Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
303/381774.d9d97c.pdf
PDF · 102.81 KB
No categories available
4Obo/1/2011
Najvyšší súd 4 Obo 1/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej
v právnej veci ţalobcu: D. G., bytom H., zastúpený advokátom JUDr. M. B., Š., proti
ţalovanému: B., B., zastúpený advokátom JUDr. J. B., R., o určenie neplatnosti uznesení
zhromaždenia delegátov žalovaného z 27. septembra 1997, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 45Cb 88/1997-111 zo dňa 13. mája 2003, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 45Cb 88/1997-111 zo dňa 13. mája 2003 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
vo výške 863 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 45Cb 88/1997-111 zo dňa 13. 05. 2003 určil,
ţe uznesenia prijaté zhromaţdením delegátov ţalovaného dňa 27. 09. 1997 sú neplatné
a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania vo výške 5 614, Sk.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu č. k. 4Obo 188/2001-91 zo dňa 05. 12. 2002 mal v novom konaní skúmať,
či na zhromaţdení delegátov nedošlo k porušeniu, či nedodrţaniu, schváleného programu
rokovania, čo by mohlo zakladať dôvod neplatnosti na ňom prijatých uznesení. Prvostupňový
súd porovnaním programu schváleného zhromaţdením delegátov dňa 21. 06. 1997
s programom rokovania zhromaţdenia delegátov dňa 27.09.1997 dospel k záveru,
ţe predmetom jeho rokovania bolo aj vyslovenie nedôvery členom predstavenstva napriek
tomu, ţe takýto bod programu nebol súčasťou schváleného programu. Program rokovania
má význam pre rozhodnutie člena druţstva, či sa rokovania zúčastní, preto zmenou programu
môţe dôjsť k porušeniu práva člena druţstva, ktorý by sa inak rokovania so zmeneným
programom zúčastnil. Ďalej konštatoval, ţe stanovy ţalovaného platné v čase konania
zhromaţdenia delegátov dňa 21. 06 a 27. 09. 1997 neupravovali postup pri prerušení
rokovania zhromaţdenia delegátov, a preto na jeho riadny priebeh sa mali primerane pouţiť
ustanovenia pre jeho riadne zvolanie a malo sa konať v zmysle § 239 ods. 7, 8 Obchodného
zákonníka do troch týţdňov od zhromaţdenia delegátov dňa 21. 06. 1997. Pokračujúce
konanie zhromaţdenia delegátov nebolo zvolané v stanovenej lehote. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu účelne
vynaloţených trov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný
z dôvodu, ţe prvostupňový súd nedostatočne zhodnotil zistený skutkový stav. Uviedol,
ţe zo zápisnice zhromaţdenia delegátov z 27.09.1997 je zrejmé, ţe schôdza sa riadila
programom schváleným dňa 21. 06. 1997. Všetky uznesenia zhromaţdenia delegátov prijaté
podľa pôvodného programu spĺňajú všetky zákonné poţiadavky platnosti podľa § 238
ods. 3 Obchodného zákonníka. V čase medzi prerušenou schôdzou zhromaţdenia delegátov
dňa 21. 06. 1997 a pokračovaním rokovania zhromaţdenia delegátov dňa 27. 09. 1997
predstavenstvo druţstva dňa 04. 09. 1997 pozastavilo výkon funkcie predsedovi druţstva.
Postup predstavenstva bol podloţený ustanovením čl. 26 ods. 2 písm. d/ v tom čase platných
stanov, podľa ktorého predstavenstvo môţe pre váţne porušenie funkčných povinností
pozastaviť výkon predsedu druţstva do rozhodnutia zhromaţdenia delegátov. Povinnosť
prijať uznesenie k tejto otázke pre zhromaţdenie delegátov vyplýva priamo zo stanov.
Preto bola táto otázka, po hlasovaní prítomných členov, zaradená do programu schôdze.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, ţalobu zamietol a ţalovanému
priznal náhradu trov konania. V prípade potvrdenia rozhodnutia ţiada, aby odvolací súd
pripustil moţnosť dovolania, pretoţe z pohľadu budúceho riadneho fungovania orgánov
druţstva je táto právna otázka vecou zásadného právneho významu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie ţalovaného rozsudkom
č. k. 4Obo 145/03-133 zo dňa 17.6.2004 zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového tak,
ţe návrh zamietol.
Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
č. k. 1ObdoV 98/2004-133 zo dňa 27. 02. 2006, zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotoţnil sa správnym názorom odvolacieho súdu,
ţe postupom zhromaţdenia delegátov, ktorí na náhradnom zhromaţdení delegátov
27. 09. 1997 rozšírili program rokovania o bod 6/ vyslovenie dôvery predsedovi druţstva
a zrušil rozhodnutie predstavenstva druţstva zo 4. 9. 1997, nedošlo k porušeniu zákona
ani stanov druţstva. Vyslovil názor, ţe ustanovenie § 239 ods. 8Obchodného zákonníka
a ani stanovy druţstva neumoţňujú meniť ani dopĺňať program náhradného zhromaţdenia,
ţe náhradné zhromaţdenie delegátov musí mať nezmenený program a nesplnenie tejto
podmienky má za následok neplatnosť prijatých uznesení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci opätovne konal ako súd odvolací
a uznesením č. k. 1Obo/104/2006-172 zo dňa 04.03.2008 zrušil rozsudok prvostupňového
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na dovolanie ţalobcu dovolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s .p. ) prejednal
vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie neplatnosti
uznesenia zhromaţdenia delegátov ţalovaného z 27. 09. 1997 z dôvodu, ţe rokovanie
delegátov na tomto zhromaţdení, ktoré bolo ţalovaným povaţované za pokračujúce
zhromaţdenie delegátov z 21. 06. 1997, sa neriadilo programom schváleným na zhromaţdení
delegátov z 21. 06. 1997.
Podľa § 239 ods. 8 zákona č. 513/1991 Zb. v znení platnom v čase prijatia uznesení,
ktoré sú predmetom konania ( ďalej len Obchodný zákonník ), ak členská schôdza
nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala
do troch týţdňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná
členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu
na ustanovenie § 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri
schôdzach delegátov.
Citované ustanovenie zákona ukladá predstavenstvu povinnosť zvolať náhradnú
členskú schôdzu do troch týţdňov odo dňa, kedy sa mala konať pôvodná členská schôdza
s tým, ţe program náhradnej členskej schôdze musí byť rovnaký ako bol plánovaný
na pôvodne zvolanej členskej schôdzi.
Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia
členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami
druţstva. Návrh súdu môţe člen podať, ak poţiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej
schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného
mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh moţno na súd podať len do jedného mesiaca odo
dňa, keď člen poţiadal o zaprotokolovania námietky, alebo od oznámenia námietky
predstavenstvu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca podal návrh súdu na vyslovenie
neplatnosti uznesenia zhromaţdenia delegátov ţalovaného z 27. 09. 1997 včas v súlade
s citovaným ustanovením § 242 Obchodného zákonníka.
Je nesporné, ţe zhromaţdenie delegátov ţalovaného sa konalo 27. 09. 1997 z dôvodu,
ţe zhromaţdenie delegátov konaní 21. 06. 1997 nebolo schopné uznášať sa. Odvolací súd
sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe zvolanie rokovania zhromaţdenia delegátov
ţalovaného na deň 27. 09. 1997 bolo zvolaním náhradného zhromaţdenia delegátov,
na ktoré je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
ţe zhromaţdenie delegátov konané dňa 27. 09. 1997 nebolo zvolané v súlade s citovaným
ustanovením § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka do troch týţdňov od konania zhromaţdenia
delegátov 21. 06. 1997. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu je aj záver,
ţe rozšírenie programu rokovania náhradného zhromaţdenia delegátov dňa 27. 09. 1997
je dôvodom vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých týmto náhradným zhromaţdením
delegátov lebo sú v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
napadnutý rozsudok potvrdil.
Ţalobca bol v odvolacom a dovolacích konaniach úspešný, preto mu odvolací súd
podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 243b ods. 5, § 151 ods. 2 O. s. p. priznal
náhradu trov, ktoré vyplývajú zo spisu. Ţalobcovi vznikli účelne vynaloţené trovy spojené
so zaplatením súdnych poplatkov za dve dovolacieho konania vo výške 6 000 Sk a 20 000 Sk
( spolu 863 eur ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková