Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/104/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., bytom

H., zast. JUDr. M.B., advokátom, Š., proti žalovanému: B., B., zast. JUDr. J.B., advokátom, V., o

určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov žalovaného z 27. septembra 1997, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. mája 2003 č. k. 45 Cb

88/97–111, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 13. mája 2003 č. k. 45 Cb 88/97–111 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, určil, že uznesenia prijaté

zhromaždením delegátov žalovaného dňa 27.9.1997 sú neplatné a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu 5614 Sk náhrady trov konania. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že podľa zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu z 5.12.2002

č. k. 4 Obo 188/01–91 mal v novom konaní skúmať, či na zhromaždení delegátov nedošlo

k porušeniu, či nedodržaniu schváleného programu rokovania, čo by mohlo zakladať dôvod

neplatnosti na ňom prijatých uznesení. Porovnaním programu schváleného zhromaždením

delegátov dňa 21.6.1997 s programom rokovania zhromaždenia delegátov dňa 27.9.1997 dospel

k záveru, že predmetom jeho rokovania bolo aj vyslovenie nedôvery členom predstavenstva

družstva, a to D., Ing. Š., Ing. P. a Dr. Ing. P., pričom takýto bod programu nebol súčasťou

schváleného programu. Z toho vyvodil, že tento dôvod neplatnosti uznesení prijatých

zhromaždením delegátov je opodstatnený a návrhu vyhovel. Navyše pokračujúce zhromaždenie

delegátov sa malo podľa

§ 239 ods. 7 a ods. 8 Obch. zák. (keďže stanovy žalovaného túto otázku neupravovali) konať

do troch týždňov od zhromaždenia delegátov dňa 21.6.1997, čo nebolo dodržané.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému

žalobcovi priznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov

konania. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žiadal pripustiť dovolanie, pretože

otázka budúceho riadneho fungovania orgánov družstva je pre neho otázkou zásadného

právneho významu. Uviedol, že zhromaždenie delegátov dňa 27.9.1997, ktoré bolo

pokračovaním zhromaždenia z 21.6.1997, sa riadilo programom schváleným dňa

21.6.1997, čo preukazuje zápisnica z tohto zhromaždenia, preto nie je dôvod

na vyslovenie neplatnosti ním prijatých uznesení v zmysle § 242 Obch. zák. Na tomto

závere nič nemení skutočnosť, že došlo k rozšíreniu pôvodne schváleného programu o bod

6: vyslovenie dôvery predsedovi družstva a zrušenie uznesenia predstavenstva družstva

zo 4.9.1997 o pozastavení výkonu funkcie predsedovi a poverení I. dočasným vedením

družstva, pretože zhromaždenie delegátov ako najvyšší orgán družstva bol povinný na

svojom najbližšom zasadnutí sa vzniknutou situáciou zaoberať. Rozšírenie programu

schválilo 144 zo 155 prítomných delegátov a prijaté uznesenia zodpovedali ich vôli. Z

uvedeného vyvodzuje, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a

vyvodil z nich nesprávny právny záver.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal vec a rozhodol rozsudkom zo dňa

17. júna 2004 č. k. 4 Obo 145/03–133, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že ho žalobou zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že súd prvého stupňa mal po zistení skutkového stavu

posúdiť právny dopad zmeny programu vo vzťahu k prijatým uzneseniam. Odvolací súd sa

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu s jeho právnym názorom nestotožnil. Ako už

uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, význam zadržania

programu, o ktorom sú členovia družstva alebo delegáti vopred informovaní, zväčša

priamo v pozvánke, ale môže ísť aj o prípad schválenia programu zhromaždenia delegátov

pre pokračujúce rokovanie, ako to bolo v tomto prípade, je najmä v tom, že delegát môže

zvažovať svoju účasť na rokovaní práve s prihliadnutím na jeho predpokladaný program.

Navyše má tak možnosť prípadne sa na jednotlivé body programu aj vopred pripraviť.

V danom prípade však v družstve vznikla komplikovaná situácia v súvislosti

s rozhodnutím predstavenstva družstva o pozastavení výkonu funkcie predsedovi družstva,

tvrdiac, že pri výkone svojej funkcie porušoval stanovy družstva, neplnil uznesenia jeho

predstavenstva. S tým súviselo aj rozhodnutie prijaté zhromaždením delegátov o doplnení

programu rokovania o vyslovenie dôvery predsedovi družstva a zrušenie uznesení

predstavenstva zo 4.9.1997 s tým, že pokračovanie v programe neukončeného

zhromaždenia delegátov z 21.6.1997 sa odkladá na rokovanie budúceho zhromaždenia

delegátov. Nešlo pritom ale o situáciu, kedy by bol tento bod programu pre zídených

delegátov prekvapením, keďže o situácii v predstavenstve boli písomne informovaní

v pozvánke na aktív delegátov, ktorý organizovali 1. a 2. podpredseda predstavenstva

v tom istom čase a mieste, kde sa konalo riadne zhromaždenie delegátov podľa písomnej

pozvánky podpísanej predsedom družstva RNDr.Č.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obe tieto písomnosti boli zasielané

všetkým delegátom zhromaždenia delegátov družstva, ktoré sa uskutočnilo 27.9.1997.

Zadržanie vopred schváleného alebo určeného programu rokovania nemá byť

samoúčelným, ale program rokovania má umožniť riešenie aktuálnych problémov

spoločnosti alebo družstva, samozrejme s rešpektovaním práva zúčastnených byť vopred

informovaní. Túto podmienku považoval odvolací súd v danom prípade za splnenú, preto

sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že postup zhromaždenia delegátov

odporoval zákonu alebo stanovám s dôsledkom neplatnosti ním prijatých uznesení.

Vzhľadom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Názor odvolacieho súdu,

vyslovený v napadnutom rozsudku, považoval za scestný, ktorý nemá žiadnu oporu

v a v stanovách družstva. Dôvodenie tým, že zídení delegáti boli

o situácii v družstve informovaní, a preto rozšírením programu náhradného zhromaždenia

delegátov 27.9.1997 nedošlo k porušeniu zákona a stanov, považuje za nesprávne

a so záverom odvolacieho súdu nesúhlasí. Je toho názoru, že v danom prípade došlo

k porušeniu zákona, a to ust. § 239 ods. 8 Obch. zák. a stanov družstva (článok 21 bod 6),

v zmysle ktorých musí mať náhradné zhromaždenie delegátov nezmenený program.

V prejednávanej veci však táto podmienka platnosti prijatých uznesení nepochybne

splnená nebola. a ani stanovy žalovaného neumožňujú žiadnemu

orgánu družstva žiadnym spôsobom meniť program rokovania náhradného zhromaždenia

delegátov. Má to jednoduché opodstatnenie v tom, že náhradné zhromaždenie delegátov je

uznášaniaschopné, bez ohľadu na počet prítomných delegátov. Pripustenie možnosti

dodatočne meniť program náhradného zhromaždenia by umožnilo pomerne jednoducho

manipulovať s účasťou delegátov pôvodne nezaujímavého programu, ktorý by sa následne

zmenil prijatím uznesenia, ktorým by bolo možné schváliť doslova čokoľvek.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, rozsudkom zo dňa

27. februára 2006 sp. zn. V 98/2004 napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. júna 2004 č. k. 4 Obo 145/03–133 zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru dovolacieho súdu

ust. § 239 ods. 8 Obch. zák. a ani stanovy družstva (článok 21 bod 6) neumožňujú meniť,

resp. dopĺňať program náhradného zhromaždenia, preto nie je možné dospieť k záveru, že

postup delegátov rozšírením programu náhradného zhromaždenia neodporoval zákonu

a stanovám družstva. Pochybil odvolací súd, ak dospel k opačnému záveru, a preto

dovolanie vzhľadom na nesprávny právny názor odvolacieho súdu je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

odvolanie podľa za prítomnosti zástupcov žalobcu a žalovaného,

napadnutý rozsudok zrušil podľa (účinného do 31.8.2003)

a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo

na vyslovenie neplatnosti uznesení, prijatých zhromaždením delegátov žalovaného,

konanom dňa 27. septembra 1997. Svoje právo vyvodil z ust. § 242 Obch. zák., podľa

ktorého súd vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva, pokiaľ je v rozpore

s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Dôvodom neplatnosti malo byť podľa

žalobcu jednak to, že zhromaždenie nebolo riadne zvolané, pretože ho zvolal

RNDr. Č. napriek tomu, že mal pozastavený výkon funkcie predsedu družstva, jednak

skutočnosť, že rokovanie zhromaždenia v rozpore so stanovami neviedol člen

predstavenstva družstva, ani kontrolnej komisie a posledným dôvodom mala byť

skutočnosť, že predmetom rokovania nebol program schválený na predchádzajúcom

zhromaždení delegátov dňa 21.6.1997. S prvými dvomi dôvodmi neplatnosti sa odvolací

súd vysporiadal vo svojom predchádzajúcom uznesení z 5.12.2002, ktorým zrušil

pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že

jediným do úvahy prichádzajúcim dôvodom neplatnosti môže byť nedodržanie

schváleného programu rokovania, ktorým sa súd prvého stupňa dovtedy nezaoberal.

Odvolací súd vychádzal pritom zo skutočnosti, že program rokovania môže mať

rozhodujúci význam pre rozhodnutie delegáta, či sa zhromaždenia zúčastní, preto zmenou

programu môže dôjsť k porušeniu jeho práva delegáta, ktorý by sa inak rokovania

so zmeneným programom zúčastnil. Súd prvého stupňa postupujúc v intenciách tohto

rozhodnutia porovnaním programu, ktoré schválilo zhromaždenie delegátov na rokovaní

dňa 21.6.1997 pre pokračujúce rokovanie, ktoré sa konalo 27.9.1997 s jeho skutočným

programom, dospel k záveru, že zaradenie bodu o vyslovení nedôvery členom

predstavenstva družstva nad rámec pôvodne schváleného programu má za následok

neplatnosť uznesení prijatých zhromaždením delegátov dňa 27.9.1997, preto návrhu

v celom rozsahu vyhovel.

Podľa ust. § 239 ods. 8 Obch. zák., ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa,

zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov

odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza

musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ust.

§ 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach pri schôdzach

delegátov. Totožná úprava zvolávania náhradného valného zhromaždenia delegátov je

obsiahnutá v článku 21, bod 6 stanov žalovaného družstva. Program rokovania má

rozhodujúci význam na rozhodnutie člena družstva, či sa rokovania zúčastní. Odvolací

súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že význam zadržania programu,

o ktorom sú členovia družstva alebo delegáti vopred informovaní zväčša priamo

v pozvánke, ale môže ísť aj o prípad schválenia programu zhromaždenia delegátov

pre pokračujúce rokovanie, ako to bolo aj v tomto prípade, je najmä v tom, že delegát

môže zvažovať svoju účasť na rokovaní práve s prihliadnutím na jeho predpokladaný

program. Navyše má tak možnosť prípadne sa na jednotlivé body programu pripraviť.

V predmetnom prípade však v družstve vznikla komplikovaná situácia v súvislosti

s rozhodnutím predstavenstva družstva o pozastavení výkonu funkcie predsedovi

družstva, dôvodiac, že pri výkone svojej funkcie porušoval stanovy družstva a neplnil

uznesenia jeho predstavenstva. S tým súviselo aj rozhodnutie prijaté zhromaždením

delegátov o doplnení programu rokovania o vyslovení dôvery predsedovi družstva

a zrušenie uznesenia predstavenstva zo 4.9.1997 s tým, že pokračovanie v programe

neukončeného zhromaždenia delegátov z 21.6.1997 sa odkladá na rokovanie budúceho

zhromaždenia delegátov. Nešlo pritom o situáciu, kedy by bol tento bod programu

pre zídených delegátov prekvapením, keďže o situácii v predstavenstve boli písomne

informovaní v pozvánke na aktív delegátov, ktorý organizovali 1. a 2. podpredseda

predstavenstva v tom istom čase a mieste, kde sa malo konať riadne zhromaždenie

delegátov, podľa písomnej pozvánky podpísanej predsedom družstva Ing.Č.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že obe tieto písomnosti boli zasielané

všetkým delegátom družstva, ktoré sa aj dňa 27.9.1997 uskutočnilo.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom dovolacieho súdu, že by bolo

v rozpore s ustanovením , ak by náhradná členská schôdza menila

program rokovania. V konaní však doteraz nebola jednoznačne vyriešená otázka

(a neskúmal ju ani dovolací súd), či zhromaždenie delegátov dňa 27.9.1997 bolo

pokračovaním zhromaždenia z 21.6.1997 (kedy pre jeho uznášaniaschopnosť a program

platí ustanovenie ) alebo išlo o náhradné zhromaždenie v zmysle

ods. 8 . Až vyriešenie tejto otázky umožní posúdiť, či zmenou pôvodného programu

bol porušený zákon s dôsledkom neplatnosti prijatých uznesení.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v uvedenom smere doplniť dokazovanie

a následne posúdiť, či postup delegátov rozšírením programu zhromaždenia delegátov

konanom dňa 27.9.1997 neodporoval zákonu a stanovám družstva.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu ( ).

V novom rozhodnutí o veci rozhodne tiež o náhrade trov odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 4. marca 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: