Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
68b/379932.eb9c19.pdf
PDF · 98.69 KB
No categories available
3Cdo/268/2007
Najvyšší súd 3 Cdo 268/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ D, bývajúcej v L, zastúpenej
JUDr. V H, advokátom so sídlom v R, 2/ E, bývajúcej v S, Česká republika, proti žalovanej
A, bývajúcej v L, M, zastúpenej JUDr. I, advokátom so sídlom v L, o určenie neplatnosti
závetu, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 12 C 332/2004, na
dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2007 sp. zn. 8 Co
337/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo
výške 1.549,- Sk do rúk JUDr. V, advokáta so sídlom v R.
Žalobkyni 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 5. mája 2006 č.k. 12 C 332/2004-90 určil, že
závet Z z 24. októbra 1994 je neplatný; rozhodol tiež o trovách konania. Žalobe vyhovel
s odôvodnením, že pri vyhotovovaní tohto alografného závetu pôsobil ako svedok Z, ktorý je
zaťom závetnej dedičky - žalovanej, pričom ich vzájomný pomer vykazuje znaky pomeru
osôb blízkych v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. V dôsledku tejto skutočnosti je
predmetný závet absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 476f
Uvedený rozsudok napadla odvolaním žalovaná. Krajský súd v Žiline rozsudkom
z 19. júna 2007 sp. zn. 8 Co 337/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením,
že Z, ktorý pôsobil pri vyhotovovaní závetu ako svedok, je osobou blízkou žalovanej. Aj
-2-3 Cdo 268/2007
podľa právneho názoru odvolacieho súdu je predmetný závet z tohto dôvodu absolútne
neplatný.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Rozsudok napadla „v celom
rozsahu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p“. Uviedla, že súdy síce aplikovali správne
ustanovenia zákona, nesprávne ich ale interpretovali. Podľa jej názoru zákaz pôsobenia osoby
blízkej závetnému dedičovi v pozícii svedka zákon vyslovuje iba v prípade závetu zriadeného
takým závetcom, ktorý nemôže čítať alebo písať (§ 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka), nie
však aj v prípade závetu „napísaného podľa § 476b Občianskeho zákonníka“.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by Z nevedela (nemohla) čítať alebo písať,
prípadne že by konala v duševnej poruche. Podľa názoru dovolateľky preto „náležitosti závetu
boli zachované“. Súdy, ktoré vychádzali z iného právneho názoru, nerozhodli správne, keď
žalobe vyhoveli. Žalovaná vzhľadom na to žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k dovolaniu namietla, že dovolanie je procesne neprípustné
a navrhla, aby ho dovolací súd „zamietol“. Požiadala o priznanie náhrady trov dovolacieho
konania. Žalobkyňa 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti rozsudku, je
procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď § 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné
aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
-3-3 Cdo 268/2007
V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa týchto
ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa
neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (lebo dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval,
a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné.
Dovolanie žalovanej preto podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je. Procesnú prípustnosť tohto
mimoriadneho opravného prostriedku žalovanej by vzhľadom na to zakladala len prípadná
procesná vada v zmysle § 237 O.s.p. Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný
prihliadať aj vtedy, keď nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.). So zreteľom na
uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie splnenia podmienok
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch
nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Osobitne ale treba zdôrazniť, že § 237
O.s.p. spája prípustnosť dovolania výlučne len s najzávažnejšími, v ňom taxatívne
vymenovanými, procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady
(procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.) a tiež iné
nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo
v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia.
-4-3 Cdo 268/2007
Žalobkyňa v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k niektorej z procesných vád
v zmysle § 237 O.s.p.; existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo. Prípustnosť jej dovolania preto nevyplýva ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
V dovolacom konaní nebolo možné pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti námietky
žalovanej, že súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na nesprávnych právnych
záveroch. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže
zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p. Či už teda odvolací súd napadnuté
rozhodnutie založil na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (pozn.: dovolací
súd jeho rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nezaťažil tým konanie procesnou vadou
Žalovaná podala dovolanie „v celom rozsahu“. Jej opravný prostriedok smeruje teda aj
proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. I keď dovolanie v tejto časti
smeruje proti výroku rozsudku, má rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania charakter
uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím
vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia
odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho
posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu
(§ 239 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je
ale vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku
dovolateľka netvrdila vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. a existencia vady takejto povahy
nevyšla v dovolacom konaní najavo, nemožno prípustnosť dovolania proti uvedenému
výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
procesne prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto odmietol podľa § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania nezaoberal sa napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní boli (procesne) úspešné žalobkyne 1/ a 2/ a vzniklo im právo na
náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa 1/ v dovolacom konaní
-5-3 Cdo 268/2007
podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadala priznať náhradu trov vo výške 1.549,- Sk.
Dovolací súd priznal žalobkyni 1/ náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 1 úkon
právnej služby poskytnutej vypracovanie písomného vyjadrenia žalobkyne 1/ k dovolaniu
žalovanej [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Sadzbu za tento úkon právnej
služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1.371,- Sk, čo s náhradou výdavkov za
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ vyhlášky) v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky (178 Sk) predstavuje 1.549,- Sk. Dovolací súd žalobkyni 2/
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na
náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. februára 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: