Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-103-2013.pdf
PDF · 117.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/103/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: H. L., bytom H. XX, Košice, X.. X.X.XXXX, zastúpený JUDr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, proti odporcovi: E. O., bytom F. XX, Košice, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, nar. X.XX.XXXX, zastúpený Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 28, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 26.721,10 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 11.7.2003, sa navrhovateľ proti odporcovi pôvodne domáhal 1/ vydania nákladného motorového vozidla Fiat Ducato TD, evidenčné číslo KE-XXX G. (ďalej tiež len "motorové vozidlo"), 2/ zaplatenia sumy 26.721,10 Eur (805.000,- Sk) a náhrady trov konania. V návrhu navrhovateľ v podstatnom uviedol, že na základe "Kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci" zo dňa 15.12.1997, uzavretej medzi navrhovateľom ako kupujúcim a Jozefom Juhásom ako predávajúcim, nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu, že v priebehu roku 1998 uzavrel s odporcom v ústnej forme zmluvu o výpožičke, na základe ktorej odporcovi motorové vozidlo prenechal do bezodplatného užívania za účelom jeho súkromných a podnikateľských aktivít, s tým, že doba výpožičky bola medzi účastníkmi dojednaná tak, že odporca bol povinný vypožičané motorové vozidlo navrhovateľovi vrátiť na výzvu, resp. na požiadanie, že v mesiaci august 2001 odporcu viac krát osobne a telefonicky vyzval a požiadal o vrátenie motorového vozidla, na ktoré výzvy však odporca vôbec nereagoval a ignoroval ich a že teda počnúc mesiacom august 2001 mal odporca u seba a užíval motorové vozidlo navrhovateľa bez právneho dôvodu a odmieta ho navrhovateľovi dobrovoľne vydať. Užívaním motorového vozidla bez právneho dôvodu sa podľa tvrdenia navrhovateľa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pričom výška tohto bezdôvodného obohatenia za obdobie mesiacov august 2001 až júl 2003, kedy došlo k uplatneniu nároku na súde, predstavovala podľa navrhovateľa sumu 805.000,- Sk, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ svojím návrhom proti odporcovi domáhal.
Odporca oba z takto uplatnených nárokov navrhovateľa v konaní neuznal a na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že motorové vozidlo kúpil od svedka E. E. v mesiaci december roku 1996 a že teda vlastníkom motorového vozidla je on pričom poprel v tomto zmysle tiež, aby s navrhovateľom niekedy uzavrel zmluvu o výpožičke motorového vozidla a aby ho navrhovateľ niekedy vyzval na jeho vydanie. Odporca tiež spochybnil, aby so zreteľom na skoršie odkúpenie motorového vozidla od E. E. odporcom, došlo k odpredaju motorového vozidla E. E. navrhovateľovi. Namietal v tomto zmysle, že pokiaľ by skutočne došlo dňa 15.12.1997 medzi navrhovateľom a E. E. k uzavretiu Kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci, predmetom ktorej bolo sporné motorové vozidlo, táto zmluva je neplatná, nakoľko v čase jej uzavretia E. E. už nebol vlastníkom motorového vozidla. Pre prípad, ak by uzavretie
kúpnej zmluvy so svedkom E. E. nebolo v konaní preukázané, odporca na svoju obranu v konaní tiež argumentoval, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu i tak nadobudol vydržaním, keďže motorové vozidlo, dobromyseľne, s vedomím že mu vlastnícky patrí, nerušene užíval, správal sa ako vlastník a plnil si tiež povinnosti vlastníka, pričom nik sa k motorovému vozidlu nehlásil. Za skutočnosť zakladajúcu jeho dobromyseľnosť pri tom odporca označil prevzatie motorového vozidla od svedka Jozefa Juhása s tým, že toto motorové vozidlo kúpi. Na svoju obranu odporca v konaní tiež vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľom.
V konaní o tomto návrhu na začatie konania navrhovateľa, ktoré bolo vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, súd rozsudkom zo dňa 4.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2013, uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi motorové vozidlo, pričom vec o zaplatenie sumy 26.721,10 Eur vylúčil na toto samostatné konanie. V tomto rozhodnutí súd vyšiel zo spôsobu predbežného posúdenia dvoch rozhodujúcich skutočností, a to vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a existencie prípadnej inej skutočnosti zakladajúcej právo odporcu mať motorové vozidlo v čase vyhlásenia rozsudku u seba. Pri posudzovaní predbežnej otázky vlastníckeho práva k motorovému vozidlu súd skutkovo vyšiel z preukázania, že pôvodným vlastníkom motorového vozidla bol svedok E. E., ktorý bol v dokladoch motorového vozidla ako aj v evidencii vozidiel zapísaný ako držiteľ tohto motorového vozidla až do dňa 12.6.1998, kedy na základe žiadosti svedka E. E. a odporcu došlo Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, Krajským dopravným inšpektorátom k vykonaniu zápisu zmeny držiteľa motorového vozidla v dokladoch motorového vozidla ako aj v evidencii vozidiel, na odporcu, ktorý bol v dokladoch motorového vozidla i v evidencii vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ i v čase vyhlásenia rozsudku, že Kúpnou zmluvou o prevode hnuteľnej veci zo dňa 15.12.1997 svedok E. E. previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na navrhovateľa a naproti tomu z nepreukázania skutočnosti tvrdenej v konaní odporcom, aby v mesiaci december roku 1996 naňho svedok E. E. previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Vo svojich úvahách, vedúcich k záveru, o vlastníckom práve svedčiacom navrhovateľovi súd pritom vyšiel tiež z toho, že ani zistenia, že odporca jednal so svedkom E. E. o kúpe motorového vozidla už v roku 1996, že od toho času mal odporca kľúče od motorového vozidla s osvedčením o jeho evidencii, že za motorové vozidlo odporca platil zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že vo vlastnom mene a na vlastný účet zabezpečoval opravu motorového vozidla a nakoniec i že dňa 12.6.1998 bol odporca i zapísaný v dokladoch motorového vozidla a v evidencii motorových vozidiel ako jeho držiteľ, sami o sebe bez ďalšieho v kontexte zdôvodnenia týchto skutočností navrhovateľom ale predovšetkým tiež svedkom E. E., pre záver o vlastníckom práve odporcu nepostačovali, keďže už len blízky priateľský vzťah účastníkov v rozhodnom čase, potreba opravy motorového vozidla, záujem odporcu o kúpu motorového vozidla pri jeho neschopnosti zaplatiť prinajmenšom celú kúpnu cenu, takého faktické usporiadanie pomerov a správanie sa odporcu i ako nevlastníka motorového vozidla logicky nevylučovali. Vykonaným dokazovaním súd nezistil ani aby v čase po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1997 nastala právna skutočnosť následkom ktorej by vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol odporca, zvlášť v tejto súvislosti nebol v konaní preukázané, aby navrhovateľ motorové vozidlo previedol na odporcu v súvislosti so zmenou zápisu držiteľa motorového vozidla v jeho dokladoch a evidencii motorových vozidiel a osobitne tiež ani aby nastala skutočnosť zakladajúca právny či skutkový omyl odporcu v tom, že mu motorové vozidlo patrí, a teda aby navrhovateľ užíval motorové vozidlo v dobrej viere že mu vlastnícky patrí, ako jedného z predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pri posudzovaní predbežnej otázky existencie inej právnej skutočnosti, zakladajúcej právo odporcu mať motorové vozidlo u seba v čase vyhlásenia rozsudku, dospel súd k záveru, že takáto skutočnosť v konaní zistená nebola.
Predmetom konania vo vylúčenej veci bol uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26.721,10 Eur za užívanie motorového vozidla odporcom bez právneho dôvodu v čase od 1.8.2001 do 10.7.2003 (á 1.161,79 Eur mesačne x 23 mesiacov). Pokiaľ pre rozhodnutie o nároku na vydanie motorového vozidla bola rozhodujúcou sporná otázka vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, s ktorou sa súd už vysporiadal v čiastočnom rozsudku, pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie motorového vozidla bez právneho dôvodu v čase od 1.8.2001 do 10.7.2003, bola významnou tiež otázka existencie dôvodu zakladajúceho právo odporcu mať vec u seba a jeho trvanie v celom rozhodnom období, za ktorý si navrhovateľ nárok uplatnil, teda v čase od 1.8.2001 do 10.7.2003. Medzi účastníkmi v tejto súvislosti nebolo sporným, že od času, kedy sa stal navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla (od 15.12.1997, kedy na základe kúpnej zmluvy uzavretej so svedkom E. E.R. navrhovateľ motorové vozidlo prevzal), motorové vozidlo
fakticky ovládal výlučne len odporca (najskôr mal len kľúče a doklady od motorového vozidla, neskôr bol v dokladoch a evidencii vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ, neskôr motorové vozidlo bolo odstavené na odporcom určenom mieste a po spojazdnení ho odporca podľa jeho tvrdenia užíval, platil zaň poistenie i daň z motorových vozidiel), i keď každý z účastníkov v tomto zmysle právny dôvod detencie motorového vozidla odporcom prezentoval inak. Navrhovateľ v tomto zmysle v návrhu na začatie konania (čl. 2) najprv tvrdil, že v priebehu roku 1998 uzavrel s odporcom v ústnej forme zmluvu o výpožičke v zmysle ust. § 659 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej prenechal odporcovi bezplatne a dočasne motorové vozidlo na užívanie za účelom súkromných a podnikateľských aktivít, s tým, že doba výpožičky bola dojednaná tak, že odporca motorové vozidlo vráti na požiadanie. Na pojednávaní dňa 6.10.2008 (čl. 236) naproti tomu navrhovateľ uviedol „My spoločne s odporcom sme sa zhodli na tom, že kúpa uvedeného motorového vozidla je pre nás výhodná a toto motorové vozidlo sme mohli využívať na prepravu motorového vozidla, ktoré sme používali na športové účely. Zároveň sme sa s odporcom zhodli, že uvedené motorové vozidlo budeme vedieť obaja využívať aj na súkromné účely. Vzhľadom na to, že odporca v tom čase nemal peňažné prostriedky, dohodli sme sa s ním, že motorové vozidlo odkúpim ja, s tým, že s odstupom času, potom, čo tento nadobudne peňažné prostriedky odo mňa motorové vozidlo odkúpi. Zároveň sme sa s odporcom dohodli, že odporca uvedené motorové vozidlo uvedie do používaniaschopného stavu, keďže v čase keď som ho nadobúdal malo toto vozidlo pokazenú prevodovku“, na inom mieste v tejto súvislosti tiež „Odporca ma požiadal o prepis motorového vozidla na jeho meno z dôvodu, aby si mohol uplatňovať náklady za používanie motorového vozidla“ a že sa s odporcom zároveň tiež dohodli, že „potom, čo dostane úverové prostriedky mi vyplatí cenu za motorové vozidlo“ na inom mieste tiež, že sa s odporcom dohodli, že „odporca uvedie motorové vozidlo do užívaniaschopného stavu a následne sme ho mali užívať spoločne. Tak to malo byť motorové vozidlo užívané až do času, kedy sme sa mali dohodnúť na kúpe motorového vozidla“, na inom mieste tiež „Vzhľadom na to, že odporca motorové vozidlo nespojazdnil a v júni roku 1998 došlo k prepisu motorového vozidla na meno odporcu, dohodli sme sa vlastne na vypožičaní motorového vozidla“ a nakoniec na inom mieste tiež „v mesiaci december 1997 úplne v úvode takáto dohoda nebola (pozn. súdu: dohoda o výpožičke), avšak v mesiaci jún 1998 sme sa na vypožičaní motorového vozidla dohodli“. Na pojednávaní dňa 2.4.2012 navrhovateľ tiež tvrdil „pred prepisom motorového vozidla sme sa dohodli, vzhľadom na to, že motorové vozidlo nebolo pol roka opravené, pričom ja som mal obavy aj v tom smere, že potrvá nejaký čas kým ma z motorového vozidla vyplatí. Preto sme sa pred prepisom dohodli, že do času kedy ma vyplatí budeme brať uvedenú situáciu tak, že motorové vozidlo je zapožičané. Na iných podmienkach zapožičania sme sa s odporcom nedohodli“. Na pojednávaní dňa 17.2.2014 navrhovateľ k právnemu dôvodu, pre ktorý mal odporca motorové vozidlo vo svojej moci uviedol „ odporca mal motorové vozidlo u seba oprávnene za účelom opravy. Medzi nami bola dohoda, že pokiaľ motorové vozidlo urýchlene opraví budeme ho užívať spoločne na prepravu motorového vozidla pre realy. Medzi nami bola dohoda tiež v tom, že motorové vozidlo odo mňa odporca tiež odkúpi. Z môjho pohľadu mal odporca motorové vozidlo oprávnene do 7.9.1998 kedy došlo zo strany odporcu na moju osobu k útoku“. Odporca v priebehu celého konania (pôvodného i vo vylúčenej veci), právny dôvod užívania motorového vozidla odvodzoval od vlastníckeho práva k nemu, pričom popieral v tejto súvislosti, okrem iného tiež, aby sa s navrhovateľom dohodli na jeho vypožičaní. K okolnostiam, za ktorých sa motorové vozidlo dostalo do faktickej moci odporcu svedok E. E. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 6.10.2008 uviedol, že motorové vozidlo nadobudol niekedy začiatkom roku 1995 a používal ho na dovoz motorových vozidiel zo zahraničia, že niekedy na jeseň roku 1996 sa na motorovom vozidle pokazila prevodovka a že v takomto stave ho odstavil v mieste svojho bydliska na H. ulici v Košiciach. Tvrdil, že niekedy v jesenných mesiacoch roku 1996 požiadal odporcu o opravu motorového vozidla, že v tejto súvislosti odovzdal odporcovi kľúče od motorového vozidla, že koncom roku 1996 ho odporca oslovil s ponukou odkúpenia motorového vozidla, že s odporcom sa dohodli i na kúpnej cene vo výške 180.000,- Sk s tým však, že v tom čase odporca peniaze nemal, že v nasledujúcom roku oslovil odporcu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny a opravy motorového vozidla, pretože bolo potrebné za motorové vozidlo zaplatiť zákonné poistenie, na čo odporca uviedol, že poistenie zaplatí sám. Koncom roku 1997, ako svedok E. E. uviedol, ho prešla trpezlivosť a preto požiadal navrhovateľa, ktorý sa s odporcom poznal, aby zistil u odporcu, či motorové vozidlo chce kúpiť, alebo ho opraví alebo "čo sa vlastne s týmto motorovým vozidlom bude diať". Tvrdil, že zároveň ponúkol navrhovateľovi, aby motorové vozidlo od neho odkúpil on, s tým, že s odstupom asi jedného týždňa mu navrhovateľ oznámil, že s odporcom sa dohodli na tom, že motorové vozidlo od neho "odkúpia" (na inom mieste uviedol že motorové vozidlo odkúpi navrhovateľ s tým, že poprípade ho budú užívať spolu s odporcom), následne s navrhovateľom uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu navrhovateľ zaplatil za motorové vozidlo kúpnu cenu 180.000,- Sk a on odovzdal navrhovateľovi veľký technický preukaz a
náhradné kľúče. Uviedol tiež, že navrhovateľ mu oznámil, že s odporcom sa dohodol, že po tom čo dôjde k vykonaniu opravy a motorové vozidlo sa spojazdní, urobí sa prepis v evidencii držiteľov motorových vozidiel na navrhovateľa, neskôr že sa dohodli, že motorové vozidlo bude po oprave napísané v evidencii držiteľov na odporcu pričom odporca mal motorové vozidlo odkúpiť od navrhovateľa. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 4.9.2008 v trestnej veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 3T/15/2008 (čl. 174) súd zistil, že navrhovateľ k okolnostiam, za ktorých sa motorové vozidlo dostalo do faktickej moci odporcu v podstatnom uviedol: “ Vozidlo Fiat Ducato mal poškodený (pozn. súdu: odporca) potom ako som ho ja kúpil od E. v krátkom čase odkúpiť odo mňa. V júni 1998 sa Ducato prepísalo na poškodeného, a to na základe dohody, kde tvrdil, že mi Ducato v krátkom čase vyplatí, nakoľko mi tvrdil, že si vybavuje úver v SLSP. Preto ma žiadal, keďže tam boli kamarátske vzťahy a hlavne dôvera z mojej strany voči nemu, nevidel som dôvod, prečo to Ducato na neho nenapísať. Chcel to mať na seba napísané ako tvrdil aj preto, aby mohol náklady spojené s naftou a prevádzkou tohto vozidla vkladať do nákladov v živnosti. Ja som v tom čase tiež podnikal, ale nákladné vozidlá som v rámci toho nepoužíval“. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (čl. 1 pripojeného spisu XXNcPO/X/XXXX), ktorý podal navrhovateľ na súde dňa 11.7.2003 a o ktorom sa viedlo pred tunajším súdom konanie pod sp. zn. XXNcPO/X/XXXX súd zistil, že navrhovateľ sa k okolnostiam, za ktorých sa odporca ujal užívania motorového vozidla vyjadril takto: „V priebehu roka 1998 navrhovateľ uzavrel s odporcom ústne zmluvu o výpožičke v zmysle ust. § 659 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bezplatne a dočasne za účelom súkromných a podnikateľských aktivít prenechal do užívania odporcovi vyššie uvedené motorové vozidlo. Odporca si uvedené vozidlo prevzal až začiatkom roka 1999, od kedy ho začal užívať tak na súkromné ako aj podnikateľské aktivity ako to vyplývalo z ústne dojednanej zmluvy o výpožičke. Doba výpožičky bola dojednaná tak, že na výzvu, resp. požiadanie navrhovateľa odporca motorové vozidlo vráti.“
Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že v rokoch 1996 až 1998 bol medzi účastníkmi priateľský vzťah, celkom nepochybne založený na vzájomnej dôvere. V tejto súvislosti súd na podklade právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/18/2007 zo dňa 12.3.2008, z ktorého zistil, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona v znení zák. č. 183/1999, a to sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, ktorého sa dopustil tým, že dňa 7.9.1998 okolo 22:00 hod. v Košiciach, v byte A. B. na ulici Z. Č.. XX, v úmysle usmrtiť H. L. (navrhovateľa) a A. B. preto, aby im nemusel vrátiť pôžičku vo výške 30.000,- USD, trikrát vystrelil na oboch z perkusného revolvera zn. FLLIPIETTA, v. č. 374137, kalibru 11 mm tak, že H. L. zasiahol z bezprostrednej blízkosti do ľavej časti hlavy a druhou strelou do predobočnej plochy krku a A. B. zasiahol zo vzdialenosti 50 cm do ľavej spánkovej časti hlavy, pričom v dôsledku streľby A. B. utrpela závažné zranenie mozgu, ktorému podľahla v nemocnici na druhý deň po úraze a H. L. utrpel zlomeninu spánkovej kosti s pomliaždením mozgu a zranenie krku s dobou liečby 14 týždňov, pričom k jeho smrti nedošlo len kvôli slabšej prachovej náplni v komore valca revolvera a náhodnému nezasiahnutiu veľkých ciev krku, skutkovo ustálil, že následkom skutku, pre ktorý bol odporca právoplatne odsudený, došlo bez akýchkoľvek pochybností k zásadnému obratu v dovtedy inak veľmi dobrom vzťahu odporcu a navrhovateľa.
Vyhodnotením týchto dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd skutkovo ustálil, že od 15.12.1997, kedy sa stal navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla, bolo motorové vozidlo vo faktickej moci odporcu, a to so súhlasom navrhovateľa, zahŕňajúcim v sebe oprávnenie bezodplatne a v časovo neobmedzenom rozsahu užívať ho (výlučne alebo tiež i spoločne s navrhovateľom) na súkromné alebo podnikateľské aktivity. Takto usporiadanie vzájomných práv a povinností vo vzťahu k motorovému vozidlu v konaní prezentoval navrhovateľ (bez ohľadu na spôsob právnej kvalifikácie právneho vzťahu účastníkov - na jednom mieste ako výpožička, na inom mieste ako dohoda o spoločnom užívaní veci, na inom mieste ako súčasť dohody o budúcej kúpe a na inom mieste tiež ako oprávnené užívanie), pričom ani odporca, vzhľadom na jeho obranu založenú na tvrdení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, oprávnenosť, bezodplatnosť a časovú neobmedzenosť užívania (faktického ovládania) motorového vozidla jeho osobou, nerozporoval. Na tomto mieste súd poznamenáva, skutočnosť, z ktorej vyšiel už pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na vydanie veci, že spôsob usporiadania pomerov účastníkov v tomto prípade zodpovedal ich blízkemu a priateľskému vzťahu v rozhodnom čase a s tým spojeného predpokladu o možnosti i spoločného využitia motorového vozidla (na dovoz áut zo zahraničia a na
spoločnú športovú záľubu), ďalej potrebe prechádzajúcej opravy motorového vozidla, ktorú mal vykonať na vlastné náklady odporca a záujmu odporcu o kúpu motorového vozidla pri jeho neschopnosti zaplatiť kúpnu cenu. Oprávnenosť, bezodplatnosť a časová neohraničenosť preto prirodzene vystihujú obsah právneho vzťahu účastníkov, objektom ktorého bolo motorové vozidlo. Otáznym tak nevyhnutne bolo a nezastupiteľne významným z hľadiska posúdenia uplatneného nároku, do kedy tento stav oprávneného užívania (detencie) motorového vozidla odporcom trval. Navrhovateľ v tomto zmysle na pojednávaní dňa 17.2.2014 tvrdil, že odporca mal motorové vozidlo oprávnene do dňa 7.9.1998, kedy došlo zo strany odporcu k útoku na jeho osobu (pozn. súdu: jedná sa o skutok, pre ktorý bol odporca rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/18/2007 zo dňa 12.3.2008 uznaný za vinného - viď. vyššie). Argumentoval v tejto súvislosti, že so zreteľom na tú skutočnosť, že v mesiaci september roku 1998 došlo k útoku zo strany odporcu na navrhovateľa, pre ktorý skutok bol odsúdený právoplatným rozsudkom, je možné len ťažko predpokladať, aby po tomto čase mal odporca motorové vozidlo bezodplatne so súhlasom navrhovateľa. Podľa názoru súdu však protiprávne konanie - útok odporcu na osobu navrhovateľa samo o sebe bez ďalšieho nie je právnym úkonom, s ktorým právne predpisy spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (teda nie je právnym úkonom v zmysle ust. §34 Občianskeho zákonníka) a preto v danom prípade, so zreteľom na všetky okolnosti, predovšetkým absenciu dojednania účastníkov o čase vrátenia motorového vozidla, podľa posúdenia súdu, vznikla odporcovi povinnosť motorové vozidlo navrhovateľovi vydať až po tom, čo ho o vydanie motorového vozidla navrhovateľ preukázateľne požiadal. Až z takéhoto prejavu možno bezpečne vyvodiť vôľu navrhovateľa dovtedajšie užívanie motorového vozidla odporcom skončiť. Až takouto výzvou podľa posúdenia súdu odpadol právny dôvod užívania veci odporcom a až po takejto márnej výzve už odporca motorové vozidlo mal u seba neoprávnene (bez právneho dôvodu). Najskôr od toho času sa odporca mohol na úkor navrhovateľa užívaním motorového vozidla bezdôvodne obohatiť. Pre úplnosť súd na tomto mieste poznamenáva, že sám navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca mal podľa dohody účastníkov motorové vozidlo vrátiť na požiadanie a zdôrazňuje tiež tú skutočnosť, že navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca mal motorové vozidlo od neho odkúpiť a preto ho mal vyzývať alebo na vrátenie motorového vozidla, alebo na jeho odkúpenie.
K spornej skutočnosti kedy navrhovateľ odporcu vyzval na vrátenie motorového vozidla, navrhovateľ v návrhu tvrdil, že od mesiaca august 2001 navrhovateľa na vrátenie motorového vozidla viac krát osobne a telefonicky vyzýval, pričom na tieto výzvy odporca nereagoval. Na pojednávaní dňa 6.10.2008 (čl. 239) navrhovateľ k tejto spornej skutočnosti uviedol: „ja pôvodne ešte v letných mesiacoch roku 1998 som vyzýval odporcu na zaplatenie motorového vozidla. Myslím tým, aby toto motorové vozidlo odo mňa odkúpil. Následne bol odporca vzatý do väzby, kedy ja som sa s odporcom už skontaktovať nevedel. Ja sa presne nepamätám či po prepustení odporcu z väzby ja som odporcu vyzýval na vrátenie motorového vozidla, môžem len predpokladať, že tak mohlo byť telefonicky a bolo tak raz. Ja k uvedenému chcem podotknúť, že v rozhodnom čase ja som bol v zlom psychickom stave. Aj z uvedeného dôvodu ja sa nepamätám, na presné uvedené súvislosti tohto prípadu, teda kedy som odporcu vyzýval resp. či vôbec došlo alebo nedošlo k vyzývaniu na vrátenie motorového vozidla“ Na pojednávaní dňa 17.2.2014 sa navrhovateľ k časovým súvislostiam výzvy na vrátenie motorového vozidla vyjadril: „presný dátum kedy ja som požiadal odporcu na vrátenie motorového vozidla ja uviesť neviem. K uvedenému došlo niekedy v priebehu prvého polroka r. 1998 s tým, že ja som žiadal odporcu, alebo o vrátenie motorového vozidla, alebo o jeho odkúpenie. Dôraznejšie som o uvedené žiadal odporcu niekedy v mesiacoch júl alebo august. Presne to uviesť neviem“. Na inom mieste v tejto súvislosti tiež tvrdil, že „ V jednom prípade kedy presne uviesť neviem ale bolo to počas výkonu väzby odporcu som bol za jeho ženou. Konkrétne som manželku odporcu žiadal o vydanie kľúčov od motorového vozidla, s tým, že manželka odporcu mi kľúče nedala. Nepamätám sa s akým odôvodnením. Nepamätám sa kedy presne.“ a tiež, že „mohlo to byť v roku 2000 alebo 2001 som 1 krát alebo 2 krát odporcu telefonicky vyzval na vrátenie motorového vozidla“. Odporca skutočnosť, aby ho navrhovateľ požiadal o vrátenie motorového vozidla, v priebehu celého konania popieral. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podal navrhovateľ na súde dňa 11.7.2003 a o ktorom sa viedlo pred tunajším súdom konanie pod sp. zn. 20NcPO/5/2003 súd zistil, že navrhovateľ sa spôsobu a časovým súvislostiam, za ktorých vyzýval odporcu na vydanie motorového vozidla vyjadril takto: „odporca uvedené motorové vozidlo ... odmieta ... vydať, hoci ho navrhovateľ od mesiaca august roku 2001 na vrátenie viackrát osobne a telefonicky vyzýval a žiadal. Odporca spočiatku na tieto výzvy a žiadosti reagoval a sľuboval, že motorové vozidlo vráti. Neskôr však na tieto výzvy a žiadosti už nereagoval vôbec a ignoroval ich.“ Podľa obsahu pripojeného spisu 20NcPO/5/2003 (doručenka čl. 8)
bolo uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa doručený odporcovi dňa 22.10.2003.
K spornej skutočnosti kedy navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie (vrátenie) motorového vozidla svedok K. O. v rámci svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 26.1.2009 (čl. 276) v podstatnom uviedol, že navrhovateľ sa o opravu motorového vozidla nezaujímal a po oprave sa vydania motorového vozidla nedomáhal, a to i napriek tomu, že sa náhodne niekoľkokrát stretli. Svedkyňa A.. Y. O. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 9.3.2009 (čl. 291) v podstatnom k predmetnej spornej skutočnosti uviedla, že približne 2 - 3 týždne po tom čo bol odporca vzatý do väzby (pozn. súdu: odporca bol vo väzbe od 8.9.1998 do 8.9.2000) ju navrhovateľ navštívil, že sa zaujímal o odkúpenie súťažných motorových vozidiel a že pri tejto príležitosti sa navrhovateľ na motorové vozidlo nepýtal a o tomto ani nepadla zmienka. Po celý čas, kedy bol odporca vo väzbe, svedkyňa, ako uviedla, neobdŕžala od navrhovateľa písomnú ani telefonickú výzvu smerujúcu k vydaniu motorového vozidla. Vyhodnotením týchto dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd v konaní nemal za preukázané, aby navrhovateľ pred rozhodným obdobím, za ktorý si uplatnil peňažný nárok (od 1.8.2001 do 10.7.2003) alebo v jeho priebehu, vyzval odporcu na vydanie motorového vozidla. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel z vnútornej rozpornosti tvrdení samotného navrhovateľa k uvedenej spornej skutočnosti, na podporu ktorých navrhovateľ naviac v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, pričom žiaden z vykonaných dôkazov vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti nemal kladnú výpovednú hodnotu. Riadiac sa týmito úvahami súd skutkovo uzavrel, že za prvú z dostupných písomností zrejmú výzvu na vydanie motorového vozidla možno považovať až obsah uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia (v spojení s návrhom na vydanie predbežného opatrenia), ktoré bolo odporcovi doručené dňa 22.10.2003, až z obsahu ktorého sa mohol odporca prvý krát dozvedieť o vôli navrhovateľa smerujúcej k vráteniu motorového vozidla. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Podľa ust. § 662 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. (2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa ust. § 100 ods. 1 občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 107 občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh na začatie konania navrhovateľa v časti, v ktorej bol predmetom tohto vylúčeného konania za nedôvodný v celom rozsahu. Predmetom konania vo vylúčenej veci bol uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie
peňažnej sumy 26.721,10 Eur, predstavujúcej podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu náhradu za užívanie motorového vozidla odporcom bez právneho dôvodu v čase od 1.8.2001 do 10.7.2003. Rozsudok vydaný v pôvodnom konaní, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi motorové vozidlo, v sebe subsumoval záver súdu v predbežnej otázke vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, podľa ktorého vlastnícke právo k motorovému vozidlu svedčí navrhovateľovi. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou ani ďalšia rozhodujúca skutočnosť, ktorá bola nepochybne zistená tiež vykonaným dokazovaním, že v celom období, za ktoré si navrhovateľ peňažný nárok uplatnil (od 1.8.2001 do 10.7.2003), bolo motorové vozidlo vo faktickej moci odporcu. Za týchto okolností pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa ostávalo vysporiadať sa v konaní s otázkou existencie/neexistencie právneho dôvodu, zakladajúceho právo odporcu mať motorové vozidlo u seba a v prípade jeho existencie tiež s otázkou trvania tohto práva vo vzťahu k celému rozhodnému obdobiu. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že od 15.12.1997, kedy sa stal navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla, bolo motorové vozidlo vo faktickej moci odporcu so súhlasom navrhovateľa, zahŕňajúcim v sebe oprávnenie bezodplatne a v časovo neobmedzenom rozsahu užívať ho, ktoré zistenie bolo bližšie rozvedené už na inom mieste tohto odôvodnenia, súd právne uzavrel, že účastníci ohľadne motorového vozidla uzavreli (v ústnej forme, poťažne konkludentne) zmluvu o výpožičke podľa ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá vo svojom obsahu založila oprávnenie odporcu mať motorové vozidlo u seba a bezplatne ho užívať. Nakoľko doba zapožičania motorového vozidla medzi účastníkmi dohodnutá nebola, táto zmluva o výpožičke nezanikla pred prejavením vôle jednej zo zmluvných strán túto zmluvu skončiť. Za takýto prejav vôle pritom vo všeobecnosti možno považovať i výzvu požičiavateľa smerujúcu k vráteniu zapožičanej veci. Premietnuté na daný prípad sa preto pre posúdenie uplatneného nároku nevyhnutne stala významnou i ďalšia skutková otázka, či navrhovateľ pred alebo v priebehu obdobia, za ktorý si nárok uplatnil, odporcu o vrátenie motorového vozidla požiadal, tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil a ohľadne tejto tvrdenej skutočnosti znášal i dôkazné bremeno. Ako súd konštatoval a bližšie rozviedol už na inom mieste tohto odôvodnenia, súd v konaní nemal za preukázané, aby navrhovateľ pred rozhodným obdobím, za ktorý si uplatnil peňažný nárok (od 1.8.2001 do 10.7.2003) alebo v jeho priebehu, vyzval odporcu na vydanie motorového vozidla. V tejto súvislosti súd na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že prvý krát sa odporca preukázateľne dozvedel o vôli navrhovateľa smerujúcej k vráteniu motorového vozidla až z obsahu uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 22.10.2003. Najskôr týmto okamihom mohol podľa posúdenia súdu odpadnúť právny dôvod užívania motorového vozidla odporcom a až od tohto okamihu už mal odporca motorové vozidlo u seba neoprávnene (bez právneho dôvodu). Najskôr od toho času sa odporca mohol na úkor navrhovateľa užívaním motorového vozidla bezdôvodne obohatiť. Nevyhnutne preto, v celom rozhodnom čase bolo motorové vozidlo v užívaní odporcu oprávnene, a preto uplatnený nárok na zaplatenie náhrady za užívanie motorového vozidla bez právneho dôvodu, v tomto čase, nemôže byť dôvodný. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh na začatie konania navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pre úplnosť súd poznamenáva, že odporcom v konaní vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, neposúdil ako dôvodnú, majúc za to, že vzhľadom na návrhom vymedzené obdobie, za ktoré si navrhovateľ svoj nárok uplatnil, a povahu tohto nároku postupne vznikajúceho za každý deň trvania užívania veci bez právneho dôvodu, ani v prípade prvého dňa z celého uplatneného obdobia k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo, keďže v tento deň (1.8.2001) bezdôvodné obohatenie len vzniklo a nevyhnutne až vtedy sa mohol navrhovateľ o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť. To znamená, že pokiaľ bol nárok uplatnený na súde dňa 11.7.2003, došlo k tomu ešte pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za prvý deň rozhodného obdobia 1.8.2003) a tiež pred uplynutím premlčacej doby objektívnej (vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za prvý deň rozhodného obdobia 1.8.2004).
O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 17. februára 2014