Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d8f/400490.302a46.pdf
PDF · 105.77 KB
No categories available
1ObdoV/96/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 96/2006-304
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Jany Zemaníkovej,
JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci ţalobcu Ing. M.,
zastúpeného P., proti ţalovaným 1/ T., 2/ Ing. T., oboch zastúpených JUDr. E.,
3/ Ing. M., zastúpeného JUDr. J., 4/ Ing. J., 5/ JUDr. P., 6/ Ing. P., zastúpeného
JUDr. J., o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaţdenia, určenie neplatnosti
prevodu akcií a vydanie akcií, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 34 Cb 76/99, na dovolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2006, č. k. 6 Obo 93/2004–245,
v znení opravného uznesenia z 11. decembra 2006, č. k. 6 Obo 93/2004–286, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu
k ţalovaným 1/, 2/, 5/ a 6/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie ţalovaného 3/ o d m i e t a .
Ţalobcovi vo vzťahu k ţalovanému 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho
konania.
21 Obdo V 96/2006
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28.8.2003, č. k. 34 Cb 76/99–187
vyhovel ţalobe a určil, ţe mimoriadne valné zhromaţdenie ţalovaného 1/, konané
15.6.1999 a všetky rozhodnutia na ňom prijaté, prevod akcií ţalovaného 1/,
patriacich ţalobcovi, zo ţalovaného 2/ na ţalovaného 6/ a prevod zo ţalovaného 6/
na ţalovaného 5/, sú neplatné. Určil tieţ, ţe vlastníkom sporných akcií je ţalobca
a ţalovaní 1/ a 6/ sú povinní vydať solidárne ţalobcovi 122 akcií ţalovaného 1/
a zaplatiť mu 43 516 Sk náhrady trov konania.
Proti rozsudku podali odvolanie všetci ţalovaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o odvolaní, uznesením
z 30.3.2006 č. k. 6 Obo 93/2004–245, v znení opravného uznesenia z 11.12.2006
č. k. 6 Obo 93/2004–286, odvolania odmietol.
Odvolania ţalovaných 1/ a 2/ odmietol s odôvodnením, ţe podali odvolanie,
v ktorom uviedli, ţe podávajú rámcové odvolanie proti všetkým častiam výroku
rozsudku a dôvody budú uvedené dodatočne. Odvolanie doplnili aţ podaním
zo 16.12.2003, ktoré bolo súdu doručené po uplynutí odvolacej lehoty. Keďţe
v odvolaní neuviedli ţiadne konkrétne dôvody a dôvody, ktoré uviedli po uplynutí
odvolacej lehoty, nebolo moţné akceptovať, odvolanie, ktoré nemalo náleţitosti
podľa § 205 ods. 1, ods. 2 O.s.p., odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.
Odvolania ţalovaných 3/, 4/, 5/ a 6/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p. ako neskoro podané. Vo všetkých prípadoch vychádzal z doručenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa uloţením podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/.
Ţiadali uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania videli v tom, ţe odvolací súd odmietol ich odvolanie, hoci
preto neboli splnené podmienky. Odmietnutím odvolania im bola odňatá moţnosť
konať pred súdom, čo podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania.
Ţalovaní 1/ a 2/ v dovolaní uviedli, ţe odvolanie malo všetky zákonom predpísané
31 Obdo V 96/2006
náleţitosti, preto nebol dôvod ho odmietnuť. Ostatní ţalovaní uvádzali, ţe v čase
doručovania sa nezdrţiavali v mieste doručovania, preto nie je moţné zásielku
s rozhodnutím súdu prvého stupňa povaţovať za doručenú uloţením na pošte.
Počítajúc lehotu od skutočného prevzatia zásielky, bolo odvolanie podané včas.
Ţalobca sa k dovolaniam nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolania ţalovaných 1/, 2/,
5/ a 6/ sú opodstatnené.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo
rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou
z procesných vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Jednou z takýchto vád je
i skutočnosť, ţe postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorej sa ţalovaní dovolávajú. Pod odňatím
moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Takým nesprávnym postupom je aj
odmietnutie odvolania, ak pre odmietnutie neboli splnené podmienky.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí
nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Ţalovaní 1/ a 2/ spoločne podali proti rozsudku súdu prvého stupňa včas odvolanie.
V odvolaní uviedli, ţe ho podávajú z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. a/ aţ
f/ O.s.p. V ďalšom texte, hoci jednotlivé odvolacie dôvody nepriraďujú k príslušným
písmenám § 205 ods. 1, uvádzajú, ţe súhrnné skutkové zistenie robí rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľným, čím je konanie postihnuté inou vadou, súd
41 Obdo V 96/2006
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal nimi navrhnuté
dôkazy, ktoré by podstatne zmenili náhľad na objektívny skutkový stav (nevypočul
nimi navrhnutých svedkov a neoboznámil sa s relevantnými dokladmi), nekriticky
prevzal účelové tvrdenia ţalobcov a nebral do úvahy tvrdenia ţalovaných, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právne-
ho posúdenia veci, ktoré od začiatku smeruje k zamietnutiu ţaloby.
I keď sami ţalovaní označili odvolanie za stručné, s tým ţe ho podrobnejšie
odôvodnia do 20 dní (čo napokon urobili, i keď nie v sľúbenej lehote), má odvolanie
všetky náleţitosti stanovené v § 205 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 205 ods. 3
nevylučuje, aby dovolateľ dovolanie mohol doplniť aj po uplynutí odvolacej lehoty.
Toto ustanovenie vylučuje, aby sa po uplynutí odvolacej lehoty rozširoval rozsah,
v akom sa rozsudok napadá a uvádzali nové odvolacie dôvody, nevylučuje však, aby
sa odvolanie, ktoré má predpísané náleţitosti, neskôr podrobnejšie skutkovo
doplnilo, prípadne, aby sa rozviedla jeho právna argumentácia.
Ak odvolanie nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1, je to dôvod na odmietnutie
odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Odmietnutie dovolania z uvedeného
dôvodu je však moţné len, ak postupom podľa § 43 v spojení s § 209 O.s.p. (v znení
účinnom v čase podania odvolania a s určitými modifikáciami v spojení s § 211
ods. 2 O. s. p. i v neskoršom znení) vady odvolania neboli odstránené.
Ak odvolací súd rozhodol o odmietnutí odvolania pre nesplnenie zákonných
podmienok upravujúcich náleţitosti podaného odvolania, hoci odvolanie v skutoč-
nosti nemalo nedostatky brániace pokračovaniu v konaní o ňom, navyše bez
dodrţania predpísaného postupu na odstránenie vád odvolania, odňal ţalovaným 1/
a 2/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu vo vzťahu
k ţalovaným 1/ a 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Za dôvodné povaţoval dovolací súd aj dovolanie ţalovaných 5/ a 6/.
51 Obdo V 96/2006
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručovania zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.
Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň
tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel (§ 47 ods. 2
O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanému 5/ JUDr. Š. bol rozsudok súdu prvého
stupňa doručovaný 1.10.2003. Podľa v spise zaloţenej doručenky zásielka mu
v uvedený deň nebola doručená, preto mu po zanechaní oznámenia, ţe sa zásielka
bude doručovať nasledujúci deň, sa zásielka doručovala 2.10.2003. Z rovnakého
dôvodu bol aj druhý pokus o doručenie bezvýsledný, preto bola zásielka v rovnaký
deň uloţená na pošte, o čom bol zanechaný oznam. Ţalovaný zásielku skutočne
prevzal na pošte 18.10.2003. Odvolací súd povaţoval tretí deň po uloţení –
5.10.2003, za deň doručenia rozsudku a odvolanie, ktoré bolo podané 3.11.2003
na poštu (nie 30. 11.2003, ako uvádza v uznesení odvolací súd), za podané
po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty.
Podmienkou, aby bolo moţné povaţovať uloţenú zásielku za doručenú podľa
§ 47 ods. 2 O.s.p. je, ţe sa adresát v čase doručovania zdrţuje v mieste doručova-
nia. Ţalovaný 5/ uţ v odvolaní uvádzal, ţe zásielka mu bola doručená 18.10.2007
a v lehote na podanie odvolania bol v zahraničí. Opakuje to aj v dovolaní, ku ktorému
pripojil kópiu cestovného lístka, z ktorého vyplýva, ţe 25.9.2003 cestoval z Košíc
do Milána, odkiaľ cestoval späť 17.10.2003. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia
nepresne interpretuje obsah odvolania ţalobcu a dospieva k záveru, ţe z neho
vyplýva, ţe sa v čase doručovania v mieste doručovania zdrţiaval. Ţalobca
v odvolaní uvádza, ţe v čase na podanie odvolania bol v zahraničí, kde bol
na pracovnej ceste a „ aj teraz sa vrátil zo zahraničia, kde bol od 22.10.2003
do 30.10.2003 na návšteve dcér“. Ţalovaný teda v odvolaní tvrdí, ţe v rozhodujúcom
období bol v zahraničí dvakrát. Prvýkrát v čase na podanie odvolania (presné dátumy
v odvolaní neuvádza, uviedol ich aţ v dovolaní) a druhýkrát uţ po prevzatí
rozhodnutia, od 22.10.2003 do 30.10.2003. Druhú zahraničnú cestu v odvolaní
61 Obdo V 96/2006
uvádza zjavne len na zdôvodnenie, prečo podáva tzv. bianco odvolanie, ktoré
v krátkej lehote doplní (čo skutočne urobil). Znamená, to, ţe v čase doručovania
rozhodnutia sa ţalovaný v mieste doručovania nezdrţiaval. Rozhodnutie preto
nemoţno povaţovať za doručené 5.10.2003, ale aţ dňom jeho skutočného prevzatia,
teda 18.10.2003.
Obdobná je situácia u ţalovaného 6/ Ing. D. Aj jemu bola zásielka
s rozsudkom doručovaná 1.10.2003 a opakovane 2.10.2003, kedy mu bola uloţená
na pošte, kde ju 21.10.2003 prevzal. Odvolanie podal na poštu 22.10.2003.
Ţalovaný v dovolaní uvádza, ţe v čase od 17.9.2003 do 18.10.2003 bol spolu
s manţelkou a maloletou dcérou P. na Cypre. Ako dôkaz predloţil kópiu cestovného
pasu maloletej. Podľa potvrdení v pase, maloletá priletela na Cyprus 17.9.2003
a Cyprus opustila 18.10.2003. Maloletá štvorročná P. nepochybne nebola na Cypre
sama. Z fotokópie cestovného pasu ţalovaného vyplýva, ţe mu bol vydaný
14.4.2005. Podľa ţalovaného starý cestovný pas, v ktorom boli záznamy o jeho
príchode a odchode z Cypru, odovzdal pri vystavení nového pasu cudzineckej polícii,
kde bol skartovaný. Vzhľadom na uvedené dovolací súd nemal dôvod pochybovať
o tvrdení ţalovaného, ţe sa v čase doručovania nezdrţiaval v mieste trvalého
bydliska (mieste doručenia). Ani u neho neboli splnené podmienky pre náhradné
doručenie podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Za doručenie rozsudku súdu prvého stupňa preto
nie je moţné povaţovať tretí deň po uloţení zásielky, ale aţ deň skutočného
prevzatia, teda 21.10.2003.
Odvolací súd odmietnutím odvolaní ako neskoro podaných, hoci boli podané
včas, odňal ţalovaným 5/ a 6/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu aj vo vzťahu
k ţalovaným 5/ a 6/ zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovanému 3/ Ing. H. bola zásielka s rozsudkom doručovaná na adresu
trvalého bydliska 30.9.2003. Podľa doručenky pri doručovaní nebol zastihnutý, preto
mu bola nechaná výzva o opakované doručenie na 1.10.2003. Ani druhý pokus
o doručenie nebol úspešný, preto mu bola zásielka 1.10.2003 uloţená na pošte.
Zásielku prevzal osobne na pošte 18.10.2003, čo potvrdil svojím podpisom. Odvolací
71 Obdo V 96/2006
súd povaţoval tretí deň po uloţení – 4.10.2003, za deň doručenia rozsudku
a odvolanie, ktoré bolo podané 31.10.2003 na poštu, za podané po uplynutí
15- dňovej zákonnej lehoty. Skutočné prevzatie zásielky 18.10.2003 uţ nemalo vplyv
na plynutie lehoty, v ktorej bolo treba odvolanie podať.
Ţalovaný 3/ v dovolaní uviedol, ţe v čase doručovania sa v mieste doručenia
nezdrţiaval. Doručeniu sa nevyhýbal. Bol v cudzine, a keď sa vrátil a dozvedel
o doručovaní zásielky, prevzal ju na pošte 18.10.2003. Nebola splnená podmienka
stanovená v § 47 ods. 2 O.s.p., aby sa adresát v mieste doručovania zdrţiaval, preto
nie je moţné zásielku povaţovať za doručenú tretím dňom po uloţení. V dovolaní
okrem uvedeného všeobecného tvrdenia neuviedol ţiadne skutkové údaje.
Neuviedol ani len, kde sa v cudzine zdrţiaval, ani odkedy a ako dlho tam bol.
Nepredloţil ani neoznačil ţiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie, ţe sa v mieste
doručovania nezdrţiaval, preukázali Dovolací súd ho preto vyzval, aby dovolanie
doplnil a uviedol, kde sa v čase doručovania zdrţiaval, aj s bliţším časovým údajom
odkedy dokedy. Na doplnenie dovolania mu stanovil lehotu do 30.11.2007. Výzva
bola doručená jeho právnemu zástupcovi 8.11.2007, do dňa rozhodnutia o dovolaní
však na ňu nereagoval.
Za tejto situácie dovolací súd vychádzajúc, rovnako ako súd odvolací,
z dokladu o doručení (doručenky) zaloţeného v spise, povaţoval podmienky
pre účinné doručenie zásielky s rozsudkom súdu prvého stupňa uloţením podľa § 47
ods. 2 O.s.p. za splnené. Za deň doručenia povaţoval 4.10.2003. Posledným dňom
pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol 20.10.2003 (19. október bola nedeľa).
Ţalovaný 3/ podal odvolanie na poštu 31.10.2003, teda zjavne po uplynutí
uvedenej lehoty. Odvolací súd rozhodol správne, ak odvolanie ako oneskorene
podané odmietol. Postupom odvolacieho súdu ţalovanému moţnosť konať
pred súdom nebola odňatá. Z uvedených dôvodov v konaní vo vzťahu k nemu
nedošlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ţiadne iné
skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení
§ 237 O.s.p. Dovolanie ţalovaného 3/ preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s ustanovením 243b ods. 4 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
81 Obdo V 96/2006
Ţalobca mal vo vzťahu k ţalovanému 3/ v dovolacom konaní úspech, má preto
podľa § 243b ods. 4 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov dovolacieho konania. V dovolacom konaní mu však trovy
nevznikli, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. januára 2008
JUDr. Peter Dukes , v. r.
predseda senátu