Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f02/374382.d3f788.pdf
PDF · 109.62 KB
No categories available
1ObdoV/37/2007
Legal thesis Official
Najvyšší súd 1 Obdo V 37/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana,
JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej
veci žalobcu V.N., spol. s r.o., L.V., X., zastúpeného advokátom JUDr. J.G.,
P.X.,B., proti žalovanému V.P., s.r.o., P., Z.X., IČO: X., zastúpenému advokátom
JUDr. O.K., Z.X., B., o určenie neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky
a určenie zániku ochrannej známky, vedenej na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 40 Cbs 140/03, na dovolanie žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2007 č. k. 2 Obo
205/06-255, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. februára 2007 č. k. 2 Obo 205/06-255 v žalobcom napadnutej
časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
21 Obdo V 37/2007
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30.3.2006 č. k.
40 Cbs 140/03-188 vyhovel žalobe a určil, že dohoda o prevode práv
a povinností z 27.6.1991, uzavretá medzi M., š.p., P. a V.N., š.p., N., je neplatná.
Ďalej určil, že slovná ochranná známka V., registrovaná pod č. X. zanikla.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 51 000 Sk náhrady trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dohoda z 27.6.1991 nespĺňa náležitosti
dohody o prevode práv k ochrannej známke tak, ako to ustanovuje § 16 zák.
č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach. Táto dohoda bola uzavretá medzi
subjektami, z ktorých ani jeden nebol v tom čase majiteľom ochrannej známky,
a teda nemohol byť ani prevodcom práv k nej. V čase jej uzavretia prevodca V.,
ktorý bol stále zapísaný v registri ochranných známok ako majiteľ, už právne
neexistoval. Ku dňu 1. apríla 1991 potom ako zakladateľ rozhodol o prechode
všetkých práv a povinností z jeho bývalých závodov na novovzniknuté štátne
podniky, bol k 10.5.1991 z podnikového registra vymazaný. V dohode tak chýba
prevodca - majiteľ ochrannej známky V., ktorý jediný mal právo prevádzať
akékoľvek svoje práva na iné subjekty. Podľa zistenia súdu, ani jeden
z účastníkov dohody nebol splnomocnený konať v mene pôvodného majiteľa,
takže obidve zmluvné strany mohli byť len v pozícii nadobúdateľov práv
k ochrannej známke V. Ani jeden z nich nebol oprávnený za pôvodného majiteľa
rozhodovať o ďalšom prevode práv a ani práva k ochrannej známke V.
prevádzať a následne ani poskytovať licenciu. Z vyššie uvedených dôvodov bola
dohoda uzavretá v rozpore s ust. § 16 zák. č. 174/1988 Zb. a § 39 OZ, a preto je
absolútne neplatná.
V časti o určenie, že ochranná známka V. zanikla, súd rozhodnutie
odôvodnil tým, že V., pre právneho predchodcu, ktorých bola ochranná známka
V. v roku 1974 registrovaná, a ktoré boli ako majiteľ ochrannej známky
k 1.4.1991 zapísané v registri, boli na základe rozhodnutia zakladateľa
k 1.4.1991 zrušené bez likvidácie, rozdelením na 9 samostatných štátnych
podnikov, na ktoré štátne podniky ochranná známka V. neprešla. Táto
skutočnosť vyplýva najmä z delimitačného protokolu, záverečnej správy
31 Obdo V 37/2007
likvidátora a stanovísk zakladateľa, podľa ktorých zakladateľ aj napriek tomu,
že bol povinný o prechode ochrannej známky V. rozhodnúť, tak neurobil.
Na žalobcu, ako aj na žalovaného, ako na právnych nástupcov tak prešiel jeho
majetok a záväzky len v takom rozsahu, v akom slúžili bývalým závodom
štátneho podniku V., so sídlom v N. a v P. k 1.4.1991. Súd tak dospel k záveru,
že zánikom štátneho podniku V., ich výmazom z podnikového registra pred
rozhodnutím o prechode, prípadne o prevode ochrannej známky V. č. X.
na niektorého z právnych nástupcov, došlo k zániku ochrannej známky. Takýto
záver korešponduje s ust. § 22 písm. c/ zák. č. 174/1988 Zb.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací
súd, vec prejednal a rozhodol rozsudkom z 21.2.2007 č. k. 2 Obo 205/06-255
tak, že v časti, ktorou súd prvého stupňa určil dohodu o prevode práv
a povinností z 27.6.1991 za neplatnú, rozsudok potvrdil. V časti, ktorou určil,
že ochranná známka V., registrovaná pod č. X., zanikla, rozsudok zmenil tak,
že žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol poukazom
na ust. § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako zásadnú námietku voči rozsudku
súdu prvého stupňa vzniesol odvolateľ nedostatok právneho záujmu. Naliehavý
právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu, súd
ho zisťuje výsluchom žalobcu. Bežne v praxi súdov sa akceptuje názor vyslovený
v „Zborníku IV“, vydaného Najvyšším súdom ČSSR, Praha 1986, str. 176, kde je
príkladmo uvedené, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho
právne postavenie sa stalo neistým. Odvolací súd sa plne odvolával na právne
dôvody prvostupňového súdu v časti, v ktorej napadnutý rozsudok bol potvrdený.
Týmto dôvodom dodal, že spoločenské zmeny po roku 1989 vyvolali aj zmeny
hospodárske, a to veľmi podstatné. Spôsob a zmeny vlastníckych vzťahov aj
v rámci štátneho podniku, alebo v rámci veľkej privatizácie o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, síce riešil aj s tým spojené duševné
vlastníctvo, ale nevyriešil dôsledne vzťahy, ktoré ostali v niektorých prípadoch
41 Obdo V 37/2007
nedoriešené a vyvolávajú spory. Delimitácia štátneho podniku na viaceré
obchodné spoločnosti nemohla zakladať univerzálnu sukcesiu, ale singulárnu
sukcesiu. Samotné vlastníctvo k prevádzkam a hodnotám sa doriešilo. Len treba
si uvedomiť, že výroba nealkoholického nápoja V. bola začatá v roku 1974.
Predchádzalo tomu vytvorenie receptúry a tento vynález spadá do oblasti
duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo požíva právnu ochranu, ale treba
s ním nakladať ako s vlastníctvom. Komu bolo povolené vyrábať nealkoholický
nápoj V., používal aj právnu ochranu tak, ako ju používal pôvodný majiteľ, pritom
nie je rozhodujúce, koľko odštepných závodov a teraz samostatných spoločností
tento nápoj vyrábalo. Je vecou týchto spoločností, aby sa na tom dohodli, kto
nápoj bude vyrábať, kto ustúpi, inak majú rovnaké práva na výrobu. Samotná
výroba nie je viazaná na ochrannú známku a ako správne prvostupňový súd
uviedol, ochranná známka chráni výrobok. Tým, že pôvodný výrobca a aj majiteľ
ochrannej známky zanikol, nápoj V. sa neprestal vyrábať, medzi účastníkmi to
nie je sporné a tento výrobok požíval naďalej ochranu. Nemôže byť predmetom
tohto súdneho konania určovanie, či ochranná známka zanikla. Jej zánik je
právnou skutočnosťou, o ktorej rozhoduje ÚPV. Preto v tejto časti odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.
Proti rozhodnutiu v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa tak, že žalobu zamietol, podal dovolanie žalobca. Žiadal v tejto
časti rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože riešenie otázky
existencie práva k ochrannej známke patrí do právomoci súdu a riešenie otázky
existencie ochrannej známky, ako inej majetkovej hodnoty, patrí do právomoci
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 22 zákona č. 174/1988 Zb. O ochranných známkach, ktorá
taxatívne upravovalo prípady zániku ochrannej známky a na skutočnosť,
že účinky zániku práva k ochrannej známke nastávajú ex lege na základe
zákonom predpokladanej právnej skutočnosti. Ide o prípady, kedy právo
k ochrannej známke zaniká zánikom ochrannej známky. Zákon teda zveruje
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky právomoc rozhodovať len
51 Obdo V 37/2007
o výmaze ochrannej známky z registra, t.j. o jej zániku a nie o zániku práva
k ochrannej známke. Zánik práva k ochrannej známke nastáva ako zákonný
následok rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
o výmaze ochrannej známky z registra. Medzi dôvodmi výmazu ochrannej
známky nie je dôvod spočívajúci v zániku právnej subjektivity majiteľa ochrannej
známky, ak právo k ochrannej známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo
na nového majiteľa. Zánik práva k ochrannej známke je potrebné posudzovať
podľa zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení platnom
a účinnom v čase rozdelenia štátneho podniku V. Ďalej uviedol, že v čase
podania žaloby 14.8.2003, v čase rozhodnutia Krajským súdom v Banskej
Bystrici 30.3.2006 a v čase rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
21.2.2007 zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach nemal ustanovenie,
ktorým by zveroval Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
právomoc na prejednanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke
zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej
známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo na nového majiteľa. Je toho
názoru, že prejednávanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke
zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej
známke nebolo prevedené, alebo ak neprešlo na nového majiteľa podľa § 22
písm. b/ zák. č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach, patrí do právomoci súdu
podľa § 7 ods. 1 O.s.p. V danom prípade o prechode práv k ochrannej známke
V. mal rozhodnúť zakladateľ, že toto právo prechádza na novovzniknuté podniky,
resp. na niektorý z nich, čo sa nestalo. Keďže nedošlo k prechodu ochrannej
známky V., právo k nej zaniklo podľa ust. § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb.
Samotná výroba nealkoholického nápoja V. podľa pôvodných technologických
postupov a receptúry v prevádzkárňach novovzniknutých nástupníckych štátnych
podnikoch nezakladá právo označovať výrobok – nealkoholický nápoj ochranou
známkou I. Na záver namietal, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo je v rozpore s ust. § 157 ods. 2
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorou rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť
61 Obdo V 37/2007
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci. Žalovaný počas celého konania zotrváva
na tvrdení, že právny úkon označený ako „Dohoda“, podpísaný 27.6.1991 M.,
š.p. a V.N., š.p., nie je dohodou o prevode práv k ochrannej známke, nakoľko
predmetný právny úkon nespĺňa náležitosti dohody o prevode práv k ochrannej
známke tak, ako to ustanovuje § 16 zákona č. 174/1988 Zb. Vzhľadom k tomu,
že medzi uvedenými právnickými osobami nedošlo k uzavretiu dohody o prevode
práv k ochrannej známke, podľa jeho názoru nemožno určiť neplatnosť
neexistujúceho právneho úkonu. Ďalej uviedol, že určením, že ochranná známka
zanikla, nedôjde ku zmene právneho postavenia žalobcu z týchto dôvodov:
- prechod ochrannej známky V. zo zanikajúceho štátneho podniku V.N. š.p., na
M., š.p., nebol vykonaný na základe predmetného právneho úkonu z 27.6.1991,
ale výlučne na podklade rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy
Slovenskej republiky, č.j. 1997/1991 z 25.3.1991 a záverečnej správy o celkovom
priebehu delimitácie zanikajúceho štátneho podniku V., z 2.7.1991;
- ako ďalší dôvod uviedol, že v doteraz vykonanom dokazovaní žalobca
nepreukázal, akým spôsobom si udržal právo na používanie nezapísaného
označenia V., pretože toto v dôsledku vydaného predbežného opatrenia
Krajským súdom v Nitre nepoužíva od roku 2001 až do súčasnosti. Akým
spôsobom sa potom zachovala príznačnosť – vžitosť tohto označenia
pre výrobky žalobcu za dobu viac ako 5 rokov do rozhodnutia súdu, a to najmä
v situácii, keď toto označenie, ako obchodný názov zhodného výrobku a zároveň
ochrannú známku nepretržite a v celoslovenskom rozsahu používa iný súťažiteľ.
Z uvedených dôvodov žalobca právo na používanie a ochranu nezapísaného
označenia ukončením jeho používania, stratil;
- napokon dospel k záveru, že v danom prípade chýba podmienka nezávislého
používania označenia, ktoré podnikateľ dôvodne považuje za svoje vlastné
označenie, nakoľko právny predchodca žalobcu podpisom „dohody“ z 27.6.1991,
ako aj podpisom licenčnej zmluvy z roku 1995 sám poprel nezávislosť používania
označenia, ako aj svoj subjektívny vzťah k označeniu, ako svojmu vlastnému.
Účastníci sa k dovolaniam nevyjadrili.
71 Obdo V 37/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolania boli podané včas účastníkmi konania, dovolania
prejednal a po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je
dôvodné. Na dovolanie žalovaného skúmal, či takýto opravný prostriedok
smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd
rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 O.s.p. dovolanie je prípustné, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd
vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu. Žalovaným napadnutý rozsudok v časti,
ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, nie je žiadnym z uvedených
rozsudkov, preto prípustnosť podľa § 238 O.s.p. nie je daná.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolateľ v dovolaní tvrdí,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne nesprávne, priamo existenciu niektorej
z procesných vád nenamieta. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1
O.s.p.) dovolací súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Dovolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala
prípustnosť dovolania, preto dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 4 v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
Odvolací súd v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že slovná ochranná
známka V., registrovaná pod č. X., zanikla, zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa tak, že v tejto časti žalobu zamietol.
V tejto časti je prípustnosť dovolania daná podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Proti
81 Obdo V 37/2007
tejto časti rozhodnutia podal dovolanie žalobca.
Predmetom konania v tejto časti je určenie, či právo k ochrannej známke
V., číslo zápisu X., zaniklo.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo
negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Je potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že právo k ochrannej známke je vyjadrením vzťahu
konkrétneho právneho subjektu, ako majiteľa k tejto inej majetkovej hodnote.
Preto tento právny vzťah patrí do rámca občianskoprávnych vzťahov, o ktorých
rozhodovať patrí do právomoci súdu. Len výnimočne je súdna právomoc zúžená
a zákonom zverená do právomoci iných orgánov. Zákon o ochranných známkach
nemá ustanovenie, ktorým by zveril do právomoci inému orgánu, ako napr. Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, rozhodovať o zániku práva
k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky.
Preto prejednanie a rozhodnutie v danom prípade patrí do právomoci súdu
a s názorom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť.
Z uvedeného dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, nie je vecne správne
a žalobcom podané dovolanie je opodstatnené. Pred skúmaním vecnej
opodstatnenosti žaloby v tejto časti bude sa musieť súd zaoberať, či žalobca
v čase rozhodovania súdu má na určení naliehavý právny záujem.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru,
že rozsudok odvolacieho súdu v časti o určení zániku práva k ochrannej známke
nie je vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p. zrušil
a vec v zrušenom rozsahu vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, V novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
91 Obdo V 37/2007
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu