Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54c/376349.147d14.pdf
PDF · 101.32 KB
No categories available
2obo/223/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obo 223/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. s.r.o., V., zast. JUDr. I.
P. advokátom, H., D. proti žalovanej: JUDr. V. O., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: S.
s.r.o. , R., D., H., o určenie pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. mája 2007 č.k. 52 Cbi
84/2006-36, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 15. mája 2007 č.k. 52 Cbi 84/2006-36 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu
vo výške 14 830 203,30 Sk je v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu S. s.r.o. so
sídlom R., D., ktoré konkurzné konanie je vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 46K 56/2005, pohľadávkou s právom na oddelené uspokojenie, a to z predaja
nehnuteľností patriacich úpadcovi, ktoré sú zapísané na
LV č. X. k.ú. M., obec D. ako stavba bez súpisného čísla označená ako D1- požiarna
zbrojnica, garáž, ktorá stojí na pozemku KN parc. č. X., ako aj pozemkov KN parc. č. X.
2
zastavané plochy a nádvorie o výmere 452 m, KN parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria
2 2
o výmere 2928 mparc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1256 m, a na
LV č. X. k.ú. K., obec D. ako stavba Z. klubu s. č. 352 stojaca na pozemku KN parc.
č. X. a stavba z. klubu s. č. 455 stojaca na pozemku KN parc. č. X., ako aj pozemkov KN
2
parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m, KN parc. č. X. zastavané plochy
2 2
a nádvoria o výmere 785 m, KN parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m
2
a KN parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 584 m.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa domáhal svojou žalobou určenia pravosti,
výšky a poradia prihlásenej pohľadávky, ktorú mu správkyňa konkurznej podstaty na
prieskumnom pojednávaní poprela.
Podľa odôvodnenia žaloby Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením súd
upovedomil žalobcu ako veriteľa úpadcu, že žalovaná na prieskumnom pojednávaní poprela
jeho pohľadávku žalobcu ako veriteľa úpadcu čo do pravosti a výšky v celom rozsahu
prihlásenej pohľadávky, t.j. vo výške 14 830 203,30 Sk s tým, že žalovaná zaradila
pohľadávku žalobcu do iného poradia, nakoľko poprela žalobcom uplatnené oddelené
uspokojenie prihlásenej pohľadávky. V uznesení stanovil súd lehotu 30 dní na podanie
žaloby, v rámci ktorej je žalobca povinný uplatniť poradie svojej prihlásenej pohľadávky na
súde.
Vzhľadom na to, že žalobca si prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku
ako pohľadávku, ktorá bola uznaná v notárskej zápisnici z 2.9.2005, pričom spoločnosť S.
s.r.o. prihlásenú pohľadávku v tejto notárskej zápisnici uznala a súhlasila s jej exekúciou, má
žalobca za to, že v danom prípade sa jedná o vykonateľnú pohľadávku, ktorú je v zmysle ust.
§ 23 ods. 3 ZKV v prípade popretia povinný uplatniť na súde ten, kto takúto pohľadávku
poprel, žalobca sa v žalobe zameral len na uplatnenie poradia – oddeleného uspokojenia
svojej prihlásenej pohľadávky.
Súd sa oboznámil s konkurznou prihláškou a z dokladov k nej priložených zistil, že
žalobca ako postupník uzavrel dňa 22.8.2005 s postupcom spoločnosťou O. s.r.o., T. zmluvu
o postúpení pohľadávok, ide o pohľadávky vo výške 6 730 203,30 Sk, 1 141 805 Sk a 3 624
898,30 Sk, ktoré žalobca zdokladoval faktúrami priloženými k prihláške. Všetky faktúry,
ktoré mal súd k dispozícii boli úpadcom prevzaté a na týchto faktúrach sa nachádzala pečiatka
úpadcu.
Žalovaná namietala, že uvedené faktúry sa nenachádzajú v účtovníctve a nie sú tam
ani doklady o príjme pôžičky. Žalobca však predložil súdu príjmové pokladničné doklady
č. P 461B z 1.8.2005 na sumu 800 000 Sk, č. P 208 z 9.5.2005 na sumu 1 300 000 Sk, č.
P 344 z 31.3.2003 na sumu 6 000 000 Sk. Súd mal predložené príjmové pokladničné
doklady a úpadca nijakým spôsobom nespochybňoval prijatie pôžičky od J. B..
Z týchto dôvodov mal súd zato, že pohľadávka žalobcu vo výške tak ako si ju prihlásil
je oprávnená a dôvodná.
Žalovaná namietala aj zaradenie pohľadávky žalobcu ako pohľadávky s právom na
oddelené uspokojenie s poukazom na ust. § 14 ods. l písm. f) ZKV.
Žalobca uzavrel s úpadcom ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam dňa 22.8.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 12.9.2005 pod č.
V 1076/2005. V predmetnej zmluve záložca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktoré sú v zmluve presne špecifikované. Súd mal za to, že nárok žalobcu
ohľadne práva na oddelené uspokojenie pre jeho pohľadávku je dôvodný, nakoľko podľa
názoru súdu žalobca získal právo na oddelené uspokojenie na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola zavkladovaná dňa 12.9.2005, teda po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný dňa 15.8.2005 a zákon rieši len situáciu, že
zanikajú práva na oddelené uspokojenie ak ich veritelia získali v posledných dvoch mesiacoch
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Keďže zákon neuvádza, že zanikajú práva na
oddelené uspokojenie aj v prípade, že ich veritelia získali po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. v spojení s § 25 ods. 2 a 33
ods. l písm. b/ZKV.
Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalovaná a navrhla ho zmeniť a žalobu zamietnuť
a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.
Nesúhlasí s právnym názorom konajúceho súdu, pretože jeho výklad § 14 písm. f/
ZKV poškodzuje veriteľov, ktorí včas a riadne uplatnili prihláškou svoje pohľadávky, ktoré
vznikli ku dňu vyhlásenia konkurzu. Zákon o konkurze v záujme ochrany veriteľov podľa nej
výslovne uvádza, že dva mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zanikajú
práva na oddelené uspokojenie a tvrdí, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je
možné majetok dlžníka – úpadcu zaťažiť záložným právom.
Je presvedčená, že spísanie notárskej zápisnice o postúpení pohľadávky zo strany
konateľa úpadcu bolo jednoznačne účelové. Potvrdzuje to podľa nej aj skutočnosť, že účtovná
evidencia úpadcu tieto pohľadávky neeviduje. Zámerne dochádza k postúpeniu pohľadávky
z faktúr v r. 2003 a r. 2005, ktoré faktúry v prípade, že boli riadne a včas predložené ku dňu
22.8.2005, museli byť v účtovníctve úpadcu riadne zaevidované a zaúčtované. Namieta, že sa
súd nevysporiadal v plnom rozsahu s podanou žalobou, pretože neskúmal pravosť a výšku
prihlásenej pohľadávky tak, ako sa domáhal určovacou žalobou žalobca, ale určil len jej
poradie.
K odvolaniu žalovanej zaujal stanovisko žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.
Je názoru, že dôvody, pre ktoré žalovaná podala odvolanie nie sú takej právnej
relevancie, aby boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa neho sa súd
prvého stupňa so všetkými dôvodmi, ktoré žalovaná uvádza vo svojom odvolaní, v rámci
prejednania veci zaoberal a správne ich posúdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. l O.s.p. a dospel k záveru, že je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 6.12.2005 č.k. 46 K 56/2005 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu S. s.r.o.
D. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. V. O..
Žalobca si uplatnil konkurznou prihláškou pohľadávku vo výške 14 830 203,30 Sk
ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie. Spoločnosť S. s.r.o. v notárskej zápisnici
z 2.9.2005, pohľadávku uznala a súhlasila s jej exekúciou a preto žalobca má zato, že ide
o vykonateľnú pohľadávku, ktorú v prípade popretia je povinný na súde v zmysle § 23 ods. 3
ZKV uplatniť ten, kto pohľadávku poprel.
Správkyňa konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprela predmetnú
pohľadávku, čo do pravosti a výšky v celom rozsahu prihlásenej pohľadávky a zaradila ju do
iného poradia.
Súd uznesením zo dňa 24.11.2006 upovedomil veriteľa spornej pohľadávky, že
správkyňa konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprela jeho pohľadávku čo do
pravosti aj výšky v celom rozsahu 14 830 203,30 Sk a zaradila jeho pohľadávku do iného
poradia, ako si veriteľ uplatnil v prihláške; poprela právo veriteľa na oddelené uspokojenie
podľa § 28 ZKV. Súd v uznesení stanovil veriteľovi spornej pohľadávky lehotu 30 dní od
doručenia na podanie žaloby na určenie svojho práva na tomto súde a vyzval veriteľa, aby
v tej istej lehote uplatnil poradie svojej pohľadávky žalobou na tomto súde. V závere
odôvodnenia tohto uznesenia sa uvádza, že vzhľadom na to, že sa veriteľ nezúčastnil
prieskumného pojednávania súd, podľa § 23 ods. 6 ZKV týmto upovedomuje veriteľa, že jeho
pohľadávka z dôvodu jej popretia na prieskumnom pojednávaní ostala sporná čo do pravosti,
výšky a poradia.
Z tohto štylisticky síce neveľmi vydareného znenia upovedomenia je jasné, že súd
vyzval žalobcu, aby podal žalobu o určenie pravosti a výšky prihlásenej pohľadávky ako aj jej
poradia.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca to aj urobil. Svedčí o tom rubru /záhlavie
žaloby/ podanej žaloby a konštatuje to aj súd l. stupňa v úvode odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia keď píše, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2006, doručenou súdu dňa
18.12.2006 domáhal určenia pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky, ktorá mu bola
správkyňou konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní popretá.
V zmysle § 79 ods. l druhá veta O.s.p. z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé,
čoho sa navrhovateľ domáha.
Je nesporné, že predmetná žaloba podľa jej záhlavia znie na určenie pravosti, výšky
a poradia prihlásenej pohľadávky, v petite sa navrhuje určenie, že pohľadávka žalobcu vo
výške 14 830 203,30 Sk je v rámci presne označeného konkurzného konania pohľadávkou s
právom na oddelené uspokojenie a to z predaja presne označených nehnuteľností patriacich
úpadcovi.
Z porovnania enunciátu napadnutého rozsudku s uvedeným záhlavím a petitom žaloby
je jasné, že súd rozhodol o petite žaloby zameranej na poradie, nie o celom návrhu
označenom na rubre, teda aj o pravosti a výške prihlásenej pohľadávky.
Z odôvodnenia rozsudku a jeho porovnania s obsahom spisu, konkrétne vyjadrení
žalovanej je zrejmé, že súd sa nezaoberal ani nevysporiadal s námietkami žalovanej
týkajúcimi sa pravosti a výšky popretej pohľadávky, teda enunciát i odôvodnenie
napadnutého rozsudku sa vzťahuje len na otázku poradia popretej pohľadávky.
Na tomto základe odvolací súd konštatoval, že súd l. stupňa nielenže nerozhodoval
o celom žalobnom návrhu, ale ho ani neprejednal, to značí nevykonal potrebné dokazovanie
navrhované najmä žalovanou, ktorá v priebehu celého konania i v odvolaní namietala, že
spísanie notárskej zápisnice a postúpenie pohľadávky konateľom spoločnosti zo dňa
22.8.2005 bolo jednoznačne účelové, že konateľ spoločnosti vedel o podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu a pokiaľ by si súd osvojil názor, že po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu možno zaťažiť dlžníka – úpadcu, došlo by k poškodeniu ostatných veriteľov.
Žalovaná vychádza pritom zrejme z ust. § 4b ods. l písm. a/ v spojení s ust. § 4b ods. 3 ZKV
podľa ktorého po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení
návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi dlžník je povinný zdržať sa konania
smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti a zo
skutočnosti, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol výklad doručený dňa 15.8.2005, zápisnicu
spísala notárka dňa 2.9.2005 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola
uzavretá dňa 22.8.2005. Označenie spomenutých právnych aktov žalovanou ako spísaných
účelovo nevyhnutne vyvoláva potrebu, aby súd ex offo posúdil tieto právne úkony zo zreteľa
§ 39 Obč. zák. Súd síce spomenuté námietky žalovanej uviedol, ale sa nimi vôbec
nezaoberal.
Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom odvolateľky, že súd sa nevysporiadal
v celom rozsahu s podanou žalobou, pretože neskúmal pravosť a výšku prihlásenej
pohľadávky tak, ako sa žalobca domáhal, ale určil len poradie.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že interpretácia § 14 ods. l písm. f/ ZKV
súdom je reštriktívna, zužujúca a preto znením zákona neodôvodnená. Základným spôsobom
výkladu určitého výrazu je výklad gramatický, logický pričom logikou zisťujeme základný
obsah výrazu a gramatickým a systematickým výkladom ho spresňujeme.
Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa § 221
ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne
predovšetkým o pravosti a výške pohľadávky a následne aj o jej poradí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 21. februára 2008
JUDr. J. Štefanko, v.r.
predseda senátu