Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ad/380516.65f1e0.pdf
PDF · 145.4 KB
No categories available
5Obo/208/2006
Najvyšší súd5 Obo 208/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
J.. Aleny Priecelovej a členov senátu J.. Zuzany Ďurišovej a J.. Zdenky Kohútovej, v právnej
veci žalobcu: J.. J. B., advokát, R. X., P., správca konkurznej podstaty úpadcu P. D. B.
v konkurze, B., zast. J.. A. F., advokát, M. X., 949 01 Nitra, proti žalovanému: T. s.r.o., V.
X., X., zast. J.. V. A., advokát, R. X., P.O.Box X., X. Bratislava I, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cbi
34/04-44 zo dňa 16. novembra 2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 10 Cbi 34/04-44 zo dňa 16. novembra 2005 m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania v sume 3000 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave určil, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. 2010 vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Trnava pre k.ú.
B., obec B., a to stavby:
- zásobníky tekutých hnojív na parc. č. X.
- prevádzková budova – vodáreň na parc. č. X.
- stanica PHM na parc. č. X.
- prevádzková budova – dielňa na parc. č. X.
- dielňa a hala na parc. č. X.
- administratívna budova na parc. č. X.
sú vo vlastníctve úpadcu P. D. B. a patria do konkurznej podstaty. Zároveň uložil
žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV
č. 2010 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení sa konštatuje, že na majetok dlžníka P. D. B. bol vyhlásený konkurz
– uznesením č. k. 3K 69/00 zo dňa 9.6.2003. Dňa 26.6.2002 začalo exekučné konanie
v prospech oprávneného – N. –
O. Trnava. Dňa 2.X..2003 súdny exekútor Ing. Bc. R. L. udelil pri dražbe nehnuteľností
príklep vydražiteľovi – žalovanému. Okresný súd v Trnave schválil uznesením zo dňa
11.6.2003, t.j. dva dni po vyhlásení konkurzu č. k. 24 Er 1953/02,
Ex 149/2002 príklep udelený dňa 2.X..2003 súdnym exekútorom.
Súd pri posudzovaní oprávnenosti nároku zisťoval, či na určení vlastníckeho práva
má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Naliehavosť právneho záujmu
žalobcu je v tom, že bez takéhoto určenia je ohrozené jeho vlastnícke právo a právo
speňažovať majetok patriaci do konkurznej podstaty, pričom podľa § 8 ods. 2 ZKV je
správca konkurznej podstaty povinný postupovať pri spravovaní majetku patriaceho do
konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 70b ods. 1 ZKV účinného od 1.8.2000 sa konania začaté pred jeho
účinnosťou dokončia podľa doterajších predpisov, a preto súd aplikoval na daný prípad
ZKV účinný do 31.7.2000.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, iné konania, než uvedené v písmene c/, ktorých
výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú.
Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, pre pohľadávku proti podstate nemožno nariadiť
výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci
do podstaty. Exekučné konania sa prerušuje ex lege dňom vyhlásenia konkurzu a je
irelevantné, v ktorej fáze sa exekučné konanie nachádza. K speňaženiu majetku v rámci
exekúcie nemôže dôjsť po vyhlásení konkurzu, pretože toto konanie sa po vyhlásení
konkurzu prerušuje. Posledným dňom, kedy je možné právom vykonať exekúciu na
majetok úpadcu je len deň pred vyhlásením konkurzu. Výťažok z dražby by patril do
konkurznej podstaty len vtedy, keby v exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku.
V zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, vydražiteľ môže nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetu dražby len za predpokladov schválenia udeleného príklepu
súdom a v tomto prípade k takémuto schváleniu, vzhľadom na vyhlásenie konkurzu,
nemohlo dôjsť, žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v súlade so zákonom. Exekúcia predajom nehnuteľností nie je skončená
schválením príklepu, ale až schválením rozvrhu z dražby nehnuteľnosti a následným
zaplatením najvyššieho podania a poukázanie príkazných súm oprávneným osobám. Preto
je otázka prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa irelevantná.
Súd dospel k záveru, že úkon Okresného súdu v Trnave, a to schválenie príklepu
uznesením zo dňa 11.6.2003, po vyhlásení konkurzu je právne neúčinný z dôvodu
existencie prekážky prerušenia exekučného konania, a ako taký nemôže spôsobiť žiadne
relevantné následky. Preto bolo žalobe vyhovené. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
d/, f/ O.s.p. Namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu boli vydražené na dražbe dňa 2.X..2003, vlastnícke právo k ním prešlo na
žalovaného spätne ku dňu udelenia príklepu, teda v čase vyhlásenia konkurzu už tieto
nehnuteľnosti nepatrili do konkurznej podstaty a patril do nej výťažok z dražby.
K speňaženiu majetku došlo v rámci exekúcie udelením príklepu, voči ktorému nikto
nevzniesol námietky. Rozhodnutie súdu o schválení príklepu má iba procesný charakter,
povahu procesného potvrdenia postupu súdneho exekútora. ZKV túto situáciu rieši
explicitne v ust. § 14a, z ktorého jednoznačne vyplýva, že do konkurznej podstaty patrí
výťažok z dražby a nie samotná nehnuteľnosť. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že
k speňaženiu majetku v exekúcii dochádza až schválením rozvrhu z dražby a následným
zaplatením vyššieho podania a poukázaním súm oprávneným osobám. Takýto výklad
pojmu „speňaženie majetku“ nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. Žalovaný je toho
názoru, že výklad ust. § 14a ZKV je potrebné robiť v spojitosti s ust. § 14 ZKV. Obe
ustanovenia platili v čase, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Ak by sa aj
vychádzalo z ustanovení § 14 ZKV v znení platnom do 31.7.2000, táto situácia je riešená
v odseku 1 písm. c/ druhá veta, podľa ktorej sa stáva súčasťou podstaty výťažok zo
speňaženia dlžníkovho majetku, pokiaľ nebol vydaný oprávnenému. Žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V danom
prípade sa žalobca môže domáhať plnenia od súdneho exekútora. Súd nesprávne dospel
k záveru, že uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa 11.6.2003 je právne neúčinné
z dôvodu existencie prekážky prerušenia exekučného konania. Ust. § 14 ZKV však
neobsahuje žiadne ustanovenie o právnej neúčinnosti. Súd nemôže v zmysle § 134 O.s.p.
ignorovať existenciu právoplatného rozhodnutia iného súdu, pretože o takejto verejnej
listine platí domnienka jej pravosti a pravdivosti, pokiaľ nie je dokázaný opak.
Skutočnosť, že súd schválil príklep, uznesenie sa stalo právoplatné, a následným
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nemá žiadny vplyv na nastúpenie účinkov
prechodu vlastníckeho práva a nemôže byť na škodu vydražiteľa. Podľa § 61 Exekučného
poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Taktiež
považuje rozhodnutie ohľadne uloženia o povinnosti vypratania nehnuteľností za
predčasné a neodôvodnené. Žalobca nie je vlastníkom ani nositeľom práva hospodárenia
k nehnuteľnostiam, ktorých vypratanie navrhol. Preto navrhuje napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že žaloba sa zamietne v celom rozsahu ako nedôvodná.
Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. V danom prípade došlo k súbehu exekučného konania
a konkurzného konania a podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV účinného do 31.7.2000 sa iné
konania, než uvedené v písm. c/, ktorých výsledok môže byť nárokom proti podstate sa
prerušujú. Pod pojmom „iné konania“ treba rozumieť všetky ďalšie súdne konania,
v ktorých je úpadca účastníkom, vrátane exekučného konania. Ustanovenie § 14 ods. 1
písm. e/ ZKV možno v konkrétnom konaní uplatniť len za predpokladu, že v príslušnom
exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku povinného. Proces speňažovania je
úspešne zavŕšený až právoplatným schválením príklepu príslušným súdom, k čomu
v predmetnej exekúcii nedošlo z dôvodu jej prerušenia ex lege – vyhlásením konkurzu.
Keďže nedošlo k speňaženiu majetku povinného, nemohol vydražiteľ – žalovaný za
žiadnych okolností platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaných na L. vedenom na Katastrálnom úrade v Trnave,
Katastrálne územie B., a to stavby:
- zásobníky tekutých hnojív na parc. č. X.
- prevádzková budova – vodáreň na parc. č. X.
- stanica PHM na parc. č. X.
- prevádzková budova – dielňa na parc. č. X.
- dielňa a hala na parc. č. X.
- administratívna budova na parc. č. X.
s tým, že patria do konkurznej podstaty úpadcu P. D. B..
Na majetok dlžníka P. D. B. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K
69/00 zo dňa 9.6.2003 vyhlásený konkurz. Dňa 26.6.2002 začalo exekučné konanie
v neprospech povinného – úpadcu na vymoženie peňažného plnenia – pohľadávky vo
výške 661 726 Sk s prísl. Exekúcia č. 149/2002 bola vykonaná predajom – dražbou
predmetných nehnuteľností patriacich povinnému.
Podľa § 146 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnení (ďalej Exekučný
poriadok) bol udelený príklep vydražiteľnosti – žalovanému dňa 2.X..2003, o čom bola
spísaná zápisnica (č.l. X.). Okresný súd v Trnave uznesením sp. zn. 24 Ex 1953/02,
Ex 149/02 zo dňa 11.6.2003 príklep podľa § 148 Exek. poriadku schválil (č.l. 8).
Konkurzné konanie bolo začaté dňa 21.3.2000, a preto je potrebné s poukazom na
prechodné ustanovenia § 70b ods. 1 zák. č. 238/2000 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal
zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/91 Zb., aplikovať ustanovenia ZKV v znení
účinnom do 31.7.2000.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, iné konania, než uvedené pod písmenom c/,
ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa
však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka
konania. Úpadca môže tento návrh podať len vtedy, ak tak neurobí správca v lehote
určenej súdom.
Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť
výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci
do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa
v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d/
speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou
podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
Z obsahu spisu a doložených písomných dôkazov je nesporné, že exekučné
konanie sa začalo dňa 26.6.2002, k predaju nehnuteľností dražbou a udelenie príklepu
vydražiteľovi exekútorom došlo dňa 2.X..2003, t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok
povinného. Vydražiteľ v zmysle § 150 ods. 2 Exek. poriadku zaplatil najvyššie podanie,
jedná sa o zaplatenie sumy 770 000 Sk, za ktorú sa nehnuteľnosti vydražili. Exekučný súd
schválil príklep uznesením zo dňa 11.6.2003 podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku.
Toto uznesenie je listinou osvedčujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva, voči ktorému
nie je odvolanie prípustné. Vlastnícke právo prechádza dňom udelenia príklepu
z povinného na vydražiteľa a povinný stráca právo držby veci (§ 150 ods. 1 Exek.
poriadku) a nemôže už nakladať s nehnuteľnosťami ako s majetkom patriacim
povinnému. Exekučný súd príklep schvaľuje spätne ku dňu jeho udelenia, a preto je
nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, že vydražiteľ môže nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetu dražby až rozhodnutím súdu a z dôvodu existencie prekážky prerušenia
predmetného exekučného konania (vyhlásenia konkurzu) je preto otázka prechodu
vlastníckeho práva na vydražiteľa irelevantná. Bolo preukázané písomným oznámením
exekútora z 30.6.2003, že do dňa vyhlásenia konkurzu nebol oprávnenému vydaný
výťažok z dražby nehnuteľností a v súlade s ust. § 36 ods. 6 Exek. poriadku, exekútor
vyplatil správcovi podstaty úpadcu vymoženú pohľadávku.
Uvedenú skutočnosť žalobca bez výhrad potvrdil v rámci odvolacieho konania.
Výťažok sa preto stal súčasťou podstaty v zmysle § 14 ods. 1 písm. e/ druhá veta ZKV,
a nie nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva sa žalobca domáha. Vlastníkom
predmetných nehnuteľností sa stal v zmysle vykonanej exekúcie do vyhlásenia konkurzu
vydražiteľ – žalovaný, čoho dôkazom je aj list vlastníctva č. 2010 (č.l. 9).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok
podľa § 213 ods. 2 a § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.
V priebehu odvolacieho konania žalovaný oznámil, že došlo k zmene účastníka
konania. Spoločnosť T. s.r.o. so sídlom Šaľa, V. X., IČO: X., sa s účinnosťou od 1.1.2006
stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti – T. R. D. s.r.o. D., ktorá
bola zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou (výpis z obchodného
registra Okresného súdu v Trnave odd. Sro vložka 1663/T (č.l. 59). Odvolací súd preto
v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2
O.s.p. Úspešnému žalovanému priznal trovy konania v sume 3000 Sk – súdny poplatok za
podané odvolanie. Keďže si právny zástupca žalovaného nevyčíslil trovy právneho
zastúpenia pred súdom prvého stupňa, ani pred odvolacím súdom, neboli mu preto
priznané s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12.. marca 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: