Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/18/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a Pavla Farkaša, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 12. marca 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalova-

nému J. F. , pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/

Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

5. júna 2007, sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Podľa , účinného do 1. januára 2006

napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

S prihliadnutím na účinného do 1. januára 2006 sa obža-

lovaný

J. F. , nar. X. v K., trvale bytom K., ul. K. č. X.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 7. septembra 1998 okolo 22.00 hod. v K., v byte I. Z. na ulici L. č. X,

v úmysle usmrtiť M. B. a I. Z. preto, aby im nemusel vrátiť pôžičku vo výške 30 000

USD, trikrát vystrelil na oboch z perkusného revolvera, zn. F., v.č. X., kalibru 11 mm

tak, že M. B. zasiahol z bezprostrednej blízkosti do ľavej časti hlavy a druhou strelou

do predobočnej plochy krku a I. Z. zasiahol zo vzdialenosti asi 50 cm do ľavej

spánkovej časti hlavy.

V dôsledku streľby I. Z. utrpela závažné zranenie mozgu, ktorému podľahla

v nemocnici na druhý deň po úraze a M. B. utrpel zlomeninu spánkovej kosti

s pomliaždením mozgu a zranenie krku s dobou liečby 14 týždňov, pričom k jeho

smrti nedošlo len kvôli slabšej prachovej náplni v komore valca revolvera a náhodné-

mu nezasiahnutiu veľkých ciev krku.

t e d a

- iného úmyselne usmrtil a dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré

bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k dokonaniu činu

nedošlo a spáchal tento čin na dvoch osobách a v úmysle získať majetkový pro-

spech,

č í m s p á c h a l

- trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ , písm. f/ Tr. zák. v znení

novely č. , a to sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa Tr. na trest odňatia

slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pre výkon uloženého

trestu súd zaraďuje obžalovaného do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa Tr.

na trest prepadnutia veci – perkusného revolvera zn. F., výrobné číslo X..

Podľa Tr. vlastníkom

prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným M. B.

, nar. X., bytom K., M. ul. X. škodu vo výške 5 438 Sk, P. Z., nar. X., bytom V. Ž. č.

X., okres V. nad T. škodu vo výške X. 000 Sk a V. Ž. P. K. škodu vo výške 41 389,90

Sk.

Podľa poškodeného M. B., nar. X., bytom K., M. ul. č. X.

odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o veciach

občianskoprávnych.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Kosiciach bol obžalovaný J. F.

uznaný za vinného so spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. a/, písm. f/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe,

že

dňa 7. septembra 1998 okolo 22.00 hod. v K., v byte I. Z. na ulici L. č. X,

v úmysle usmrtiť M. B. a I. Z. preto, aby im nemusel vrátiť pôžičku vo výške 30 000

USD, trikrát vystrelil na oboch z perkusného revolvera, zn. F., v.č. X., kalibru 11 mm

tak, že M. B. zasiahol z bezprostrednej blízkosti do ľavej časti hlavy a druhou strelou

do predobočnej plochy krku a I. Z. zasiahol zo vzdialenosti asi 50 cm do ľavej

spánkovej časti hlavy.

V dôsledku streľby I. Z. utrpela závažné zranenie mozgu, ktorému podľahla

v nemocnici na druhý deň po úraze a M. B. utrpel zlomeninu spánkovej kosti

s pomliaždením mozgu a zranenie krku s dobou liečby 14 týždňov, pričom k jeho

smrti nedošlo len kvôli slabšej prachovej náplni v komore valca revolvera a náhod-

nému nezasiahnutiu veľkých ciev krku.

Krajský súd obžalovanému J. F. uložil za to podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov so zaradením pre výkon tohto trestu

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest

prepadnutia veci, a to revolvera zn. F. výrobného čísla X. s tým, že vlastníkom tejto

zbrane sa stáva štát (§ 55 ods. 3 Tr. zák.).

Podľa bol obžalovaný súčasne zaviazaný k povinnosti

nahradiť škodu poškodenému M. B. škodu vo výške 5 438 Sk, poškodenému P. Z.

škodu vo výške 20 000 Sk a poškodenej V. Ž. P. K. škodu vo výške 41 389,90 Sk.

Poškodeného M. B. podľa odkázal krajský súd so

zvyškom nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení podal proti

tomuto rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaný J. F..

V odôvodnení odvolania uviedol, že z rozsudkom krajského súdu sa nestotož-

nil pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, na objasnenie ktorých je treba

vykonať ďalšie dokazovanie, a tiež preto že sa prvostupňový súd nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení vidí najmä v skutkových zisteniach

týkajúcich sa stanovenia poradia v akom došlo k poraneniu krku a hlavy poškode-

ného jednotlivými výstrelmi, keďže tieto okolnosti majú podstatný vplyv na hodnote-

nie do akej miery bol schopný vnímať a popísať následné skutkové okolnosti. V tejto

súvislosti ďalej dôvodil, že so skutkové závery krajského súdu, že ako prvé v poradí

vzniklo poranenie na hlave poškodeného M. B. a až potom poranenie na krku,

nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, ale majú iba charakter indícií, keďže závery

znalkyne z odboru súdneho lekárstva sú v tomto smere nejednoznačné. Výpoveď

obžalovaného je odlišná od výpovede poškodeného.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania

ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov Č. a K.

tak, že títo svedkovia v čase ich príchodu nepočuli výstrel, keďže podľa jeho názoru

nebolo preukázané kedy presne došlo k štvrtému výstrelu a to vzhľadom aj k času,

kedy uvedení svedkovia vystúpili z auta. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď

svedka B., ktorú súd taktiež nevyhodnotil správne ako účelovú a nehodnovernú,

keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe akých zistení

k takémuto hodnotiacemu záveru dospel, a to aj napriek tomu, že jeho výpoveď bola

preverená aj vyšetrovacím pokusom.

Prezentoval tiež názor, že chybou prípravného konania bolo, keď výpoveď

obžalovaného ohľadom možnej manipulácie poškodeného so zbraňou nebola dô-

slene preverená odberom stôp povýstrelových splodín z jeho rúk. Obžalovaný

sa totiž v tejto súvislosti vyjadril k možnému spôsobu vzniku poranenia hlavy poško-

deného, ním samotným v čase po privolaní policajnej hliadky.

Za účelom preukázania tvrdení obžalovaného ohľadom právneho titulu finanč-

ných prostriedkov poskytnutých poškodeným B. malo byť vykonané dokazovanie

vypočutím navrhnutých svedkov, čo však prvostupňový súd odmietol.

S poukazom na uvedené okolnosti má za to, že krajský súd sa nevysporiadal

so všetkými skutočnosťami významnými pre jeho rozhodnutia a nerešpektoval zása-

du in dubio pro reo .

Obžalovaný J. F. preto navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil

v celom rozsahu a vrátil vec krajskému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasad-

nutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že krajský súd výsledky vykona-

ného dokazovania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že k výstrelom z predmetnej

zbrane nedošlo náhodne, ale úmyselným konaním obžalovaného, správne a náležite

vyhodnotil. Rozhodnutie krajského súdu je preto, podľa jeho názoru, v súlade so

zákonom vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamiet-

nuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania obžalo-

vaného J. F. podľa § 254 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť

konania ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok trpí vadami ako aj, že

prvostupňový súd ním porušil ustanovenie . Preto bolo potrebné

rozsudok krajského súdu z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/

účinného do 1. januára 2006 zrušiť a na základe

účinného do 1. januára 2006 vo veci rozhodnúť.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd vykonal vo veci dokazovanie

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, a vyvodil z neho správne právne závery, plne

v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v predmetnej trestnej veci zo dňa 23. augusta 2006, sp. zn. .

V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu veci, krajský súd vykonal

na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jed-

notlivo aj vzájomne vyhodnotil, avšak napadnutým rozsudkom porušil ustanovenie

, nesprávnou konštrukciou právnej vety uvedenej v jeho výrokovej

časti a nesprávne použil účinný do 31. decembra 2005, keďže ku

skutku došlo za účinnosti , ktorý je pre

obžalovaného priaznivejší.

Najvyšší súd neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného, pretože vykona-

né dôkazy poskytujú spoľahlivý podklad pre záver o jeho vine.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva záver, že obžalo-

vaný v inkriminovanom čase v úmysle usmrtiť M. B. a I. Z. trikrát vystrelil na oboch

z perkusného revolvera, pričom M. B. zasiahol do ľavej spánkovej oblasti hlavy,

druhou strelou zasiahol I. Z. taktiež do ľavej spánkovej oblasti hlavy a treťou strelou

opäť poškodeného B. do ľavej predobočnej strany krku. V dôsledku poranení I. Z.

mu na druhý deň podľahla a poškodený M. B. bol práceneschopný 14 týždňov

a k jeho smrti nedošlo iba kvôli náhodnému nezasiahnutiu veľkých ciev krku. V tom

čase mal na svojom bankovom účte obžalovaný sumu 30 000 USD zapožičanú od

poškodených, pričom niekoľko dní pred inkriminovaným skutkom poškodený B.

žiadal obžalovaného o vrátenie týchto peňazí.

Takýto skutkový stav veci bol preukázaný nie len na základe výpovede poško-

deného M. B., ale najmä záverov znaleckého dokazovania z odboru súdneho

lekárstva a balistiky podporované výsledkami rekonštrukcie a balistických pokusných

nástrelov, na základe výpovedí svedkov T. Z., J. K., J. Č., P. Z. i P. D., ale tiež aj

obsahom v trestnom spise zadokumentovaných listinných dôkazov najmä protokolu

o ohliadke miesta činu, ako aj o dodatočnej ohliadke miesta činu spolu s fotodo-

kumentáciou, protokolom o rekonštrukcii s fotodokumentáciou i úradným záznamom

výjazdovej skupiny z miesta činu zo dňa 8. septembra 1998.

V súvislosti s obhajobou obžalovaného, ktorý od začiatku spochybňoval svoju

vinu a v podanom odvolaní taktiež namieta a spochybňuje skutkové a a právne záve-

ry prvostupňového súdu treba poukázať najmä na nasledujúce relevantné skutoč-

nosti:

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí obhajoba obžalovaného, že k streľ-

be z predmetnej zbrane došlo iba náhodou, bez jeho úmyslu a vedomosti. Treba

zdôrazniť, že v danom prípade ide o perkusný revolver, tzv. predovku, (teda zbraň

nabíjanú spredu), ktorú treba nabiť pred každým výstrelom, následne natiahnuť bicí

kohútik do zadnej polohy a stlačiť spúšť. Teda ide o také úkony, ktoré vyžadujú

priame a konkrétne a nepochybne vedomé konanie strelca a teda nemohlo v danom

prípade ísť o opakované, nechcené, nevedomé a náhodné strieľanie z predmetnej

zbrane. V tejto súvislosti treba naviac podotknúť, že predmetný revolver (ktorý ako

vecný dôkaz je prílohou trestného spisu) sa vyznačuje tzv. tvrdou spúšťou a bicím

kohútikom čo prakticky znamená, že pri natiahnutí bicieho kohútika i pri stlačení

spúšte treba vynaložiť značnú silu.

Rovnako neobstojí obhajoba obžalovaného o samovražednom úmysle poško-

deného M. B. a jednom výstrele v čase keď sa obžalovaný už nachádzal na chodbe.

V tomto smere treba poukázať jednak na veľkosť predmetnej zbrane a jej dĺžku 330

mm, ako aj na závery znalkyne z odboru súdneho lekárstva, ktorá potvrdila, že ústie

hlavne bolo v čase výstrelu od miesta vstrelu v hlave poškodeného vzdialené 20. až

25 cm. Z toho vyplýva záver, že v podstate touto zbraňou nebolo technicky možné,

aby si poškodený sám namieril zbraň k hlave na uvedenú vzdialenosť a spôsobil si

strelné poranenie hlavy. Proti tejto verzii, ako to už bolo konštatované aj v predchá-

dzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci,

svedčí aj skutočnosť, že v tom čase poškodená I. Z. ešte žila, takže suicidálne

konanie obžalovaného by bolo značne nelogické. Naopak bolo preukázané, že jeho

konanie v tejto fáze skutkového deja smerovalo práve (a celkom logicky) k zabez-

pečeniu jej rýchlej lekárskej pomoci.

V predmetnom prípade ide o také závažné a nepochybné dôkazy, ktoré

jednoznačne vyvracajú obhajobu obžalovaného, ktorý tvrdil, že k jednotlivým výstre-

lom došlo bez jeho vedomosti. Pritom nie je nepodstatné aj to, že jednotlivé strely

zasiahli oboch poškodených do oblasti hlavy a teda na miesta život ohrozujúce,

čo vo svojej podstate taktiež nasvedčuje na úmyselné zavinenie obžalovaného

oboch usmrtiť, pretože pri náhodnej streľbe, pri absencii takéhoto úmyslu by dráhy

jednotlivých striel smerovali a dopadali zrejme difúznejšie vo väčšom rozptyle.

Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného, že výpoveď poškodeného

M. B. bola nepravdivá a bolo potrebné na jej preverenie vykonať ešte ďalšie dokazo-

vanie odvolací súd sa s týmito nestotožňuje. V tomto smere treba zdôrazniť,

že počas dokazovania v priebehu celého trestného konania nevyšli najavo žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede, a to

pokiaľ ide o priebeh skutkového deja a tiež aj vo vzťahu k tej časti výpovedi, v ktorej

objasňoval okolnosti zapožičania finančnej sumy 30 000 USD obžalovanému. Viero-

hodnosť výpovede poškodeného B. je podopieraná závermi znalkyne z odboru

súdneho lekárstva v spojitosti so závermi balistikov a vykonanej rekonštrukcie. Výpo-

veď poškodeného o jeho krátkodobej amnézii, ako aj záver o stanovenom poradí

vzniku jednotlivých poranení znalkyňa - súdna lekárka v súčinnosti so znalcami

z odboru balistiky odborne, fundovane a dostatočne presvedčivo odôvodnila lokali-

záciou a charakterom jeho poranenia.

Rovnako aj okolnosti prevodu peňažnej sumy na účet obžalovaného boli

dostatočne preukázané práve výpoveďou poškodeného, svedka P. D. i listinnými

dôkazmi – výpismi z bankových účtov, ktoré sú zadokumentované v trestnom spise.

Naopak z výpovedí obžalovaného je zrejmé a nepochybné, že prevod peňazí

v počiatočných fázach prípravného konania popieral a o týchto okolnostiach začal

vypovedať až pod tiažou iných vo veci vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu k existencii a časových súvislostí štvrtého výstrelu nie bez významu

je aj výpoveď svedka T. Z., ktorý vypovedal o časovom slede jednotlivých výstrelov.

V tomto smere aj výpoveď samotného obžalovaného ale ani svedkov Č. a K.

z prípravného nezodpovedá jeho neskoršej výpovedi v ktorej prezentoval verziu

o možnosti samovražedného konania poškodeného B.. Tieto dôkazy nekorešpondujú

ani s výpoveďou svedka B.. Naviac tento svedok je osobou s istým pomerom

k osobe obžalovaného, a to nepriamo prostredníctvom jeho svokry M. Č.. Sám

svedok na hlavnom pojednávaní krajského súdu uviedol, že menovaná je jeho bývalá

spolupracovníčka a je teda zrejmé, že sa osobne poznali z minulosti a tiež, že pred

súdom sa rozhodol svedčiť práve po náhodnom stretnutí sa s ňou a po rozhovore

o predmetnej veci. Preto obhajobné tvrdenia smerujúce k spochybneniu týchto

okolností taktiež nie je možné akceptovať.

Zo všetkých týchto dôkazov možno aj podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť

jediný a spoľahlivý záver, že predmetný skutok sa stal tak, ako to správne ustálil

krajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Preto najvyšší súd, s prihliad-

nutím na vyššie uvedené okolnosti, nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného

vo vzťahu ku skutkovým záverom, záverom o vine, za opodstatnené a dôvodné.

Na druhej strane krajský súd čiastočne pochybil keď uviedol nesprávnu

konštrukciu právnej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku, ale aj v odôvodnení

rozsudku tak, akoby sa obžalovaný J. F. dopustil trestného činu vraždy podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák. len v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.

Z ustáleného skutku vo výrokovej časti rozsudku však vyplýva, že obžalovaný

jednou strelou z predmetnej zbrane zasiahol poškodenú I. Z. do spánkovej oblasti

hlavy, čím jej spôsobil smrteľné poranenie a ďalšími dvoma strelami zasiahol do ľavej

stany hlavy a krku poškodeného M. B., ktorý však tieto zranenia prežil.

Obžalovaný teda nepochybne iného úmyselne usmrtil (v prípade poškodenej

Z.) a jednak sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému

usmrteniu iného, pričom k dokonaniu tohto činu nedošlo (v prípade poškodeného B.).

Za tejto skutkovej situácie malo byť konanie obžalovaného právne posúdené,

tak ako v obžalobe krajského prokurátora, teda ako trestný čin vraždy podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák. účinného do novely

č. a to sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Pritom je nepochybné, že spáchal tento čin

na dvoch osobách a čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech. Preto je odô-

vodnené aj právna kvalifikácia podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené pochybenie krajského súdu musel odvolací súd zrušiť

napadnutý rozsudok podľa , účinného

do 1. januára 2006 v celom rozsahu a na základe takého istého skutkového stavu,

ako bol správne ustálený v napadnutom rozsudku, uznal obžalovaného vinným tak,

aby to plne zodpovedalo príslušným zákonným ustanoveniam .

Následne potom najvyšší súd podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. v znení do novely

č. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rovnakej výmere, ako

krajský súd v trvaní dvanásť rokov teda na samej dolnej hranici prípustnej trestnej

sadzby. Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do II. nápravnovýchovnej

skupiny, teda do miernejšej ako by mal byť zaradený vzhľadom na skutočnosť, že sa

dopustil trestného činu uvedeného v § 62 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Podľa názoru najvyššieho súdu prognóza nápravy obžalovaného vzhľadom na psy-

chologický obraz jeho osobnosti a jeho predchádzajúci spôsob života dáva dobré

predpoklady na to, že jeho náprava a prevýchova bude takto zabezpečená lepšie.

Úmyselným usmrtením jednej osoby a ťažkým zranením druhej osoby obžalo-

vaný veľmi závažným spôsobom porušil prvoradý záujem spoločnosti a každého jej

občana na ochrane ľudského života a zdravia, ktorý je základnou a najcennejšou

hodnotou v hierarchii ľudských práv.

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť zvyšuje spôsob vykonania činu

a jeho následky: útok so strelnou zbraňou na nič netušiacich a bezbranných poško-

dených I. Z. a M. B..

Na druhej strane obžalovanému poľahčovalo, že v minulosti nebol súdne tre-

stný, všeobecne požíva dobrú povesť ako aj, že žije usporiadaným pracovným

a rodinným životom. Pohnútkou trestného činu bolo získať majetkový prospech.

Všetky tieto okolnosti súd pri výmere trestu zohľadnil.

Krajský súd čiastočne pochybil aj pri rozhodovaní o treste, keď vo výrokovej

časti rozsudku neuviedol presne podľa ktorého (vzhľadom na jeho

časovú účinnosť) ukladal obžalovanému trest odňatia slobody a z tohto pohľadu

je rozsudok nepreskúmateľný.

Najvyšší súd zhodne ako krajský súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia

veci použitej na spáchanie trestného činu, a to perkusného revolvera F., výrobného

čísla X. a taktiež zhodne ako krajský súd rozhodol o uplatnených nárokoch

na náhradu škody.

Najvyšší súd neakceptoval návrh obhajcu obžalovaného na zastavenie trest-

ného konania s poukazom na porušenie práva obžalovaného na prejednanie veci

v primeranej lehote zakotveného v čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách, resp. zohľadnenie dĺžky konania aplikáciou zmierňovacieho zákonného

ustanovenia.

Je pravdou, že trestné konanie v predmetnej trestnej veci trvá od roku 1998

a teda značnú dobu. Na druhej strane treba v tejto súvislosti uviesť, že sa jedná

o závažnú trestnú činnosť skutkovo a dôkazne značne komplikovanú a náročnú.

S prihliadnutím na to nie je možné konštatovať, že trestné konanie vedené proti

obžalovanému trvá takú neprimerane dlhú dobu, aby bolo možné konštatovať

zásadnú disproporciu záujmov spoločnosti v zmysle prevahy záujmu spoločnosti

na ochrane práva obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote bez nepri-

meraných prieťahov v konaní, nad záujmom spoločnosti potrestať páchateľa tak

závažného trestného činu. V danej súvislosti najvyšší súd tiež poznamenáva,

že dĺžka konania pri ukladaní trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej

sadzby, bola tiež zohľadnená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok zrušil a vo veci

podľa účinného do 1. januára 2006 rozhodol sám na podklade

skutkového stavu zisteného rozsudkom krajského súdu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

rozhodol na základe odvolania podaného obžalovaným J. F. tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný pro-

striedok.

V Bratislave, 12. marca 2008

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: