Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/92/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Oľgy Trnkovej, v právnej

veci žalobcu: B. B., bývajúci v B., B. X., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. P. A.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., L.X. , proti žalovanému: S., a.s., B., V. X.,

o zaplatenie odmeny za využitie zlepšovacieho návrhu, ktorá vec sa viedla na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 21. novembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2006 sp.zn. vo

výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu

odmenu za využitie jeho zlepšovacieho návrhu za obdobie prvých 10 mesiacov roku 1987

v sume 29 620,- Sk.

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. septembra 2005 č.k.

-161 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu

trov konania. Rozhodol tak majúc za to, že žalobcom navrhnuté riešenie nemá znaky

zlepšovacieho návrhu podľa , pretože nešlo o riešenie nové

a nemá ani znak tvorivosti.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom

z 21. novembra 2006 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 360,- Sk s 3 %-ným úrokom z omeškania

od 22. januára 1988 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo

zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že riešenie navrhnuté žalobcom

bolo vyriešením konkrétneho výrobno-technického problému a má znaky tvorivosti a novosti.

Vyriešenie výrobno-technického problému bolo u žalovaného využité a prinieslo mu

spoločenský prospech. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania bolo možné

vyvodiť, že zlepšovací návrh žalobcu bol u žalovaného využívaný od 21. decembra 1986

do 30. apríla 1987 a priniesol mu spoločenský prospech v sume 159 107,- Sk, z ktorého

prospechu žalobcovi patrí odmena 9 360,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa tak, že žalobe sčasti vyhovel.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Uviedol, že jeho dovolanie je

prípustné podľa a a že ho odôvodňuje dovolacími

dôvodmi uvedenými v , a Podľa žalobcu odvolací súd mu

odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, pretože rozhodol o odmene za zlepšovací

návrh bez vykonania dokazovania, ktoré, vychádzajúc z iného právneho názoru, nevykonal

ani súd prvého stupňa. Odvolací súd tak riadne nezistil dobu využívania jeho zlepšovacieho

návrhu, náležite nešpecifikoval prínosy využívania ním navrhnutého riešenia a pri stanovení

výšky odmeny prihliadol len na úsporu výrobných nákladov žalovaného, hoci mal prihliadnuť

aj na úsporu surovín a devízových prostriedkov. Odvolací súd pri rozhodovaní o odmene

naostatok opomenul, že žalovaný časť odmeny, ohľadne ktorej konanie už bolo zastavené, mu

už zaplatil. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia

veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou

bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. V tejto časti, nad sumu 9 360,- Sk, odvolací súd rozhodol

rovnako ako súd prvého stupňa; ten zamietol žalobu v celom rozsahu. V napadnutej časti

rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky niektorého z rozsudkov uvedených v ustanoveniach

§ 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p (v napadnutej časti nejde o zmeňujúci rozsudok, dovolací súd v tejto

veci ešte nerozhodoval a odvolací súd vo výroku svojho rozsudku nevyslovil prípustnosť

dovolania). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z

ustanovenia

Vzhľadom na uvedené, dovolanie žalobcu by bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania podľa Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na námietky dovolateľa a povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z

ustanovenia , veta druhá , dovolací súd kládol dôraz najmä na skúmanie

tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní tvrdil ( ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie v danej

veci je postihnuté vadou podľa

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa založil svoj rozsudok na právnom

názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že riešenie

navrhnuté žalobcom bolo vyriešením konkrétneho výrobno-technického problému a má

znaky tvorivosti a novosti a je teda zlepšovacím návrhom, ktorý žalovaný využíval a z jeho

využívania mal aj spoločenský prospech. Na základe uvedeného potom rozhodol o odmene

za využívanie zlepšovacieho návrhu.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec,

ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo

žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie založil na iných právnych

záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho

záverov o výške odmeny na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu

sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré

prvostupňový súd, vychádzajúc z iného právneho záveru, dosiaľ nehodnotil. K novým

právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne

predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa

sa nejavili významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení

zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania

ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť

zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil

účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti

nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska

právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím

postupom teda žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnutú časť

rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v jeho napadnutej časti podľa a na neho nadväzujúcom výroku o trovách

konania zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 22. februára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: