Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64Cb-26-2012.pdf
PDF · 128.93 KB
No categories available
64Cb/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Elekto-inžiniering, s. r. o., so sídlom Rakytovská cesta 130, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 788 121, zast. ATTORNEYS GROUP s. r . o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Ing. Miroslav Ďuraj, proti odporcovi WIND ENERGIE BB, s. r. o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 621 481, zast. Advokátska kancelária Laššák, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Martin Laššák, o zaplatenie sumy 13 548,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi iné trovy konania v sume 812,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2 837,47 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom zo dňa 23. 12. 2011 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 13 548,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 26 825,76 Eur od 20. 03. 2008 do zaplatenia a zo sumy 13 548,19 Eur od 01. 04. 2008 do zaplatenia. Uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s odporcom v decembri 2007 zmluvu o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vypracovať a odovzdať odporcovi projektovú dokumentáciu pre stavbu „Veterný park Podhájska“, a to v rozsahu - spracovanie dokumentácie pre územné konanie (časť elektro), za ktorý rozsah prác sa navrhovateľ a odporca na začiatku prác dohodli na cene 26.825,76 Eur s DPH a v rozsahu zabezpečenia technickej pomoci, poradenstva a dohodnutej činnosti až do vydania právoplatného územného rozhodnutia a súhlasného stanoviska Západoslovenskej energetiky, a. s. a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a. s., za ktorý rozsah prác sa navrhovateľ s odporcom na začiatku prác dohodli na cene 3.357,56 Eur s DPH, keď cena diela bola vypočítaná v zmysle sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností UNIKA 2007. Navrhovateľ následne pripravil aj Zmluvu o dielo č. 17/2007 v písomnej podobe, ktorú odovzdal vtedajšiemu konateľovi odporcu J.. T. T., aby zabezpečil jej podpísanie všetkými štatutárnymi zástupcami spoločnosti odporcu, ani po viacerých výzvach navrhovateľa odporca podpísanú Zmluvu o dielo č. 17/2007 navrhovateľovi neodovzdal. V rámci vypracovania projektovej dokumentácie navrhovateľ vypracoval pre odporcu podklady na projekt pre územné rozhodnutie, ktoré boli odovzdané N.. H.. Z. N., generálnej projektantke stavby „Veterný park Podhájska“ a navrhovateľ na základe pokynov a požiadaviek odporcu podklady niekoľkokrát prepracoval v zmysle nových vlastníckych vzťahov a nových umiestnení veternej elektrárne. Navrhovateľ vypracoval aj projekt pre územné rozhodnutie s technickými podrobnosťami navyše, a to pre podanie žiadosti na Západoslovenskú energetiku, a. s., ktoré boli priložené k žiadosti na Západoslovenskú energetiku, a. s. a kompletne vypracovaná dokumentácia
bola odporcovi odovzdaná vo februári 2008. Navrhovateľ sa podieľaj aj na vypracovaní podkladov na prípravu investičného zámeru, keď odporca poveril vypracovaním investičného zámeru Y.. V., ktorému navrhovateľ podklady odovzdal. V rámci spracovania dokumentácie pre územné konanie navrhovateľ pre odporcu zabezpečil všetky potrebné rokovania, ako aj odborno-technickú pomoc pri komunikácii s príslušnými pracovníkmi Západoslovenskej energetiky, a. s., a SEPS, a. s.. Súčasťou vypracovanej dokumentácie, ktorú navrhovateľ odporcovi odovzdal bola aj projektová štúdia „Vstupné údaje pre SEPS, a. s., Veterný park Podhájska“ a dňa 27. 03. 2008 navrhovateľ osobne doručil túto štúdiu na podateľňu SEPS, a. s. a dal si potvrdiť jej prevzatie a toto potvrdené prevzatie odovzdal pánovi Záhumenskému, ktorý je zamestnancom odporcu. Cenu za zhotovenie a odovzdanie diela navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 080002 na sumu 26.825,76 Eur vystavenou dňa 09. 03. 2008. Z dlžnej sumy bola dňa 31. 03. 2008 na účet navrhovateľa pripísaná suma vo výške 13.277,57 Eur. Zostávajúca časť záväzku vo výške 13.548,19 Eur nebola navrhovateľovi zaplatená.
Súd vydal vo veci dňa 24. 01. 2012 platobný rozkaz č. k. 64Rob 502/2011-42, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že popiera a rozporuje, že v decembri 2007 došlo medzi odporcom a navrhovateľom k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva. Spôsob konania v mene odporcu bol v danom čase v obchodnom registri zapísaný tak, že „ak má spoločnosť jedného konateľa, koná tento za spoločnosť samostatne, ak má spoločnosť viacerých konateľov, konajú za spoločnosť vždy dvaja konatelia spoločne. Konatelia za spoločnosť podpisujú tak, že k napísanému alebo predtlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis.“. V čase údajného uzavretia ústnej zmluvy o dielo mal odporca troch konateľov. Navrhovateľ neuviedol, s kým mala byť údajne dojednaná a uzatvorená ústna zmluva a súčasní konatelia odporcu tvrdia, že ani jeden z nich neprejavil súhlas so zmluvou o dielo s navrhovateľom a tým nemohlo dôjsť k platnému prejavu vôle na strane odporcu. Navrhovateľ sa ďalej odvoláva na skutočnosť, že vtedajšiemu konateľovi odporcu J.. T. T.Q. odovzdal písomnú podobu ústnej zmluvy o dielo. Odporca rozporuje, že by malo ísť o písomné zachytenie uzavretej zmluvy o dielo. Navrhovateľ nepreukázal, že odovzdal Dr. T. T. predmetný dokument a ani skutočnosť, akým spôsobom mal údajne vyzývať odporcu k odovzdaniu. Tvrdenie navrhovateľa podporuje záver, že zmluva o dielo uzavretá nebola, nakoľko aj sám navrhovateľ si musel byť vedomý tej skutočnosti, že akceptácia zmluvy sa vykonáva súhlasom dvoch konateľov spoločnosti odporcu. Ako jeden z dôkazných prostriedkov navrhovateľ uviedol elektronickú komunikáciu medzi osobami, ktoré boli zainteresované v príprave projektovej dokumentácie počas zákazky. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 178/2007 má odporca za to, že obsah elektronickej komunikácie nepotvrdzuje skutočnosť, že odporca mal s navrhovateľom zmluvný vzťah založený na predmetnej zmluve o dielo. Odporca má za to že, že neprejavil žiadnu vôľu uzatvoriť zmluvný vzťah s navrhovateľom. Rovnako z opatrnosti uvádza, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie uvedeného predmetu plnenia, o ktorom navrhovateľ tvrdí že ho vyhotovil pre odporcu. Ak v dôkazných prostriedkoch predložených navrhovateľom absentuje akýkoľvek odovzdávací
- preberací protokol na predmet plnenia oprávnenou osobou za odporcu, len potvrdzuje, že žiadny zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nebol a ani nemohol byť.
S predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že daňovým dokladom - faktúrou č. 080002 zo dňa 09. 03. 2008, s určeným dátumom splatnosti 19. 03. 2008, navrhovateľ fakturoval odporcovi na základe Zmluvy o dielo č. 17/2007/EI projektové práce na stavbu - Veterný park Podhájska
- elektrozariadenia, dokumentáciu pre UK sumu 808 152,80 Sk s DPH, t. j. 26 848,76 Eur.
Listom zo dňa 09. 03. 2013 spoločnosť Tatrabanka, a. s. Bratislava navrhovateľovi na základe jeho žiadosti vo veci vystavenia potvrdenia o poskytnutí informácie o odosielateľovi platby potvrdila, že platba vo výške 13 277,57 Eur (400 000,-- Sk) zo dňa 31. 03. 2008 bola pripísaná z účtu XXXXXXXXXX/XXXX
- Wind Energie, s. r. o. pod variabilným symbolom XXXXX.
Listom zo dňa 04. 02. 2009 navrhovateľ zasielal odporcovi Zhodnotenie prác pri príprave stavby: „Veterný park Podhájska“, keď predmetný list adresoval - WIND ENERGIE BB, s. r. o., J.. T. T., ČSA 24, Banská Bystrica.
Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj písomné vyhotovenie Zmluvy o dielo č. 17/2007/EI zo dňa 15. 12. 2007, v ktorej je navrhovateľ uvádzaný ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ, keď predmetom zmluvy podľa článku II. a článku III. bolo spracovanie dokumentácie pre územné konanie a zabezpečenie technickej podpory, poradenstva a dohodnutej inžinierskej činnosti až
do vydania právoplatného územného rozhodnutia a súhlasného stanoviska ZSE, a. s. a SEPS, a. s. pre stavbu „Veterný park Podhájska“. Predmetné vyhotovenie zmluvy nebolo podpísané žiadnou zmluvnou stranou.
Ako listinný dôkaz navrhovateľ v konaní označil a predložil aj Výpočet investičných nákladov jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov, ktoré budú použité pre výpočet ceny projektových prác pre stavbu Veterný park Podhájska, Dokumentáciu pre územné rozhodnutie spracovanú pre N.. H.. Z. N., Dokumentáciu pre územné rozhodnutie s technickými podrobnosťami odovzdanú na Západoslovenskú energetiku, a. s., projektovú štúdiu „Vstupné údaje pre SEPS, a. s., Veterný park Podhájska“, Dokumentáciu pre územné rozhodnutie spracovanú pre investičný zámer, vzájomnú elektronickú komunikáciu počas spracovania zákazky, preklad a vyplnenie dotazníka pre výrobne potrebného k žiadosti na Západoslovenskú energetiku, a. s. Bratislava.
Listom zo dňa 30. 08. 2011 právny zástupca navrhovateľa vyzýval odporcu na úhradu sumy 13 548,19 Eur spolu s príslušenstvom.
Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka č. 2414/ S súd zistil, že obchodná spoločnosť odporcu má dvoch konateľov, a to T.. T. U., ktorému funkcia vznikla 13. 12. 2006 a G. W., ktorému funkcia vznikla 22. 11. 2006, obidvaja s bydliskom v Rakúskej republike. Konateľom odporcu bol aj J.. T. T.Í., ktorému funkcia vznikla 03. 11. 2006 a zanikla 22. 11. 2006 a následne vznikla 13. 12. 2006 a zanikla 15. 11. 2006. Od 25. 01. 2007 konanie menom spoločnosti odporcu ja v obchodnom registri zapísané tak, že „Ak má spoločnosť jedného konateľa, koná tento za spoločnosť samostatne, ak má spoločnosť viacerých konateľov, konajú za spoločnosť vždy dvaja konatelia spoločne. Konatelia za spoločnosť podpisujú tak, že k napísanému alebo predtlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis.“.
Ako dôkaz v konaní súd vykonal aj výpoveď štatutárneho zástupcu navrhovateľa - konateľa N.. T. Š., výpoveď štatutárneho zástupcu odporcu - konateľa T.. T. U., svedeckú výpoveď J.. T. T., svedeckú výpoveď N.. H.. Z. N., svedeckú výpoveď N.. L. Z.É..
Štatutárny zástupca navrhovateľa N.. T. Š. uviedol, že jednal len s J.. T., vtedy netušil, že odporca má dvoch konateľov. Konateľ navrhovateľa vnímal spoločnosť odporcu, spolu so spoločnosťou WIND ENERGIE, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 626 601 a spoločnosťou Veterné projekty, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 641 804 ako skupinu obchodných spoločností, ktoré podnikali na území Slovenskej republiky v oblasti ekologickej energetiky a aj v dôsledku týchto skutočností potom evidoval J.. T. ako osobu oprávnenú konať za tieto spoločnosti.
Štatutárny zástupca odporcu T.. T. U. uviedol, že on, ani ďalší konateľ spoločnosti odporcu G. W. nevedeli o zmluve o dielo s navrhovateľom, nevedeli o rozsahu prác, dojednaných podmienkach, neboli im známe ani ceny. Pokiaľ J.. T. jednal, jednal sám, nebola mu udelená plná moc, aby zastupoval ostatných konateľov odporcu.
Svedok J.. T. T. uviedol, že sa stretol s konateľom navrhovateľa N.. Š., ktorý potom vypracoval aj projekt. Boli tam teda rokovania, svedok potom tú zmluvu dal aj na firmu, ale mu to neodsúhlasili, že nemal rokovať sám a že aj suma je vysoká. Svedok mal teda problém s konateľmi s Rakúska, boli tam potrebné dva podpisy, preto ani svedok nič nepodpísal.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným) je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia právnická osoba - podnikateľ koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná jej zástupca. Ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých obchodných spoločnostiach potom určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa - obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán je oprávnený konať v mene právnickej osoby vo všetkých veciach, oprávnenie konať v mene právnickej osoby je v zásade neobmedziteľné. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, teda najmä ak neurčuje spoločné konanie dvoch alebo viacerých konateľov a takýto spôsob výkonu konateľských oprávnení sa musí zapísať aj do obchodného registra, a to ako spôsob konania v mene spoločnosti, ako povinne zapisovaný údaj do obchodného registra s poukazom na § 2 ods. 1 písm. e) Zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Ak teda spoločnosť s ručením obmedzeným má viacerých konateľov a spoločenská zmluva určuje, a teda aj spôsob konania v mene spoločnosti v obchodnom registri je zapísaný tak, že za spoločnosť konajú dvaja alebo viacerí konatelia spoločne, nejedná sa o obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať za spoločnosť, ktoré by nemalo mať účinky voči tretím osobám, ale jedná sa o zákonom povolený spôsob konania kolektívneho štatutárneho orgánu za spoločnosť. Potreba spoločného konania viacerých konateľov totiž znamená, že každý konateľ spoločnosti má naďalej plný rozsah konateľských oprávnení, ale spôsob konania v mene spoločnosti vyžaduje, aby konateľské oprávnenia vykonával spoločne a nerozdielne s ďalším, resp. ďalšími konateľmi, ktorí taktiež majú plný rozsah konateľských oprávnení. Na druhej strane obmedzenie konateľských oprávnení, ktoré nemá účinky voči tretím osobám, sa rozumie také obmedzenie, keď konateľ by určité úkony za spoločnosť v zmysle internej úpravy nemal robiť, resp. mal robiť len v obmedzenom rozsahu. Skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným si v spoločenskej zmluve vymieni a následne aj do obchodného registra konanie menom spoločnosti zapíše tak, že za spoločnosť musia konať viacerí konatelia spoločne, teda predstavuje zákonom povolený spôsob konania štatutárneho orgánu ako kolektívneho orgánu, ktorý vychádza z toho, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Konateľ teda naďalej má zachovaný celý rozsah oprávnení, ale funkciu vykonáva spolu s ďalším alebo ďalšími konateľmi.
Súd potom považoval za preukázané, že obchodná spoločnosť odporcu má od 25. 11. 2007 v obchodnom registri spôsob konania v mene spoločnosti zapísaný tak, že ak má spoločnosť jedného konateľa, koná tento za spoločnosť samostatne, ak má spoločnosť viacerých konateľov, konajú za spoločnosť vždy dvaja konatelia spoločne. Ďalej súd z údajov zapísaných v obchodnom registri považoval za preukázané, že v rozhodnom období december 2007, ako aj v následnom období, a to až do 15. 11. 2010, spoločnosť odporcu mala troch konateľov - J.. T. T., G. W. a T.. T. U.. Ak teda v mesiaci december 2007 medzi navrhovateľom a odporcom malo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, či už v ústnej alebo písomnej forme, bolo potrebné, aby za spoločnosť odporcu konali aspoň jej dvaja konatelia. Štatutárny zástupca navrhovateľa - konateľ N.. T. Š., ktorý bol jediným štatutárnym zástupcom - konateľom spoločnosti navrhovateľa aj v decembri 2007, v tomto súdnom konaní potvrdil, že za spoločnosť odporcu konal a jednal len s J.. T. T., keď J.. T. T. ako svedok v konaní uviedol, že jednal s konateľom navrhovateľ, vypracovanú zmluvu aj predložil na podpis, zmluva však podpísaná nebola, ďalší dvaja konatelia mu to neodsúhlasili.
Potom, keďže vo vzťahu k navrhovateľovi za odporcu konal len jeden konateľ, hoci v rozhodnom období mala spoločnosť odporcu troch konateľov a podľa spôsobu konania menom spoločnosti, zapísaného v obchodnom registri ako verejnom zozname zákonom ustanovených údajov, za spoločnosť odporcu mali konať vždy dvaja konatelia spoločne, z dôvodu nedostatku konania na strane odporcu, nemohlo dôjsť medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to ani ústnou, ani písomnou formou.
Keďže však bolo nesporné, že zo strany navrhovateľa plnenie bolo poskytnuté, v zmysle konštantnej praxe bolo potrebné nárok navrhovateľa posudzovať titulom bezdôvodného obohatenia.
Proti nároku navrhovateľa titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniesol odporca námietku premlčania, nakoľko návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný na súd dňa 23. 12. 2011, plnenie malo byť navrhovateľom pre odporcu poskytnuté v marci 2008, teda návrh bol podaný po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty, keď odporca mal za to, že premlčanie je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo 34/2008 zo dňa 28. 10. 2009, ktoré rozlišuje skutočnosť, na základe ktorej má dôjsť k premlčaniu nároku z bezdôvodného obohatenia a uvádza, že Obchodný zákonník upravuje iba premlčanie v prípade práva na vrátenie plnenia získaného z neplatnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo a v danom prejednávanom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, a teda v takomto prípade treba premlčanie posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zhodný názor k problematike bol zaujatý aj v komentári k Obchodnému zákonníku, vydavateľstvo C. H. Beck, kde bolo konštatované, že v prípade plnenia bez právneho dôvodu je len veľmi ťažko možné vzťah medzi účastníkmi jednoznačne označiť ako obchodno-právny a teda môže nastať situácia, že aj pokiaľ by išlo o takýto druh plnenia medzi podnikateľmi, režim premlčania bude podriadený v Občianskom zákonníku. Ďalej odporca na podporu svojich tvrdení predložil rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 28Cdo 3677/2009 zo dňa 10. 08. 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. M obdo V 2/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25Cdo 2250-2000, ktoré rozhodnutia rozlišujú, na základe ktorej skutočnosti dochádza k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ poukázal na to, že je nesporné, že vzťah medzi účastníkmi konania je obchodno-právnym vzťahom, ktorý vychádza z ich podnikateľskej činnosti, teda z činnosti, ktorú vykonávali v zmysle predmetu podnikania, a teda je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka.
Prezentovaný právny názor súdu v prejednávanej veci potom bol, že keďže v danom prípade ide o vzťah medzi podnikateľmi a otázka premlčania je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne, aj v prípade, ak sa vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, dochádza k premlčaniu v premlčacej lehote stanovenej Obchodným zákonníkom, teda v lehote 4 roky. Vzhľadom na prezentovaný názor súdu, súd mal za to, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný a mienil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky majetkového prospechu odporcu získaného plnením navrhovateľa.
Následne na základe oznámenia odporcu súd zistil, že pod sp. zn. 63Cb 32/2012 je na Okresnom súde Banská Bystrica vedené konanie vo veci navrhovateľa Elektro-inžiniering, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 788 121, teda navrhovateľa v tomto súdnom konaní, proti spoločnosti VETERNÉ PROJEKTY, s. r. o. Banská Bystrica, teda spoločnosti, ktorá v rozhodnom období mala rovnaké personálne obsadenie konateľov ako spoločnosť odporcu a aj rovnaký spôsob konania v mene spoločnosti, pričom aj v súdnom konaní sp. zn. 63Cb 32/2012 sa navrhovateľ svojho nároku v sume 1 975,04 Eur s príslušenstvom domáhal titulom úhrady ceny na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vypracovať a odovzdať projektovú štúdiu - vstupné údaje pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu, a. s. týkajúce sa stavby „Veterný park Demandice“ a stavby „Veterný park Žemberovce“. Súd v konaní sp. zn. 63Cb 32/2012 vyhlásil vo veci dňa 28. 01. 2013 rozsudok č. k. 63Cb 32/2012-189, ktorým návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, a to s odôvodnením, že mal za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k prejaveniu vôle uzavrieť zmluvný vzťah s navrhovateľom o takom obsahu, ktorý tvrdil navrhovateľ, z ktorého dôvodu konštatoval, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej podobe, a preto mal za to, že v danom prípade sa jedná o prípad vydania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Na daný prípad je potom použiteľné aj rozhodnutie predložené odporcom, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 34/2008 zo dňa 28. 10. 2009, v ktorom prvostupňový súd posúdil uvedenú námietku premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka pri vydaní bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Poukázal pritom na to, že keďže Obchodný zákonník upravuje iba premlčanie v prípade práva na vrátenie plnenia získaného z neplatnej zmluvy a keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, treba premlčanie uplatneného práva posúdiť podľa Občianskeho zákonníka. Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28 Cdo 3677/2009 zo dňa 10. 08. 2010 dovolací súd dospel k záveru, že úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku nie je vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu úpravou komplexnou. Obchodný zákonník predstavuje v rámci posúdenia premlčania práva bezdôvodného obohatenia lex specialis voči Občianskemu zákonníku. Z uvedeného vyplýva, že otázky Obchodným zákonníkom neupravené sa riešia podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade synalagmatických záväzkov vznikajúcich z dvojstranných neplatných zmlúv musí súd síce prihliadnuť k § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, čím však nie je vylúčená aplikácia § 457 a § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade sa nejedná o uzavretie neplatnej zmluvy medzi účastníkmi konania, súd sa priklonil k názoru odporcu a judikatúre ním predloženej s tým, že pri právach na vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu je aj v danom prípade potrebné aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka.
Proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb 32/2012-189 zo dňa 28. 01. 2013 podal navrhovateľ odvolanie a vec sa nachádzala na Krajskom súde v Banskej Bystrici a vedená bola pod sp. zn. 41 Cob 96/2013.
Keďže skutkovo a právne išlo o totožnú situáciu ako v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 26/2012, uznesením č. k. 64Cb 26/2012-206 zo dňa 15. 05. 3013 súd toto súdne konanie sp. zn. 64Cb 26/2012 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 96/2013, a to s odôvodnením, že v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 96/2013 sa rieši taká právna otázka, ktorá bude mať význam aj pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 26/2012, a to otázka ako vzhľadom na vyvíjajúcu sa judikatúru posúdiť premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a teda aby rozhodnutím súdu v tejto prejednávanej veci nedošlo k ďalšej diskrepancii, ako aj navyšovaniu trov konania vzhľadom na predpokladané znalecké dokazovanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41Cob 96/2013-249 zo dňa 16. 10. 2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb 32/2012-189 zo dňa 28. 01. 2013, keď konštatoval, že sa stotožnil s právnym a skutkovým stavom, z ktorého vychádzal prvostupňový súd, pričom k námietke navrhovateľa, že v danom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah, a teda na premlčanie treba prihliadať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého je štvorročná premlčacia lehota, odvolací súd uviedol, že navrhovateľom predložené judikáty, o ktoré opiera svoj právny názor, sú už judikatúrou prekonané, a preto je potrebné prihliadnuť k judikatúre novšej, podľa ktorej je možné aplikovať § 457 a § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj na záväzky vznikajúce z dvojstranných neplatných zmlúv s prihliadnutím k § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa potom v celom rozsahu stotožnil s prijatými závermi vyslovenými prvostupňovým súdom.
Keďže odpadla prekážka, pre ktorú bolo toto súdne konanie prerušené, súd vo veci ďalej konal a nariadil pojednávanie.
Z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu súd zistil, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol osobne podaný do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica dňa 23. 12. 2011.
Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nejde o skutkovo totožné prípady ako vo veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb 32/2012. V danom prípade došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky navrhovateľa a hoci úhrada bola vykonaná z účtu inej obchodnej spoločnosti, a to WIND ENERGIE, s. r. o., vzhľadom na to, že ide o personálne prepojené subjekty, je potrebné mať za to, že ide o plnenie v prospech odporcu. Dôsledkom tejto čiastočnej úhrady je aj uznanie zostatku navrhovateľom fakturovanej pohľadávky, a preto žalovaná suma nie je premlčaná ani z dôvodu zmluvného plnenia, ani z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má za to, že napriek tomu, že J.. T. T. nekonal v súlade so zápisom v obchodnom registri, predmetnú zmluvu treba považovať za neplatnú, a teda na celú situáciu nahliadať ako na bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, a teda premlčanie posudzovať podľa Obchodného zákonníka, teda v štvorročnej premlčacej dobe. Ak by sa súd s takouto argumentáciu nestotožnil, navrhovateľ má za to, že odporca bezdôvodné obohatenie získal úmyselne, keď aj svedok Dr. T. T. uviedol, že plnenie poskytnuté zo strany navrhovateľa súrne potrebovali, a teda aj podľa Občianskeho zákonníka ide o premlčaciu dobu 10 ročnú.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci
ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu predstavuje spravidla plnenie z neplatnej zmluvy, pričom kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách, jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide.
Vzhľadom na to, že v právne obdobnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici už právoplatne rozhodol, súd potom aj v tomto súdnom konaní vychádzal z vysloveného právneho názoru krajského súdu.
Potom, keďže z dôvodu, že za odporcu nekonali osoby spôsobom konania stanoveným za obchodnú spoločnosť odporcu, a teda medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej podobe, ani v písomnej, poskytnutím plnenia navrhovateľom vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, a to z titulu skutkovej podstaty plnenia získaného bez právneho dôvodu.
V zmysle prezentovaného právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 41Cob 96/2013 súd potom na prejednávanú vec aplikoval na premlčanie nároku navrhovateľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 107 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu došlo najneskôr v mesiaci marec 2008, kedy navrhovateľ vystavil aj daňový doklad - faktúru č. 080002 zo dňa 09. 03. 2008, na základe čoho trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr v mesiaci marec 2011. Návrh na začatie tohto súdneho konania bol doručený do podateľne súdu dňa 23. 12. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby.
Pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že zo strany odporcu malo dôjsť k čiastočnému plneniu, a tým k účinkom uznania zvyšku dlhu, na základe čoho mala plynúť nová premlčacia doba, nemala táto skutočnosť na záver súdu vplyv, keďže pokiaľ aj malo k čiastočnému plneniu dôjsť, bez ohľadu na skutočnosť či išlo o plnenie odporcu alebo o plnenie za odporcu, malo k nemu dôjsť dňa 31. 03. 2008 a keby aj od tohto dňa mala plynúť nová premlčacia doba, opätovne by išlo len o trojročnú premlčaciu dobu, ktorá by uplynula dňa 31. 03. 2011, ale návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný až dňa 23. 12. 2011.
Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že v danom prípade by malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a teda premlčacia doba by mala byť 10 rokov. Za úmysel odporcu nie je možné považovať skutočnosť, že dvaja z troch konateľov nemali vedomosť o konaní tretieho konateľa, a teda že konaním tretieho konateľa bez vedomosti ostatných dvoch konateľov by sa úmyselne na úkor navrhovateľa obohacovala obchodná spoločnosť odporcu.
Súd potom posúdil odporcom vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy odporcu pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor v sume 812,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 2 837,47 Eur s DPH za 5 úkonov právnej služby po 303,74 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 26. 06. 2012, písomné podanie na súd zo dňa 01. 02. 2013, účasť na pojednávaní dňa 14. 02. 2014), za 1 úkon právnej služby v hodnote 1 v sume 75,94 Eur (pojednávanie dňa 04. 05. 2012 odročené bez prejednania veci), za úkon právnej služby v hodnote 2x 303,74 Eur (pojednávanie dňa 25. 09. 2012 v rozsahu presahujúcom 2 hodiny), za 1 úkon právnej služby v hodnote 1/3 v sume 101,25 Eur (rokovanie s protistranou nepresahujúce 1 hodinu dňa 04. 11. 2011), k tomu režijný paušál 2x 7,41 Eur za úkony vykonané v roku 2011, 4x 7,63 Eur za úkony vykonané v roku 2012, 1x 7,81 Eur za úkony vykonané v roku 2013, 1x 8,04 Eur za úkony vykonané v roku 2014 a 20 % DPH v sume 472,91 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), f), § 13 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Vzhľadom na zásadu účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi odporcu nebola priznaná odmena za úkon
- porada s klientom dňa 30. 04. 2012, porada s klientom dňa 01. 06. 2012, porada s klientom dňa 17. 09. 2012 a porada s klientom dňa 30. 01. 2012, každá v trvaní dvoch skončených hodín a porada s klientom dňa 04. 02. 2014 v trvaní do jednej hodiny, keďže je právom každého účastníka občianskeho súdneho konania zúčastniť sa na prejednaní veci osobne, a teda nemôže ísť na ťarchu druhého účastníka, ak opačná procesná strana sa pojednávania nezúčastní, a následne neúčasť na pojednávaní nahrádza
poradou so svojim právnym zástupcom, pričom štatutárny zástupca odporcu, aj to len jeden konateľ, sa osobne zúčastnil pojednávania vo veci len dňa 26. 06. 2012, keď súdom právnemu zástupcovi odporcu bolo uložené, aby na pojednávaní osobnú účasť štatutárnych zástupcov odporcu zabezpečil. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní výrok o trovách konania vyhlásil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi plnú náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v sume, ktorá bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozhodnutia, išlo o rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 151 ods. 7 O.s.p., čím bola vyjadrená len skutočnosť, že odporca bol v konaní plne úspešným účastníkom, čo však neznamená, že súd nie je oprávnený zisťovať správnosť vyčíslenia trov konania.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj navrhovateľ pre prípad neúspechu v konaní žiadal, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na vývoj judikatúry týkajúcej sa aplikovania premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia, súd má za to, že nejde o taký dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje postup v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p..
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby povinnosť uloženú týmto rozhodnutím navrhovateľ splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.