Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/91/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu:

JUDr. J. B., R., správca konkurznej podstaty úpadcu P. D. B. v konkurze, B. IČO: X.,

právne zastúpený advokátom JUDr. A. F., M., proti ţalovanému: T. a. s., V., IČO: X., právne

zastúpený advokátom JUDr. V. A., R., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2005, č. k.

-44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.

k. -44 zo dňa 16. novembra 2005 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému 99,58 Eur náhrady trov konania na účet jeho

právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave určil, ţe nehnuteľnosti zapísané

na LV č. X. vedenom K. Ú. v T., S. K. T. pre k. ú. B., obec B., a to stavby:

- zásobníky tekutých hnojív na parc. č. X.

- prevádzková budova – vodáreň na parc. č. X.

- stanica PHM na parc. č. X.

- prevádzková budova – dielňa na parc. č. X.

- dielňa a hala na parc. č. X.

- administratívna budova na parc. č. X.

sú vo vlastníctve úpadcu P. D. B. a patria do konkurznej podstaty. Zároveň uloţil ţalovanému

povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení súd prvého stupňa konštatuje, ţe na majetok dlţníka P. D. B. bol

vyhlásený konkurz uznesením č. k. zo dňa 09. 06. 2003. Dňa 26. 06. 2002 začalo

exekučné konanie v prospech oprávneného – N. Ú. P. – O. P. T. Dňa 02. 04. 2003 súdny

exekútor Ing. Bc. R. L. udelil pri draţbe nehnuteľností príklep vydraţiteľovi – ţalovanému.

Okresný súd v Trnave schválil uznesením zo dňa 11. 06. 2003, t. j. dva dni po vyhlásení

konkurzu č. k. , Ex 149/2002 príklep udelený dňa 02. 04. 2003 súdnym

exekútorom.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní oprávnenosti nároku zisťoval, či na určení

vlastníckeho práva má ţalobca naliehavý právny záujem ( ). Naliehavosť

právneho záujmu ţalobcu videl v tom, ţe bez takéhoto určenia je ohrozené jeho vlastnícke

právo a právo speňaţovať majetok patriaci do konkurznej podstaty, pričom podľa § 8 ods. 2

ZKV je správca konkurznej podstaty povinný postupovať pri spravovaní majetku patriaceho

do konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou.

Poukázal na ust. § 70b ods. 1 ZKV účinného od 01. 08. 2000, podľa ktorého sa

konania začaté pred jeho účinnosťou dokončia podľa doterajších predpisov, a preto súd

aplikoval na daný prípad ZKV účinný do 31. 07. 2000. Taktieţ poukázal na ust. § 14 ods. 1

písm. d/ ZKV, podľa ktorého iné konania, neţ uvedené v písmene c/, ktorých výsledkom

môţe byť nárok proti podstate, sa prerušujú a ďalej na ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, podľa

ktorého pre pohľadávku proti podstate nemoţno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon

rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Exekučné konanie sa

prerušuje ex lege dňom vyhlásenia konkurzu a je irelevantné, v ktorej fáze sa exekučné

konanie nachádza. K speňaţeniu majetku v rámci exekúcie nemôţe dôjsť po vyhlásení

konkurzu, pretoţe toto konanie sa po vyhlásení konkurzu prerušuje. Posledným dňom, kedy je

moţné právom vykonať exekúciu na majetok úpadcu, je len deň pred vyhlásením konkurzu.

Výťaţok z draţby by patril do konkurznej podstaty len vtedy, keby v exekučnom konaní

došlo k speňaţeniu majetku.

Uviedol, ţe v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, vydraţiteľ môţe nadobudnúť

vlastnícke právo k predmetu draţby len za predpokladov schválenia udeleného príklepu

súdom a v tomto prípade k takémuto schváleniu, vzhľadom na vyhlásenie konkurzu, nemohlo

dôjsť, ţalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

v súlade so zákonom. Exekúcia predajom nehnuteľností nie je skončená schválením príklepu,

ale aţ schválením rozvrhu z draţby nehnuteľnosti a následným zaplatením najvyššieho

podania a poukázaní príkazných súm oprávneným osobám. Preto je otázka prechodu

vlastníckeho práva na vydraţiteľa irelevantná.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe úkon Okresného súdu v Trnave, a to schválenie

príklepu uznesením zo dňa 11. 06. 2003, po vyhlásení konkurzu je právne neúčinný z dôvodu

existencie prekáţky prerušenia exekučného konania, a ako taký nemôţe spôsobiť ţiadne

relevantné následky. Preto bolo ţalobe vyhovené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/

V odvolaní namietol aktívnu legitimáciu ţalobcu. Uviedol, ţe nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom sporu, boli vydraţené na draţbe dňa 02. 04. 2003, vlastnícke právo k ním prešlo

na ţalovaného spätne ku dňu udelenia príklepu, teda v čase vyhlásenia konkurzu uţ tieto

nehnuteľnosti nepatrili do konkurznej podstaty a patril do nej výťaţok z draţby. K speňaţeniu

majetku došlo v rámci exekúcie udelením príklepu, voči ktorému nikto nevzniesol námietky.

Rozhodnutie súdu o schválení príklepu má iba procesný charakter, povahu procesného

potvrdenia postupu súdneho exekútora. ZKV túto situáciu rieši explicitne v ust. § 14a,

z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe do konkurznej podstaty patrí výťaţok z draţby a nie

samotná nehnuteľnosť. Nemoţno súhlasiť s názorom súdu, ţe k speňaţeniu majetku

v exekúcii dochádza aţ schválením rozvrhu z draţby a následným zaplatením vyššieho

podania a poukázaním súm oprávneným osobám. Takýto výklad pojmu „speňaţenie majetku“

nemá oporu v ţiadnom ustanovení zákona. Ţalovaný je toho názoru, ţe výklad ust. § 14a

ZKV je potrebné robiť v spojitosti s ust. § 14 ZKV. Obe ustanovenia platili v čase, kedy bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Ak by sa aj vychádzalo z ustanovení § 14 ZKV

v znení platnom do 31. 07. 2000, táto situácia je riešená v odseku 1 písm. c/ druhá veta, podľa

ktorej sa stáva súčasťou podstaty výťaţok zo speňaţenia dlţníkovho majetku, pokiaľ nebol

vydaný oprávnenému. Ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. V danom prípade sa ţalobca môţe domáhať plnenia od súdneho

exekútora. Súd nesprávne dospel k záveru, ţe uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa

11. 06. 2003 je právne neúčinné z dôvodu existencie prekáţky prerušenia exekučného

konania. Ust. § 14 ZKV však neobsahuje ţiadne ustanovenie o právnej neúčinnosti. Súd

nemôţe v zmysle ignorovať existenciu právoplatného rozhodnutia iného súdu,

pretoţe o takejto verejnej listine platí domnienka jej pravosti a pravdivosti, pokiaľ nie je

dokázaný opak. Skutočnosť, ţe súd schválil príklep, uznesenie sa stalo právoplatné,

a následné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nemá ţiadny vplyv na nastúpenie účinkov

prechodu vlastníckeho práva a nemôţe byť na škodu vydraţiteľa. Podľa § 61 Exekučného

poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Taktieţ povaţuje

rozhodnutie ohľadne uloţenia o povinnosti vypratania nehnuteľností za predčasné

a neodôvodnené. Ţalobca nie je vlastníkom ani nositeľom práva hospodárenia

k nehnuteľnostiam, ktorých vypratanie navrhol. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť

tak, ţe ţaloba sa zamietne v celom rozsahu ako nedôvodná.

Ţalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, ţe v danom prípade došlo k súbehu

exekučného konania a konkurzného konania a podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV účinného

do 31. 07. 2000 sa iné konania, neţ uvedené v písm. c/, ktorých výsledok môţe byť nárokom

proti podstate, prerušujú. Pod pojmom „iné konania“ treba rozumieť všetky ďalšie súdne

konania, v ktorých je úpadca účastníkom, vrátane exekučného konania. Ustanovenie § 14 ods.

1 písm. e/ ZKV moţno v konkrétnom konaní uplatniť len za predpokladu, ţe v príslušnom

exekučnom konaní došlo k speňaţeniu majetku povinného. Proces speňaţovania je úspešne

zavŕšený aţ právoplatným schválením príklepu príslušným súdom, k čomu v predmetnej

exekúcii nedošlo z dôvodu jej prerušenia ex lege – vyhlásením konkurzu. Keďţe nedošlo

k speňaţeniu majetku povinného, nemohol vydraţiteľ – ţalovaný za ţiadnych okolností platne

nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaného

rozsudkom zo dňa 12. 03. 2008, právoplatným dňa 15. 05. 2008, č. k. -89,

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa ust. a tak, ţe k náhrade trov konania v sume 3 000,--

Sk ţalovanému zaviazal neúspešného ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného

uviedol, ţe v priebehu odvolacieho konania ţalovaný oznámil, ţe došlo k zmene účastníka

konania. Spoločnosť T. s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., sa s účinnosťou od 01. 01. 2006 stala

univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti – T. R. D., s. r. o., D., ktorá bola

zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou (výpis z obchodného registra

Okresného súdu v Trnave oddiel: S. vloţka číslo: X., č. l. 59). Odvolací súd preto v konaní

pokračoval s právnym nástupcom pôvodného ţalovaného.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.

2 ) uznesením zo dňa 22. 07. 2010, č. k. zrušil rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu zo dňa 12. 03. 2008, právoplatného dňa

15. 05. 2008, č. k. -89 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel

k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe dovolací súd v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe

konanie pred odvolacím súdom, ako i jeho rozhodnutie, trpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem iného dovolací súd uviedol, ţe v priebehu

konania sa zmenil okruh účastníkov oproti návrhu a došlo k viacerým zmenám na strane

ţalovaného podľa Pôvodne (v čase podania ţaloby) bola ţalovaným

obchodná spoločnosť T. R. D., s. r. o., IČO: X. Z výpisu tejto spoločnosti z Obchodného

registra Okresného súdu Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X., mal dovolací súd

za preukázané, ţe v priebehu odvolacieho konania bola táto spoločnosť vymazaná

z obchodného registra dobrovoľným výmazom (rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti

o zrušení spoločnosti jej zlúčením). Právnym nástupcom sa od 01. 01. 2006 stala T., s.. r. o.,

V., IČO: X. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 12. 03. 2008 (č. l. 86 –

87) vyplýva, ţe odvolací súd na tomto pojednávaní prijal uznesenie, na základe ktorého

pokračoval s takto označeným právnym nástupcom pôvodne ţalovaného. Dovolací súd však

zdôraznil, ţe odvolacím súdom bola opomenutá ďalšia, resp. ďalšie zmeny, ku ktorým

následne došlo na strane ţalovaného ešte v priebehu odvolacieho konania. Z výpisu

spoločnosti T., s. r. o., V., IČO: X., z Obchodného registra Trnava, oddiel: S., vloţka číslo:

X., dovolací súd zistil, ţe obchodná spoločnosť T., s. r. o., V., IČO: X., bola dňa

01. 01. 2008 vymazaná z obchodného registra – dobrovoľný výmaz (spoločnosť zanikla

v dôsledku zlúčenia). Jej novým nástupcom sa od 01. 01. 2008 stala spoločnosť A. S. a. s., S..

V danom prípade v dobe vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu ţalovaný označený ako T. s.

r. o., V., uţ neexistoval, bol vymazaný z obchodného registra, tzn. stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania, nemal teda ani pasívnu legitimáciu. V dôsledku nedostatočného

skúmania procesného nástupníctva po pôvodnom ţalovanom, sa odvolací súd nevysporiadal

s tým, kto bol v štádiu odvolacieho konania ţalovaným. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom sa zachová postup podľa a V novom rozhodnutí

odvolací súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) viazaný

právnym názorom dovolacieho súdu ( ) opätovne prejednal vec podľa

, podľa

Odvolací súd sa zameral na zmenu okruhu účastníkov oproti návrhu (ţalobe),

ku ktorým došlo na strane ţalovaného. V priebehu odvolacieho konania ţalovaný oznámil, ţe

došlo k zmene účastníka konania. Spoločnosť T. s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., sa

s účinnosťou od 01. 01. 2006 stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti

– T. R. D., s. r. o., D., ktorá bola zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou

spoločnosťou (výpis z obchodného registra Okresného súdu v Trnave oddiel: S. vloţka číslo:

X., č. l. 59). Ďalej v priebehu odvolacieho konania spoločnosť T., s. r. o., V., IČO: X., bola

dňa 01. 01. 2008 vymazaná z obchodného registra dobrovoľným výmazom, nakoľko

spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia (výpis spoločnosti T., s. r. o., V., IČO: X.,

z Obchodného registra Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X.). Jej novým nástupcom sa od 01.

01. 2008 stala spoločnosť A. S., a. s., S. S účinnosťou od 01. 01. 2008 však spoločnosť A. S.,

a. s., S. , je v obchodnom registri evidovaná pod obchodným menom T., a. s., so sídlom V.,

IČO: X. (výpis spoločnosti T., a. s., V., IČO: X., z Obchodného registra Trnava, oddiel: S,,

vloţka číslo: X.).

Podľa ust. , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania

skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie

zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať.

Podľa ust. , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

Právnym nástupcom právnickej osoby sú tí, ktorí pri zrušení právnickej osoby bez

likvidácie alebo na základe zvláštnej právnej úpravy preberajú jej práva a povinnosti.

K procesnému nástupníctvu dochádza vtedy, ak práva alebo povinnosti účastníka konania

prešli po začatí súdneho konania na iného v dôsledku niektorého z prípadov univerzálnej

sukcesie. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok procesné

nástupníctvo a súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola

niektorým z účastníkov uplatnená.

Výpis obchodnej spoločnosti T., a. s., V., IČO: X., z Obchodného registra Okresného

súdu Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X., svedčí o tom, ţe akciová spoločnosť bola zaloţená

v súlade s , a , zánikom spoločného podniku A.

P. so sídlom v S. bez likvidácie, so splnením podmienky, ţe ku dňu jeho výmazu sú splnené

náleţitosti pre vznik novej spoločnosti, akciovej spoločnosti A. S.. Z úplného výpisu tejto

akciovej spoločnosti vyplýva, ţe T., a. s., V., IČO: X., je zapísaná v predmetnom obchodnom

registri od 01. 01. 2008 a jej právnym predchodcom bola spoločnosť A. S,. a. s., so sídlom S.,

IČO: X., ktorá v obchodnom registri figurovala od 15. 01. 1993

do 31. 12. 2007. Odvolací súd preto pokračoval v konaní so ţalovaným T., a. s., V., IČO: X.

Zo spisu odvolací súd zistil, ţe predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo

na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. vedenom

na K. Ú. v T., Katastrálne územie B., a to stavby:

- zásobníky tekutých hnojív na parc. č. X.

- prevádzková budova – vodáreň na parc. č. X.

- stanica PHM na parc. č. X.

- prevádzková budova – dielňa na parc. č. X.

- dielňa a hala na parc. č. X.

- administratívna budova na parc. č. X.

s tým, ţe patria do konkurznej podstaty úpadcu P. D. B. Na majetok dlţníka P. D. B. bol

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 09. 06. 2003 vyhlásený

konkurz. Dňa 26. 06. 2002 začalo exekučné konanie v neprospech povinného – úpadcu

na vymoţenie peňaţného plnenia – pohľadávky vo výške 661 726,-- Sk s príslušenstvom

Exekúcia č. 149/2002 bola vykonaná predajom – draţbou predmetných nehnuteľností

patriacich povinnému.

Podľa v znení zmien a doplnení (ďalej Exekučný poriadok)

bol udelený príklep vydraţiteľnosti – ţalovanému dňa 02. 04. 2003, o čom bola spísaná

zápisnica (č. l. 4.). Okresný súd v Trnave uznesením sp. zn. , Ex 149/02 zo dňa

11. 06. 2003 príklep podľa § 148 Exekučného poriadku schválil (č. l. 8).

Konkurzné konanie bolo začaté dňa 21. 03. 2000, a preto je potrebné s poukazom

na prechodné ustanovenia , ktorým sa menil a dopĺňal

zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/91 Zb., aplikovať ustanovenia ZKV v znení účinnom

do 31. 07. 2000.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, iné konania, neţ uvedené pod písmenom c/, ktorých

výsledkom môţe byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje

na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môţe

tento návrh podať len vtedy, ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, pre pohľadávku proti úpadcovi nemoţno nariadiť

výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci

do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní

o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d/ speňaţil dlţníkov

majetok a výťaţok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto

konaní sú pohľadávkou proti podstate.

Z obsahu spisu a doloţených písomných dôkazov je nesporné, ţe exekučné konanie sa

začalo dňa 26. 06. 2002, k predaju nehnuteľností draţbou a udelenie príklepu vydraţiteľovi

exekútorom došlo dňa 02. 04. 2003, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného

(09. 06. 2003). Vydraţiteľ v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatil najvyššie

podanie, jedná sa o zaplatenie sumy 770 000,-- Sk, za ktorú sa nehnuteľnosti vydraţili.

Exekučný súd schválil príklep uznesením zo dňa 11. 06. 2003 podľa § 148 ods. 1 Exekučného

poriadku. Toto uznesenie je listinou osvedčujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva, voči

ktorému nie je odvolanie prípustné. Vlastnícke právo prechádza dňom udelenia príklepu

z povinného na vydraţiteľa a povinný stráca právo drţby veci (§ 150 ods. 1 Exekučného

poriadku) a nemôţe uţ nakladať s nehnuteľnosťami ako s majetkom patriacim povinnému.

Exekučný súd príklep schvaľuje spätne ku dňu jeho udelenia, a preto je nesprávne tvrdenie

súdu prvého stupňa, ţe vydraţiteľ môţe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu draţby aţ

rozhodnutím súdu a z dôvodu existencie prekáţky prerušenia predmetného exekučného

konania (vyhlásenia konkurzu) je preto otázka prechodu vlastníckeho práva na vydraţiteľa

irelevantná. Bolo preukázané písomným oznámením exekútora z 30. 06. 2003, ţe do dňa

vyhlásenia konkurzu nebol oprávnenému vydaný výťaţok z draţby nehnuteľností a v súlade

s ust. § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, exekútor vyplatil správcovi podstaty úpadcu

vymoţenú pohľadávku. Uvedenú skutočnosť ţalobca bez výhrad potvrdil v rámci

predchádzajúceho odvolacieho konania. Výťaţok sa preto stal súčasťou podstaty v zmysle

§ 14 ods. 1 písm. e/ druhá veta ZKV, a nie nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva sa

ţalobca domáha. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal v zmysle vykonanej exekúcie

do vyhlásenia konkurzu vydraţiteľ – ţalovaný, čoho dôkazom je aj list vlastníctva č. X.

(č. l. 9).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok podľa

zmenil a ţalobu zamietol.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 2

právo na náhradu trov konania. Trovy konania predstavuje súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 99,58 Eur (3 000,-- Sk). Keďţe si právny zástupca ţalovaného nevyčíslil

trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa, ani pred odvolacím a dovolacím

súdom, neboli mu preto priznané s poukazom na ust.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová