Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/5/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcov 1/ A. Ž.,

bývajúceho v P. 5, 2/ P. C., bývajúceho v P., 3/ P. S., naposledy bývajúceho v P., 4/ L. P.

bývajúceho v P., 5/ M. B., bývajúceho v P., 6/ J. D., bývajúceho v P. a 7/ M. L.,

bývajúceho v P., zastúpených, okrem žalobcu 3/, JUDr. J. K., advokátom so sídlom v P., proti

žalovanému D. so sídlom v P., Nám. L., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom so sídlom v P.,

o doplatok platu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. marca 2006 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 13. júna 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. marca

2006 sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 13. júna 2006 sp. zn.

vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 23 980 Sk spolu s 13 %

úrokmi z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie žalovaného z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Prešov 26.3.2004 sa žalobcovia domáhali voči

žalovanému zaplatenia doplatku mzdy (správne platu) za dobu od 1.4.2002 do 31.12.2003

(žalobca 7/ za dobu od 1.4.2002 do 31.7.2003) v sumách špecifikovaných v petite žaloby

spolu s príslušenstvom (úrokmi z omeškania). Uplatnený nárok odôvodnili tým, že ako

členovia orchestra divadla vykonávali prácu, ktorou je charakterizovaná platová trieda 8, no

žalovaný ich zaradil do platovej triedy 7, v dôsledku čoho im vznikol nedoplatok na plate.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 1. júna 2005 č.k. -128 žalobu zamietol

a žalobcom (každému zvlášť) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

Zamietnutie žaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver,

že i keď žalobcovia vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do platovej triedy 8, nebolo

povinnosťou žalovaného zaradiť ich do tejto platovej triedy, pretože nespĺňali kvalifikačný

predpoklad pre takéto zaradenie, a to predpoklad vyššieho odborného vzdelania. Vyslovil

názor, že z ustanovenia o verejnej službe v znení

neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“ alebo „zákon o verejnej službe“)

vyplývala pre zamestnávateľa len možnosť (nie povinnosť) výnimočne zaradiť zamestnanca,

ktorý je divadelným umelcom, do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená ním

vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, aj keď pre túto platovú triedu nespĺňa

kvalifikačný predpoklad vzdelania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalobcov rozsudkom z 23. marca

sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 13. júna 2006 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom

1/ až 4/ po 23 980 Sk, žalobcovi 5/ 13 720 Sk, žalobcovi 6/ 12 880 Sk a žalobcovi 7/

14 770 Sk a každému z nich aj úroky z omeškania vo výške 13 % z prisúdenej sumy od

1.1.2004 až do jej zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v rovnakej lehote náhradu trov konania 99 758 Sk

na účet JUDr. J. K.. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, že pokiaľ otázka

kvalifikácie žalobcov bola žalovaným vyriešená tak, že niektorým z nich udelil výnimku zo

vzdelania, resp. ak žalovaný výkon dohodnutej práce nepodmieňoval splnením tohto

predpokladu, potom pri zaradení žalobcov do platovej triedy sa malo vychádzať

z najnáročnejšej pracovnej činnosti nimi vykonávanej a teda poskytovať im plat v platovej

triede 8. Uplatnený nárok na zaplatenie doplatku platu za vymedzené obdobie preto považoval

za dôvodný.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazoval na to, že § 16

ods. 8 je jednoznačný a stanovuje zamestnávateľovi možnosť voľby a nie

povinnosť zaradenia zamestnanca do vyššej platovej triedy, ak nespĺňa kvalifikačný

predpoklad vzdelania. Namietal tiež, že žalobe nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že

žalobcovia sa nedomáhali zaradenia do platovej triedy 8, ale len doplatku platu, čo podľa jeho

názoru bez predchádzajúcej zmeny zaradenia neprichádzalo do úvahy.

Žalobcovia 1/ a 2/ a 4/ až 7/ a dedičia žalobcu 3/ (ktorý v priebehu konania dňa

11.11.2005 zomrel) vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zatiaľ čo dovolanie vo

vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ a 4/ až 7/ nie je dôvodné, v časti rozhodnutia o nároku žalobcu 3/

treba napadnutý rozsudok zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania,

pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je v časti rozhodovania o nároku žalobcu 3/

postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných procesných podmienok,

na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania ( ). V zmysle

ustanovenia spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť fyzických osôb mať

práva a povinnosti a teda aj ich spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak po

začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje

Podľa tohto ustanovenia ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania

skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie

zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak

ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi

účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa

s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účastník konania P., označený ako

žalobca 3/, v priebehu odvolacieho konania dňa 11.11.2005 zomrel. Odvolací súd o uvedenej

skutočnosti nebol informovaný a vec prejednal na odvolacom pojednávaní dňa 21. marca

2006, na ktoré predvolal len zástupcov účastníkov, z ktorých zástupca žalobcov JUDr. J. K.

už zástupcom žalobcu 3/ nebol, lebo zastúpenie smrťou tohto účastníka zaniklo. Vo veci

potom odvolací súd rozhodol vyhlásením rozsudku dňa 23. marca 2006. Tým, že pokračoval

v konaní s účastníkom, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a neuplatnil postup

v zmysle ustanovenia , zaťažil odvolacie konanie v tejto časti vadou podľa

písm.b/ majúcou za následok jeho zmätočnosť. Odvolací súd totiž konal a rozhodol aj

o nároku osoby mŕtvej. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho

súdu z tohto dôvodu v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o nároku žalobcu 3/ a v súvisiacom

výroku o trovách konania všetkých účastníkov zrušiť (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou

) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Považuje za potrebné

poznamenať, že formulácia výroku o trovách konania neumožňovala vyčleniť z neho náhradu

trov prisúdených žalobcovi 3/ a zrušiť ho len v tejto časti, preto bolo nutné zrušiť tento výrok

v celom rozsahu.

Pretože žalobcovia mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov, uvedenou

vadou nebolo postihnuté aj odvolacie konanie v časti, v ktorej bolo rozhodované o nárokoch

ostatných žalobcov. Dovolací súd sa preto v tejto časti zaoberal správnosťou napadnutého

rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba

rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny

výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie.

V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, že žalobcovia 1/ a 2/ a 4/ až

7/ (ďalej len „žalobcovia“) boli zamestnaní u žalovaného ako členovia orchestra divadla,

pričom zamestnancami žalovaného boli už ku dňu účinnosti , t.j.

k 1.4.2002, že v súvislosti s touto právnou úpravou boli zaradení do platovej triedy 7, hoci

vykonávali pracovnú činnosť zaradenú podľa katalógu pracovných činností s prevahou

duševnej práce vo verejnej službe (tvoriaceho prílohu č. 1 nariadenia vlády č. )

v platovej triede 8 (tvorivá interpretácia kolektívnej časti hudobného diela alebo

hudobnodramatického diela), a že pre túto činnosť nespĺňali kvalifikačný predpoklad vyššieho

odborného vzdelania. Medzi účastníkmi neboli pochybnosti o tom, že účinnosťou tohto

zákona sa žalobcovia stali zamestnancami žalovaného vo verejnej službe. Správnosť

ich platového zaradenia a tým aj dôvodnosť uplatneného nároku bolo preto potrebné

posudzovať podľa tohto právneho predpisu, inak zrušeného k 1.1.2004.

Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa

kvalifikačné predpoklady, ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 2 ods. 1 písm.c/ zákona

č. 313/2001).

Pre jednotlivé pracovné činnosti sú kvalifikačné predpoklady uvedené v katalógoch,

ktoré sú vypracované v súlade s charakteristikami platových tried (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona

č. 313/2001).

So zamestnancom, ktorý je samostatným divadelným umelcom, divadelným umelcom

v zbore, v orchestri alebo v inom umeleckom zoskupení alebo ktorý je ďalším umeleckým

zamestnancom (ďalej len „divadelný umelec“), alebo so zamestnancom, ktorý je vrcholovým

športovcom, možno pracovnú zmluvu uzatvoriť, aj keď nespĺňa kvalifikačný predpoklad

(stupeň) vzdelania podľa odseku 2 ( ).

Zamestnanec sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti

z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má

vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré

sú potrebné na jej vykonávanie ( ).

Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom, a zamestnanca, ktorý je vrcholovým

športovcom a ktorý je profesionálnym rodičom, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do

platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná

činnosť, aj keď pre túto platovú triedu nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania

podľa ( ).

Zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom

pomere k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 1, spĺňa predpoklady ustanovené v § 2

ods. 1 písm.a/ až e/ a zloží sľub, ak sa naňho vzťahuje táto povinnosť podľa § 5, stáva sa

zamestnancom podľa tohto zákona ( ).

Zamestnancovi, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nespĺňa

predpoklady ustanovené v § 2 ods. 1, sa pracovný pomer skončí na základe zákona najneskôr

do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§ 54 ods. 2 zákona

č. 313/2001).

Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto

zákona nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm.b/ až f/,

môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená

ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť. Ak ide o takého zamestnanca, neuplatní sa

( ).

Zákon o verejnej službe upravil verejnú službu a pracovnoprávne vzťahy

zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby k zamestnávateľom, ktorých vymedzil v § 1

ods. 1. Týkal sa nielen tých zamestnancov, ktorí sa nimi stali po nadobudnutí jeho účinnosti,

ale aj zamestnancov, ktorí nimi boli ku dňu jeho účinnosti. Právne pomery týchto

(doterajších) zamestnancov upravil v prechodných ustanoveniach, t.j. aj v citovaných

ustanoveniach § 54 ods. 1 a 2 veta prvá a § 55 ods. 4. Pretože žalobcovia ku dňu účinnosti

tohto zákona boli v pracovnom pomere u žalovaného, ich právne pomery vrátane otázky

platového zaradenia bolo treba posudzovať podľa citovaného § 55 ods. 4 zákona o verejnej

službe. I keď v uvedenom ustanovení v súvislosti s platovým zaradením zamestnanca, ktorý je

divadelným umelcom, a nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, do platovej triedy podľa

ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej činnosti, bolo použité slovo „môže“, gramaticky

vyjadrujúce možnosť zamestnávateľa takto postupovať, nestačí pre správnu aplikáciu tejto

normy vychádzať z jej jazykového výkladu.

Jazykový výklad predstavuje iba prvotné priblíženie k právnej norme. Je iba

východiskom pre zistenie jej obsahu a zmyslu. Právnu normu spravidla nemožno vyložiť

izolovane, ale vo vzťahu s inými právnymi normami. Uvedené platí aj pre ustanovenie § 55

ods. 4 , ktoré, najmä s prihliadnutím na jeho druhú vetu, treba vykladať

v súvislosti so všetkými hore citovanými ustanoveniami tohto zákona. Tým, že zákon

o verejnej službe stanovil, že v prípade zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom a ku dňu

nadobudnutia jeho účinnosti nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, sa neuplatní § 54

ods. 2 tohto zákona, t.j. jeho pracovný pomer neskončí, bola zároveň uzákonená výnimka

z kvalifikačného predpokladu vzdelania ako predpokladu pre vznik verejnej služby u takéhoto

zamestnanca. Rovnaká výnimka bola ustanovená v § 3 ods. 5 zákona o verejnej službe aj pre

divadelného umelca, ktorý sa zamestnancom stal až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sám zákon v prípade divadelných umelcov v súvislosti

s ich výkonom prác vo verejnej službe netrval na splnení kvalifikačného predpokladu

vzdelania, resp. ak umožňoval, aby sa aj pri nesplnení tohto predpokladu stali zamestnancami

v tejto službe, nemohla byť táto okolnosť (kvalifikačný predpoklad vzdelania) významná ani

z hľadiska ich zaradenia do platovej triedy. Splnenie kvalifikačného predpokladu vzdelania

nebolo teda nevyhnutne potrebné pre vykonávanie ich pracovnej činnosti. Ak

zamestnávateľovi neprekážal výkon práce takýmito zamestnancami, nemohlo byť nespĺňanie

predpokladu vzdelania ani prekážkou pre ich spravodlivé odmeňovanie podľa skutočne

vykonávanej práce. Napokon ani predchádzajúca právna úprava týkajúca sa odmeňovania

( nariadenia vlády č. ) nevyžadovala u umeleckých zamestnancov splnenie

kvalifikačného predpokladu vzdelania pre ich zaradenie do platovej triedy. V zmysle

ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o verejnej službe bolo potom pre zaradenie divadelných

umelcov do platovej triedy rozhodujúce len jediné kritérium, a to nimi vykonávaná

najnáročnejšia pracovná činnosť. V súvislosti s týmto ustanovením ukladajúcim

zamestnávateľovi povinnosť zaradiť zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej

pracovnej činnosti, treba aj ustanovenie § 55 ods. 4 tohto zákona vykladať tak, že ním bola

ustanovená povinnosť zamestnávateľa zaradiť zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom

a ku dňu účinnosti zákona nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, do platovej triedy

podľa ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej činnosti. Tento výklad rešpektuje osobitný

charakter práce vykonávanej divadelnými umelcami, pre ktorú je rozhodujúci talent, t.j.

schopnosť interpretovať napr. hudobné diela, pričom táto schopnosť je súčasne ich

kvalifikáciou. Zároveň je súladný s chápaním práva na spravodlivú odmenu za vykonanú

prácu, ktoré je súčasťou základného práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné

podmienky v zmysle , a ktoré je zaručené aj článkom 7

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (uverejneného ako

príloha 2 vyhlášky č. ).

V prejednávacej veci žalobcovia vykonávali u žalovaného pracovnú činnosť

zaradenú do platovej triedy 8. Preto bolo povinnosťou žalovaného zaradiť ich do tejto platovej

triedy a poskytovať im plat určený pre túto triedu. Pokiaľ odvolací súd dospel k rovnakému

záveru a uplatnený nárok považoval za opodstatnený, rozhodol správne. Námietku

žalovaného, že žalobcovia sa mali zároveň domáhať zaradenia do platovej triedy 8, dovolací

súd nepovažoval za právne významnú. Otázku správneho platového zaradenia bol totiž

odvolací súd oprávnený riešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k predmetu konania.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného v časti týkajúcej sa

žalobcov 1/ a 2/ a 4/ až 7/ ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou).

Vzhľadom na zrušenie výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania všetkých

účastníkov, pri opätovnom rozhodnutí o týchto trovách rozhodne súd, ktorému sa vec vracia,

aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :