Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/37/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd 1 Obdo V 37/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana,

JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej

veci žalobcu V.N., spol. s r.o., L.V., X., zastúpeného advokátom JUDr. J.G.,

P.X.,B., proti žalovanému V.P., s.r.o., P., Z.X., IČO: X., zastúpenému advokátom

JUDr. O.K., Z.X., B., o určenie neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky

a určenie zániku ochrannej známky, vedenej na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu a žalovaného proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2007 č. k. 2 Obo

205/06-255, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. februára 2007 č. k. -255 v žalobcom napadnutej

časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

21 Obdo V 37/2007

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30.3.2006 č. k.

-188 vyhovel žalobe a určil, že dohoda o prevode práv

a povinností z 27.6.1991, uzavretá medzi M., š.p., P. a V.N., š.p., N., je neplatná.

Ďalej určil, že slovná ochranná známka V., registrovaná pod č. X. zanikla.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 51 000 Sk náhrady trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dohoda z 27.6.1991 nespĺňa náležitosti

dohody o prevode práv k ochrannej známke tak, ako to ustanovuje § 16 zák.

č. o ochranných známkach. Táto dohoda bola uzavretá medzi

subjektami, z ktorých ani jeden nebol v tom čase majiteľom ochrannej známky,

a teda nemohol byť ani prevodcom práv k nej. V čase jej uzavretia prevodca V.,

ktorý bol stále zapísaný v registri ochranných známok ako majiteľ, už právne

neexistoval. Ku dňu 1. apríla 1991 potom ako zakladateľ rozhodol o prechode

všetkých práv a povinností z jeho bývalých závodov na novovzniknuté štátne

podniky, bol k 10.5.1991 z podnikového registra vymazaný. V dohode tak chýba

prevodca - majiteľ ochrannej známky V., ktorý jediný mal právo prevádzať

akékoľvek svoje práva na iné subjekty. Podľa zistenia súdu, ani jeden

z účastníkov dohody nebol splnomocnený konať v mene pôvodného majiteľa,

takže obidve zmluvné strany mohli byť len v pozícii nadobúdateľov práv

k ochrannej známke V. Ani jeden z nich nebol oprávnený za pôvodného majiteľa

rozhodovať o ďalšom prevode práv a ani práva k ochrannej známke V.

prevádzať a následne ani poskytovať licenciu. Z vyššie uvedených dôvodov bola

dohoda uzavretá v rozpore s ust. a , a preto je

absolútne neplatná.

V časti o určenie, že ochranná známka V. zanikla, súd rozhodnutie

odôvodnil tým, že V., pre právneho predchodcu, ktorých bola ochranná známka

V. v roku 1974 registrovaná, a ktoré boli ako majiteľ ochrannej známky

k 1.4.1991 zapísané v registri, boli na základe rozhodnutia zakladateľa

k 1.4.1991 zrušené bez likvidácie, rozdelením na 9 samostatných štátnych

podnikov, na ktoré štátne podniky ochranná známka V. neprešla. Táto

skutočnosť vyplýva najmä z delimitačného protokolu, záverečnej správy

31 Obdo V 37/2007

likvidátora a stanovísk zakladateľa, podľa ktorých zakladateľ aj napriek tomu,

že bol povinný o prechode ochrannej známky V. rozhodnúť, tak neurobil.

Na žalobcu, ako aj na žalovaného, ako na právnych nástupcov tak prešiel jeho

majetok a záväzky len v takom rozsahu, v akom slúžili bývalým závodom

štátneho podniku V., so sídlom v N. a v P. k 1.4.1991. Súd tak dospel k záveru,

že zánikom štátneho podniku V., ich výmazom z podnikového registra pred

rozhodnutím o prechode, prípadne o prevode ochrannej známky V. č. X.

na niektorého z právnych nástupcov, došlo k zániku ochrannej známky. Takýto

záver korešponduje s ust.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací

súd, vec prejednal a rozhodol rozsudkom z 21.2.2007 č. k. -255

tak, že v časti, ktorou súd prvého stupňa určil dohodu o prevode práv

a povinností z 27.6.1991 za neplatnú, rozsudok potvrdil. V časti, ktorou určil,

že ochranná známka V., registrovaná pod č. X., zanikla, rozsudok zmenil tak,

že žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol poukazom

na ust. a , a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako zásadnú námietku voči rozsudku

súdu prvého stupňa vzniesol odvolateľ nedostatok právneho záujmu. Naliehavý

právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu, súd

ho zisťuje výsluchom žalobcu. Bežne v praxi súdov sa akceptuje názor vyslovený

v „Zborníku IV“, vydaného Najvyšším súdom ČSSR, Praha 1986, str. 176, kde je

príkladmo uvedené, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho

právne postavenie sa stalo neistým. Odvolací súd sa plne odvolával na právne

dôvody prvostupňového súdu v časti, v ktorej napadnutý rozsudok bol potvrdený.

Týmto dôvodom dodal, že spoločenské zmeny po roku 1989 vyvolali aj zmeny

hospodárske, a to veľmi podstatné. Spôsob a zmeny vlastníckych vzťahov aj

v rámci štátneho podniku, alebo v rámci veľkej privatizácie o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, síce riešil aj s tým spojené duševné

vlastníctvo, ale nevyriešil dôsledne vzťahy, ktoré ostali v niektorých prípadoch

41 Obdo V 37/2007

nedoriešené a vyvolávajú spory. Delimitácia štátneho podniku na viaceré

obchodné spoločnosti nemohla zakladať univerzálnu sukcesiu, ale singulárnu

sukcesiu. Samotné vlastníctvo k prevádzkam a hodnotám sa doriešilo. Len treba

si uvedomiť, že výroba nealkoholického nápoja V. bola začatá v roku 1974.

Predchádzalo tomu vytvorenie receptúry a tento vynález spadá do oblasti

duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo požíva právnu ochranu, ale treba

s ním nakladať ako s vlastníctvom. Komu bolo povolené vyrábať nealkoholický

nápoj V., používal aj právnu ochranu tak, ako ju používal pôvodný majiteľ, pritom

nie je rozhodujúce, koľko odštepných závodov a teraz samostatných spoločností

tento nápoj vyrábalo. Je vecou týchto spoločností, aby sa na tom dohodli, kto

nápoj bude vyrábať, kto ustúpi, inak majú rovnaké práva na výrobu. Samotná

výroba nie je viazaná na ochrannú známku a ako správne prvostupňový súd

uviedol, ochranná známka chráni výrobok. Tým, že pôvodný výrobca a aj majiteľ

ochrannej známky zanikol, nápoj V. sa neprestal vyrábať, medzi účastníkmi to

nie je sporné a tento výrobok požíval naďalej ochranu. Nemôže byť predmetom

tohto súdneho konania určovanie, či ochranná známka zanikla. Jej zánik je

právnou skutočnosťou, o ktorej rozhoduje ÚPV. Preto v tejto časti odvolací súd

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.

Proti rozhodnutiu v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa tak, že žalobu zamietol, podal dovolanie žalobca. Žiadal v tejto

časti rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože riešenie otázky

existencie práva k ochrannej známke patrí do právomoci súdu a riešenie otázky

existencie ochrannej známky, ako inej majetkovej hodnoty, patrí do právomoci

Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Ďalej poukázal

na ustanovenie O ochranných známkach, ktorá

taxatívne upravovalo prípady zániku ochrannej známky a na skutočnosť,

že účinky zániku práva k ochrannej známke nastávajú ex lege na základe

zákonom predpokladanej právnej skutočnosti. Ide o prípady, kedy právo

k ochrannej známke zaniká zánikom ochrannej známky. Zákon teda zveruje

Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky právomoc rozhodovať len

51 Obdo V 37/2007

o výmaze ochrannej známky z registra, t.j. o jej zániku a nie o zániku práva

k ochrannej známke. Zánik práva k ochrannej známke nastáva ako zákonný

následok rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

o výmaze ochrannej známky z registra. Medzi dôvodmi výmazu ochrannej

známky nie je dôvod spočívajúci v zániku právnej subjektivity majiteľa ochrannej

známky, ak právo k ochrannej známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo

na nového majiteľa. Zánik práva k ochrannej známke je potrebné posudzovať

podľa o ochranných známkach v znení platnom

a účinnom v čase rozdelenia štátneho podniku V. Ďalej uviedol, že v čase

podania žaloby 14.8.2003, v čase rozhodnutia Krajským súdom v Banskej

Bystrici 30.3.2006 a v čase rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

21.2.2007 o ochranných známkach nemal ustanovenie,

ktorým by zveroval Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

právomoc na prejednanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke

zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej

známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo na nového majiteľa. Je toho

názoru, že prejednávanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke

zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej

známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo na nového majiteľa podľa § 22

písm. b/ o ochranných známkach, patrí do právomoci súdu

podľa V danom prípade o prechode práv k ochrannej známke

V. mal rozhodnúť zakladateľ, že toto právo prechádza na novovzniknuté podniky,

resp. na niektorý z nich, čo sa nestalo. Keďže nedošlo k prechodu ochrannej

známky V., právo k nej zaniklo podľa ust.

Samotná výroba nealkoholického nápoja V. podľa pôvodných technologických

postupov a receptúry v prevádzkárňach novovzniknutých nástupníckych štátnych

podnikoch nezakladá právo označovať výrobok – nealkoholický nápoj ochranou

známkou I. Na záver namietal, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo je v rozpore s ust. § 157 ods. 2

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorou rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť

61 Obdo V 37/2007

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci. Žalovaný počas celého konania zotrváva

na tvrdení, že právny úkon označený ako „Dohoda“, podpísaný 27.6.1991 M.,

š.p. a V.N., š.p., nie je dohodou o prevode práv k ochrannej známke, nakoľko

predmetný právny úkon nespĺňa náležitosti dohody o prevode práv k ochrannej

známke tak, ako to ustanovuje Vzhľadom k tomu,

že medzi uvedenými právnickými osobami nedošlo k uzavretiu dohody o prevode

práv k ochrannej známke, podľa jeho názoru nemožno určiť neplatnosť

neexistujúceho právneho úkonu. Ďalej uviedol, že určením, že ochranná známka

zanikla, nedôjde ku zmene právneho postavenia žalobcu z týchto dôvodov:

- prechod ochrannej známky V. zo zanikajúceho štátneho podniku V.N. š.p., na

M., š.p., nebol vykonaný na základe predmetného právneho úkonu z 27.6.1991,

ale výlučne na podklade rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy

Slovenskej republiky, č.j. 1997/1991 z 25.3.1991 a záverečnej správy o celkovom

priebehu delimitácie zanikajúceho štátneho podniku V., z 2.7.1991;

- ako ďalší dôvod uviedol, že v doteraz vykonanom dokazovaní žalobca

nepreukázal, akým spôsobom si udržal právo na používanie nezapísaného

označenia V., pretože toto v dôsledku vydaného predbežného opatrenia

Krajským súdom v Nitre nepoužíva od roku 2001 až do súčasnosti. Akým

spôsobom sa potom zachovala príznačnosť – vžitosť tohto označenia

pre výrobky žalobcu za dobu viac ako 5 rokov do rozhodnutia súdu, a to najmä

v situácii, keď toto označenie, ako obchodný názov zhodného výrobku a zároveň

ochrannú známku nepretržite a v celoslovenskom rozsahu používa iný súťažiteľ.

Z uvedených dôvodov žalobca právo na používanie a ochranu nezapísaného

označenia ukončením jeho používania, stratil;

- napokon dospel k záveru, že v danom prípade chýba podmienka nezávislého

používania označenia, ktoré podnikateľ dôvodne považuje za svoje vlastné

označenie, nakoľko právny predchodca žalobcu podpisom „dohody“ z 27.6.1991,

ako aj podpisom licenčnej zmluvy z roku 1995 sám poprel nezávislosť používania

označenia, ako aj svoj subjektívny vzťah k označeniu, ako svojmu vlastnému.

Účastníci sa k dovolaniam nevyjadrili.

71 Obdo V 37/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolania boli podané včas účastníkmi konania, dovolania

prejednal a po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

dôvodné. Na dovolanie žalovaného skúmal, či takýto opravný prostriedok

smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd

rozhodol rozsudkom. Podľa dovolanie je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd

vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu. Žalovaným napadnutý rozsudok v časti,

ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, nie je žiadnym z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť podľa nie je daná.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v Dovolateľ v dovolaní tvrdí,

že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne nesprávne, priamo existenciu niektorej

z procesných vád nenamieta. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

) dovolací súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných

v Dovolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala

prípustnosť dovolania, preto dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 4 v spojení

s ako neprípustné odmietol.

Odvolací súd v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že slovná ochranná

známka V., registrovaná pod č. X., zanikla, zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

V tejto časti je prípustnosť dovolania daná podľa Proti

81 Obdo V 37/2007

tejto časti rozhodnutia podal dovolanie žalobca.

Predmetom konania v tejto časti je určenie, či právo k ochrannej známke

V., číslo zápisu X., zaniklo.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo

negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Je potrebné

prisvedčiť žalobcovi, že právo k ochrannej známke je vyjadrením vzťahu

konkrétneho právneho subjektu, ako majiteľa k tejto inej majetkovej hodnote.

Preto tento právny vzťah patrí do rámca občianskoprávnych vzťahov, o ktorých

rozhodovať patrí do právomoci súdu. Len výnimočne je súdna právomoc zúžená

a zákonom zverená do právomoci iných orgánov.

nemá ustanovenie, ktorým by zveril do právomoci inému orgánu, ako napr. Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, rozhodovať o zániku práva

k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky.

Preto prejednanie a rozhodnutie v danom prípade patrí do právomoci súdu

a s názorom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť.

Z uvedeného dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, nie je vecne správne

a žalobcom podané dovolanie je opodstatnené. Pred skúmaním vecnej

opodstatnenosti žaloby v tejto časti bude sa musieť súd zaoberať, či žalobca

v čase rozhodovania súdu má na určení naliehavý právny záujem.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru,

že rozsudok odvolacieho súdu v časti o určení zániku práva k ochrannej známke

nie je vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia , zrušil

a vec v zrušenom rozsahu vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, V novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania ( ).

91 Obdo V 37/2007

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. februára 2008

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu