Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
14c/379933.0f4f08.pdf
PDF · 137.43 KB
No categories available
3Cdo/178/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej
veci žalobkýň 1/ I V a 2/ J V, bývajúcich v N, a zastúpených JUDr. L H, advokátom so
sídlom v N, proti žalovaným 1/ J B a 2/ M B, bývajúcim v N, a zastúpeným JUDr. E B,
advokátom so sídlom v N, o zaplatenie 200 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 18 C 16/96, na dovolanie žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2007 sp. zn. 8 Co 438/2002, 8 Co 439/2002 a 8 Co
33/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
1. z a m i e t a v časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 8. februára 2007 sp. zn. 8 Co 438/2002, 8 Co 439/2002 a 8 Co 33/2007,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných 1/ a 2/
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 100 000 Sk a žalobkyniam 1/ a 2/ úrok zmenený tak, že sa
žaloba žalobkýň 1/ a 2/ zamieta,
2. o d m i e t a vo zvyšných častiach.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
-2-3 Cdo 178/2007
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 17. júna 1996 č.k. 18 C 16/96-63 zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ do 3 dní 200 000 Sk s príslušenstvom,
nahradiť im trovy konania a zaplatiť súdny poplatok. Vychádzal z toho, že žalobkyňa 1/ a jej
nebohý manžel M V (žalobkyňa 2/ je jeho právnou nástupníčkou) ako kupujúci so
žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi uzavreli 31. marca 1995 kúpnu zmluvu, ktorou za
kúpnu cenu 900 000 Sk došlo k prevodu nehnuteľností v katastrálnom území Nitra, ktoré sú
vedené na liste vlastníctva č. X ako dom súp. č. X a pozemky parc. č. X a X (ďalej len „kúpna
zmluva“). Predávajúci sa pri uzavretí kúpnej zmluvy zaviazali vydať predmet kúpy
kupujúcim do 15. apríla 1995. Podľa zhodného tvrdenia oboch zmluvných strán bola
predávajúcim vyplatená celá kúpna cena 900 000 Sk. Okrem toho predávajúci získali od
kupujúcich aj 200 000 Sk, táto suma ale nebola súčasťou kúpnej ceny. Podľa právneho názoru
súdu prvého stupňa došlo jej vyplatením k bezdôvodnému obohateniu predávajúcich, ktorým
vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa získalo (§ 451 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka).
Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 1997 sp. zn.
8 Co 8/97 rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 17. júna 1996 č.k. 18 C 16/96-63 zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa s odôvodnením, že bolo rozhodnuté predčasne, na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Rozsudkom z 26. septembra 1997 č.k. 18 C 16/96-148 Okresný súd Nové Zámky uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ do 3 dní 100 000 Sk a v rovnakej lehote jej
nahradiť trovy konania. Rozhodol tiež, že „ďalší nárok žalobcov o 100 000 Sk vyčleňuje na
samostatné konanie po predložení rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva po
nebohom J V“. V odôvodnení uviedol, že v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na kúpnej
cene 900 000 Sk. Kupujúci mali záujem urýchlene prevziať nehnuteľnosti v stave spôsobilom
na prevádzkovanie veterinárnej ambulancie. Vydanie nehnuteľností sa malo uskutočniť
18. apríla 1995, ale pre zlý technický stav domu a potrebu ďalších investícií sa odložilo na
neskorší termín. V súvislosti s tým bolo 28. apríla 1995 v písomnej forme vyhotovené
„Čestné a uznávacie vyhlásenie“. Žalovaní sa v ňom zaviazali uviesť predávané nehnuteľnosti
do prevádzky schopného stavu a potvrdili prevzatie vkladnej knižky s vkladom 200 000 Sk;
táto suma mala predstavovať náhradu za použitý materiál a odplatu za vykonanú prácu.
Predávajúci nesplnili záväzok a práce, na uskutočnenie ktorých sa zaviazali, nevykonali. Sú
-3-3 Cdo 178/2007
preto povinní vrátiť kupujúcim sumu 200 000 Sk, z ktorej 100 000 Sk patrí žalobkyni 1/ a
100 000 Sk (vzhľadom na smrť M V) bude predmetom iného konania. Okresný súd Nové
Zámky dopĺňacím rozsudkom z 12. februára 1999 č.k. 18 C 16/96-166 v spojení s opravným
uznesením z 23. marca 1999 č.k. 18 C 16/96-172 žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam
úrok z omeškania vo výške 6 % ročne (tento dopĺňací rozsudok Krajský súd v Nitre zrušil
uznesením z 31. mája 1999 sp. zn. 8 Co 171/99). Dopĺňacím rozsudkom z 18. apríla 2000 č.k.
18 C 16/96-206 Okresný súd Nové Zámky žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam úrok
z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 100 000 Sk od 8. júla 1995 do zaplatenia.
Dopĺňacím rozsudkom z 27. decembra 2000 č.k. 18 C 16/96-217 Okresný súd Nové Zámky
žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni 1/ do 3 dní 100 000 Sk so 4 % úrokom z omeškania
ročne od 7. júla 1995 do zaplatenia, žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
6 % zamietol, žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy konania a žalobu
žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk zamietol (tento dopĺňací rozsudok Krajský súd v Nitre
zrušil uznesením z 30. apríla 2001 sp. zn. 8 Co 87/2001, 8 Co 88/2001). Okresný súd Nové
Zámky na to dopĺňacím rozsudkom z 15. októbra 2001 č.k. 18 C 16/96-230 žalobu žalobkyne
2/ o zaplatenie 100 000 Sk zamietol, žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyniam náhradu trov
konania a konanie v časti o zaplatenie 2 % úroku z omeškania zo sumy 100 000 Sk od 8. júla
1995 do zaplatenia a 6 % úroku z omeškania zo sumy 100 000 Sk za deň 7. júla 1995 zastavil.
Na základe odvolania účastníkov konania proti uvedeným rozhodnutiam Krajský súd
v Nitre rozsudkom z 5. decembra 2002 sp. zn. 8 Co 16/2002, 8 Co 438/2002 a 8 Co 439/2002
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa: a/ v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti
žalovaných zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 100 000 Sk s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu
zamietol, b/ v časti o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk potvrdil,
c/ v časti o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na iné konanie odmietol, d/ v časti
o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Aj podľa
právneho názoru odvolacieho súdu netvorila suma 200 000 Sk súčasť kúpnej ceny za predaj
nehnuteľností, ale bola spojená s iným dohodnutým plnením. Tým však, že predávajúci
oznámili žalovaným heslo vkladnej knižky, na ktorej bola pôvodne zložená sporná suma,
s prihliadnutím na text „Čestného a uznávacieho vyhlásenie z 28. apríla 1995“ v podstate
potvrdili, že žalovaní splnili podmienky vyplatenia spornej sumy. Vychádzal z toho, že ak by
nesplnili zjednané podmienky, nebol by dôvod oznámiť im heslo vkladnej knižky. Žalovaným
teda táto suma patrí a nezadržiavajú finančné prostriedky žalobkýň. Potvrdenie zamietnutia
-4-3 Cdo 178/2007
žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk odôvodnil neopodstatnenosťou tejto časti
žaloby. Odmietnutie odvolania v časti o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na samostatné
konanie odôvodnil neprípustnosťou odvolania proti tomuto rozhodnutiu súdu. Zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd vecnou
nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.
Na dovolanie žalobkýň proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 150/2005
napadnutý rozsudok zrušil. V odôvodnení uviedol, že podľa § 213 ods. 1 O.s.p. v znení
platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nebol síce odvolací súd viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa, to však neznamená, že sa mohol bez ďalšieho
odchýliť od skutkových zistení, ktoré súd prvého stupňa čerpal z výpovedí účastníkov
konania a svedkov. Pokiaľ mal pochybnosti o vierohodnosti alebo logike záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje skutkové zistenie, mal tieto dôkazy opakovať a prípadne
i dokazovanie doplniť (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd tak ale nepostupoval. Rozsudok
okresného súdu zmenil nie na základe rozdielneho právneho hodnotenia veci, ale v dôsledku
neprípustného odlišného hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré sám v odvolacom konaní
nezopakoval (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 36
v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2002). V dôsledku toho je odvolacie konanie zaťažené vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je pre
odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom z 8. februára
2007 sp. zn. 8 Co 438/2002, 8 Co 439/2002 a 8 Co 33/2007 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa: a/ v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni 1/
sumu 100 000 Sk s príslušenstvom a žalobkyniam 1/ a 2/ úrok zmenil tak, že žalobu zamietol,
b/ v časti o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk potvrdil, c/ v časti
o vylúčení veci o zaplatenie 100 000 Sk na iné konanie, odvolacie konanie zastavil, d/ v časti
o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení (o.i.) uviedol, že doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ a žalovaného 1/
a tiež listinným dôkazom „Čestným a uznávacím vyhlásením z 28. apríla 1995“. Opätovne
-5-3 Cdo 178/2007
dospel k záveru, že suma 200 000 Sk netvorila súčasť kúpnej ceny. Pri právnom posudzovaní
veci poukázal na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v predmetnom
písomnom vyhlásení bolo vyplatenie sumy (resp. neskoršie oznámenie hesla žalovaným už
vydanej vkladnej knižky) viazané na splnenie určitej podmienky. Oznámením hesla
žalovaným bolo teda potvrdené, že účastníkmi dohodnutá podmienka bola splnená. So
zreteľom na to odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ sa neopodstatnene domáha
vyplatenia 100 000 Sk. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania a obsah
„Čestného a uznávacieho vyhlásenia“ zaujal názor, že predmetná suma predstavuje odplatu za
urýchlené uvoľnenie nehnuteľností predávajúcimi a za užívanie nehnuteľností kupujúcimi
ešte pred nadobudnutím vlastníctva. Potvrdenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa
o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o zaplatenie 100 000 Sk odôvodnil odvolací súd vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia. Odvolanie v časti o vylúčení veci na samostatné
konanie bolo vzaté späť, preto odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil. Zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd vecnou
nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.
Uvedený rozsudok napadli žalobkyne 1/ a 2/ dovolaním. V mimoriadnom opravnom
prostriedku označili napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne, nerešpektujúce
záväzný právny názor vyslovený v tejto veci dovolacím súdom (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa
ich názoru spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), ku ktorému odvolací súd dospel na podklade mylného názoru, že suma
200 000 Sk nemala predstavovať náhradu za vykonanie prác spojených s uvedením predaných
nehnuteľností do stavu spôsobilého na užívanie. Odvolací súd právny vzťah účastníkov
konania vôbec neposúdil a nezohľadnil, že žalovaní dohodnuté práce nevykonali a heslo
vkladnej knižky vylákali od predávajúcich podvodom. O sumu, ktorú takto prijali, sa
bezdôvodne obohatili v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie sú povinní vydať. Dovolateľky dodali, že „ich nárok je nepochybne oprávnený
a vyplýva z titulu vád nehnuteľnosti podľa § 597 Občianskeho zákonníka, lebo žalovaní
v čestnom a uznávacom vyhlásení potvrdili, že predávané nehnuteľnosti majú vady a nie sú
schopné bežného užívania“. Žaloba je preto opodstatnená. Na preukázanie tohto ich názoru
tiež uviedli, že „až teraz objavili v pozostalosti M V“ dohodu z 28. apríla 1995, v ktorej
žalovaní potvrdili, že kupujúci im požičali 200 000 Sk na zakúpenie materiálu na opravy
-6-3 Cdo 178/2007
predávaných nehnuteľností. Z týchto dôvodov dovolateľky žiadali, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že opravný prostriedok žalobkýň 1/ a 2/
je neopodstatnený, vnútorne rozporný, odporujúci si a založený na nepravdivých tvrdeniach.
Žalobkyne na jednej strane tvrdia, že suma 200 000 Sk im patrí na základe zmluvy o pôžičke
(§ 657 Občianskeho zákonníka), na druhej strane uvádzajú, že ide o bezdôvodné obohatenie
žalovaných, ktoré im majú vrátiť (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a ako úplné nóvum
(až v dovolacom konaní) dokonca namietajú, že ide o peňažné vyjadrenie ich nároku
vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady predanej veci (§ 596 Občianskeho zákonníka).
V dovolaní tvrdený doklad (dohodu z 28. apríla 1995, údajne potvrdzujúcu požičanie
200 000 Sk za účelom zakúpenia materiálu na opravu domu) nikdy nepodpísali. Žalobkyne
nemajú žiadny nárok na zaplatenie spornej sumy, lebo bola žalovaným vyplatená na základe
vzájomnej dohody zmluvných strán ako bonus za urýchlené vypratanie predávaných
nehnuteľností a ich uvedenie do stavu schopného prevádzky. Žalovaní záväzok z tejto dohody
splnili, dôkazom čoho je napokon aj samotné vyplatenie 200 000 Sk. Z týchto dôvodov
žiadali, aby neopodstatnene podané dovolanie, ktoré smeruje proti vecne správnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu, bolo zamietnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktoré sú zastúpené
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), pristúpil najskôr k riešeniu otázky, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Dovolanie, či už smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vždy procesne prípustné,
ak v konaní došlo k procesnej vade, ktorá je taxatívne vymenovaná v § 237 O.s.p. V zmysle
tohto ustanovenia ide o vadu zakladajúcu zmätočnosť, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
-7-3 Cdo 178/2007
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez
ohľadu na to, či bola alebo nebola v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), a že § 237
O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých
inak dovolanie nie je prípustné. V dovolaní žalobkýň 1/ a 2/ nie je namietaná procesná vada
takejto povahy a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania
preto z § 237 O.s.p. nevyplýva.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že dovolanie proti rozsudku je prípustné vtedy, keď je ním napadnutý zmeňujúci
rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je
prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale len vtedy, ak odvolací súd
vo výroku rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). I keď výroková časť dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje viacero výrokov, dovolateľky
nekonkretizovali, ktorý z nich napadli. Rozsudok odvolacieho súdu napadli ako celok a ako
celok ho žiadali zrušiť. Dovolací súd preto vychádzal z toho, že napadli všetky jeho výroky.
Otázku prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým výrokom, riešil samostatne.
Spomedzi všetkých výrokov rozsudku odvolacieho súdu ale len zmeňujúci výrok (výrok,
ktorým odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok tak, že zamietol žalobu žalobkyne 1/
o zaplatenie 100 000 Sk a tiež žalobu žalobkýň 1/ a 2/ o zaplatenie úroku) vykazuje znaky
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť procesne prípustným dovolaním (238
ods. 1 O.s.p.). Mýlia sa dovolateľky, pokiaľ uvádzajú, že dovolanie je v danom prípade
procesne prípustné aj v ostatných častiach. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 150/2005 vyplýva, že dovolací súd zrušil
napadnutý rozsudok len so zreteľom na procesnú vadu konania, ku ktorej vtedy došlo
-8-3 Cdo 178/2007
porušením § 213 ods. 1 O.s.p. v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Pokiaľ
dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, išlo o zaujatie názoru, ako treba odstrániť ním
vytýkanú procesnú vadu konania, nie ako má byť vec posúdená z hľadiska hmotného práva.
V tomto zmysle sa odvolací súd riadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu
a vytýkanej procesnej vady sa v ďalšom konaní nedopustil. Dôvody prípustnosti dovolania
v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. preto nie sú dané. Pokiaľ ide o ostatné časti dovolania:
a) prípustnosť dovolania žalobkýň v časti, ktorá smeruje proti potvrdzujúcemu výroku
rozsudku odvolacieho súdu (proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/
o zaplatenie 100 000 Sk), nemožno vyvodiť nielen z § 238 ods. 2 O.s.p., ale ani
z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., lebo napadnutým je tu potvrdzujúci rozsudok (jeho
výrok) odvolacieho súdu, ktorým nebolo vyslovené, že dovolanie je prípustné,
b) pokiaľ odvolací súd zastavil konanie o odvolaní proti výroku o vylúčení veci
o zaplatenie 100 000 Sk na samostatné prejednanie v inom konaní, a pokiaľ zrušil
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, má
jeho rozhodnutie povahu uznesenia; prípustnosť dovolania smerujúceho proti týmto
výrokom je preto potrebné posudzovať podľa § 239 O.s.p.; keďže napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom zmysle nevykazuje znaky uznesení, ktoré
by podľa tohto ustanovenia bolo možné napadnúť dovolaním (a procesné vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo), dospel dovolací
súd k záveru, že dovolanie proti týmto výrokom nie je procesne prípustné.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, dovolací súd dovolanie žalobkýň
1/ a 2/ proti výrokom spomenutým vyššie písm. a/ a b/ odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti výrokom rozhodnutí, proti ktorým
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania v tejto časti nezaoberal sa
vecnou správnosťou výrokov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré boli napadnuté procesne
neprípustným dovolaním.
V danom prípade mohol dovolací súd preskúmať správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
len vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba žalobkyne 1/
-9-3 Cdo 178/2007
o zaplatenie 100 000 Sk a žaloba žalobkýň 1/ a 2/ o zaplatenie úroku sa zamieta (§ 238 ods. 1
O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody dovolací súd neposudzuje podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Ako už bolo uvedené, procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľky netvrdili
a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú
musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.),
je procesná vada, ktorá ale na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Vada konania takejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Dovolateľky v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolacie konanie má preskúmavaciu
povahu, preto v ňom možno posúdiť správnosť len tohto právneho posúdenia veci, na ktorom
je založené dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkýň, že odvolací súd vôbec právne
nekvalifikoval vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie.
Zo spisu zreteľne vyplýva, že odvolací súd tak v prvšom (dovolacím súdom zrušenom)
rozsudku, ako aj v neskoršom rozsudku pri právnom posudzovaní veci vychádzal z § 51
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu,
-10-3 Cdo 178/2007
ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto
zákona. Uvedená právna úprava je výrazom zmluvnej autonómie subjektov občiansko-
právnych vzťahov, pri ktorej majú účastníci voľnosť umožňujúcu im realizovať vlastné
predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi cieľmi a potrebami. Je len na nich, či pre
úpravu vzájomného právneho vzťahu zvolia niektorú zo zmlúv, ktoré sú v zákone výslovne
uvedené a pomenované, alebo radšej ich vzťah podriadia zmluve, ktorá nie je v zákone
výslovne pomenovaná. Iba tam, kde platí „numerus clausus“ (uzavretý počet) typov zmlúv,
nie je možné urobiť iné než právnym poriadkom výslovne upravené právne úkony. Pre právne
vzťahy vyplývajúce z týchto atypických (tzv. inominátnych či nepomenovaných a v zákone
výslovne neupravených) zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy, teda to, ako sú v nej vymedzené
vzájomné práva a povinnosti. Práva (a adekvátne tomu aj povinnosti), ktoré sú dohodnuté
v platne uzavretej inominátnej zmluve, sú pre účastníkov záväzné rovnako, ako v prípade
pomenovaných zmlúv.
Odvolací súd pri posudzovaní právneho dôvodu poskytnutia spornej sumy žalovaným
vyšiel z výsledkov vykonaného dokazovania a osobitne z obsahu „Čestného a uznávacieho
vyhlásenia z 28. apríla 1995“. Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu svedčí tento úkon
o tom, že účastníci využili zmluvnú voľnosť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na úpravu
ich právneho vzťahu zvolili nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd postupoval správne, keď bližšie vyložil tento úkon. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že sa dôsledne riadil tým, že vo všeobecnosti môže výklad právneho úkonu
smerovať len k tomu, čo v ňom bolo prejavené, a že interpretáciou nemožno meniť zmysel
právneho úkonu a jeho obsah doplňovať o práva a povinnosti, vôľa založiť ktoré nebola
účastníkmi právneho úkonu prejavená. Dovolací súd v súvislosti s výkladom predmetného
úkonu účastníkov zo strany odvolacieho súdu poukazuje na vecne správne závery, ku ktorým
dospel odvolací súd a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Dovolací súd za najpodstatnejšie
považuje to, že v právnom úkone účastníkov boli osobitným spôsobom navzájom podmienené
vzájomné plnenia. Na jednej strane išlo o záväzok poskytnúť plnenie peňažnej povahy, na
strane druhej o záväzok niečo vykonať („sprevádzkovať rodinný dom do stavu schopného
užívania“). Kupujúci sa pri tom zmluvne zaviazali vyplatiť predávajúcim spornú sumu (resp.
im oznámiť heslo už skôr odovzdanej vkladnej knižky) až po splnení záväzku, ktorý prevzali
predávajúci. Vzhľadom na výsledky dokazovania môže byť skutočnosť, že kupujúci splnili
svoj záväzok, dôsledkom len toho, že: a/ kupujúci splnili svoj záväzok, lebo predávajúci
-11-3 Cdo 178/2007
splnili svoj záväzok, alebo b/ kupujúci splnili záväzok, i keď predávajúci nesplnili záväzok,
lebo kupujúci už viac v dôsledku nejakej okolnosti netrvali na poskytnutí protiplnenia
predávajúcimi, alebo c/ kupujúci splnili záväzok, i keď predávajúci nesplnili záväzok, lebo
kupujúci sa v dôsledku nejakej okolnosti nazdávali, že predávajúci už svoj záväzok splnili
alebo že ho neskôr splnia.
Žalobkyne v konaní tvrdili, že ide o poslednú z uvedených možností a že okolnosťou, pre
ktorú poskytli predávajúcim peňažné plnenie bez ich vecného protiplnenia, bolo „podvodné
vylákanie“ hesla skôr vydanej vkladnej knižky. Konanie žalovaných, ktoré by malo znaky
takéhoto podvodu, ale žalobkyne v konaní skutkovo dostatočne nevymedzili a ani sa im
nepodarilo preukázať ho. Odvolací súd preto rozhodol správne, keď v napadnutej časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 100 000 Sk žalobkyni 1/ a úroku žalobkyniam 1/ a 2/ zmenil tak,
že žalobu zamietol.
Dovolacie konanie má preskúmavaciu povahu. Skutkový základ veci zistený súdom
prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôže byť preto v dovolacom konaní
rozširovaný. To znamená, že správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu nemožno posudzovať s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nemohol odvolací súd
brať do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, že nevyplývali z výsledkov dokazovania
ani z prednesov účastníkov. Vzhľadom na to v dovolacom konaní nebolo možné prihliadnuť
predovšetkým na nové skutkové tvrdenia žalobkýň (že „až teraz objavili v pozostalosti M V“
dohodu z 28. apríla 1995, v ktorej žalovaní údajne potvrdili prevzatie pôžičky 200 000 Sk).
Z rovnakého dôvodu nebolo možné zohľadniť ani skutkové tvrdenia žalobkýň, ktoré sú
nevyhnutnou súčasťou ich tvrdenia o existencii právneho nároku na zľavu z dojednanej ceny
v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka (že až dodatočne po predaji vyšli najavo vady
predanej veci, na ktoré predávajúci kupujúcich neupozornili).
Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalobkyne neopodstatnene napadli zmeňujúci
výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto ich dovolanie v časti, ktorá smeruje proti tomuto
výroku rozsudku odvolacieho súdu, zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
-12-3 Cdo 178/2007
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobkyniam, ktoré úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Úspešným účastníkom dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: