Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6fe/380052.306ad8.pdf
PDF · 116.26 KB
No categories available
3Nc/2/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Nc 2/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M L, bývajúceho v P, B ,
zastúpeného Mgr. V Ľ, advokátom so sídlom v P, N S , proti žalovanému J B, bývajúcemu
v P, L , zastúpenému JUDr. J H, advokátom so sídlom v P, H , o zaplatenie 70 000 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6 C 310/1999 a na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 19 Co 174/2007, o námietke zaujatosti sudkyne, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Stanislava Marková n i e j e
v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 19 Co 174/2007.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní, ktoré je vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 19 Co 174/2007,
vzniesol žalovaný námietku zaujatosti voči JUDr. Stanislave Markovej, ktorá sa ako členka
senátu tohto súdu má podieľať na prejednaní a rozhodovaní veci. Na odôvodnenie námietky
zaujatosti žalovaný uviedol, že JUDr. Stanislava Marková, ktorá je bývalou sudkyňou
Okresného súdu Prievidza, sa „z profesionálneho hľadiska pozná so zástupcom žalobcu“.
Namietaná sudkyňa vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že na necíti byť
zaujatá, že zástupcu žalobcu Mgr. V Ľ pozná z rozhodovacej činnosti na Okresnom súde
Prievidza, na ktorom vykonávala funkciu sudkyne od roku 2004. Poprela, že by išlo o taký
vzťah ako predpokladá § 14 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne
(§ 16 ods.1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti sudkyne tohto súdu (§ 15a
ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
23 Nc 2/2008
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide
vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca
má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca
1998). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje
výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti účastníkom vznesenej námietky zaujatosti nie je
rozhodujúci jeho osobný názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať na
zreteľ len samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že
účastník pochybuje o objektívnosti sudcu. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu
z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je len
tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné
v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
Existencia takejto okolnosti nebola u namietanej sudkyne zistená. Sama sa vyjadrila
tak, že k prejednávanej veci, k účastníkom konania a k ich zástupcom nemá žiadny vzťah.
Nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak
a spochybňovali správnosť jej vyjadrenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že dôvody, ktoré by ju vylučovali z prejednávania a rozhodovania tejto veci nie sú dané.
Len samotná skutočnosť, že účastníka konania zastupuje v konaní advokát, ktorého
sudkyňa pozná „z profesionálneho hľadiska“, nesvedčí ešte sama o sebe o tom, že sudkyňa
má k advokátovi pomer, so zreteľom na ktorý je bez ďalšieho vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní
námietky zaujatosti vznesenej proti menovanej sudkyni vzal na zreteľ, že vzťahy medzi
sudcami a advokátmi vo všeobecnosti vykazujú znaky profesionality, vecnosti a neosobnosti.
Až v prípade, že by určitý vzťah sudcu k advokátovi prekročil prípustné medze a stratil by
uvedené rysy, prichádzalo by do úvahy vylúčenie sudcu. Skutočnosť, že v tom – ktorom
konaní boli tieto hranice prekročené, musí preukázať účastník konania, ktorý namieta
zaujatosť sudcu. V danom prípade žalovaný vyvodzoval zaujatosť JUDr. Stanislavy Markovej
bez toho, aby tvrdil a preukázal, že v prejednávanej veci jej vzťah k Mgr. V Ľ prekročil
prípustné medze vzťahu sudcu a advokáta a že sa dostal do štádia, v ktorom (už) možno mať
(objektívne) pochybnosti o jej nezaujatosti.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že namietaná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. februára 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: