Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/54/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu M. v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. F. K. advokátom V., proti žalovanému

M., bývajúcemu na Š., v O. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P., advokátom v P.

o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2006 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2006

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie žalobcu odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Poprade rozsudkom zo 17. marca 2005 č.k. – 68 uložil

žalovanému povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať dvojizbový byt č. 1 nachádzajúci sa na

prízemí O. mestská časť Š. v lehote 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu

v oblasti V. alebo v P.; účastníkom trovy konania nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že

žalobca dal žalovanému 12. marca 2004 výpoveď z nájmu tohto bytu podľa § 711 ods. 1

písm. b/ Obč. zák. s tým, že výpovedená lehota uplynie dňom 30. júna 2004; keďže žalovaný

sa neobrátil na súd vo veci neplatnosti tejto výpovede, nájomný vzťah medzi účastníkmi

skončil uplynutím výpovednej lehoty. Skutočnosť, že žalovaný sa sám stará o dve maloleté

deti, ktoré mu boli zverené do výchovnej starostlivosti, považoval za dôvod hodný

osobitného zreteľa a s poukazom na § 712a ods. 4 Obč. zák. priznal žalovanému právo na

primeraný náhradný byt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2

(čiastočným úspechom účastníkov v konaní).

Na odvolanie žalobcu, ktorý navrhoval zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby

žalovanému bola uložená povinnosť byt vypratať bez nároku na bytovú náhradu, a na

odvolanie žalovaného, ktorý požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, resp. žiadal zmeniť rozsudok a zamietnuť žalobu, rozhodoval o veci Krajský

súd v Prešove. Svojim rozsudkom z 5. júna 2006 sp. zn. zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalovanému uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať

dvojizbový byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí O. mestská časť Š. do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu ( ). Zároveň žalobcovi

priznal náhradu trov konania 16. a žalovanému uložil povinnosť túto sumu

zaplatiť zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z rovnakého

zistenia ako súd prvého stupňa, že v danom prípade išlo o služobný byt, ktorého nájom

žalobca ako prenajímateľ vypovedal listom z 12. marca 2004 podľa § 711 ods. 1 písm. b/

Obč. zák., a keďže žalovaný neplatnosť tejto výpovede v súlade s § 711 ods. 6 Obč. zák. do

troch mesiacov neuplatnil na súde, skončil nájom bytu uplynutím trojmesačnej výpovednej

lehoty ku dňu 30. júna 2004 (§ 710 ods. 3 Obč. zák.). Bol však názoru, že žalovanému za

vypratať sa majúci byt nepatrí žiadna bytová náhrada. Poukázal v tejto súvislosti, že pracovný

pomer so žalovaným skončil okamžite podľa § 68 ods. 1 pím. b/ Zák.práce pre závažné

porušenie pracovnej disciplíny a ten za svoje protiprávne konanie bol navyše trestným

rozkazom Okresného súdu Poprad z 28. decembra 2004 č.k. – 62 uznaný za

vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. Počas výkonu

dohodnutej práce si dal vyrobiť v presne nezistenej dobe a na nezistenom miesto falošné

razítko s názvom Mesto V., mestský úrad a po ubytovaní skupiny študentov v dobe od 29.

októbra 2003 do 6. novembra 2003 zo Š. gymnázia na O. ul. č. X. v B. vystavil príjmový

pokladničný doklad bez evidenčného čísla na sumu 32.500.-Sk, ktorý opatril týmto razítkom,

skupinu neevidoval v domovej knihe ubytovaných hostí a peniaze použil pre svoju potrebu

a v dobe od 22. októbra 2002 do 25. októbra 2004 falšoval takýmto spôsobom aj ďalšie

účtovné doklady o zaplatení úhrad poplatkov z ubytovania, finančné prostriedky takto získané

neodviedol, ale použil ich pre svoju potrebu v celkovej výške 20.000.-Sk, čím pre žalobcu

spôsobil celkovú škodu v sume 52.500.-Sk. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o bytovej náhrade nesprávne aplikoval § 712a ods. 4 Obč. zák., keďže uvedené

ustanovenie sa vzťahuje iba na skončenie nájomného pomeru z dôvodov uvedených v odseku

3 , teda pri skončení nájomného pomeru podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. V prípade

skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zák. je nutné

vychádzať z ust. § 712a ods. 1 Obč. zák. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711

ods. 1 písm. b/ Obč. zák., nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý

zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, nájomca má právo na náhradný byt,

ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný

bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životného a pracovné potreby. V iných

prípadoch skončenia vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá

nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zák., právo

na bytovú náhradu. Vzhľadom na okolnosti skončenia pracovného pomeru žalovaného bol

názoru, že priznanie bytovej náhrady žalovanému nemôže mať oporu ani v zásade dobrých

mravov upravenej v ust. § 3 Obč. zák. Úspešnému žalobcovi priznal podľa § 224 ods. 2

v spojení s náhradu trov konania v celkovej výške 16.498,.-Sk, keď

ďalšie uplatňované trovy konania (cestovné na trase P. – P. a späť a náhradu za stratu času)

nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania z dôvodu, že si žalobca zvolil za právneho

zástupcu advokáta mimo sídla žalobcu a prvostupňového súdu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja účastníci konania.

Žalobca napadol rozsudok odvolacieho súdu iba vo výroku o náhrade trov konania,

domáhajúc sa v tejto časti jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, keďže nesúhlasil

s právnym názorom v ňom zaujatým ohľadom účelne a neúčelne vynaložených trov konania.

Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a domáhal sa jeho zrušenia

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že

predmetný byt nemal charakter služobného bytu a že nebola splnená podmienka nájomnej

zmluvy uvedená v čl. IV. bod 3, podľa ktorej prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len

so súhlasom súdu, a to z dôvodov taxatívne určených v § 711 ods. 1 Obč. zák.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol jeho zamietnutie. Žalovaný sa

k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal žalobca i žalovaný ( ) a obaja sú zastúpení advokátom

( ), skúmal najskôr, či dovolanie v oboch prípadoch smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v rozsudku.

Vzhľadom na to, treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 ), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu

prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Podľa doslovného znenia však

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia okrem iného, ak ide o uznesenie o trovách konania.

V prejednávanej veci je dovolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, t.j. rozhodnutie vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú

taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ust. nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ust. druhá veta , ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania žalobcu podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád dovolacím súdom nebola zistená.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalobcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol; s poukazom na právnu úpravu

dovolacieho konania sa potom už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

o trovách konania z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, keďže ním sa

vecne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ust. § 241

ods. 2 písm. c/ , t.j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

V danej veci ide o vypratanie služobného bytu po skončení jeho nájmu, pričom

k zániku nájmu došlo písomnou výpoveďou žalobcu z 12. marca 2004 a to uplynutím

trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá skončila 30. júna 2004. Žalovaný, ktorý obdržal túto

výpoveď z nájmu bytu, nespochybnil jej platnosť na súde do troch mesiacov od doručenia

výpovede v zmysle § 711 ods. 6 Obč. zák. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu

a v tomto smere sú zhodné zistenia oboch nižších súdov. V konaní o vypratanie bytu po

zániku nájmu bytu písomnou výpoveďou nie je možné už riešiť samotnú otázku neplatnosti

danej výpovede, keďže na tento účel slúži výlučne konanie podľa § 711 ods. 6 Obč. zák.

Námietka žalovaného spochybňujúca povahu predmetného bytu ako bytu služobného a tak

spochybňujúca platnosť výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zák. v konaní

o vypratanie bytu je preto právne irelevantná. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalovaného,

že nebola dodržaná nájomná zmluva v časti vyžadujúcej privolenie súdu k výpovedi z nájmu

bytu podľa § 711 ods. 1 Obč. zák. Takéto ujednanie v nájomnej zmluve totiž zmenou

zákonnej úpravy (novelou Obč. s účinnosťou od

1. septembra 2001) sa stalo obsolentným ujednaním, ktoré prestalo zo zákona viazať

účastníkov zmluvy o nájme bytu a ani nebolo možné podľa neho už postupovať. Nesprávnosť

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ) sa týka otázky

bytovej náhrady pre žalovaného.

Pri rozhodovaní o tom, či žalovanému prislúcha alebo neprislúcha bytová náhrada

odvolací súd aplikoval § 712a ods. 1 Obč. zák. v platnom znení, v zmysle ktorého ak sa

nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ nájomcovi, ktorý prestal

vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane

zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných

predpisov, nájomca má právo na náhradný byt; v iných prípadoch skončenia vykonávania

práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná

výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/, právo na bytovú náhradu. Prehliadol však, že

takejto aplikácii bráni prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2001,

konkrétne § 879c ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu

podľa § 711 ods. 1 písm. b/, nájomca má do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto

zákona () právo na bytovú náhradu podľa doterajších predpisov; to

neplatí, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomný vzťah k bytu u iného

prenajímateľa. Po takto vymedzenú dobu tu dochádza k spolupôsobeniu skoršieho práva

(v otázke bytovej náhrady) a neskoršieho práva, čo odvolací súd nerešpektoval.

Podľa obsahu spisu žalovaný nie je vlastníkom bytu ani mu nevznikol nájomný vzťah

k bytu u iného prenajímateľa. Je tiež nepochybné, že konanie o vypratanie bytu po skončení

nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zák. začalo do piatich rokov

od nadobudnutia účinnosti a preto mali súdy nižších stupňov vychádzať

z úpravy práva na bytovú náhradu podľa predpisov platných do 31. augusta 2001.

Podľa § 712a ods. 1 Obč. zák. v znení do 31. augusta 2001 ak sa nájomný pomer

skončil z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ alebo i/, nájomca má právo

na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením a umiestnením primeraný

bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby.

Pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia sa nerozlišuje, z akých dôvodov

nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom

právnom posúdení veci ( / ), keďže nevzal zreteľ na úpravu

zakotvenú v § 879c ods. 2 Obč. zák., ktorá založila žalovanému právo na bytovú náhradu

podľa skorších právnych predpisov.

Dovolací súd dáva do pozornosti, že aj pri absencii úpravy zakotvenej v § 879c ods. 2

Obč. zák. by nemohol obstáť právny názor odvolacieho súdu, že priznanie bytovej náhrady

žalovanému vzhľadom na spôsob skončenia jeho pracovného pomeru nemôže mať oporu

v zásade dobrých mravov upravenej v ust. 3 Obč. zák.. Tento názor je totiž značne rigidný

a nezohľadňujúci iné (ďalšie) závažné skutkové okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli

najavo. Pre spravodlivé vyriešenie veci nebolo možné obísť, že žalovanému boli zverené do

výchovy dve deti, D., nar. X. a M., nar. X., ktoré spolu s ním sú odkázané na bývanie v byte.

Za situácie, ako vec posudzoval odvolací súd, celistvá rodina (žalovaný so svojimi dvomi

dcérami) by mala byť bez akejkoľvek bytovej náhrady (či už vo forme bytu, ubytovania alebo

prístrešia); ak by však žalovaný svoje deti opustil, zákonodarca v § 713 ods. 1 Obč. zák. ráta

s bytovou náhradou a to vo forme primeraného bytu. Aplikácia zákona nemôže byť rýdzo

formálna, bez zreteľa na príslušné ústavné princípy a medzinárodné záväzky Slovenskej

republiky, kam patrí aj rešpekt a ochrana rodinného života. V takýchto prípadoch je vždy

potrebné mimoriadne starostlivo zvážiť, či vypratanie bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady

nie je takým zásahom do práv na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktorý sa

nezakladá na relevantných dôvodoch so zreteľom o. i. aj na osobitnú ochranu detí

a mladistvých v zmysle ods. l a na možnosť všeobecných

súdov výkladom a aplikáciou § 3 ods. 1 Obč. zák. zmierniť neprimeranú tvrdosť, ktorá by

mohla vzniknúť z konania o vypratanie bytu (porovnaj mutatis mutandis Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené závery, z ktorých

vyplynulo nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil podľa veta za bodkočiarkou a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia