Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/148/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H.M.S.R.B., P. X., proti

žalovaným: 1/ R.K. a 2/ P.K., obidvaja bývajúci v B., o privolenie súdu k výpovedi z

nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. júla 2006 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 18. júla 2006 sp.zn.

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II (súd prvého stupňa) z 21. decembra 2005

č.k.17 C 271/00-90, ktorým súd zamietol návrh žalovaného 1/ na odpustenie zmeškania lehoty

na odvolanie proti jeho rozsudku z 18. marca 2002 č.k. -72. Odvolací súd tak

rozhodol podľa ( v znení

neskorších predpisov – ďalej iba „“) majúc za to, že súd prvého stupňa správne ustálil,

že žalobca nesplnil jeden z predpokladov odpustenia zmeškania lehoty podľa § 58 ods. 1

Návrh na odpustenia zmeškania lehoty, s ktorým spojil i zmeškané odvolanie, totiž

nepodal v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila jeho podaniu. Uviedol, že

rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanému doručený v súlade s ustanovením § 47 ods. 2

Doručovateľ pošty vykonal prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky „s výzvou

o opakované doručenie“ dňa 10. mája 2002 a opakovaný neúspešný pokus o jej doručenie dňa

13. mája 2002, kedy ju aj uložil na pošte. Zo správy Zboru väzenskej a justičnej stráže,

doručenej súdu z 2. decembra 2005, súd tiež zistil, že žalovaný 1/ bol v čase od 29. apríla

2000 do 30. apríla 2001 vo väzbe a v čase od 17. januára 2002 do 13. mája 2002 vo výkone

trestu odňatia slobody. Ak teda žalovaný 1/ návrh na odpustenie zmeškania lehoty podal

17. októbra 2005, urobil tak po uplynutí pätnásťdňovej lehoty od odpadnutia prekážky

urobenia zmeškaného úkonu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný 1/ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jeho

postupom a rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, „nakoľko potvrdením

uznesenia o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty účastník stratil možnosť podať

opravný prostriedok.“ Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že postup doručovateľa bol

v súlade s ustanovením V rozhodnom čase bol totiž vo výkone trestu

odňatia slobody. O tejto prekážke riadneho doručenia doručovateľ pošty vedel. Podľa žalobcu

prekážka podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa odpadla až 3. októbra 2005,

kedy sa dozvedel o tom, že je voči nemu vedené občianske súdne konanie o žalobe

o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu, a nie v deň jeho prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody, ako to nesprávne ustálil odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok vôbec

prípustný, pretože podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky ( ) .

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd ním potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dospel ale k záveru, že takou

vadou konanie súdov nižších stupňov nie je postihnuté.

Zamietnutím návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania (a potvrdením

prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom) nedošlo k odňatiu možnosti pred súdom

konať. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003,

v zmysle ktorého súd neodníme účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že

zamietne jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty ( ), keď neuzná ním

tvrdený dôvod za ospravedlniteľný. Podľa dovolacieho súdu uvedený záver platí i v prípade

zamietnutia návrhu na odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu, že účastník podal návrh po

uplynutí pätnástich dní po odpadnutí prekážky. Ustanovenie totiž odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou

súdu, nie však s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením veci súdom (aplikáciou hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav) sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

práv v zmysle citovaného ustanovenia. To platí aj v prípade posúdenia opodstatnenosti a

včasnosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Aj tu ide o právne posúdenie zisteného

skutkového stavu, ktorého prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/

(napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), a nie vadu

podľa

Predmetom dovolacieho prieskumu je len rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty na

podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Iba vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu

možno skúmať existenciu procesných vád v zmysle zakladajúcich prípustnosť

dovolania. Pri rozhodovaní o žiadosti žalovaného 1/, aby mu súd odpustil zmeškanie lehoty na

podanie odvolania, ale k procesným vadám v zmysle až g/ , ako už bolo

uvedené vyššie, nedošlo.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania v prejednávanej veci nemožno vyvodiť z ustanovení , ale ani

z ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného 1/ odmietol podľa § 243b

ods. 4 v spojení s ako smerujúce proti uzneseniu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné.

Dovolací súd nerozhodol o náhrade trov dovolacieho konania, pretože v danej veci

sa neuplatnila zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania.

So zámerom, aby sa v budúcom konaní o odvolaní žalovaného 1/ (ktoré má nasledovať

po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty – porovnaj napr.

Zborník IV, str. 1101) predišlo prípadnému porušeniu procesných práv tohto účastníka,

dovolací súd považuje za potrebné mimo rámec tohto dovolacieho konania uviesť, že

nepovažuje za správny záver odvolacieho súdu zaujatý v odôvodnení jeho rozhodnutia,

že doručenia rozsudku súdu prvého stupňa „bolo vykonané v súlade s ust. “.

Z doručenky na č.l. 76 spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že doručovateľ pošty sa

prvýkrát pokúsil o doručenie zásielky žalovanému 1/ na adresu jeho trvalého bydliska

10. mája 2002. O doručenie zásielky sa znova pokúsil 13. mája 2002, kedy zásielku,

po neúspešnom pokuse o jej doručenie, uložil na pošte. Z hľadiska účinnosti náhradného

doručenia podľa nie je rozhodujúce, či sa adresát v mieste doručenia

zdržoval v čase uloženia zásielky, ale iba to, či sa tam zdržoval v čase prvého pokusu

o doručenie zásielky. Totižto v prípade, že sa adresát nezdržoval v mieste doručenia v čase

prvého neúspešného pokusu o doručenie, nemohol byť doručovateľom ani upovedomený, že

mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Zo správy Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 29. novembra 2005 (na č.l. 89 spisu súdu

prvého stupňa) vyplýva, že žalovaný 1/ bol v čase od 17. januára 2002 do 13. mája 2002

vo výkone trestu odňatia slobody. V čase prvého pokusu o doručenie zásielky (10. mája 2002)

sa teda v mieste doručenia nezdržoval.

K platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, v zmysle § 47

ods. 2 nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval

(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ,

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2001). Iba riadne a predpisom vyhovujúce

doručenie rozhodnutia má ten dôsledok, že odvolacia lehota začne bežať osobe, ktorej je

doručované (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 17. novembra 1967, sp.zn.

, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1968, zošit č. 2-3,

str. 140, pod por.č. 19/1968).

Vychádzajúc z uvedeného možno ustáliť, že žalovaný 1/, keďže mu rozsudok súdu

prvého stupňa nebol riadne doručený, ani nemohol zmeškať lehotu na podanie odvolania. Ak

teda súdy nižších stupňov zamietli jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty, v skutočnosti,

hoci vychádzajúc z neprávneho právneho posúdenia veci, rozhodli správne. Predmetom

úpravy ustanovenia je totiž inštitút odpustenia následkov zmeškania

procesnej lehoty. Podľa dovolacieho súdu ale žalovaný 1/ nezmeškal lehotu na podanie

odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to z toho jednoduchého dôvodu, že rozsudok

mu nebol riadne doručený, a to ani náhradne podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: