Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12C-144-2013.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/144/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: B.. I. Č., bytom D., G. U. X, zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so sídlom Francisciho 35, Prešov, kancelária Jarková 89, Prešov proti žalovanému: E. Š.F., bytom E., D. XX, v konaní zast. JUDr. Patrik Holinga s.r.o., Advokátska spoločnosť, Hlavná č. 25, Košice, IČO: 36856967, o zaplatenie príslušenstva, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 2.658,15 eur od 1.7.1995 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov žalobcu. Konkrétnu výšku náhrady trov konania vyčísli súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 22 % ročne počítaný zo sumy 2.658,15 eur od 1.7.1995 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Prešove 5Co 144/2012
- 180 zo dňa 9.10.2012 v časti týkajúcich sa úrokov z omeškania vo výške 22 % nebolo rozhodnuté, že ide o oneskorenú úhradu sumy 80.079,50 Sk t. j. 2.658,15 eur za čas od 1.7.1995 do zaplatenia, o ktorých bolo rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C 169/1997 - 510 zo dňa 21.12.2006 následne bol však zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 57/2008, 5Co 16/2009, 5Co 17/2009 a 5 Co 18/2009, s tým, že vec bola vrátená súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že po zrušení rozsudku Okresného súdu č.k. 12C 169/1997 - 101 zo dňa 16.10.2006 a uvedeného dopĺňacieho rozsudku zo dňa 21.12.2006, bolo rozhodnuté tunajším súdom prvého stupňa rozsudkom č.k. 12 C 169/1997 - 716 zo dňa 2. 2. 2010 v časti 16.567,60 eur, nebolo však rozhodnuté o úrokoch z omeškania zo sumy 2.658,15 eur za čas od 1.7.1995 do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že uplatnený úrok z omeškania zo strany žalobcu neuznáva v celom rozsahu a navrhol ho zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že v zmysle záverov rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 169/1997 - 716 zo dňa 2.2 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5 Co 122/2010, 5 Co 123/10, 5 Co 124/2010, bol uvedený právny stav tvrdený žalobcom za neplatný. Vzniesol námietku premlčania a námietku nedostatku podmienky konania spočívajúcu v prekážke rozhodnutej veci.
Súd vo veci vykonal dokazovanie podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného výsluchom svedkyne T. Č. a listinnými dôkazmi návrhom z obsahu spisu 12 369/1997 tunajšieho súdu, zápisnicou z pojednávania
zo dňa 1.6.2000 z č.l. spisu 180, rozsudkom zo dňa 1.6.2000 č.k. 12C 169/1997 - 182 za č.l. spisu 182
- 185, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 360/2000 - 145 Z č.l. spisu 145 - 152, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 17/2003 - 302 z č.l. spisu 302 - 303, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 226/2003 - 323 z č. listu spisu 323 - 330, rozsudkom Okresného súdu v Prešove 12C 169/1997 zo dňa 16.10.2006 z č.l. spisu 501-505, s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 12C 169/1997 - 510 zo dňa 21.12.2006, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6CO 5/2007 z č.l. spisu 546 - 552, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Cdo 168/2007 - 582 z č.l. spisu 582 - 585, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 57/2008 - 609 z č.l. spisu 716 - 720, so zápisnicou o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 19.4.2012 z č.l. spisu 777, rozsudkom Krajského súdu v Prešove z č.l. spisu 778 - 783, ďalej súd oboznámil s uznesením č.k. 12T 169/1997 - 854 zo dňa 5.2.2013, vyjadrením žalobcu, vyúčtovaním finančných prostriedkov C.. C. W. súdneho exekútora zo dňa 14.4.2011, vyjadrením žalovaného, stanoviskom k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.2.2014 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :
Zo strany žalobcu bol podaný návrh ktorým bolo uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky úroky z omeškania.
V žalobnom návrhu žalobca žiadal zaplatiť na žalovanom úrok z omeškania 22 % ročne v zo sumy 2.658,15 eur za obdobie od 1.7.1995 do zaplatenia.
Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde, ktorá vec bola vedená pod sp.zn. 12C 169/1997 dňa 16.5.1997 sa domáhal zaplatenia 610.000,- Sk spolu s 22 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.1995 do zaplatenia titulom vyporiadania zo združenia osôb.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie a dňa 1.6.2000 vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 579.195,- Sk spolu s 22 % úrokom od 1.5.1995 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovaný bol zaviazaný k náhrade trov konania.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 6.11.2001, č.k. 7Co 360/00-245 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, čo do istiny 80.079,50,- Sk. V ostatnej vyhovujúcej časti žalobu zamietol, pričom išlo o istinu 499.115,50 Sk. V časti výroku, čo do istiny 80.079,50 Sk rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol dňa 4.12.2001 právoplatnosť.
Po podaní dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29.4.2000, č. k. 1Cdo 17/2003 - 302 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa istiny 499.115,50 Sk a príslušenstva, ako aj trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie, pričom dôvodom zrušenia bola opodstatnenosť námietky žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Následne Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 9.12.2000 č. k. 3Co 226/2003 - 323 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prešove v istine 499.115,50 Sk a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 16.10.2006 č. k. 12C 169/1997 - 501 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 529.920,50 Sk s príslušenstvom. Tento rozsudok bol doplnený dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.12.2006, č.k. 12C 169/1997 - 510, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 22 % počítaný zo sumy 80.079,50 Sk od 1.7.1995 do zaplatenia.
Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15.3.2007 č. k. 6 Co 5/2007, 6 Co 7/2007, 6 Co 8/2007 - 546 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalovaný proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie. Dovolací súd konštatoval pochybenia súdu tým, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a bez výslovného návrhu účastníka prejednal vec v jeho neprítomnosti i neprítomnosti zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, teda bez vyjadrenia sa k veci samej. Poukázal však na námietku uvedenú v dovolaní o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a dovolací súd konštatoval, že táto je daná, nakoľko v danom prípade predmetom konania bola istina 499.115,50 Sk, pričom prvostupňový súd, ako aj odvolací súd rozhodol o istine 529.920,50 Sk, teda aj o sume 30.805,- Sk, ktorá bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Prešov z 1.6.2000, č. k. 12 C 169/1997 - 182.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.1.2009, č. k. 5 Co 57/2008, 5 Co 16/2009, 5 Co 17/2009, 5 Co 18/2009 - 609 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 16.10.2006 a dopĺňací rozsudok zo dňa 21.12.2006 a v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa opäť vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.2.2010 ktorým žalobu v časti o zaplatenie 16.567,60 eur zamietol, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2011, pričom zostalo nerozhodnuté o uplatnenom príslušenstve k právoplatne priznanej istine 80.079,50 Sk t.j. 2.658,15 eur.
Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ ) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podobne ako pri príslušenstve veci možno hovoriť o príslušenstve práva. O príslušenstve práva možno hovoriť najmä pri pohľadávkach; preto sa občiansky zákonník obmedzuje na výklad pojmu príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením, úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o deliteľné plnenie, môže na od sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vykonaným dokazovaním mal súd zistené, že žalovaný bol rozsudkom 12C 169/97 - 182 zo dňa 1.6.2000 povinný zaplatiť žalobcovi 579.195,- Sk spolu s 22 % úrokom z omeškania od 1.5.1995 do zaplatenia a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 7 Co 360/00 - 245 zo dňa 6.11.2001, bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o prisúdení istiny 80.079,50 Sk t. j. 2.658,15 eur, kde však o príslušenstve pohľadávky odvolací súd vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie, pretože s rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplývalo, prečo priznal žalobcovi úroky z omeškania od 1.5.1995 a nie až odo dňa zániku združenia t. j. od 1.7. 1995, súd prvého stupňa následne vo veci rozhodol dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.12.2006 v spojení s rozsudkom zo dňa 16.10. 2006, následne v celom rade zrušení a opäť vydaných rozhodnutí zostalo nerozhodnuté o tomto príslušenstve pohľadávky, čím teda nie je daná prekážka rozhodnutej veci. Vo veci samej však právoplatne bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 122/2010 - 778 dňa 7.6.2011.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie v danom prípade súd má za to, že premlčacia doba neplynula odo dňa podania pôvodnej žaloby, následne kedy súd rozhodol o prisúdení istiny 80.079,50 Sk do 7.6.2011, t.j. rozhodnutia vo veci samej, následne podaním doručeným súdu opäť bolo príslušenstvo uplatnené a opäť premlčacia doba prestala plynúť dňa 11.12.2012. Žalobca samostatne uplatnil príslušenstvo pohľadávky prisúdenej súdom (keďže o nej nebolo rozhodnuté v konaní, v ktorom si uplatnil a nebolo tak možné ani vykonať dopĺňacím rozsudkom). Občiansky zákonník zásadne ustanovuje trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. od 7.6.2011. Teda nedošlo k uplynutiu trojročnej zákonnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby dňa 11.12.2012. Vznesená námietka premlčania teda nebola dôvodná.
V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu) veriteľa dlh nesplní buď vôbec, alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi všetko,
čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti dlhu, dlh je splatený vtedy, ak je splatený nielen včas, ale je riadne. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh.
Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na vydanie - vrátenie majetkových hodnôt poskytnutých účelu združenia čas plnenia, ale treba vychádzať z toho, že žalovaný bol povinný vydať majetkové hodnoty deň potom, ako došlo k zániku združenia (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co 360/00 - 245 str. 7 posledný ods.). Súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 1.7.1995 vo výške 22 %, čo zodpovedá sadzbe platnej do 31.12.2008, kedy sa výška úrokov z omeškania sa počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, pričom v čase od 13.7.1995 do 5.10.1995, to bolo 22 %, podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. do zaplatenia. Čo sa týka započítacej námietky zo strany žalovaného, je nutné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ustanovenia § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Započítací prejav majúci povahu hmotnoprávneho úkonu je spravidla jednostranným právnym úkonom smerujúcim k započítaniu. Účinnosť nadobúda, ako náhle dôjde adresátovi započítací prejav. Procesným úkonom je námietka započítania uplatnená v súdnom konaní ako procesná obrana proti žalobe, ale aj tu súd hodnotí pohľadávku namietanú na započítanie. V tomto smere súd konštatuje, že námietka žalovaného tvorí skupinu nezapočítateľných pohľadávok podľa ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka vety prvej.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že vyjadril rozsah náhrady trov percentom, a to z dôvodu, že pojednávanie vo veci bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia (§ 156 ods. 2 O.s.p.) a preto bolo potrebné doručiť písomné vyhotovenie rozsudku účastníkom konania ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, pričom ešte úspešnému účastníkovi neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania, teda súd nemal pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku k dispozícii vyčíslenie trov konania. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania (100 %), túto súd určil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O určení konkrétnej výšky náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.