Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Cb/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským, v spore žalobcu: Augustín Šipikal

- SLOVKONTAKT, s miestom podnikania 96501 Žiar nad Hronom, Chrásteka 6/2, IČO: 33332134, zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: ELIT-SEVER, s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Ľ. Štúra 2046/15, IČO: 46 784 276, zastúpenému: PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 53 029 623, o zaplatenie sumy 4.595,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.211,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.211,08 eur od 27.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 47,28 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.02.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 4.595,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p. a. z uvedenej istiny od 27.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur. Zároveň žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému vystavil faktúru, ktorou si voči žalovanému dôvodne a opodstatnene uplatnil náhradu skutočne vzniknutej škody, ktorá mu bola spôsobená konaním žalovaného na predmete žalobcovho vlastníctva - P. B., Y. hrdinov XXX, K. nad B.. Žalobca vystavil žalovanému faktúru dňa XX.XX.XXXX vo výške žalovanej istiny, a to na základe škody na mrežiach, ktoré boli žalovaným demontované počas prestavby bytového domu, a ktoré boli následne nepoužiteľné z dôvodu nových vstupných a okenných rozmerov, t. j. pôvodné mreže nebolo možné namontovať späť, + znalecký posudok k nedostatkom z prestavby budovy. Žalobca k žalobe pripojil faktúru zo dňa 16.12.2020,údaj z informačného portálu Slovenskej pošty a. s. o doručení, predžalobnú výzvu spolu s podacím lístkom a údajom o doručení.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.02.2021 vydal platobný rozkaz sp. zn. , ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.595,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,00 % p. a. z uvedenej istiny od 27.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 755,98 eur.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, ktorý odôvodnil tým, že s platobným rozkazom v celom rozsahu nesúhlasí a vymáhaný nárok žalobcu neuznáva. Žalovaný si nebol vedomý ako ku škode došlo a že túto skutočnosť neuvádza ani žalobca. Žalobca taktiež nepreukázal, v akom rozsahu mu škoda vznikla. Žalobca iba všeobecne produkuje tvrdenia, ktoré dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal, z ktorých konkrétnych položiek jeho nárok pozostáva. Preto navrhol platobný rozkaz zrušiť a v prípade pokračovania v konaní žiadal, aby bol žalobcom uplatnený nárok v plnom rozsahu zamietnutý.

5. Podaním zo dňa 26.03.2021 sa žalobca vyjadril tak, že Žalovaný v pozícii investora vykonával rozsiahle konštrukčné práce na bytovom dome č. XXX, na ul. Y. B. XX-XX-XX, K. nad B., cieľom ktorých bola obnova a zateplenie bytového domu. Pred vykonaním samotných konštrukčných prác bola vypracovaná aj projektová dokumentácia pre stavebné konanie (ďalej len „projektová dokumentácia“). Vedúcim a zároveň zodpovedným projektantom bola C.. M. I.. Projektová dokumentácia - búracie práce podľa legendy neurčuje demontáž jestvujúcej mreže. Zároveň projektová dokumentácia obsahuje aj navrhovaný stav, z ktorého je evidentné, že po dokončení zateplenia mali byť mreže namontované. Uvedenému svedčí aj popis pod navrhovaným stavom: „zateplenie ostenia okolo existujúcich mreží realizovať len ak je to možné. Ak zateplenie ostenia nie je možné realizovať dať skladbu fasádneho plášťa bez tepelnej izolácie.“ Projektová dokumentácia uvádza aj nasledovné konštatovanie projektanta o mrežiach: „Existujúce mreže na oknách nebytových priestorov ponechať, resp. overiť s investorom. Ak vlastník nebytových priestorov rozhodne o demontáži, mreže demontovať a špalety okolo okien previesť podľa ostatných okien. Ak vlastník bude trvať na ponechaní mreží, špalety okolo okien sa zrealizujú, ak to bude konštrukčne možné. Ak nie, nanesie sa iba omietka.“ Žalovaný v tomto prípade nerešpektoval pokyny uvedené v projektovej dokumentácii, nakoľko mreže na oknách demontoval z vlastnej iniciatívy, ale najmä bez konzultácie demontáže so žalobcom. Žalobca v žiadnom prípade nemal záujem mreže na oknách demontovať, o čom však nemal možnosť rozhodnúť. 6. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na to, že si pre podporu svojich tvrdení dal vyhotoviť znalecký posudok, vypracovaný znalcom z odvetvia pozemné stavby a stavebná fyzika Ing. P. F.. Znalecký posudok obsahuje aj vyššie uvedené relevantné skutočnosti z projektovej dokumentácie. Z obsahu znaleckého posudku preukázateľne vyplýva, že na bytovom dome po vykonaných konštrukčných prácach žalovaným sa na bytovom dome nachádzajú viaceré stavebné a konštrukčné nedostatky. Znalec v závere znaleckého posudku konštatuje, že pred začiatkom stavebných prác boli mreže na prízemí funkčné, funkčný bol video vrátnik a funkčný bol aj rozvod bezpečnostného systému. Ďalej konštatoval, že v projektovej dokumentácii bolo upozornené na nutnosť zamerania všetkých sietí. Pri následných stavebných zatepľovacích prácach došlo k znefunkčneniu video vrátnika, k znefunkčneniu osvetlenia, k znefunkčneniu rozvodov bezpečnostného systému, k znefunkčneniu čistiaceho kusu dažďového zvodu. Dažďový zvod zo strany medzibloku pri vchode do bytovky je v križovaní s oplechovaním rímsy, zvyšuje spolu so stykovaním oplechovania riziko zatekania po fasáde i do tepelnej izolácie. Podľa žalobcu sa žalovaný počas realizovania stavebných prác dopustil hrubých stavebných chýb, ktoré majú okrem iného za následok aj znefunkčnenie mreží na prízemí bytového domu. Týmto konaním sa žalovaný dopustil aj možného majetkového ohrozenia samotných nebytových priestorov, nakoľko tieto neboli žiadnym spôsobom zabezpečené. Všetky nedostatky, ktoré žalobca na nebytovom priestore zistil bol, resp. bude nútený vykonať na vlastné náklady.

7. Žalobca tiež uviedol, že proti žalovanému sa viedlo obdobné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom bol žalovaný povinný žalobcovi (klientovi) nahradiť 1 606,00 EUR s príslušenstvom a zároveň bol povinný nahradiť trovy konania vo výške 330,42 EUR. Následne bolo proti žalovanému vedené aj exekučné konanie U.. U. F., W. úrad U., so sídlom I. armády 1, XXX XX U., sp. zn. 154EX 271/20-9. Po doručení upovedomenia povinnému (žalovanému), povinný uhradil celú sumu v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko sa jednalo o obdobné konanie (žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia škody na rovnakom nebytovom priestore, a to opravy terasy, opravy videovrátnika, kamier a styrodurového nápisu) čo žalovaný v konečnom dôsledku v celom rozsahu žalobcovi uhradil, má za to, že nepopieral a ani iným spôsobom nerozporoval, že škodu v konaní pod sp. zn. žalobcovi spôsobil svojim neodborným konaním. Nakoľko žalovaný vo vyššie uvedenom konaní svoj záväzok splnil v celom rozsahu, máme za to, že vyjadrenia žalovaného, ktoré uvádza v odpore, a teda, že celý nárok žalobcu považuje za nedôvodný, účelový a vychádzajúci z

nesprávnych skutkových okolností nemôžu v žiadnom prípade obstáť. Poukázal na skutočnosť, že obe konania vychádzali z rovnakých skutkových okolností. V konaní žalovaný uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Preto navrhol odpor žalovaného zamietnuť ako nedôvodný, podaný iba z dôvodu, aby oddialil povinnosť uhradiť svoj splatný záväzok voči žalobcovi. Súčasne navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa . K svojmu vyjadreniu žalobca pripojil znalecký posudok.

8. Dňa 31.03.2021 bol predmetný spor postúpený tunajšiemu súdu.

9. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2021 sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti na ulici Y. B.. Vlastníkmi sú R. X. a jeho manželka Y. X.. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že škoda vznikla na jeho vlastníctve, považuje za nesprávne a zavádzajúce a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nespornou skutočnosťou je to, že žalovaný realizoval rekonštrukčné práce, avšak nie na majetku vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nepredložil súdu faktúry (za kúpu mreží, za vyhotovený znalecký posudok a iné), na základe ktorých následne vystavil faktúru žalovanému. Žalovaný poukázal na to, že posudok bol vyhotovený dňa 06.062019 a faktúra bola vyhotovená až dňa 16.12.2020. K tvrdeniu žalobcu, že projektová dokumentácia neurčuje demontáž jestvujúcej mreže, žalovaný poukázal na poznámky tam obsiahnuté „dočasne odstrániť aj všetky doplnkové konštrukcie“. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že doplnkovou konštrukciou môžu byť aj mreže. Dôvodom demontovania osadených mreží bolo osadenie nových vstupných a okenných rozmerov. Žalobca preto nesúhlasí s tým, že by nerešpektoval projektovú dokumentáciu. K znaleckému posudku sa vyjadril tak, že obsahuje časť snímok, ktorá je ťažko čitateľná. Tvrdenie znalca, že mreže boli pred rekonštrukciou funkčné je irelevantné, nakoľko znalec vykonal obhliadku až po rekonštrukčných prácach. Záverom dodal, že žalobca ako podklad na vydanie rozhodnutia uviedol len faktúru a znalecký posudok. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil a nepreukázal ako mu vznikla škoda a v akom rozsahu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadom iného súdneho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica žalovaný v podstate uviedol, že odpor voči platobnému rozkazu nepodal z dôvodu pracovnej vyťaženosti, nie preto, žeby si bol vedomý svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. K vyjadreniu pripojil výpis z LV č. XXXX pre obec: K. nad B., k. ú. K. nad B..

10. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 23.06.2021 žalobca vyjadril tak, že nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prípade ktorej by aktívna vecná legitimácia patrila spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca mal v predmetných nebytových priestoroch v čase, kedy mu vznikla škoda, zriadenú prevádzkareň s označením P. B., preto vyjadrenia žalovaného, že žalobcovi škoda nevznikla na jeho majetku nepovažuje za relevantné. Ďalej uviedol ,že Žalobca má vo svojej dispozícii zápis o odovzdaní a prevzatí stavby alebo dokončenej časti, z ktorej je objektívne zistiteľné, že žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na základe zmluvy o dielo XXXXX/XXXX zo dňa 07.08.2017, v ktorej je ako dodávateľ prác uvedená obchodná spoločnosť W.-F., s. r. o., so sídlom Ľ. X. XXXX/XX, XXX XX Y. M. (žalovaný) a zároveň zodpovedným stavbyvedúcim je p. P. O. (štatutárny orgán žalovaného). Má za to, že tieto skutočnosti podporujú naše doterajšie tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku nerozporuje ani žalovaný, a teda, že žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na predmetnej nehnuteľnosti a svojim neodborným konaním spôsobil žalobcovi škodu, ktorej sa domáha v tomto konaní. Vo vzťahu ku konkretizácii faktúry žalobca uviedol, že Predmetná faktúra bola zasielaná žalovanému spolu s prílohami, ktorých obsahom boli faktúry za jednotlivé položky označené vo faktúre OFn 202023. Konkrétne sa jednalo o dva pokladničné bloky za potrebný materiál na opravu strechy, faktúra č. XXXXXXX vystavená znalcom C.. P. F. za vyhotovenie znaleckého posudku a cenový návrh za vyhotovenie bezpečnostnej mreže na dvere a okno. žalovaný si bol vedomý a aj ku dnešnému dňu si je vedomý na základe akých faktúr, prípadne ktorých pokladničných blokov mu bola vystavená faktúra. Medzi žalobcom a žalovaným počas celého obdobia realizácie rekonštrukčných prác prebiehala ústna komunikácia. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že zamrežovanie okna a dverí bude funkčné aj po zateplení nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti mal byť dodržaný postup uvedený v projektovej dokumentácii. Po skončení rekonštrukčných prác žalobca zistil, že žalovaný nedodržal ani postup v projektovej dokumentácii, a ani dohodu medzi ním a žalobcom, že mreže na oknách a dverách budú funkčné aj po skončení rekonštrukčných prác. K vyjadreniu pripojil výpis zo živnostenského registra, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, faktúru za znalecký posudok vo výške 1440,- eur, 2x pokladničný blok vystavený spoločnosťou Fachman & Tesár s.r.o., s odtlačkom pečiatky žalobcu na rube bloku, celkovo v sume 1.211,08 eur, výpis z bankového prevodu vo výške 1.440,- eur, cenový návrh na mreže vo výške 1.944,- eur, výpis z bankového prevodu vo výške 672,- eur.

11. Súd nariadil termín predbežného prejednania sporu na deň 23.11.2021. V uvedený deň sa osobne dostavil žalobca spolu s právnym zástupcom a právny zástupca žalovaného. Strany úvodom prejavili vôľu uzavrieť spor prípadným súdnym zmierom, zatiaľ však zotrvali na svojich stanoviskách. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o prípadnom nesúhlase vlastníkov nehnuteľnosti s umiestnením predchádzajúcich či nových mreží. Žalovaný poukázal na to, že škoda ohľadom mreží by mala predstavovať náhradu za staré mreže. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je možné, aby znášali celé náklady znaleckého posudku, nakoľko sa v ňom riešili aj iné veci, ktoré nie sú predmetom žaloby. Súd uviedol predbežný termín pojednávania na február 2022, vzhľadom na pandemickú situáciu. Termín pojednávania súd stanovil na deň 25.10.2022, nakoľko strany sa opakovane snažili uzavrieť zmier.

12. Na pojednávanie sa dňa 25.10.2022 dostavili právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalobcu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení. K otázke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že účelom mreží bolo chrániť majetok, ktorý je súčasťou prevádzky žalobcu, rovnako tak terasa slúži na účely prevádzky. Na podporu svojich tvrdení, predložil poistnú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca v postavení podnikateľa fyzickej osoby, pričom predmetom poistenia bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom rekonštrukcie. Právny zástupca žalovaného sa takisto pridržal svojich doterajších vyjadrení. K nárok žalobcu na náhradu škody, vychádzajúci z troch položiek (terasa, mreže, znalecký posudok) sa navyše vyjadril tak, že v týchto položkách bola uplatnená aj DPH, kde je už dávno judikované, že DPH nie je predmetom náhrady škody. Ďalej žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že terasu na P. mali poškodiť zamestnanci žalovaného Čo sa týka samotných mreží, tak bolo preukázané, že tieto mreže, ktoré boli demontované v dôsledku prestavby, sa stále nachádzajú u žalobcu a teda neodpočítal žiadnu hodnotu, ktorá by zodpovedala zostatkovej hodnote mreží. Okrem toho žalobca taktiež nepreukázal, že by mreže boli v jeho vlastníctve, keďže obvodové múry, ako aj všetky súčasti obvodových múrov sú vlastníctvom spoločenstva a nie súkromným vlastníctvom. Na to zástupca žalobcu reagoval tak, že mreže si mali so žalovaným prísť vyzdvihnúť, načo žalobca čaká, mreže sa u neho nachádzajú a sú k dispozícii na odovzdanie. Rovnako uviedol, že výška znaleckého posudku, resp. nárok je oprávnený, nakoľko uvádza aj položky, ktoré boli uplatnené aj v predošlom konaní, avšak tieto mali byť po dohode so žalovaným uhradené mimosúdne. K úhrade vypracovaného znaleckého posudku v žiadnom rozsahu nedošlo, preto si žalobca uplatňuje celý nárok na náhradu v tomto konaní. Zástupca žalovaného k znaleckému posudku reagoval tak, že je nepochybné, že minimálne štyri otázky zo znaleckého posudku sa netýkali vôbec daného konania. Jedine v štvrtej otázke došlo k opýtaniu sa znalca, či bola poškodená krytina na prístrešku prístavby.

13. Podľa (ďalej len „“), rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

14. Súd pojednávanie odročil na deň 24.11.2022 za účelom vyhlásenia rozsudku.

15. Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sporové strany predložili, pričom zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý mal svoju prevádzkareň zriadenú v bytovom dome na ulici Y. hrdinov XXX, K. nad B.. K. niekedy v období rokov 2018-2019 vykonával zatepľovacie práce na uvedenom bytovom dome. Pri zatepľovacích prácach došlo k značnému poškodeniu krytiny na prístrešku prístavby (terasy). Taktiež došlo k demontáži osadených mreží, ktoré po rekonštrukcii nebolo možné osadiť naspäť z dôvodu nových vstupných a okenných rozmerov. Žalobca dňa 16.12.2020 vystavil žalovanému faktúru so splatnosťou 26.12.2020, v ktorej si u neho uplatnil materiál na opravu terasy v sume 1.211,08 eur, mreže, ktoré sa po rekonštrukcii nedali namontovať späť v sume 1.944,- eur, a znalecký posudok k nedostatkom z prestavby budovy v sume 1.444 ,- eur, spolu 4.595,08 eur (žalovaná suma).

16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti.

17. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko jej vyriešenie je pre ďalšie posúdenie zisteného skutkového stavu kľúčové.

18. Podľa (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa , , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

20. Nespornou bola medzi stranami skutočnosť, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej žalovaný realizoval zatepľovacie práce. Nesporným však bolo aj to, že žalobca mal v čase otepľovacích prác v predmetnej nehnuteľnosti zriadenú prevádzkareň. To nevyhnutne predpokladá existenciu zmluvného vzťahu (hoci aj neformálneho - ústneho) medzi vlastníkom/vlastníkmi bytového domu a žalobcom, z ktorého vyplýva právo žalobcu užívať priestory bytového domu na podnikateľské účely. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ochrany sa nemusí nevyhnutne domáhať iba vlastník veci, ale aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (držiteľ/detentor). Žalobca preto svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od záväzkového vzťahu s vlastníkom bytového domu, obsahom ktorého je právo žalobcu užívať priestory bytového domu na svoju podnikateľskú činnosť. Ak na tejto prevádzkarni vznikne škoda rukou tretej osoby, nie je vylúčené, aby sa jej náhrady domáhal aj samotný podnikateľ. Súd preto uzatvára, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto spore.

21. Podľa (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že medzi sporovými stranami (podnikateľmi) vznikol záväzkový vzťah, pričom je zrejmé, že tento vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Ide preto o obchodný záväzkový vzťah odôvodňujúci prioritnú aplikáciu . K povahe samotného vzťahu súd uvádza, že ide o vzťah mimozmluvný, založený v dôsledku škody spôsobenej žalovaným na prevádzkarni žalobcu. Koncepcia náhrady v škody v obchodnom práve je však odlišná od náhrady škody podľa . Na rozdiel od úpravy obsiahnutej v , upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov v ňom upravených (, ). Preto je aj povinnosť náhrady škody systematicky začlenená do časti, ktorá upravuje "Porušenie zmluvných povinností a jeho následky" (Diel X). Všeobecným a nevyhnutným predpokladom jej vzniku je preto existencia obligačného vzťahu medzi škodcom a poškodeným, pričom tento vzťah má svoj základ v (rozsudok NS SR sp. zn. ). Nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným (pred vznikom samotnej škody) existoval obligačný vzťah podľa . Žalovaný mal zmluvný vzťah so spoločenstvom vlastníkov bytov (ako správcom bytového domu), na základe ktorého mal vykonať rekonštrukčné práce. Pri týchto prácach mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Medzi žalobcom a žalovaným však neexistoval žiadny obligačný (obchodnoprávny) vzťah, pri výkone ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Žalobcovi mala vzniknúť škoda v súvislosti s výkonom obligačného vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou (spoločenstvom vlastníkov bytom). Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným preto nie je možné aplikovať úpravu náhrady škody podľa . Všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu upravuje . Vzhľadom na subsidiárny charakter noriem občianskeho práva k ustanoveniam súd na prejednávaný spor aplikoval úpravu náhrady škody obsiahnutú v .

25. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Podľa prvá veta a , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. V je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorú spôsobili. Uvedený záväzok (povinnosť) vzniká ako sekundárny, teda taký, ktorý vznikne ako následok porušenia primárnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti (napr. zo zmluvy). Pri uplatnení práva na náhradu škody je poškodený povinný preukázať (ak chce byť v spore úspešný) porušenie právnej povinnosti iným subjektom, existenciu škody - majetkový úbytok, a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

30. K protiprávnemu úkonu, ako obligatórnej podmienky priznania nároku na náhradu škody, súd uvádza, že protiprávnosť predpokladá faktické správanie, ktoré porušuje právnu povinnosť. Protiprávny úkon predstavuje konanie v rozpore s objektívnym právom. Právna povinnosť môže vyplývať predovšetkým z právneho predpisu, ale aj zo zmluvného vzťahu. Ako už súd uviedol, medzi žalobcom a žalovaným neexistoval pred poškodením prevádzkarne žiadny zmluvný vzťah. Porušenie povinnosti škodcu (žalovaného) je preto v tomto prípade vyvoditeľné iba z právneho predpisu. Je pochopiteľné, že zákonodarca nedokáže poňať všetky životné situácie do právnych noriem, preto ani adresátom práva nedokáže ukladať konkrétne povinnosti vo vzťahu ku konkrétnym situáciám. Na druhej strane však v normoval generálnu prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby ku škodám nedochádzalo. Existencia protiprávnosti v zmysle je preto vyvoditeľná len tam, kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Nejde však o bezbrehú prevenčnú povinnosť, ale takú, ktorá sa viaže len k tým okolnostiam či situáciám, ktoré je možné, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, pri bežnej opatrnosti predvídať. Súd mal z obsahu znaleckého posudku preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ diela neochránil strešnú konštrukciu terasy tak, ako na to upozorňovala projektová dokumentácia. Pred začiatkom stavebných prác bol zo strany projektanta vypracovaný koncept ochrany strechy prístrešku prevádzky, ktorý ale dodávateľ (žalovaný) nepoužil. Súd z uvedeného vyvodil, že žalovaný mohol, vzhľadom na charakter vykonávaných prác (zatepľovanie), predvídať, že by pri jeho činnosti mohol byť poškodený prístrešok prevádzky žalobcu, napriek tomu neprijal potrebné prevenčné opatrenia, ktoré by škode mohli zabrániť, predovšetkým však ignoroval koncept ochrany prístrešku vytvorený projektantom. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalovaný konal protiprávne, keď si nepočínal tak, aby predišiel škodám na majetku.

31. Pokiaľ ide o existenciu škody, žalobca svoj procesný nárok vyvodzuje z troch položiek a síce, oprava strechy terasy vo výške 1.211,08 eur, mreže, ktoré sa nedajú osadiť naspäť vo výške 1.944,- eur a znalecký posudok k nedostatkom prestavby budovy vo výške 1.440,- eur. Žalobcovi sa však podarilo uniesť dôkazné bremeno len vo vzťahu k oprave strechy terasy, a to v sume 1.211,08 eur. Žalobca uvedenú čiastku preukázal dvoma pokladničnými blokmi, ktoré mu vystavila spoločnosť I.. (967,58 eur a 243,50 eur). Vo vzťahu k mrežiam súd uvádza, že žalobca k tejto položke predložil iba cenový návrh C. V. - M., z ktorého je zrejmá cena 1.944,- eur s DPH za výrobu, zinkovanie, vrchnú farbu a montáž nových mreží. Z uvedeného dôkazu a ani iných dôkazov nevyplýva, že by žalobca uvedenú sumu aj zaplatil, a teda že mu ubudol majetok vo výške korešpondujúcej s cenou nových mreží. Aj s uvedeného dôkazu je zrejmé, že ide len o cenový návrh. Cenový návrh, ak ho chápeme ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle , je len jednostranným právnym úkonom, z ktorého ešte nevzniká povinnosť peňažne plniť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by takýto návrh aj prijal (čím by mu takáto povinnosť vznikla), a že túto cenu skutočne zaplatil. Nahrádza sa totižto len skutočná škoda, teda majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971). Navyše, ak reparácia škody nie je možná vo forme restitutio in integrum (navrátenie do pôvodného stavu), za škodu sa považujú aj náklady na obstaranie rovnakej, príp. obdobnej veci (pozri rozhodnutie NS ČSR sp. zn. ). Tu by však žaloba musel preukázať, aká bola suma pôvodných mreží, aby sa dalo ustáliť, či cena nových mreží (1.944,- eur) približne korešponduje s cenou pôvodných mreží. Žalobca žiadny takýto dôkaz nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri tretej položke - znalecký posudok. Z jeho obsahu je zrejmé, a to nerozporoval ani sám žalobca, že sa týkal prevažne iných skutočností, ktoré s prejednávaným sporom nijako nesúvisia. Z celkovo piatich otázok položených znalcovi sa len jedna dotýkala poškodenia

prístrešku, a teda mala súvis s procesným nárokom žalobcu. Potom aj celková cena znaleckého posudku zodpovedala tomu, že jej väčšia časť sa týkala zodpovedania otázok, ktoré s procesným nárokom žalobcu nemajú spojitosť. Nestačí pritom len vznik samotnej škody; k tomu je potrebné skúmať tiež príčinný vzťah medzi uvedenými premennými. Ten však vo vzťahu k znaleckému posudku absentuje. Iná by bola situácia, ak by žalobca (v súčinnosti so znalcom) preukázal, koľko „stálo“ zodpovedanie tej ktorej otázky, a následne si u žalovaného uplatnil len toľko, koľko stálo zodpovedanie tej otázky, ktorá priamo súvisí s prejednávaným sporom. To však žalobca nepreukázal. Uvedené de facto diskvalifikuje znalecký posudok ako celok z náhrady škody. Nie je úlohou súdu špecifikovať, koľko stálo zodpovedanie tej ktorej otázky. To je naopak povinnosťou žalobcu, ktorý pre úspech v spore musí súdu jednoznačne a presne preukázať, ako mu škoda vznikla, v akej výške a za existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym úkonom škodcu. Súd preto uzatvára, že žalobca preukázal skutočnú škodu len v časti 1.211,08 eur (oprava strechy terasy).

32. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti súd uvádza, že príčinná súvislosť bude daná vtedy, keď sa preukáže, že daná príčina (protiprávny úkon) bezprostredne viedla k vzniknutému následku, v danom prípade k škode. Naopak, príčinná súvislosť nebude daná vtedy, ak by následok bez takejto príčiny nebol nastal. V posudzovanom spore je preto nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) škody protiprávny úkon. Nebyť protiprávneho úkonu, škoda by nevznikla. V prejednávanom spore mal súd preukázané, že k protiprávnemu úkonu zo strany žalovaného došlo. Následkom toho musel žalobca vynaložiť finančné prostriedky minimálne čo do opravy strechy terasy. Takýto následok by nebol nastal, ak by žalovaný konal vzhľadom na dané okolnosti obozretne, resp. nekonal protiprávne. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou tak existuje príčinný vzťah.

33. Vzhľadom na aplikáciu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa , ktorá je označovaná ako zodpovednosť subjektívna, súd taktiež skúmal existenciu zavinenia na strane žalovaného. Na tomto mieste musí súd zdôrazniť, že dôkazné bremeno tu zaťažuje škodcu (žalovaného), ktorý musí preukázať, že konal nezavinene. Zavinenie, pokiaľ ide o jeho nedbanlivostnú formu, sa pritom predpokladá. Preto bez ďalšieho platí vyvrátiteľná domnienka, že škodca konal zavinene (nedbanlivostne), pokiaľ nepreukáže opak (rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. Rc 31/79). Žalovaný však v spore nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by ho boli spôsobilé exkulpovať.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalobca preukázal splnenie podmienok na priznanie náhrady škody v rozsahu 1.211,08 eur. V časti o zaplatenie sumy 3.384,- eur s príslušenstvom žalobca dôkazné bremeno neuniesol, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

35. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa nariadenia č. , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

38. Podľa nariadenia č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

39. Súd žalobcovi priznal tiež úrok z omeškania v sadzbe ním uplatnenej (9% p. a.), a to k istine 1.211,08 eur, od 27.12.2020 (deň po splatnosti faktúry) do zaplatenia, a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, nakoľko nezistil rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O trovách súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 47,28 %, keďže mal v spore prevažný úspech. Úspech žalovaného predstavoval 73,64 % a neúspech 26,36 %. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom, t. j. 47,28 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.