Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom

zasadnutí v Bratislave 19. októbra 2011 v trestnej veci obţalovaného

Ľ. L. a spol. pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

, , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné, o odvolaniach podaných obţalovanými Ľ. L. a J. G. proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 2. februára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších predpisov

napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výrokoch o trestoch

uloţených obţalovaným Ľ. L. a J. G..

Na základe obţalovaní Ľ. L. a J. G. sa o d s u dz u j ú podľa

Tr. zák. (v znení ), s pouţitím Tr. zák., kaţdý

z nich na úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obţalovaným Ľ. L. a J. G. sa výkon trestu

podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obidvom obţalovaným u r č u j e skúšobná doba

kaţdému na 2 (dva) roky.

O d ô v o d n e n i e

2

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline ako súdu prvého stupňa z 2. februára 2010,

č.k. -1370, boli obţalovaní Ľ. L. a J. G. uznaní za vinných zo spáchania

trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,

ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (v znení ), a to s pouţitím Tr. zák., trestného

činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, , , Tr. zák. (v znení ),

trestného činu skrátenia dane a im podobných dávok spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, Tr. zák. (v znení ) a

návodu na trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. b/, § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v znení zák.

č. ),

v podstate na tom skutkovom základe, ţe

dňa 17. februára 1996 J. B. ako vodič nákladného motorového vozidla z U.

na S. previezol 23 600 litrov 96 % - ného liehu označeného v colných dokladoch ako jablčný

koncentrát, pričom tieto zabezpečili Ľ. L. a J. G. a J. B. ich odovzdali pred colným odbavením

nákladu; získali ich podľa predchádzajúcej dohody prostredníctvom MVDr. J. Š. a ďalšej

osoby, ktorá zároveň za úplatok 200 000 Sk umoţnila prechod vozidla colným priestorom

vo V. bez vykonania colnej kontroly; lieh bol uskladnený v B. a neskôr zaistený políciou;

týmto konaním bola na úkor slovenského štátu skrátená spotrebná daň v sume 5 437 440 Sk

(180 489,94 €), daň z pridanej hodnoty v sume 1 617 739 Sk (53 699,10 €), clo v sume

721 355 Sk (23 944,60 €) a dovozná priráţka 79 532 Sk (2 640 €);

Ľ. L., J. G. a MVDr. J. Š.

po vzájomnej dohode v januári 1996 navštívili pracovníka slovenskej colnej správy

(na colnej odbočke vo V.), ktorého prehovorili, aby za úplatok 200 000 Sk bez riadneho

colného odbavenia a kontroly prepustil spomínané nákladné motorové vozidlo s prívesom

z U. na S., čo sa uskutočnilo v noci 17. februára 1996.

3

Krajský súd za to podľa Tr. zák. (v znení ),

s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák., obţalovaným Ľ. L. a J. G. uloţil úhrnné tresty odňatia slobody

kaţdému na dva roky; podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. obidvom obţalovaným výkon uloţených

trestov podmienečne odloţil, pričom podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. im zároveň určil skúšobnú

dobu kaţdému na štyri roky.

Krajský súd zároveň MVDr. J. Š. uznal za vinného zo spáchania pomoci k trestnému

činu skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Tr. zák. (v znení ), s pouţitím Tr. zák.; pomoci k trestnému činu

porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 124

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (v znení ), pomoci k trestnému

činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148b Tr. zák.

(v znení ), ako aj návodu na trestný čin zneuţívania právomoci verejného

činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. b/, § 158 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. (v znení ), a to na skutkovom základe uţ uvedenom.

Krajský súd MVDr. J. Š. podľa Tr. zák. (v znení ),

s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák., uloţil úhrnný trest odňatia slobody na dva roky, ktorého

výkon podmienečne odloţil s určením skúšobnej doby na dva roky (§ 58 ods. 1, § 59 ods. 1

Tr. zák.).

Táto časť rozsudku krajského súdu vo výrokoch týkajúcich sa MVDr. J. Š. nadobudla

právoplatnosť.

Obţaloba bola podaná aj na J. Č., pričom podľa nej išlo o pracovníka s., ktorý mal

umoţniť vjazd motorového vozidla s nákladom liehu na územie S. za úplatok. Právoplatným

uznesením Krajského súdu v Ţiline z 5. októbra 2009, č.k. -1279, bolo trestné

stíhanie tohto obţalovaného prerušené z titulu jeho ochorenia.

