Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/4/2008

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. Č., bývajúci

v T., Š.X., proti žalovanému: Ing. J. G., bývajúci v S., Š.X., teraz v S., B.X., o zaplatenie

20 000,-Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o námietke

zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Ľubomír Bundzel ml.,

JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Ľubica Spálová, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Magdaléna

Krajčovičová, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Katarína Slováčeková, JUDr. Eva Barcajová,

JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Anton Jaček a JUDr. Silvia

Hýbelová, n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

Žalovaný uplatnil podaním z 15. mája 2007, súdu doručeným 18. mája 2007, námietku

zaujatosti všetkých sudov Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave. Námietku voči

sudcom Krajského súdu v Trnave odôvodnil tým, že suseda účastníkov, ktorá je tiež

zodpovedná za „deštrukciu“ rodiny účastníkov, „má údajne“ sestru, ktorá „podľa všetkého“

pracovala na niektorom z justičných orgánov v Trnave a nemožno preto vylúčiť jej vplyv

a kontakty v týchto inštitúciách, a teda ani ich zaujatosť. V námietke odporca tiež uviedol, že

„dňom 23. novembra 2006 (doporučená pošta) pribudla ďalšia námietka zaujatosti“ proti

okresnému i krajskému súdu z dôvodu, že sa dostal do súdneho sporu s okresným súdom pre

porušovanie čl. 5 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Dňa 4. februára 2008

bolo súdu prvého stupňa doručené podanie žalovaného označené ako „námietka zaujatosti

proti okresnému a krajskému súdu“. Uviedol, že túto námietku odôvodňuje tým, že „v konaní

na základe uznesenia zaplatil 500 Sk súdny poplatok za návrh na prikázanie

veci inému súdu, čím bolo potvrdené, že vec patrí do iného kraja, pretože by došlo

k porušeniu viacerých zákonov mimo iné i k diskriminácii, konfliktu záujmov

a k nespravodlivému súdnemu konaniu. Z tohto dôvodu, že som v súdnom spore

s Okresným súdom Trnava pre porušenie základných ľudských práv je logicky jasné, že

je to dôvod zaujatosti.“

Sudcovia Krajského súdu v Trnave, ktorý súd má rozhodnúť o námietke zaujatosti proti

sudcom Okresného súdu Trnava, rozhodujúci v občianskoprávnych veciach sa vyjadrili

k námietke zaujatosti žalovaného tak, že účastníkov konania nepoznajú, k nim a k veci žiadny

vzťah nemajú a necítia sa byť vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16

ods. 1 ), posudzoval opodstatnenosť tvrdenia žalovaného o zaujatosti sudcov uvedeného

súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej

nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (Čl. 48 ods. 1 prvá veta Slovenskej

republiky). Vzhľadom na uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,

nestranne a spravodlivo. Uvedenému zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je

z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého

právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý

by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu vyššie uvedeného).

Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia vyplýva, že základom

pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody (viď vyššie), nie

však púha domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov.

Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, z ktorých by objektívne vyplynula

pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave v zmysle , t.j.

z dôvodu ich vzťahu k prejednávanej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.

K námietke žalovaného, že za „deštrukciu“ rodiny účastníkov je zodpovedná sčasti aj

suseda, ktorá „má údajne“ sestru, ktorá „podľa všetkého“ pracovala na niektorom z justičných

orgánov v Trnave a nemožno preto vylúčiť jej vplyv a kontakty v týchto inštitúciách a teda

ani zaujatosť týchto orgánov, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť,

že základom pre vylúčenie sudcu, ako to vyplýva z už uvedeného stručného výkladu

ustanovenia , môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však

púha domnienka o možnej neobjektívnosti sudcov.

Pokiaľ žalovaný v svojej námietke naznačuje možnú existenciu akéhosi

sprostredkovaného vzťahu [suseda účastníkov - jej (vec neprejednávajúca) príbuzná - vec

prejednávajúci sudca], so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti

sudcov, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že dôvodom na

vylúčenie sudcov nemôže byť púha okolnosť, že namietaní sudcovia boli v služobnom (alebo

aj inom) kontakte so sestrou susedky účastníkov. V zmysle Slovenskej

republiky (viď tiež o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov) sú totiž sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len

zákonom. Ich vzájomné vzťahy a ich vzťahy k iným právnickým profesiám vykazujú vo

všeobecnosti znaky čisto profesionálnosti a kolegiality, ktoré ešte v ničom nezakladajú

možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti alebo neobjektívnosti. Až v prípade, že by

takýto vzťah prerástol cez takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol by charakter

bližšieho osobného (napr. priateľského) vzťahu, mohla by takáto okolnosť byť dôvodom pre

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ničím však nebolo preukázané, že by

vzťah namietaných sudcov k sestre susedky účastníkov (ktorý ani nebol preukázaný) prerástol

rámec čisto profesionálneho vzťahu. Takúto zmenu vzťahu naostatok netvrdí ani žalovaný.

Ani odporcom tvrdený spor s Okresným súdom Trnava ničím nespochybňuje nezaujatosť

sudcov Krajského súdu v Trnave.

Poznamenáva sa, že žalovaný takú istú námietku zaujatosti uplatnil už aj v konaní

Okresného súdu Trnava vedenom pod sp.zn. , o ktorej námietke rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. septembra 2007 sp.zn. tak,

že nevylúčil sudcov Krajského súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci.

Majúc na zreteli uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že tu nie sú

okolnosti, ktoré by mohli byť považované za relevantné z hľadiska a preto

nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Trnave uvedení vo výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: