Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/41/2005

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ľ. L. a spol.

pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.

v znení účinnom do 31. decembra 2005 a iné na neverejnom zasadnutí

27. februára 2008 v Bratislave prerokoval odvolanie krajského prokurátora proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. júna 2003, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa ( v znení účinnom

do 31. decembra 2005) prvostupňový rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.

Na základe vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Žiline,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu p r e j e d n a l a r o z h o d o l.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 20. júna 2003, sp. zn. , boli

obžalovaní Ľ. L., J. G., MVDr. J. Š. a J. Č. podľa oslobodení

spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný u obžalovaných:

Ľ. L. a J. G.

ako

- trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,

- trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2

Tr. zák.,

- trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 148b Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

MVDr. J. Š.

- pomoc k trestnému činu skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.,

- pomoc k trestnému činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,

- pomoc k trestnému činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 10

ods. 1 písm. c/, § 148b Tr. zák.,

J. Č.

- pomoc k trestnému činu skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.,

- pomoc k trestnému činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,

- pomoc k trestnému činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 10

ods. 1 písm. c/, § 148b Tr. zák.,

- trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/

Tr. zák.,

- trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

ktorého sa mali dopustiť tak, že

dňa 17. februára 1996 v nočných hodinách občan Poľskej republiky J. B.

ako vodič nákladného motorového vozidla zn. Scania poľskej ŠPZ: WXF 71-09

s návesom KOU 40-00 previezol cez hraničný prechod Vyšné Nemecké z Ukrajiny

na územie Slovenskej republiky náklad 23 600 litrov 96 % - ného liehu, ktorý bol

v colných dokladoch označený ako jablčný koncentrát, pričom uvedené doklady

zabezpečili Ľ. L. a J. G. a odovzdali mu ich pred colným odbavením podľa

predchádzajúcej dohody prostredníctvom MVDr. J. Š. a službukonajúceho

príslušníka colnice J. Č., ktorý zároveň umožnil za poskytnutý úplatok vo výške

200 000 Sk prechod vozidla s nákladom colným priestorom bez vykonania colnej

kontroly, pričom tovar bol následne prevezený do areálu firmy L., kde bol uskladnený

za prítomnosti Ľ. L. a J. G. v priestoroch prenajatých firme G., patriacej i týmto

obvineným a neskôr zaistený orgánmi polície; konaním obvinených došlo na úkon

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k skráteniu spotrebnej dane z liehu vo výške

5 437 440 Sk, dane z pridanej hodnoty vo výške 1 617 739 Sk, cla v čiastke

721 355 Sk a dovoznej prirážky v sume 79 532 Sk.

Obžalovaní Ľ. L., J. G. a MVDr. J. Š. boli podľa

oslobodení spod obžaloby pre návod na trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode v januári 1996 navštívili pracovníka Colnice Čierna

nad Tisou – colná pobočka Vyšné Nemecké J. Č., ktorého za ponúknutý úplatok

200 000 Sk prehovorili k tomu, aby bez riadneho colného odbavenia a vykonania

colnej kontroly zabezpečil podľa ďalšieho usmernenia prepustenia nákladného

motorového vozidla zn. Scania poľskej ŠPZ: WXF 71-09 s návesom z Ukrajiny

na územie Slovenskej republiky, čomu J. Č. vyhovel v nočných hodinách dňa

17. februára 1996, kedy prechod uvedeného vozidla, vybaveného fiktívnymi

dokumentmi o povahe prevážaného nákladu, na územie Slovenskej republiky

umožnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolenie krajský prokurátor

v Žiline. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňový rozsudok zrušil

a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch

podaného odvolania uviedol, že krajský súd rozhodol o oslobodení obžalovaných,

pre oba skutky obžaloby v dôsledku aplikácie zásady „in dubio pro reo“. Súd

uplatnenie tejto zásady oprel o presvedčenie, že obžaloba neuniesla dôkazné

bremeno a nepredložila dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by

preukazovali, že obžalovaní spáchali skutok kladený im za vinu, resp. vo vzťahu

ku skutku v bode 2/ obžaloby, že tento skutok sa vôbec stal. Odvolateľ vyslovil názor,

že takýto výrok súdu nie je správny a je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia

dôkazov v zmysle ustanovenia

Dôvody na vyslovenie oslobodzujúceho výroku súd videl najmä v spochybnení

zákonnosti výsluchov obžalovaných MVDr. J. Š. a J. Č., ktorí sa v prípravnom konaní

k trestnej činnosti priznali a sčasti usvedčovali aj spoluobžalovaných. Nezákonnosť

výsluchov oboch obžalovaných videl krajský súd v tom, že im nebola od počiatku

poskytnutá možnosť zvoliť si obhajcu a nebola zabezpečená prítomnosť obhajcov

pri vykonávaní procesných úkonov. Krajský prokurátor v odvolaní zdôraznil,

že obžalovaný J. Č. svoje priznanie uskutočnil za prítomnosti obhajcu, a to tak

pri výsluchu pred vyšetrovateľom ako aj pred sudcom rozhodujúcom o návrhu

na vzatie obžalovaného do väzby. Obžaloba preto vyslovila názor, že výhrady súdu

vyslovené v tejto súvislosti nemajú opodstatnenie tým viac, že pokiaľ by skutočne

došlo k porušeniu práv obvinených na obhajobu už v prípravnom konaní, mala byť

táto okolnosť dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie, argumentácia

súdu preto vyznieva nepresvedčivo.

Odvolateľ v odvolaní namietal postup súdu, keď akceptoval zmenené výpovede

viacerých svedkov na hlavnom pojednávaní, hoci dôvody, pre ktoré k zmenám v ich

výpovediach došlo, nevedeli presvedčivo vysvetliť ani objasniť, resp. uvádzali

neakceptovateľné tvrdenia, napr. že vyšetrovateľ do zápisnice o výsluchu písal

skutočnosti podľa vlastnej interpretácie, zápisnice nečítali, hoci ich podpísali a pod.

Spochybňovanie listinných dôkazov preukazujúcich spáchanie trestnej činnosti

obžalovanými považuje odvolateľ za pochybenie súdu pri hodnotení dôkazov.

Obžaloba nezastáva názor, že použitie zásady „in dubio pro reo“ bolo

v konkrétnom prípade dôvodné a správne a zotrváva na presvedčení, že postavenie

všetkých obžalovaných pred súd bolo opodstatnené a podopreté vykonanými

dôkazmi.

Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací primárne zistil, že nie je daný dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1

– odvolanie bolo podané osobou oprávnenou a v zákonnej lehote – preto

postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom

i na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli.

Podľa odvolací súd vo veci rozhodoval

na neverejnom zasadnutí, pretože v konaní súdu prvého stupňa zistil pochybenia,

ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

V úvode je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci už Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodoval. Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2000, sp. zn.

, podľa vrátil trestnú vec obžalovaného Ľ. L.

a spol. prokurátorovi na došetrenie. Dôvodom pre takýto postup súdu bola

skutočnosť, že podľa jeho názoru došlo v predmetnej veci k zásadnému porušeniu

zákonných práv obvineného na obhajobu. Porušenie zásady práv obvineného

na obhajobu videl súd v tom, že obhajca obvineného Ľ. L. napriek tomu, že oznámil

vyšetrovateľovi, že sa chce zúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov, nebol

vyrozumený o konaní výsluchov svedkov J. B., S. P. R., A. A. A. a B. S. P.

dožiadaným súdom v Poľskej republike. Iné dôvody preukazujúce porušenie

zákonných práv na obhajobu obvinených prvostupňový súd v tomto rozhodnutí

neuviedol.

Na podklade sťažnosti krajského prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 10. septembra 2001, sp. zn. , z dôvodov v uznesení

uvedených podľa prvostupňové uznesenie zrušil

a Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Aj v náväznosti na tieto rozhodnutia oboch súdov je potom tvrdenie krajského

súdu v oslobodzujúcom rozsudku o podstatnom porušení jedného zo základných

práv trestne stíhanej osoby, a to práva na účinnú obhajobu, prekvapivé

a nepresvedčivé.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí spochybnil procesno-právnu hodnotu len

výpovedí obžalovaných J. Č. a MVDr. J. Š., aj to len tých výpovedí, v ktorých

sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali a čiastočne v nich usvedčovali aj

spoluobžalovaných, pričom ostatné ich výpovede ako i výpovede obžalovaných, ktorí

trestnú činnosť popierali, považoval za získané zákonným spôsobom.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že J. Č. bol predvedený

za účelom podania vysvetlenia k prípadu nedovoleného dovozu liehu dňa

28. februára 1996 o 12.30 hod. (č.l. 113, I. zv.).

V procesnom postavení obvineného bol tento obžalovaný prvýkrát vypočutý dňa

28. februára 1996, pričom výsluch sa začal o 19.10 hod. Obžalovaný bol okrem iného

riadne poučený o tom, že v jeho prípade sú dané dôvody nutnej obhajoby podľa § 36

ods. 3 , a teda že od vznesenia obvinenia musí mať obhajcu. Obžalovaný

vtedy uviedol, že sám si obhajcu nevolí, pretože žiadneho nepozná. Službukonajúci

sudca preto tomuto obžalovanému ustanovil obhajcu JUDr. Ľ. H., s ustanovením

ktorého obvinený súhlasil. Tento obhajca sa i zúčastnil výsluchu (č.l. 226 – 230).

Obžalovaný Č. sa v tejto výpovedi k trestnej činnosti priznal a popísal i účasť

ostatných spoluobžalovaných na skutku ako i spôsob jeho páchania. V závere

výpovede vyšetrovateľ umožnil ďalšiemu obhajcovi prítomnému pri výsluchu

JUDr. V., aby položil obžalovanému otázku, či to, čo v zápisnici vypovedal, uviedol

dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia. Obžalovaný Č. uviedol, že výpoveď učinil

z vlastného rozhodnutia; v ďalších výpovediach využil svoje právo a odmietol

sa k veci vyjadrovať.

Obžalovaný Č. na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď, keď spáchanie

žalovanej trestnej činnosti poprel. Zmenu výpovede odôvodnil tým, že to čo je

uvedené v zápisnici o jeho výsluchu z 28. februára 1996 nie je pravda, vyšetrovateľ

si to napísal sám a on ju len podpísal .

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa, že takéto vysvetlenie

zásadnej zmeny vo výpovedi obžalovaného je len ťažko možno akceptovať práve

vzhľadom na prítomnosť dvoch obhajcov pri výsluchu obžalovaného. Je

nepredstaviteľné, aby obhajcovia nenamietali postup vyšetrovateľa, pokiaľ by

zápisnicu o výsluchu vtedy obvineného Č. vyhotovil sám a nezachytil v nej len to,

čo obvinený vypovedal.

Tvrdenie krajského súdu, že J. Č. bol opakovane nútený, aby sa priznal,

že prvýkrát bol vypočúvaný pod psychickým nátlakom (putá na stole a pod.)

za prítomnosti svedkov Ing. M. T. a JUDr. J. K. nemá oporu v predloženom spise.

Záznam o takejto výpovedi sa v ňom nenachádza a nespomínal ju vo výpovedi ani

obžalovaný Č..

Prvou a z hľadiska hodnotenia dôkazov aj právne relevantnou je výpoveď

obžalovaného Č. z 28. februára 1996.

Obhajca bol obžalovanému ustanovený neodkladne, keď nastali dôvody nutnej

obhajoby a ako bolo tomuto vznesené obvinenie pre trestný čin, ktorého trestná

sadzba založila dôvody nutnej obhajoby podľa

Požiadavka krajského súdu, že obžalovanému mal byť poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby, ide nad rámec nárokov obžalovaného a jeho ustanoveného

obhajcu. Ako je už uvedené vyššie, výsluchu obžalovaného Č. sa zúčastnil jeho

obhajca JUDr. H. a tiež obhajca obžalovaných G. a L. JUDr. V.. Pokiaľ by požiadali

vyšetrovateľa o odloženie výsluchu z tohto dôvodu, iste by im bolo vyšetrovateľom

vyhovené ako v prípade obvineného J. G., ktorý dňa 22. februára 1996 odmietol

vypovedať s tým, že bude vypovedať až v prítomnosti obhajcu JUDr. V..

Obdobná situácia bola i u MVDr. J. Š.. Z obsahu spisu vyplýva, že bol predvedený

28. februára 1996 o 20.15 hod. za účelom podania vysvetlenia (č.l. 114, I. zv.).

V procesnom postavení obvineného bol prvýkrát vypočutý 29. februára 1996.

V prípade tohto obžalovaného v čase jeho prvého výsluchu dôvody nutnej obhajoby

neboli dané, avšak bol poučený o jeho práve zvoliť si obhajcu. Obžalovaný uviedol,

že obhajcu si nevolí a obhajovať sa bude sám; sa v tejto výpovedi k žalovanej

trestnej činnosti sa priznal. Popísal akú úlohu a za akú finančnú odmenu mal

pri dovoze liehu on a v akom rozsahu a akým spôsobom sa na tejto trestnej činnosti

podieľali spoluobžalovaní.

Po ukončení výsluchu o 12.15 hod. bol o 12.50 MVDr. J. Š. zadržaný (č.l. 117 ).

Pri výpovedi pred sudcom, rozhodujúcom o návrhu na vzatie do väzby

sa MVDr. J. Š. opäť k trestnej činnosti priznal a objasnil i motív, spočívajúci v tom,

že ho lákal ľahký finančný zisk.

Súčasťou tejto výpovede je aj vyjadrenie obžalovaného, že proti postupu polície

od jeho zadržania až do jeho predvedenia pred sudcu nemá žiadne výhrady.

Vzatím MVDr. J. Š. do väzby dňa 29. februára 1996 vznikli dôvody nutnej

obhajoby, preto opatrením z toho istého dňa mu službukonajúci sudca ustanovil

obhajcu JUDr. I. M.. (č.l. 176).

Minimálnosť procesnej hodnoty priznávajúcej výpovede tohto obžalovaného

krajský súd oprel o celkovú situáciu, ktorá výsluchu bezprostredne predchádzala,

čím mal zrejme na mysli, že tento bol vypočúvaný po eskorte do Žiliny, ktorá musela

u neho nesporne vyvolať fyzickú únavu a duševný stres (str. 20 rozsudku krajského

súdu). Takéto konštatovanie krajského súdu však opäť nemá oporu v spise a je

výlučne jeho domnienkou. Obvinený pri výsluchu, ktorý začal o 10.30 hod.,

nenamietal, že by sa ho nemohol, alebo nechcel zúčastniť pre únavu. V závere

výsluchu uviedol, že to čo vypovedal je pravda, výpoveď uskutočnil z vlastného

uváženia a bez akéhokoľvek nátlaku. V tejto súvislosti potom i odôvodnenie zmeny

jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, že výpoveď z prípravného konania nie je

prejavom jeho vôle a vypovedal pod psychickým nátlakom, je málo presvedčivá

a neakceptovateľná.

S poukazom na uvedené, výpovede všetkých obžalovaných boli zadovážené

zákonným spôsobom a ako také je súd povinný ich hodnotiť jednotlivo,

ale i vo vzájomných súvislostiach s ďalšími v konaní produkovanými dôkazmi

Svedkovia A. V., V. K. a P. M. na hlavnom pojednávaní taktiež zmenili výpovede

oproti tým, ktoré učinili v prípravnom konaní. Krajský súd bez ďalšieho akceptoval

ako vierohodné práve tieto výpovede. Zdôvodnenie zmeny výpovede svedkyne V.,

že si nepamätá, čo uviedla vo výpovedi pred vyšetrovateľom a nevie sa vyjadriť,

či vypovedala pravdu, ešte nespochybňuje, že pravdu vypovedala, naviac

keď rovnaké skutočnosti uvádzala i pri konfrontácii s obžalovaným G., pri ktorej bol

prítomný i obhajca JUDr. V.. Podobne svedok M. tvrdil, že zápisnicu o svojom

výsluchu nečítal, len ju podpísal. Prítomnosť obhajcu JUDr. V. pri tomto výsluchu je

iste zárukou, že v zápisnici o výsluchu svedka je uvedené len to, čo tento svedok

vypovedal.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že v súlade s § 2

ods. 6 hodnotil dôkazy podľa svojho presvedčenia, ktoré založil

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na strane 5 až 17 dôvodov napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, čo bolo

obsahom výpovedí obžalovaných a vypočutých svedkov v prípravnom konaní

a na hlavnom pojednávaní. Na stranách 17 a 18 bez akéhokoľvek vlastného

hodnotenia dôkazov len vypočítava, o ktoré dôkazy sa opierala obžaloba pri podaní

obžaloby a následne na stranách 18 až 21 sa venuje hodnoteniu procesnoprávnej

hodnoty priznávajúcich výsluchov obžalovaných Č. a MVDr. Š..

Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepostupoval dôsledne v zmysle

ustanovenia , keď nevyhodnotil všetky dôkazy produkované

v rámci konania a tiež nepostupoval dôsledne ani podľa ustanovenia ,

keď v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení

aj ostatných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Ide najmä o listinné dôkazy,

a to doklady o colnom vybavení zásielky liehu na území Ukrajinskej republiky. Tieto

listinné dôkazy preukazujú, že 15. februára 1996 bol na colnici v Užhorode vybavený

náklad liehu, uložený v prepravných sudoch v počte 124 ks. Lieh bol prepravovaný

nákladným motorovým vozidlom s poľskou poznávacou značkou WXF 71-09.

Napriek tomu, že náklad bol prepustený cez územie Slovenskej republiky ako jablčný

mušt, v prenajatých priestoroch firmy G., ktorej majiteľmi boli obžalovaní G. a L., bol

zaistený lieh v množstve 124 sudov, teda v množstve, ktoré bolo prepravované

nákladným motorovým vozidlom. Túto skutočnosť preukazujú listinné dôkazy, a to

zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov. Prítomnosť

nákladného motorového vozidla v skladoch prenajatých firmou G. zas preukazuje

listinný dôkaz – výpis z knihy evidencie vozidiel vpustených v inkriminovanom čase

do priestorov skladu. Krajský súd sa týmito listinnými dôkazmi v rámci hodnotenia

dôkazov vôbec nezaoberal. Nezaoberal sa ani otázkou posúdenia vierohodnosti

výpovede obžalovaného L., ktorý vypovedal, že jeho firma G. prenajaté skladové

priestory obratom prenajala firme S., pričom rokoval so zástupcom tejto firmy J. K.,

hoci tento mal byť v čase ich spoločného rokovania vo výkone trestu. Nezaoberal

sa listinným dôkazom preukazujúcim prítomnosť obžalovaných G. a L. v hoteli

Družba v Michalovciach, čo korešponduje s výpoveďou spoluobžalovaných Č.

a MVDr. Š..

Zásada voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia

neustanovuje žiadne pravidlá v tom zmysle, že jednotlivé dôkazy by mali rôznu váhu.

Nie je správne považovať niektorý druh dôkazu všeobecne za lepší, hodnotnejší

ako iné dôkazy a dávať mu pred inými dôkazmi prednosť.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd na podklade podaného odvolania podľa

zrušil prvostupňový rozsudok preto, že sa prvostupňový

súd v rozsudku nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Rozsudok krajského súdu trpí chybami spočívajúcimi v tom, že rozsudok

nezodpovedá ustanoveniu , je nepreskúmateľný v tej časti,

kde sa súd nevyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi a v podstate sa obmedzil

iba na spochybnenie priznávajúcich výpovedí obžalovaných Č. a MVDr. Š..

Skutočnosti, ktoré pokladal krajský súd za preukázané, sú v rozpore so správnym

hodnotením dôkazov

Na základe odvolací súd vrátil trestnú vec obžalovaného

L. a spol. prvostupňovému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná

V Bratislave 27. februára 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. J. Serbová

Za správnosť vyhotovenia:

Kanc! - opíš

- predlož predsedovi senátu na podpis

- predlož vedúcej kancelárie na vyznačenie v reg. 3To

skončené,vypracované uznes

- spis KS Žilina

- 2x GP SR

- 1x zber spis

- 25.2.2008 Dr. Serbová