Obţalovaní Ľ. L. a J. G. podali prostredníctvom obhajcov odvolania. Prvý z nich

sa domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd sám

vo veci rozhodol oslobodením obţalovaného spod obţaloby; rovnaký výsledok odvolacieho

konania ţiadal aj obţalovaný J. G., ktorý navrhol tieţ, aby odvolací súd trestné stíhanie

zastavil z titulu neprimeranej dĺţky konania.

4

Na túto okolnosť upozorňovali obaja obţalovaní, pričom rezumovali, ţe táto by

sa mala prejaviť minimálne v zmiernení trestu.

Obţalovaní v odvolaniach akcentovali tieţ svoju obhajobu, ţe totiţ pôvodne (rozsudok

z 20. júna 2003) boli súdom prvého stupňa právoplatne spod obţaloby oslobodení, čo podľa

ich názoru bolo správne a zodpovedajúce dôkazom. V ďalšom konaní súd prvého stupňa

podľa tvrdení v odvolaniach nerešpektoval námietky obţalovaných L. a G.,

ţe usvedčujúce výpovede spoluobţalovaných MVDr. J. Š. a J. Č. z konca februára 1996

(prípravné konanie) boli neskôr spochybnené ako vynútené, resp. pri nich bolo porušené

právo na obhajobu. Odvolatelia tieţ tvrdili, ţe nebol solídne zadokumentovaný pohyb tovaru

od 15. februára 1996, kedy bol prepustený z U., a to aţ do 17. februára 1996, kedy bol

prepustený na S., resp. od toho dňa do 23. februára 1996, kedy bol zaistený slovenskou

colnou správou. V tomto čase podľa názoru odvolateľov mohlo dôjsť k manipulácii

s tovarom, za ktorú nemôţu niesť zodpovednosť; namietali tieţ nedostatočné zistenie obsahu

prevezenej zásielky.

Najvyšší súd postupujúci v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,

ţe odvolania sú prípustné ( ) a ţe nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo ods. 3 ; preskúmal preto v zmysle zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku týkajúcich sa odvolateľov, ako aj im

predchádzajúce konanie, pričom zistil, ţe je dôvod tento korigovať vo výrokoch o treste.

Na Krajskom súde v Ţiline prokurátor v novembri 1998 podal obţalobu na štyroch

uţ uvedených muţov; rozsudkom súdu prvého stupňa z 20. júna 2003, sp. zn. ,

však títo boli spod obţaloby oslobodení. Na základe odvolania prokurátora rozhodnutím

Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho z 27. februára 2008, sp. zn. , bol

spomínaný rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa. Odvolací súd okrem

riešenia dôkazných a procesných otázok v určitom smere sa vyjadril aj ku skutkovému stavu

veci a na toto svoje stanovisko aj v súčasnosti poukazuje.

Krajský súd vykonal ďalšie dokazovanie zodpovedajúce stanovisku odvolacieho súdu,

pričom konal v súlade s ustanovením a zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom na rozhodnutie; odvolací súd v terajšom konaní nevidí dôvod na ďalšie doplnenie

dokazovania či opakovanie určitých dôkazov vychádzajúc aj z reality, ţe od skutku uplynulo

uţ viac ako pätnásť rokov, čo značne sťaţuje, resp. aţ znemoţňuje overovanie istých

5

okolností. Dôkazy doteraz vykonané však celistvo dávajú obraz o inkriminovanom skutku

a jeho páchateľoch. Odvolací súd preto neakceptuje námietky uvedené v podaných opravných

prostriedkoch týkajúce sa nedostatkov dôkazov usvedčujúcich odvolateľov zo spáchania

trestných činov. S týmito otázkami sa vyporiadal v dostatočnej miere súd prvého stupňa

a jeho stanovisko zodpovedá aj názorom súdu odvolacieho. Vykonané dôkazy predstavujú

veľmi logickú reťaz usvedčujúcu odvolateľov, pričom ani jej hodnotenie v zmysle zásahy

in dubio pro reo neumoţňuje iný pohľad na rezultát vyjadrený v napadnutom rozsudku.

Tento vo svojom písomnom vyhotovení obsahuje výklad skutočností, ktoré súd prvého

stupňa vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú či pochybnú, akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (aj pri ich určitej komplikovanosti)

a z akého dôvodu povaţuje dokazovanie za dostatočné a uzavreté; je tieţ zrejmé, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obţalovaných Ľ. L. a J. G..

Napadnutý rozsudok teda zodpovedá ustanoveniu , a preto odvolací súd

naň poukazuje, keďţe si tento v otázke viny obţalovaných - odvolateľov osvojil

ako dostatočný, správny a legálny.

Najvyšší súd navyše konštatuje, ţe krajský súd správne vyhodnotil úpravu obsiahnutú

v § 16 ods. 1 Tr. zák. a konanie obţalovaných posúdil podľa tých ustanovení Trestného

zákona, ktoré sú pre nich najpriaznivejšie. Časté zmeny trestnoprávneho hmotného kódexu

si vyţiadali rozsiahlu komparatistiku, ale rezultát krajského súdu je legálny.

Najvyšší súd akceptuje tieţ dôvod aplikácie § 88 Tr. zák. pri právnom posudzovaní

skutku (jeho prvej časti). Z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku zodpovedá stavu

veci a zákonu, ţe boli splnené formálne a materiálne podmienky pre nepouţitie vyššej trestnej

sadzby vo vzťahu k ustanoveniu § 148 Tr. zák. Aj keď v tomto smere postup súdov nie je

jednotný (existujú aj rozhodnutia aplikujúce § 88 Tr. zák. len vo vzťahu k zákonnému

ustanoveniu, podľa ktorého sa ukladá sankcia a nie vo vzťahu k ustanoveniu, podľa ktorého

sa právne kvalifikuje daný delikt), odvolací súd rezultát súdu prvého stupňa prijíma,

a to hlavne z dôvodu, ţe z hľadiska konečného efektu – v danom prípade trestu – je výsledok

vlastne rovnaký.

6

Najvyšší súd zároveň uzatvára, ţe v doterajšom konaní sa postupovalo zákonne,

v intenciách príslušných trestnoprocesných predpisov.

Odvolaciemu súdu sa však javili spornými výroky o trestoch uloţených obţalovaným

Ľ. L. a J. G., a to hlavne z hľadiska dĺţky ich trestného stíhania. Tieto výhrady sa týkajú

určenia skúšobnej doby.

Trestá činnosť bola spáchaná obţalovanými skoro pred šestnástimi rokmi, obţaloba

bola podaná po viac ako dvoch rokoch, prvý rozsudok krajského súdu bol prijatý po deviatich

rokoch, odvolací súd rozhodol prvý raz po dvanástich rokoch a opätovne krajský súd

po štrnástich rokoch, všetko od spáchania deliktov. K tomuto neuspokojujúcemu priebehu

procesu došlo pre rôzne okolnosti, ale dôleţité je, ţe obţalovaní na tejto enormnej dĺţke

procesu nenesú vinu.

Súd prvého stupňa správne uviedol, ţe podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva a je zodpovedajúcej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky značný časový odstup od spáchania

deliktu (po meritórne rozhodnutie) má dôleţitý vplyv na určenie stupňa spoločenskej

nebezpečnosti konania páchateľov. Tieto závery napokon zodpovedajú aj

Slovenskej republiky a

Najvyšší súd však zároveň poznamenáva, ţe aj dlhý časový odstup meritórneho

rozhodnutia vo veci od spáchania deliktu má síce vplyv na určenie stupňa jeho spoločenskej

nebezpečnosti, ale nie je adekvátne uzatvárať, ţe tento faktor môţe samostatne spomínaný

stupeň priviesť do tzv. bodu nula, teda k záveru, ţe on sám (časový odstup) úplne neguje

spoločenskú nebezpečnosť deliktu. Táto je tvorená porovnaním viacerých okolností,

ako ich formuluje ustanovenie § 3 ods. 4 Tr. zák. Obţalovaní svojimi deliktami atakovali

eminentný fiskálny záujem štátu a tomuto bol skrátený jeho zo zákona oprávnený príjem,

dokonca vo veľkom rozsahu, pričom obţalovaní konali zo zištných pohnútok závaţným

spôsobom (korumpovanie štátneho úradníka).

Tieto okolnosti eliminujú návrhy obţalovaných na zastavenie trestného stíhania

z titulu dĺţky procesu, resp. obhajobou uplatňované úvahy o zániku nebezpečnosti trestného

činu pre spoločnosť podľa § 65 Tr. zák. z toho istého titulu.

7

Najvyšší súd reagujúc tak na odvolacie návrhy obţalovaných Ľ. Ľ. a J. G. zároveň

sa vracia k svojej pôvodnej téze o potrebe korekcie uloţených trestov, pričom je vedený aj ich

osobnými pomermi, čo je tieţ jeden zo znakov určujúcich stupeň nebezpečnosti činu pre

spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.).

V odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie oboznámením registra trestov

obidvoch obţalovaných, pričom sa zistilo, ţe obţalovaný Ľ. L. od spáchania teraz

posudzovaných deliktov nebol odsúdený za trestný čin. Obţalovaný J. G. v tejto dobe síce

odsúdený bol, ale na peňaţný trest, ktorý vykonal, takţe platí fikcia netrestanosti;

pri druhom odsúdení trest odňatia slobody mu bol podmienečne odloţený a skúšobná doba

uţ uplynula. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by malo byť vyslovené neosvedčenie

sa v tom prípade odsúdeného v skúšobnej dobe, takţe aj tu platí spomínaná zákonná fikcia.

Najvyšší súd túto otázku riešil ako prejudiciálnu otázku, ale nie len z dôvodu pohľadu

na osobu J. G., ale (a to najmä) z dôvodu zistenia, či v jeho prípade neprichádza

do úvahy uloţenie súhrnného trestu. Tento procesný postup však neprišiel do úvahy,

lebo u oboch odsúdení obţalovaného J. G. z r. 2010 sa na páchateľa hľadí, ako by nebol

odsúdený.

Z hľadiska trestu zároveň bolo potrebné vziať do úvahy tieţ to, ţe J. G. bol odsúdený

aţ štrnásť rokov po spáchaní teraz posudzovanej trestnej činnosti, a to za prečiny iného

charakteru.

Najvyšší súd pri úvahách o treste vychádzal tieţ z toho, ţe uloţenie trestov odňatia

slobody v dvojročnej výmere obidvom obţalovaným je správne, rovnako ako podmienečný

odklad jeho výkonu. Boli splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.;

len na margo sa upozorňuje, ţe krajský súd neuviedol celé toto zákonné ustanovenie,

ale spomínané pochybenie súdu nemá vplyv na meritum veci a bolo napokon napravené

rozhodnutím odvolacieho súdu.

Najvyšší súd však uloţené tresty povaţuje za neprimerane prísne, a to z titulu určenia

dĺţky skúšobnej doby. Jej prijatie na štyri roky by znamenalo, ţe trestné konanie proti

obidvom obţalovaným by trvalo skoro dvadsať rokov, čo je evidentne neprimerané.

8

Najvyšší súd preto povaţujúc uloţené tresty za neprimerané, výroky o nich vo vzťahu

k obţalovaným Ľ. L. a J. G. podľa , zrušil ako oddeliteľné

výroky.

Boli splnené podmienky určené v , a preto odvolací súd sám

vo veci rozhodol tak, ţe obţalovaným Ľ. L. a J. G. podľa § 148 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím §

35 ods. 1 Tr. zák., uloţil kaţdému z nich úhrnný trest odňatia slobody na dva roky.

Podmienky stanovené v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. boli naplnené, a preto

rozhodujúci súd výkon uloţených trestov odňatia slobody obidvom obţalovaným

podmienečne odloţil, pričom podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. im určil rovnakú skúšobnú dobu

na dva roky, ktorú povaţuje za primeranú.

Najvyšší súd napokon konštatuje, ţe neprichádza do úvahy pouţitie ustanovenia § 261

Tr. zák. (beneficium cohaesionis) vo vzťahu k MVDr. J. Š.. Dôvod, na základe ktorého

rozhodol odvolací súd v prospech jeho spoluobţalovaných Ľ. L. a J. G., by bol aj na jeho

prospech, ale vzhľadom na to, ţe MVDr. J. Š. bol uţ právoplatne uloţený trest takého druhu

a výmery, ako sa stalo teraz, uvedený zákonný postup je irelevantný.

P o u ž i t i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. októbra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová