Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/168/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcu I, bývajúceho v P, proti žalovanému S, bývajúcemu v S, zastúpeného J,

advokátom so sídlom v K, v konaní o zaplatenie 610 000 Sk istiny s prísl., vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 15. marca 2007 sp. zn. , ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. marca 2007 sp. zn. ,

, a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 16. októbra 2006 č.k. -501 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 529 920,50 Sk s 22 %-ným ročným úrokom

z omeškania počítaným od 1.7.1995 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 21 451 Sk a trovy

žalobcovi vo výške 25 290 Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vykonaným

dokazovaním a predovšetkým znaleckým posudkom mal za preukázané, že čisté obchodné

imanie pripadajúce na žalobcu predstavovalo 636 936,54 Sk. Žalobca sa domáhal zaplatenia

pôvodne 610 000 Sk a po odpočítaní už 80 079,50 Sk (právoplatne skončené) sa domáhal

zaplatenia 529 920,50 Sk. Mal zato, že v tejto časti je žalobe dôvodné vyhovieť. Následne

dopĺňacím rozsudkom z 21. decembra 2006 č.k. -510 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 22 % počítaný zo sumy

80 079,50 Sk od 1.7.1995 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 15. marca 2007 č.k. , , -546 potvrdil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Poukázal na

správne a výstižné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil v celom

rozsahu.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodil z ustanovenia s odôvodnením, že nevzatím do úvahy vopred

oznámeného dôvodu nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní, nevyhovením žiadosti odročiť

pojednávanie a následným pojednávaním veci v neprítomnosti došlo k odňatiu možnosti

účastníkovi konať pred súdom v zmysle Taktiež prípustnosť dovolania

vyvodzoval z ustanovenia – res iudicata, keď odvolací súd uznesením

z 9. decembra 2003 č.k. -323 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti t.j. okrem výroku ktorým návrh žalobcu v prevyšujúcej časti bol zamietnutý

a ktorým bola žalobcovi prisúdená istina 80 079,50 Sk. Rozhodnutie krajského súdu ako aj

rozsudok okresného súdu vo výroku o prisúdení istiny 80 079,50 Sk a vo výroku, ktorým

sa v prevyšujúcej časti istiny žalobný návrh zamieta sa stali právoplatné. Z tohto zákonného

dôvodu mal súd rešpektovať právoplatnosť uvedeného rozhodnutia a nekonať vo veci ďalej.

Výroková časť napadnutého rozsudku vzhľadom na to, že sa zrušuje rozsudok súdu prvého

stupňa je zmätočná a nevykonateľná, pretože rozsudok prvého stupňa neprisúdil istinu vo

výške 80 079,50 Sk ale 579 175 Sk. Ďalej poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu

Prešov č.k. -182 právoplatne zamietol sumu 30 000 Sk t.j. prevyšujúcu časť

žaloby, v ktorej priznal len 579 195 Sk zo žalovaných 610 000 Sk. Rozsudok Krajského súdu

v Prešove č.k. -245 zase právoplatne priznal sumu 80 079,50 Sk. Sumy 30 000 Sk

a 80 079,50 Sk spolu tvoria sumu 110 079,50 Sk. Keďže pôvodný žalobný návrh bol na sumu

610 000 Sk a právoplatne sa rozhodlo už o sume 110 079,50 Sk malo sa rozhodovať len

o sume vo výške 499 115,50 Sk. Okresný súd Prešov v rozsudku č.k. -501 však

spravil chybu v počítaní, keď priznal a prisúdil žalobcovi väčšiu sumu ako sám navrhoval

a o akej už bolo rozhodnuté, pretože namiesto rozhodovania o 499 115,50 Sk priznal až

529 920,50 Sk, teda o 30 000 Sk viac. Obdobne si túto chybu v počítaní nevšimol ani Krajský

súd Prešov, ktorý rozsudok potvrdil. Namietal ďalej, že v celom konaní, ako i vo všetkých

rozhodnutiach sú nesprávne označení účastníci konania. V konaní ide totiž o nárok

z vysporiadania združenia, pričom zmluvu o združení uzavreli fyzické osoby, podnikatelia.

Subjektami konania sú však len fyzické osoby a nikde nie sú uvedené ako podnikateľské

subjekty. V žalobnom návrhu a ani v rozhodnutiach sa nenachádza identifikácia subjektov

s číslom obchodného povolenia, resp. IČO. Žaloba teda mala byť zamietnutá pre nedostatok

pasívnej a aktívnej legitimácie subjektov. Namietal taktiež inú vadu konania spočívajúcu

v tom, že súd sa nezaoberal otázkou fyzického prevzatia majetku žalobcom v hodnote

prevyšujúcej súdom priznaný nárok, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal

zrušiť rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že dovolanie by malo

byť zamietnuté v zmysle ustanovenia , keďže rozsudok súdu prvého

stupňa bol potvrdený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku o podstatnosti tvrdenia žalovaného, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred nim konať (§ 237 písm. f/

) a v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec súd prejednal v jeho

prítomnosti. To znamená, že by súd nemohol konať a rozhodovať o veci bez jeho prítomnosti;

účastníkovi je ale vždy povinný poskytnúť možnosť, aby bola vec prejednaná v jeho

prítomnosti. Ustanovenie ukladá súdu, aby – ak zákon neustanovuje inak –

nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

prítomnosť ktorých je potrebná, pričom predvolanie musí účastníkom doručiť tak, aby mali

dostatok času na prípravu. Potom je už na účastníkovi, či svoje právo využije alebo nevyužije.

Podľa ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Ak však účastník z dôležitého (a existujúceho) dôvodu požiada o odročenie

pojednávania, a súd napriek tomu vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, je zrejmé,

že povinnosť poskytnúť mu možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, nesplnil.

A tým zasiahol do jeho práva vyplývajúceho z Čl. 48 ods. 2

a účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. V takom prípade súdne konanie trpí

procesnou vadou uvedenou v ustanovení

Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom

J podľa a 5. marca 2007 mu bolo doručené predvolanie na odvolacie pojednávanie

nariadené 15. marca 2007. Faxovým podaním z 13. marca 2007 došlým na odvolací súd

13. marca 2007 o 15.52 hod. požiadal tento zástupca v mene žalovaného o ospravedlnenie

z neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania s odôvodnením, že v uvedený deň sa

uskutoční dlhodobo plánovaná služobná cesta, ktorú nie je možné uskutočniť v inom termíne.

Samotné podanie došlo na odvolací súd 15. marca 2007. Hoci odvolací súd uvedenú

skutočnosť vzal na vedomie, prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu a vo

veci meritórne rozhodol.

Účastník sa môže dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí

( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené ( Listiny

základných práv a slobôd, Čl. 47 ods. 2 ) a jeho zmyslom je

poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca

účastníka vybavený plnomocenstvom pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony,

ktoré môže v konaní urobiť účastník ( ), či už je ním advokát ( )

alebo všeobecný splnomocnenec ( ). Zástupcovi doručuje súd vždy písomnosti;

účastníkovi len vtedy, ak mal v konaní niečo osobne vykonať ( ). Zástupcu

je preto vždy treba predvolať na pojednávanie ( ). Ak je účastník zastúpený

advokátom, vykonáva svoje procesné práva a povinnosti prostredníctvom tohto zástupcu.

Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka vyplýva, že uvedený

záver o podmienkach existencie vady konania, podľa , ktorá

vychádza zo situácie absentujúceho účastníka, je nutné primerane vztiahnuť i na situáciu,

keď za tých istých podmienok súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkovho zástupcu.

Prípustná modifikácia tohto záveru je daná len výslovnou aktivitou samotného účastníka,

ktorý je vo vzájomnom vzťahu dominantný a nenahraditeľný, ktorý môže prekážku na strane

zostávajúceho zástupcu odstrániť tým, že si zvolí zástupcu iného, prípadne prijme substitučné

zastúpenie iným advokátom podľa

Možno teda konštatovať, že súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom

v zmysle aj vtedy, ak bez výslovného návrhu účastníka prejednal vec

v jeho neprítomnosti i neprítomnosti zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho

v jeho osobe) požiadal o odročenie pojednávania. Dôležitým dôvodom je totiž aj dlhodobo

vopred plánovaná služobná cesta, ktorú nie je možné uskutočniť v inom termíne, ak nemožno

od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu.

Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci tieto podmienky boli splnené. Odvolací súd

žalovanému aj jeho zástupcovi znemožnil zúčastniť sa na pojednávaní na ktorom rozhodol

vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musí konštatovať, že v danej veci

došlo k naplneniu predpokladov dovolania podľa

K ďalšej námietke uvedenej v dovolaní, o prekážke právoplatne rozhodnutej veci,

teda vade podľa dovolací súd uvádza, že prekážka res iudicata

(právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znovu prejednal, je vyslovená

ustanovením K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené tri

podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. Za tú istú vec

v zmysle treba v novom konaní považovať ten istý nárok, v ktorom sa už

prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného

skutkového stavu. V predmetnej veci sa žalobca žalobou podanou na prvostupňovom súde

16.5.1997 domáhal zaplatenia istiny 500 000 Sk s 22 %-ným úrokom od 1.5.1995 do

zaplatenia titulom vyporiadania majetku združenia. Uznesením prvostupňového súdu

z 2. novembra 1998 č.k. -71 bolo pripustené rozšírenie žaloby o sumu

110 000 Sk, teda nárok žalobcu bol uplatnený v celkovej sume 610 000 Sk. Rozsudkom

Okresného súdu v Prešove z 1. júna 2000 č.k. -182 bol žalovaný zaviazaný

zaplatiť žalobcovi 579 195 Sk a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, teda v sume

30 805 Sk. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. novembra

2001 č.k. -245 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa do istiny 80 079,50 Sk,

v ostatnej časti vyhovujúcej žalobu zamietol jednalo sa o istinu 499 115,50 Sk. Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom z 29. apríla 2003 č.k. -302a zrušil rozsudok

odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa istiny 499 115,50 Sk a príslušenstva ako aj trov konania

a v rozsahu zrušenia vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Odmietol

dovolanie do istiny 80 079,50 Sk. Následne Krajský súd v Prešove uznesením z 9. decembra

2003 č.k. -323 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov v istine

499 115,50 Sk a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Okresný súd Prešov rozsudkom zo 16. októbra 2006 č.k. -501

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 529 920,50 Sk s príslušenstvom. Krajský súd

v Prešove rozsudkom z 15. marca 2007 č.k. , , -546

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v istine. S poukazom na vyššie uvedené prekážka

res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci) vylučuje aby súd vec znovu prejednal, k jej

porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať hoci už bolo vo veci právoplatne

rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. V danom

prípade predmetom konania bola istina 499 115,50 Sk, pričom prvostupňový ako aj odvolací

súd rozhodol o istine 529 920,50 Sk, teda aj o sume 30 805 Sk, ktorá bola právoplatne

zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Prešov z 1. júna 2000 č.k. -182.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolateľom tvrdená vada konania

uvedená v prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná.

Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie ( časť vety za bodkočiarkou ) s tým, že

právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný.

Z týchto dôvodov sa dovolací súd už nemohol zaoberať ostatnými vecno-právnymi

námietkami dovolateľa, lebo tieto bude riešiť v ďalšom konaní krajský súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: