Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/273/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,

W. č. X., zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. J. S., advokátom v B., A. č. X., proti

žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Krajským úradom v Prešove, o určenie, že

pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou trval aj po 1.8.1991 a iné, vedenej na

Okresnom súde v Bardejove pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 2. marca 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bardejove rozsudkom z 10. marca 2006, č.k. -47 zamietol

žalobu, ktorou sa domáhal žalobca určenia, že pracovný pomer medzi ním a žalovanou trval

aj po 1.8.1991, trvá doposiaľ a bude trvať až do skutočného nástupu do zamestnania žalobcu

u právneho nástupcu po bývalom Okresnom národnom výbore v Bardejove, pričom

žalobcovi patrí z tohto titulu práca podľa pracovnej zmluvy alebo jej najviac zodpovedajúca,

ako aj všetky pracovnoprávne nároky z tohto právneho vzťahu vyplývajúce. Náhradu trov

účastníkom nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná nie je pasívne

legitimovanou účastníčkou konania, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplynulo, že na

ňu prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov žalobcu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 2. marca 2007 sp.zn.

, nepripustil zmenu žaloby a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v zmysle potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Zmenu žaloby, ktorú na odvolacom pojednávaní žalobca predložil, odvolací súd nepripustil,

pretože výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť predpokladom pre konanie o takejto

zmenenej žalobe. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo

6. marca 1996, sp.zn. , kde súd dospel k záveru, že žalobca sa nestal

zamestnancom Okresného úradu v Bardejove a výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi

daná v súlade s , platne. Ak sa žalobca nestal

zamestnancom okresného úradu, nemohol sa úspešne vo vzťahu k štátu, zastúpenému

Krajským úradom v Prešove, domáhať určenia, že pracovnoprávny vzťah trval aj po 1.8.1991

a trvá doposiaľ. Stotožnil sa so správnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej

legitimácie žalovanej, pretože Slovenská republika zastúpená krajským úradom, ako štát nie

je nositeľom práv a povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

Krajský úrad v Prešove ako samostatná rozpočtová právnická osoba nemá oprávnenie

zastupovať štát v pracovnoprávnych vzťahoch.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca s poukazom na

, , ktorý navrhol rozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že v konaní na odvolacom súde senát

pojednával v zložení troch sudkýň, ktorých priezviská sú uvedené aj v záhlaví rozsudku, no

na poslednom pojednávaní boli prítomné dve sudkyne a jeden sudca. Ďalej uviedol, že

nepripustením zmeny návrhu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkal obom

nižším súdom nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dôvody podrobne rozviedol vo svojom

dovolaní.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietky žalobcu uvedené

v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení ,

Pokiaľ žalobca v mimoriadnom opravnom prostriedku tvrdí, že na odvolacom súde vo

veci rozhodovali dva rôzne senáty, nakoľko na poslednom odvolacom pojednávaní mal byť

v senáte sudca – muž, tak táto skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva (viď zápisnica

o pojednávaní zo dňa 2. marca 2007 č.l. 67 spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom

ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou

z vád uvedených v ustanovení skutočne postihnuté.

K dôvodom dovolania žalobcu, že mu bola nepripustením zmeny návrhu odňatá

možnosť konať pred súdom, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že odňatím možnosti

konať pred súdom sa v zmysle rozumie taký chybný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov (viď napr. , , ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

V danej veci k takejto vade konania nedošlo.

Odvolací súd nepripustil zmenu žaloby s poukazom na , nakoľko

výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť žalobu je obmedzená iba súhlasom súdu.

Súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou žaloby, môže zvažovať iba to, či výsledky

doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.

V danom prípade preto súd, keď dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania nemôžu

byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, svojím postupom neodňal účastníkovi

možnosť konať pred súdom, ale rozhodol v súlade s jeho oprávnením vyplývajúcim mu

z

Pokiaľ žalobca v dovolaní namietal, že rozsudky oboch súdov spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), nesprávne právne

posúdenie je síce relevantný dovolací dôvod, sám osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

I keby tvrdenie dovolateľa bolo opodstatnené (dovolací súd ho z uvedeného aspektu

neposudzoval) a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle Keďže

dovolanie žalobcu nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu

správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s § 218 ods. 1

písm.c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že v tomto konaní jej žiadne trovy nevznikli a ani nepodala návrh na ich

priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :