadať sa s právnou argumentáciou žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s relevantnými ustanoveniami

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).