Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ab/379940.f20b98.pdf
PDF · 117.79 KB
No categories available
3Nc/4/2008
Najvyšší súd 3 Nc 4/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B P, bývajúceho v K,
zastúpeného JUDr. M K, advokátkou so sídlom v K, proti odporkyni L P, bývajúcej v K,
zastúpenej JUDr. M T, advokátom so sídlom v K, za účasti mal. P P, zastúpeného Ú,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 13 C 518/2004 a na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 8 CoP 8/2007, rozhodol o námietke zaujatosti sudkyne
t a k t o :
Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Diana Solčányová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. novembra 2006 č.k.
13 C 518/2004-108, ktoré je na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. 8 CoP 8/2007,
vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti voči JUDr. Diane Solčányovej, predsedníčke senátu
odvolacieho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Námietku odôvodnil tým, že
menovaná sudkyňa v čase jej pôsobenia na okresnom súde predsedala senátu, prísediacou
ktorého bola aj navrhovateľova matka.
JUDr. Diana Solčányová vo vyjadrení k námietke zaujatosti potvrdila, že bola
predsedníčkou senátu okresného súdu, a pripustila, že matka navrhovateľa mohla byť
prísediacou tohto senátu. Dodala však, že na Krajskom súde v Košiciach pôsobí viac ako 12
rokov, v priebehu ktorých matku navrhovateľa nestretla, nepamätá si na ňu a nemá s ňou
žiadny vzťah. Necíti sa byť v danej veci zaujatá, nepozná účastníkov konania ani ich
právnych zástupcov a nemá vzťah k prejednávanej veci.
Opodstatnenosť námietky navrhovateľa o zaujatosti sudkyne Krajského súdu v Košiciach
posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie
-2-3 Nc 4/2008
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z toho, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti
Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Skutočnosťou, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná
za právne relevantnú, je vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem
na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania
(o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania osobný vzťah, so zreteľom na
ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov
konania.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca
1998). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje
výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti účastníkom vznesenej námietky zaujatosti nie je
rozhodujúci jeho osobný názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať na
-3-3 Nc 4/2008
zreteľ len samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že
účastník pochybuje o objektívnosti sudcu. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu
z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je len
tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné
v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
V danom prípade navrhovateľ nenamieta, že by JUDr. Diana Solčányová mala priamy
vzťah k veci alebo k účastníkom konania. Naznačuje ale, že cez osobu navrhovateľovej matky
má namietaná sudkyňa právne relevantný vzťah k účastníkovi konania, so zreteľom na ktorý
by (podľa názoru navrhovateľa) mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti namietanej
sudkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní námietky zaujatosti vznesenej proti
menovanej sudkyni vzal na zreteľ mnohotvárnosť medziľudských (najmä profesionálnych,
kolegiálnych vzťahov sudcov, ale tiež rodinných a príbuzenských vzťahov účastníkov
konania). Pokiaľ navrhovateľ naznačuje existenciu akéhosi sprostredkovaného vzťahu
[účastník konania - jeho matka (bývalá prísediaca) - vec prejednávajúca sudkyňa], so zreteľom
na ktorý by (podľa názoru navrhovateľa) mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne,
považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zopakovať to, čo už uviedol v iných
rozhodnutiach (viď napr. uznesenia sp. zn. Nc 142/99, Nc 1/2000, ale tiež 3 Nc 24/2007), že
dôvodom na vylúčenie sudcov nemôže byť samotná okolnosť, že sú (boli) v služobnom
kontakte so sudcom (prísediacim), ktorý je príbuzným niektorého z účastníkov konania.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so
zákonom (viď § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Vzájomné vzťahy sudcov (tiež sudcov a prísediacich)
vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto profesionálnosti a kolegiality, ktoré ešte v ničom
nezakladajú možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti alebo neobjektívnosti. Až
v prípade, že by ich vzťah prerástol cez takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol by
charakter bližšieho osobného (napr. priateľského) vzťahu, mohla by takáto okolnosť byť
dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
-4-3 Nc 4/2008
Medziľudské vzťahy sa vytvárajú vo vnútornej sfére človeka, preto môžu byť posudzované
(z hľadísk významných v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.) len podľa vonkajších znakov a prejavov
konania alebo správania sa ľudí. Len na podklade ich posúdenia možno následne prijať záver,
či určitý vzťah sudcu k účastníkovi konania alebo k ich právnym zástupcom je spôsobilý
ovplyvniť objektívnosť prejednávania a rozhodovania veci sudcom.
Navrhovateľ v námietke zaujatosti zotrval len na konštatovaní skutočnosti, že jeho matka
(ako prísediaca) a namietaná sudkyňa (ako predsedníčka senátu) boli pred rokmi zaradené do
jedného senátu okresného súdu a už z tejto skutočnosti samotnej vyvodil svoje pochybnosti
o nezaujatom rozhodovaní sudkyne. Netvrdil, že by niekdajší pracovný, kolegiálny (vecný)
vzťah namietanej sudkyne a prísediacej (jeho matky) v čase pracovného zaradenia do jedného
senátu okresného súdu prekračoval rámec čisto profesionálneho vzťahu, alebo že by tento
rámec bol neskôr prekročený. Navyše, neuviedol nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ním
označený „vzťah“ pretrváva ešte aj v súčasnosti. V zhode s tým aj JUDr. Diana Solčányová
uviedla, že jej pracovné (služobné) kontakty s niekdajšou prísediacou ustali, matku
navrhovateľa po dobu 12 rokov ani len nestretla a nepamätá si na ňu.
So zreteľom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
okolnosť, ktorá je v námietke zaujatosti označená za dôvod pre vylúčenie namietanej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci, nie je z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne významná.
Vzhľadom na to rozhodol, že JUDr. Diana Solčányová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: