Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/178/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobkýň 1/ I V a 2/ J V, bývajúcich v N, a zastúpených JUDr. L H, advokátom so

sídlom v N, proti žalovaným 1/ J B a 2/ M B, bývajúcim v N, a zastúpeným JUDr. E B,

advokátom so sídlom v N, o zaplatenie 200 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Nové Zámky pod sp. zn. , na dovolanie žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2007 sp. zn. , a 8 Co

33/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

1. z a m i e t a v časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 8. februára 2007 sp. zn. , a ,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných 1/ a 2/

zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 100 000 Sk a žalobkyniam 1/ a 2/ úrok zmenený tak, že sa

žaloba žalobkýň 1/ a 2/ zamieta,

2. o d m i e t a vo zvyšných častiach.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

-2-3 Cdo 178/2007

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 17. júna 1996 č.k. -63 zaviazal

žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ do 3 dní 200 000 Sk s príslušenstvom,

nahradiť im trovy konania a zaplatiť súdny poplatok. Vychádzal z toho, že žalobkyňa 1/ a jej

nebohý manžel M V (žalobkyňa 2/ je jeho právnou nástupníčkou) ako kupujúci so

žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi uzavreli 31. marca 1995 kúpnu zmluvu, ktorou za

kúpnu cenu 900 000 Sk došlo k prevodu nehnuteľností v katastrálnom území Nitra, ktoré sú

vedené na liste vlastníctva č. X ako dom súp. č. X a pozemky parc. č. X a X (ďalej len „kúpna

zmluva“). Predávajúci sa pri uzavretí kúpnej zmluvy zaviazali vydať predmet kúpy

kupujúcim do 15. apríla 1995. Podľa zhodného tvrdenia oboch zmluvných strán bola

predávajúcim vyplatená celá kúpna cena 900 000 Sk. Okrem toho predávajúci získali od

kupujúcich aj 200 000 Sk, táto suma ale nebola súčasťou kúpnej ceny. Podľa právneho názoru

súdu prvého stupňa došlo jej vyplatením k bezdôvodnému obohateniu predávajúcich, ktorým

vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa získalo (§ 451 ods. 1

a 2 ).

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 1997 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 17. júna 1996 č.k. -63 zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa s odôvodnením, že bolo rozhodnuté predčasne, na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ( ).

Rozsudkom z 26. septembra 1997 č.k. -148 Okresný súd Nové Zámky uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ do 3 dní 100 000 Sk a v rovnakej lehote jej

nahradiť trovy konania. Rozhodol tiež, že „ďalší nárok žalobcov o 100 000 Sk vyčleňuje na

samostatné konanie po predložení rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva po

nebohom J V“. V odôvodnení uviedol, že v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na kúpnej

cene 900 000 Sk. Kupujúci mali záujem urýchlene prevziať nehnuteľnosti v stave spôsobilom

na prevádzkovanie veterinárnej ambulancie. Vydanie nehnuteľností sa malo uskutočniť

18. apríla 1995, ale pre zlý technický stav domu a potrebu ďalších investícií sa odložilo na

neskorší termín. V súvislosti s tým bolo 28. apríla 1995 v písomnej forme vyhotovené

„Čestné a uznávacie vyhlásenie“. Žalovaní sa v ňom zaviazali uviesť predávané nehnuteľnosti

do prevádzky schopného stavu a potvrdili prevzatie vkladnej knižky s vkladom 200 000 Sk;

táto suma mala predstavovať náhradu za použitý materiál a odplatu za vykonanú prácu.

Predávajúci nesplnili záväzok a práce, na uskutočnenie ktorých sa zaviazali, nevykonali. Sú

-3-3 Cdo 178/2007

preto povinní vrátiť kupujúcim sumu 200 000 Sk, z ktorej 100 000 Sk patrí žalobkyni 1/ a

100 000 Sk (vzhľadom na smrť M V) bude predmetom iného konania. Okresný súd Nové

Zámky dopĺňacím rozsudkom z 12. februára 1999 č.k. -166 v spojení s opravným

uznesením z 23. marca 1999 č.k. -172 žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam

úrok z omeškania vo výške 6 % ročne (tento dopĺňací rozsudok Krajský súd v Nitre zrušil

uznesením z 31. mája 1999 sp. zn. ). Dopĺňacím rozsudkom z 18. apríla 2000 č.k.

-206 Okresný súd Nové Zámky žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam úrok

z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 100 000 Sk od 8. júla 1995 do zaplatenia.

Dopĺňacím rozsudkom z 27. decembra 2000 č.k. -217 Okresný súd Nové Zámky

žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni 1/ do 3 dní 100 000 Sk so 4 % úrokom z omeškania

ročne od 7. júla 1995 do zaplatenia, žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške

6 % zamietol, žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy konania a žalobu

žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk zamietol (tento dopĺňací rozsudok Krajský súd v Nitre

zrušil uznesením z 30. apríla 2001 sp. zn. , ). Okresný súd Nové

Zámky na to dopĺňacím rozsudkom z 15. októbra 2001 č.k. -230 žalobu žalobkyne

2/ o zaplatenie 100 000 Sk zamietol, žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam náhradu trov

konania a konanie v časti o zaplatenie 2 % úroku z omeškania zo sumy 100 000 Sk od 8. júla

1995 do zaplatenia a 6 % úroku z omeškania zo sumy 100 000 Sk za deň 7. júla 1995 zastavil.

Na základe odvolania účastníkov konania proti uvedeným rozhodnutiam Krajský súd

v Nitre rozsudkom z 5. decembra 2002 sp. zn. , a

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa: a/ v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti

žalovaných zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 100 000 Sk s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu

zamietol, b/ v časti o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk potvrdil,

c/ v časti o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na iné konanie odmietol, d/ v časti

o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Aj podľa

právneho názoru odvolacieho súdu netvorila suma 200 000 Sk súčasť kúpnej ceny za predaj

nehnuteľností, ale bola spojená s iným dohodnutým plnením. Tým však, že predávajúci

oznámili žalovaným heslo vkladnej knižky, na ktorej bola pôvodne zložená sporná suma,

s prihliadnutím na text „Čestného a uznávacieho vyhlásenie z 28. apríla 1995“ v podstate

potvrdili, že žalovaní splnili podmienky vyplatenia spornej sumy. Vychádzal z toho, že ak by

nesplnili zjednané podmienky, nebol by dôvod oznámiť im heslo vkladnej knižky. Žalovaným

teda táto suma patrí a nezadržiavajú finančné prostriedky žalobkýň. Potvrdenie zamietnutia

-4-3 Cdo 178/2007

žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk odôvodnil neopodstatnenosťou tejto časti

žaloby. Odmietnutie odvolania v časti o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na samostatné

konanie odôvodnil neprípustnosťou odvolania proti tomuto rozhodnutiu súdu. Zrušenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd vecnou

nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.

Na dovolanie žalobkýň proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom z 28. februára 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok zrušil. V odôvodnení uviedol, že podľa v znení

platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nebol síce odvolací súd viazaný skutkovým

stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa, to však neznamená, že sa mohol bez ďalšieho

odchýliť od skutkových zistení, ktoré súd prvého stupňa čerpal z výpovedí účastníkov

konania a svedkov. Pokiaľ mal pochybnosti o vierohodnosti alebo logike záverov, na ktorých

súd prvého stupňa založil svoje skutkové zistenie, mal tieto dôkazy opakovať a prípadne

i dokazovanie doplniť ( ). Odvolací súd tak ale nepostupoval. Rozsudok

okresného súdu zmenil nie na základe rozdielneho právneho hodnotenia veci, ale v dôsledku

neprípustného odlišného hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré sám v odvolacom konaní

nezopakoval (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 36

v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2002). V dôsledku toho je odvolacie konanie zaťažené vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (, ) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je pre

odvolací súd záväzný ( ).

Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom z 8. februára

2007 sp. zn. , a rozhodol tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa: a/ v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni 1/

sumu 100 000 Sk s príslušenstvom a žalobkyniam 1/ a 2/ úrok zmenil tak, že žalobu zamietol,

b/ v časti o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk potvrdil, c/ v časti

o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na iné konanie, odvolacie konanie zastavil, d/ v časti

o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení (o.i.) uviedol, že doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ a žalovaného 1/

a tiež listinným dôkazom „Čestným a uznávacím vyhlásením z 28. apríla 1995“. Opätovne

-5-3 Cdo 178/2007

dospel k záveru, že suma 200 000 Sk netvorila súčasť kúpnej ceny. Pri právnom posudzovaní

veci poukázal na ustanovenie a uviedol, že v predmetnom

písomnom vyhlásení bolo vyplatenie sumy (resp. neskoršie oznámenie hesla žalovaným už

vydanej vkladnej knižky) viazané na splnenie určitej podmienky. Oznámením hesla

žalovaným bolo teda potvrdené, že účastníkmi dohodnutá podmienka bola splnená. So

zreteľom na to odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ sa neopodstatnene domáha

vyplatenia 100 000 Sk. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania a obsah

„Čestného a uznávacieho vyhlásenia“ zaujal názor, že predmetná suma predstavuje odplatu za

urýchlené uvoľnenie nehnuteľností predávajúcimi a za užívanie nehnuteľností kupujúcimi

ešte pred nadobudnutím vlastníctva. Potvrdenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa

o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk odôvodnil odvolací súd vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia. Odvolanie v časti o vylúčení veci na samostatné

konanie bolo vzaté späť, preto odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil. Zrušenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd vecnou

nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.

Uvedený rozsudok napadli žalobkyne 1/ a 2/ dovolaním. V mimoriadnom opravnom

prostriedku označili napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne, nerešpektujúce

záväzný právny názor vyslovený v tejto veci dovolacím súdom ( ). Podľa

ich názoru spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), ku ktorému odvolací súd dospel na podklade mylného názoru, že suma

200 000 Sk nemala predstavovať náhradu za vykonanie prác spojených s uvedením predaných

nehnuteľností do stavu spôsobilého na užívanie. Odvolací súd právny vzťah účastníkov

konania vôbec neposúdil a nezohľadnil, že žalovaní dohodnuté práce nevykonali a heslo

vkladnej knižky vylákali od predávajúcich podvodom. O sumu, ktorú takto prijali, sa

bezdôvodne obohatili v zmysle a . Bezdôvodné

obohatenie sú povinní vydať. Dovolateľky dodali, že „ich nárok je nepochybne oprávnený

a vyplýva z titulu vád nehnuteľnosti podľa , lebo žalovaní

v čestnom a uznávacom vyhlásení potvrdili, že predávané nehnuteľnosti majú vady a nie sú

schopné bežného užívania“. Žaloba je preto opodstatnená. Na preukázanie tohto ich názoru

tiež uviedli, že „až teraz objavili v pozostalosti M V“ dohodu z 28. apríla 1995, v ktorej

žalovaní potvrdili, že kupujúci im požičali 200 000 Sk na zakúpenie materiálu na opravy

-6-3 Cdo 178/2007

predávaných nehnuteľností. Z týchto dôvodov dovolateľky žiadali, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že opravný prostriedok žalobkýň 1/ a 2/

je neopodstatnený, vnútorne rozporný, odporujúci si a založený na nepravdivých tvrdeniach.

Žalobkyne na jednej strane tvrdia, že suma 200 000 Sk im patrí na základe zmluvy o pôžičke

( ), na druhej strane uvádzajú, že ide o bezdôvodné obohatenie

žalovaných, ktoré im majú vrátiť ( ), a ako úplné nóvum

(až v dovolacom konaní) dokonca namietajú, že ide o peňažné vyjadrenie ich nároku

vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady predanej veci ( ).

V dovolaní tvrdený doklad (dohodu z 28. apríla 1995, údajne potvrdzujúcu požičanie

200 000 Sk za účelom zakúpenia materiálu na opravu domu) nikdy nepodpísali. Žalobkyne

nemajú žiadny nárok na zaplatenie spornej sumy, lebo bola žalovaným vyplatená na základe

vzájomnej dohody zmluvných strán ako bonus za urýchlené vypratanie predávaných

nehnuteľností a ich uvedenie do stavu schopného prevádzky. Žalovaní záväzok z tejto dohody

splnili, dôkazom čoho je napokon aj samotné vyplatenie 200 000 Sk. Z týchto dôvodov

žiadali, aby neopodstatnene podané dovolanie, ktoré smeruje proti vecne správnemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu, bolo zamietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ), ktoré sú zastúpené

advokátom ( ), pristúpil najskôr k riešeniu otázky, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie, či už smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vždy procesne prípustné,

ak v konaní došlo k procesnej vade, ktorá je taxatívne vymenovaná v V zmysle

tohto ustanovenia ide o vadu zakladajúcu zmätočnosť, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

-7-3 Cdo 178/2007

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez

ohľadu na to, či bola alebo nebola v dovolaní namietaná ( ), a že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých

inak dovolanie nie je prípustné. V dovolaní žalobkýň 1/ a 2/ nie je namietaná procesná vada

takejto povahy a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania

preto z nevyplýva.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že dovolanie proti rozsudku je prípustné vtedy, keď je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je

prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale len vtedy, ak odvolací súd

vo výroku rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ). I keď výroková časť dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje viacero výrokov, dovolateľky

nekonkretizovali, ktorý z nich napadli. Rozsudok odvolacieho súdu napadli ako celok a ako

celok ho žiadali zrušiť. Dovolací súd preto vychádzal z toho, že napadli všetky jeho výroky.

Otázku prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým výrokom, riešil samostatne.

Spomedzi všetkých výrokov rozsudku odvolacieho súdu ale len zmeňujúci výrok (výrok,

ktorým odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok tak, že zamietol žalobu žalobkyne 1/

o zaplatenie 100 000 Sk a tiež žalobu žalobkýň 1/ a 2/ o zaplatenie úroku) vykazuje znaky

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť procesne prípustným dovolaním (238

ods. 1 ). Mýlia sa dovolateľky, pokiaľ uvádzajú, že dovolanie je v danom prípade

procesne prípustné aj v ostatných častiach. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. februára 2006 sp. zn. vyplýva, že dovolací súd zrušil

napadnutý rozsudok len so zreteľom na procesnú vadu konania, ku ktorej vtedy došlo

-8-3 Cdo 178/2007

porušením v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Pokiaľ

dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, išlo o zaujatie názoru, ako treba odstrániť ním

vytýkanú procesnú vadu konania, nie ako má byť vec posúdená z hľadiska hmotného práva.

V tomto zmysle sa odvolací súd riadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu

a vytýkanej procesnej vady sa v ďalšom konaní nedopustil. Dôvody prípustnosti dovolania

v zmysle preto nie sú dané. Pokiaľ ide o ostatné časti dovolania:

a) prípustnosť dovolania žalobkýň v časti, ktorá smeruje proti potvrdzujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu (proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil odvolaním

napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/

o zaplatenie 100 000 Sk), nemožno vyvodiť nielen z , ale ani

z ustanovenia , lebo napadnutým je tu potvrdzujúci rozsudok (jeho

výrok) odvolacieho súdu, ktorým nebolo vyslovené, že dovolanie je prípustné,

b) pokiaľ odvolací súd zastavil konanie o odvolaní proti výroku o vylúčení veci

o zaplatenie 100 000 Sk na samostatné prejednanie v inom konaní, a pokiaľ zrušil

v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, má

jeho rozhodnutie povahu uznesenia; prípustnosť dovolania smerujúceho proti týmto

výrokom je preto potrebné posudzovať podľa ; keďže napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom zmysle nevykazuje znaky uznesení, ktoré

by podľa tohto ustanovenia bolo možné napadnúť dovolaním (a procesné vady

konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní najavo), dospel dovolací

súd k záveru, že dovolanie proti týmto výrokom nie je procesne prípustné.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, dovolací súd dovolanie žalobkýň

1/ a 2/ proti výrokom spomenutým vyššie písm. a/ a b/ odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti výrokom rozhodnutí, proti ktorým

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania v tejto časti nezaoberal sa

vecnou správnosťou výrokov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré boli napadnuté procesne

neprípustným dovolaním.

V danom prípade mohol dovolací súd preskúmať správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

len vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba žalobkyne 1/

-9-3 Cdo 178/2007

o zaplatenie 100 000 Sk a žaloba žalobkýň 1/ a 2/ o zaplatenie úroku sa zamieta (§ 238 ods. 1

).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody dovolací súd neposudzuje podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Ako už bolo uvedené, procesné vady konania v zmysle dovolateľky netvrdili

a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú

musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ),

je procesná vada, ktorá ale na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Vada konania takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Dovolateľky v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolacie konanie má preskúmavaciu

povahu, preto v ňom možno posúdiť správnosť len tohto právneho posúdenia veci, na ktorom

je založené dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkýň, že odvolací súd vôbec právne

nekvalifikoval vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie.

Zo spisu zreteľne vyplýva, že odvolací súd tak v prvšom (dovolacím súdom zrušenom)

rozsudku, ako aj v neskoršom rozsudku pri právnom posudzovaní veci vychádzal z § 51

. Podľa tohto ustanovenia účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu,

-10-3 Cdo 178/2007

ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto

zákona. Uvedená právna úprava je výrazom zmluvnej autonómie subjektov občiansko-

právnych vzťahov, pri ktorej majú účastníci voľnosť umožňujúcu im realizovať vlastné

predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi cieľmi a potrebami. Je len na nich, či pre

úpravu vzájomného právneho vzťahu zvolia niektorú zo zmlúv, ktoré sú v zákone výslovne

uvedené a pomenované, alebo radšej ich vzťah podriadia zmluve, ktorá nie je v zákone

výslovne pomenovaná. Iba tam, kde platí „numerus clausus“ (uzavretý počet) typov zmlúv,

nie je možné urobiť iné než právnym poriadkom výslovne upravené právne úkony. Pre právne

vzťahy vyplývajúce z týchto atypických (tzv. inominátnych či nepomenovaných a v zákone

výslovne neupravených) zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy, teda to, ako sú v nej vymedzené

vzájomné práva a povinnosti. Práva (a adekvátne tomu aj povinnosti), ktoré sú dohodnuté

v platne uzavretej inominátnej zmluve, sú pre účastníkov záväzné rovnako, ako v prípade

pomenovaných zmlúv.

Odvolací súd pri posudzovaní právneho dôvodu poskytnutia spornej sumy žalovaným

vyšiel z výsledkov vykonaného dokazovania a osobitne z obsahu „Čestného a uznávacieho

vyhlásenia z 28. apríla 1995“. Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu svedčí tento úkon

o tom, že účastníci využili zmluvnú voľnosť ( ) a na úpravu

ich právneho vzťahu zvolili nepomenovanú zmluvu v zmysle .

Odvolací súd postupoval správne, keď bližšie vyložil tento úkon. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku vyplýva, že sa dôsledne riadil tým, že vo všeobecnosti môže výklad právneho úkonu

smerovať len k tomu, čo v ňom bolo prejavené, a že interpretáciou nemožno meniť zmysel

právneho úkonu a jeho obsah doplňovať o práva a povinnosti, vôľa založiť ktoré nebola

účastníkmi právneho úkonu prejavená. Dovolací súd v súvislosti s výkladom predmetného

úkonu účastníkov zo strany odvolacieho súdu poukazuje na vecne správne závery, ku ktorým

dospel odvolací súd a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Dovolací súd za najpodstatnejšie

považuje to, že v právnom úkone účastníkov boli osobitným spôsobom navzájom podmienené

vzájomné plnenia. Na jednej strane išlo o záväzok poskytnúť plnenie peňažnej povahy, na

strane druhej o záväzok niečo vykonať („sprevádzkovať rodinný dom do stavu schopného

užívania“). Kupujúci sa pri tom zmluvne zaviazali vyplatiť predávajúcim spornú sumu (resp.

im oznámiť heslo už skôr odovzdanej vkladnej knižky) až po splnení záväzku, ktorý prevzali

predávajúci. Vzhľadom na výsledky dokazovania môže byť skutočnosť, že kupujúci splnili

svoj záväzok, dôsledkom len toho, že: a/ kupujúci splnili svoj záväzok, lebo predávajúci

-11-3 Cdo 178/2007

splnili svoj záväzok, alebo b/ kupujúci splnili záväzok, i keď predávajúci nesplnili záväzok,

lebo kupujúci už viac v dôsledku nejakej okolnosti netrvali na poskytnutí protiplnenia

predávajúcimi, alebo c/ kupujúci splnili záväzok, i keď predávajúci nesplnili záväzok, lebo

kupujúci sa v dôsledku nejakej okolnosti nazdávali, že predávajúci už svoj záväzok splnili

alebo že ho neskôr splnia.

Žalobkyne v konaní tvrdili, že ide o poslednú z uvedených možností a že okolnosťou, pre

ktorú poskytli predávajúcim peňažné plnenie bez ich vecného protiplnenia, bolo „podvodné

vylákanie“ hesla skôr vydanej vkladnej knižky. Konanie žalovaných, ktoré by malo znaky

takéhoto podvodu, ale žalobkyne v konaní skutkovo dostatočne nevymedzili a ani sa im

nepodarilo preukázať ho. Odvolací súd preto rozhodol správne, keď v napadnutej časti

týkajúcej sa zaplatenia sumy 100 000 Sk žalobkyni 1/ a úroku žalobkyniam 1/ a 2/ zmenil tak,

že žalobu zamietol.

Dovolacie konanie má preskúmavaciu povahu. Skutkový základ veci zistený súdom

prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôže byť preto v dovolacom konaní

rozširovaný. To znamená, že správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu nemožno posudzovať s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nemohol odvolací súd

brať do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, že nevyplývali z výsledkov dokazovania

ani z prednesov účastníkov. Vzhľadom na to v dovolacom konaní nebolo možné prihliadnuť

predovšetkým na nové skutkové tvrdenia žalobkýň (že „až teraz objavili v pozostalosti M V“

dohodu z 28. apríla 1995, v ktorej žalovaní údajne potvrdili prevzatie pôžičky 200 000 Sk).

Z rovnakého dôvodu nebolo možné zohľadniť ani skutkové tvrdenia žalobkýň, ktoré sú

nevyhnutnou súčasťou ich tvrdenia o existencii právneho nároku na zľavu z dojednanej ceny

v zmysle (že až dodatočne po predaji vyšli najavo vady

predanej veci, na ktoré predávajúci kupujúcich neupozornili).

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalobkyne neopodstatnene napadli zmeňujúci

výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto ich dovolanie v časti, ktorá smeruje proti tomuto

výroku rozsudku odvolacieho súdu, zamietol podľa

-12-3 Cdo 178/2007

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyniam, ktoré úspech nemali ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešným účastníkom dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: