Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/46/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky -189

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Ivany Izakovičovej

v právnej veci žalobcu: P., a.s. P., S., 080 01 P.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom, S., 080 01 P., proti žalovanému: Q.,

a.s. K., Š.,

042 80 K., IČO: X., zastúpenému JUDr. P., advokátom, Z., 040 01 K., o zaplatenie 8

058 355 Sk s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v K. zo dňa

23. januára 2006 č. k. -172, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v K. zo dňa 23. januára 2006

č. k. -172 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu

29 040 Sk náhrady trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia pôvodne 7,9 mil. Sk s príslušenstvom, po zmene petitu 8 058

355 Sk s 18% úrokom z omeškania od 1.9.1998 do zaplatenia z titulu náhrady škody

vo forme ušlého zisku a náhrady vynaložených nákladov v zmysle § 373 a nasl.

. Škoda mu mala vzniknúť tým, že napriek tomu, že sa podľa

oznámenia žalovaného stal víťazom verejnej obchodnej súťaže na stavbu

„Rekonštrukcia budovy pre S. K., M.“ a medzi účastníkmi vznikla zmluva o dielo,

žalovaný porušil záväzok z tejto zmluvy a vyhlásil novú verejnú obchodnú súťaž, čím

žalobcovi znemožnil vykonať dohodnuté dielo. Rozsah stavebných prác, ktoré mal

žalobca pre žalovaného vykonať, predstavuje 79 mil. Sk, čo by pre žalobcu

znamenalo dosiahnutie zisku 10%, teda 7,9 mil. Sk. Zvyšok uplatnenej sumy

predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla realizáciou prípravných prác

v súvislosti s rekonštrukciou predmetnej budovy. Súd, vychádzajúc

z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn.

z 25.10.2005, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z 26.11.2001, a v ktorom

vyslovil právny názor (ktorým je súd prvého stupňa viazaný), že medzi účastníkmi

konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo na predmetnú stavbu, dospel k záveru,

že žalovaný v takom prípade nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu, čo

je jedným zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu nevznikol žalobcovi ani nárok na

náhradu nákladov v súvislosti s pripravovanou realizáciou rekonštrukcie budovy pre

žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

V konaní úspešnému žalovanému priznal podľa náhradu trov

konania v celkovej výške 630 065 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvého

stupňa vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny

právny záver, keď žalobu zamietol napriek tomu, že žalobca ako víťaz užšej súťaže

vykonal pre žalovaného práce v hodnote 330 735 Sk a jeho štatutárny zástupca na

pojednávaní uviedol, že ponuku žalobcu bral ako zmluvu o dielo. Poukázal na

skutočnosť, že žalovaný ho oslovil listom z 12.8.1996 s tým, aby sa prihlásil do

súťaže na projekt a inžiniersku činnosť pre rekonštrukciu budovy v K., M., žalobca

jeho ponuku akceptoval a žalovaný mu následne listom z 25.9.1996 oznámil, že jeho

návrh prijíma ako víťazný v súlade s jeho internými predpismi a

Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a prác v znení

Tento zákon predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k úprave obsiahnutej

v ustanoveniach až . Vyhlásenie verejnej súťaže

podľa žalovaným je právnou skutočnosťou potrebnou pre vznik právneho

vzťahu. Žalobca podal svoj návrh predpísaným spôsobom, v stanovenej lehote

a zodpovedajúci zverejneným podmienkam súťaže. Prijatím jeho návrhu ako

víťazného došlo podľa k vzniku zmluvy v celom rozsahu a obsahu.

Ak žalovaný túto skutočnosť nerešpektoval, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu

vzniknutej preukázanej škody podľa v súvislosti s porušením ustanovenia

s tým, že pre rozsah a podmienky tejto zodpovednosti sa použijú

ustanovenia a nasl. . Ak podľa tvrdenia žalovaného nešlo o verejné

obstarávanie podľa , mohlo ísť o verejnú súťaž podľa

a nasl. , ktorej podmienky vyhlásená užšia súťaž spĺňala. Pre

odvolanie verejnej súťaže žalovaným neboli splnené zákonné podmienky. Ak by súd

neakceptoval ani tento názor, mohlo ísť o inominátnu zmluvu v zmysle § 491 a § 847

. Vytýka napadnutému rozhodnutiu, že z neho nie je zrejmé,

ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal,

a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Má za to, že výzva k verejnej súťaži

doručená žalobcovi je návrhom na uzavretie zmluvy a okamihom akceptácie ponuky

žalobcu ako víťaznej sú zmluvné strany svojimi prejavmi vôle viazané a môžu si

uplatňovať aj nároky či už na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhradu

škody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď sám zmenil tak, že

žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalovaný sa na odvolanie písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), prejednal vec v rozsahu podľa na nariadenom

pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu

škody podľa a nasl. , a to jednak ako ušlý zisk a jednak ako skutočná

škoda z titulu náhrady vynaložených nákladov, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s účasťou na súťaži na dodávku a projekt stavby „Rekonštrukcia budovy S. K., M.“

pre žalovaného. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí

z 26. novembra 2001, ktorým na odvolanie žalovaného zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa z 5. februára 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, všeobecná

zodpovednosť za škodu podľa upravená v ustanoveniach §

373 až § 386, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a predpokladom pre

vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej

povinnosti stanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť

medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom

konaní preto malo byť skúmanie, či medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy

o dielo, resp. aký záväzok žalovaný porušil a či v tejto súvislosti vznikla žalobcovi

škoda. Vyslovil zároveň právny názor, že súťaž, ktorej sa žalobca zúčastnil z podnetu

žalovaného, nespĺňa pojmové znaky verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 281

a nasl. , pretože zo strany žalovaného nešlo o vyhlásenie neurčitým osobám, ale

žalovaný sa obrátil na vybraný okruh osôb a podmienky takéhoto výberového

konania neupravuje. Súd prvého stupňa následne rozsudkom

z 29. marca 2004 určil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo

„Rekonštrukcia budovy S. K.. M.“.

Ani tento záver nepovažoval odvolací súd za správny, keď uznesením

z 25. októbra 2005 tento rozsudok zrušil a vec znova vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor, že medzi

účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, pretože žalovaný listom z 25.9.1996

žalobcovi len oznámil, že jeho ponuku prijíma ako víťaznú, ale chce uzavrieť

rámcovú zmluvu, teda rozhodne nešlo o situáciu upravenú v .

Z tohto právneho názoru súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyvodil, že nakoľko

medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, žalovaný nemohol porušiť

povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím nebola splnená jedna z podmienok pre vznik

zodpovednosti za prípadnú škodu. Pokiaľ žalobca v odvolaní opakovane tvrdí, že zo

strany žalovaného išlo o vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže, ktorej zásady porušil,

čím bola založená jeho zodpovednosť za uplatnenú škodu, odvolací súd odkazuje na

právny názor vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach v tejto veci.

Pokiaľ žalobca pre prípad, že s touto námietkou neuspeje, tvrdil, že išlo o verejnú

súťaž podľa a nasl. , ani tento názor nemôže obstáť,

pretože k tomu, aby išlo o vyhlásenie verejnej súťaže na určité dielo, táto musí byť

určená pre verejnosť, teda pre vopred neobmedzený okruh možných účastníkov, čo

pri tejto súťaži nebolo splnené. Ani posledná možnosť, že išlo o porušenie záväzku

zo zmluvy v zákone neupravenej v zmysle nemôže

obstáť, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nevznikol

žiaden záväzkový vzťah. Nestalo sa tak oznámením o prijatí ponuky žalobcu, a ani

následne. Pokiaľ ide o žalobcom skutočne vynaložené náklady, v podmienkach

súťaže bolo výslovne uvedené, že náklady spojené so súťažou znáša uchádzač sám,

a ak išlo o náklady vynaložené v súvislosti s prípravou pre budúce dielo, tieto

náklady žalobca vynaložil bez akejkoľvek zmluvy so žalovaným, preto sa nemôže

domáhať ich náhrady z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre vznik

uplatneného práva zo zodpovednosti za škodu, preto jeho odvolaním napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1

v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal ich náhradu

z titulu odmeny za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní) podľa vyhlášky

č. vo výške 28 850 Sk a 190 Sk paušálnej náhrady, spolu 29 040 Sk.

Priznanú náhradu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 15. februára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: