Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)31f/375091.40f569.pdf
PDF · 130.93 KB
No categories available
6MObdo/2/2006
Najvyšší súd 6 M Obdo 2/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej,
v právnej veci: S., a.s., J.X., P., IČO: X., v konaní o dosiahnutie zhody medzi zápisom v
obchodnom registri a skutočným stavom na základe podnetu akcionára spoločnosti P. I.,
bytom C.X., L., o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo
14. júla 2006 proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2004, č.k. 64
Exre 11/2004, S. X. a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2005, č.k. 43
Cob 260/04-865, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky z a m i e t a.
Žiadnemu účastníkovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo 16. júna 2004
v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici, oddiel S., vložka č. X. v údajoch
zapísaných v spoločnosti S., a.s., so sídlom J.X., P. nevykonal zmenu zápisu základného
26 M Obdo 2/2006
imania, rozsahu splatenia základného imania a údajov o akciách spoločnosti vykonaného
v konaní 1 Re 3/2004 ku dňu 9. februára 2004.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrh na zápis bol podaný 2. februára 2004, teda
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 530/2003 Z.z., o obchodnom registri, a preto registrový
súd mal skúmať splnenie podmienok uvedených v § 6 a § 7 cit. zákona. Pred vykonaním
zápisu k 9. februáru 2004 súd zistil splnenie podmienok podľa § 6 cit. zákona. Splnenie
podmienok uvedených v § 7 cit. zákona nebolo potrebné zisťovať. Súd v konaní 1 Re 3/2004
zapísal do obchodného registra tie údaje a zmenu tých údajov, ktoré sa do obchodného
registra zapisujú. Dôvodnosť vykonania zápisu bola daná splnením podmienok podľa § 6
cit. zákona. Iné zákonné oprávnenia súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zápis
do obchodného registra nemá. K podnetu akcionára P. I. týkajúce sa § 206 ods. 4 Obchodného
zákonníka a jeho tvrdeniu, že upísania akcií bolo neúčinné, lebo návrh
na upísanie bol podaný až po uplynutí lehoty 90 dní odo dňa, keď malo dôjsť k upísaniu akcií
okresný súd uviedol, že podľa znenia § 206 Obchodného zákonníka účinného do 1. januára
2002 lehota na podanie návrhu na zápis zvýšenia základného imania nebolo obmedzená a s jej
meškaním nebola spojená neúčinnosť upisovania akcií. Valné zhromaždenie v zmysle § 768c
ods. 7 Obchodného zákonníka nerozhodlo do 1. januára 2003, že zvýšenie základného imania
sa bude posudzovať podľa nových ustanovení § 206 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na to, že pri zápise zvýšenia základného imania mal preukázané splnenie podmienok § 6 a § 7
zákona o obchodnom registri, pričom iné zákonné oprávnenia súd pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na zápis do obchodného registra nemá a akcionár nepreukázal, že právoplatným
rozhodnutím krajského súdu bola určená neplatnosť valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo
o zvýšení základného imania, nemal preto súd právny základ na vykonanie zmeny zápisu
v obchodnom registri, keďže platí stav, že zapísaný stav v obchodnom registri zodpovedá
skutočnému stavu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie P. I., bytom C.X., L. Na základe tohto
odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a
§ 214 ods. 2 písm. c/ OSP a uznesením zo 16. júna 2005 napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna, sp. zn. 64 Exre 11/2004, S. X. podľa § 219 OSP potvrdil
ako vecne správne.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd dospel k správnemu
záveru, že stav zapísaný v obchodnom registri sa zhoduje so stavom skutočným a správne
rozhodol, keď nevykonal zmenu zápisu v obchodnom registri na základe podnetu akcionára P.
36 M Obdo 2/2006
I. na zosúladenie skutočného stavu so stavom v obchodnom registri. Súd prvého stupňa
z predložených listín zistil, že údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodovali s údajmi
vyplývajúcimi z predložených príloh a bol zaplatený súdny poplatok, teda zápis ku dňu
9. februára 2004 bol vykonaný za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona
o obchodnom registri (č. 530/2003 Z.z.). Zaujal stanovisko, že okresný súd v konaní o zhode
medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v obchodnom registri nemôže rozhodovať
a posudzovať skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia a na základe toho vydať uznesenie a vykonať prípadný výmaz výšky
základného imania a počtu akcií tak, ako to navrhuje akcionár vo svojom podnete, a ako
to vyplýva aj z odvolania podaného prokurátorom. Okresný súd môže v zmysle § 120 ods. 2
OSP vykonať dokazovanie len v rámci skúmania zapísaných údajov s údajmi skutočnými.
V posudzovanom prípade, či zápis základného imania, ktorého výška je zapísaná
v obchodnom registri je v súlade s prijatým uznesením valného zhromaždenia. Preto
nepokladal za správny názor odvolateľa, že okresný súd sa mal zaoberať zvolaním
mimoriadneho valného zhromaždenia, jeho priebehom, hlasovaním, prípadne ďalšími
predpokladmi, či valné zhromaždenie sa uskutočnilo v zmysle stanov. Stotožnil sa s názorom
obchodnej spoločnosti S.,a.s., že v prípade neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ide
o relatívnu neplatnosť, teda na prijaté uznesenie až do určenia neplatnosti súdom za
podmienok uvedených v § 131 Obchodného zákonníka sa hľadí ako na platné uznesenie.
Podotkol, že podľa zákona o obchodnom registri účinného od 1. februára 2004
sa preskúma návrh na zápis do obchodného registra len z hľadiska formálnej stránky. Preto
registrový súd sa nemohol zaoberať otázkou, či postup účastníka, ktorým dosiahol zvýšenie
základného imania bol v súlade s Obchodným zákonníkom a rovnako sa nemohol zaoberať
tým, či valné zhromaždenie konané 16. decembra 2001 označené ako náhradné mimoriadne
valné zhromaždenie sa uskutočnilo v súlade s príslušnými ustanovenia Obchodného
zákonníka a stanov spoločnosti. Za správne pokladal aj stanovisko okresného súdu
o ustanovení § 768c ods. 7 Obchodného zákonníka vzťahujúce sa k ustanoveniu § 206
Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že okresný súd nemal dôvod začať z vlastného
podnetu konanie o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným
stavom, lebo pre takéto konanie nebol právny dôvod.
Po právoplatnosti rozhodnutia na podnet P. I., akcionára spoločnosti S., a.s., P. podal
Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 a §
243e ods. 4 OSP.
46 M Obdo 2/2006
Namietal, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2004, č.k.
64 Exre 11/2004, S. X. v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. júna 2005, č.k. 43 Cob 260/04-835 bol porušený zákon, pričom ochranu práv a právom
chránených záujmov osoby dotknutej rozhodnutím súdu P. I., akcionára obchodnej
spoločnosti S.,a.s., so sídlom J.X., P. nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
lebo okresný súd neskúmal, či sú splnené všetky predpoklady
na vykonanie zmeny zápisu do obchodného registra. Podľa mimoriadneho dovolania
registrový súd podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri (č. 530/2003 Z.z.) vykonal zápis
o zmene výšky základného imania, v rozsahu splatenie základného imania a v údajoch
o akciách. K návrhu na zmenu pripojil listiny podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, z ktorých vyplýva,
že náhradné mimoriadne valné zhromaždenie 16. decembra 201 rozhodlo o zvýšení
základného imania o sumu 8 175 000,- Sk, emitovaním novej emisie akcií v počte 27 250
kusov v nominálnej hodnote 300,- Sk za jednu akciu, upisovanie akcií malo prebehnúť
v dňoch 17. až 21. decembra 2001. Postup predstavenstva pri zvolaní náhradného
mimoriadneho valného zhromaždenia a ani súlad prijatých uznesení so zákonom, resp.
stanovami akciovej spoločnosti registrový súd neskúmal. Potom registrový súd pri jeho
formálnom prístupe k návrhu na zápis zmeny údajov prehliadol a nezohľadnil ustanovenie
§ 768c ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sa pred 1. januárom 2002 rozhodlo
o zvýšení základného imania spoločností, postupuje sa až do zapísania zmeny do obchodného
registra podľa doterajších predpisov, ak valné zhromaždenie nerozhodne do 1. januára 2003,
že sa bude postupovať podľa tohto zákona. Z písomných dokladov nevyplýva, že valné
zhromaždenie rozhodlo o postupe podľa Obchodného zákonníka v znení platnom
po 1. januári 2002. Preto registrový súd mal v konaní o návrhu na zápis podanom 2. februára
2004 postupovať v súlade s právnou úpravou platnou do 1. januára 2002. Musel tak aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce obchodný register, obchodné
spoločnosti ako aj procesnú úpravu konania vo veciach obchodného registra. Bol povinný
skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu požadované Obchodným zákonníkom
platným do 1. januára 2002. Bol oprávnený aj povinný v súlade s § 120 ods. 1 a ods. 2 OSP
vykonať dôkazy na zistenie skutkového stavu, t.j. napríklad či náhradné mimoriadne valné
zhromaždenie bolo zvolané v súlade a spôsobom ustanoveným zákonom. Registrový súd
nemohol aplikovať právnu úpravu v zmysle zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri
účinnú od 1. februára 2004. S poukazom na znenie ustanovenia § 768c ods. 7 Obchodného
zákonníka bol súd prvého stupňa ako aj súd odvolací v konaní o dosiahnutie zhody medzi
56 M Obdo 2/2006
zápisom v obchodnom registri povinný dospieť k záveru, že registrový súd postupoval
v rozpore s platnou právnou úpravou, keď aplikoval v konaní o návrhu na zápis navrhovateľa
zákon o obchodnom registri, tento posudzoval len formálne bez náležitého preskúmania
právne relevantných skutočnosť zakladajúcich dôvodnosť, resp. nemožnosť vykonania zmeny
údajov v obchodnom registri. Aplikácia ustanovenia § 768c ods. 7 Obchodného zákonníka
súdmi, spôsobom fixujúcim sa len k ustanoveniam Obchodného zákonníka platným pred
1. januárom 2002 je nedostatočnou, zužujúcou znenie uvedeného ustanovenia, nakoľko zákon
výslovne poukazuje na postup podľa doterajších predpisov, t.j. pripúšťa aplikáciu i iných
v rozhodnej dobe platných právnych predpisov (napr. Občiansky súdny poriadok) a nie len
samotný Obchodný zákonník. Nakoľko súdy v predmetnej právnej veci nedostatočným
spôsobom aplikovali zákonnú úpravu zvýšenia základného imania spoločnosti pred
1. januárom 2002 vo vzťahu k registrovému konaniu, dospeli k nesprávnemu právnemu
záveru o správnosti aplikácie zákona o obchodnom registri registrovým súdom. Preto žiadal,
aby dovolací súd uvedené napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.
Obchodná spoločnosť S.,a.s., P. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho
prokurátora Slovenskej republiky žiadala, aby dovolací súd uvedené mimoriadne dovolanie
zamietol.
Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky § 243e ods. 1 OSP, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, ani podmienka ochrany práv fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu a ani podmienka, že túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. Predovšetkým namietal, že je vylúčené, aby súd pri návrhu
na registráciu, ktorý bol podaný na súd 2. februára 2004, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona
o obchodnom registri (1. februárom 2004), postupoval podľa procesných ustanovení platných
do 1. januára 2002, t.j. takých, ktoré v čase podania návrhu už neplatili. Poukázal
na prechodné ustanovenie § 372j OSP, ktoré vylučuje, aby súd použil procesnú úpravu platnú
do 1. januára 2002 na konanie o zhode, ktoré je napadnuté mimoriadnym dovolaním.
Pripomenul, že registrové konanie podľa zákona o obchodnom registri nie je súdnym
konaním ale je inou činnosťou súdu, pri ktorej sa nevydáva rozhodnutie v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku, ale vykonáva sa len registrácia údajov, a teda nie je možné,
aby táto registrácia bola napadnutá zo strany generálnej prokuratúry dovolaním. Ani pred
účinnosťou a po účinnosti zákona o obchodnom registri nebolo možné, aby súd v konaní
o zhode rozhodol o neplatnosti valného zhromaždenia, prípadne vykonal výmaz výšky
66 M Obdo 2/2006
základného imania, splatenia základného imania a počte, druhu a menovitej hodnote akcií, t.j.
kde zápis má konštitutívny účinok. Navyše súd by nerozhodoval o neplatnosti valného
zhromaždenia, ale musel by ju posúdiť len ako predbežnú otázku v odôvodnení rozhodnutia.
P. I. mal prostriedky domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z 13.
decembra 2001 a mohol využiť postup podľa § 131 Obchodného zákonníka. Svoju žalobu
o neplatnosť tohto uznesenia podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici zobral späť. Súd
v konaní o zhode nemôže rozhodovať o neplatnosti valného zhromaždenia, keďže by tým
dochádzalo k obchádzaniu úpravy ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka.
Ďalej uviedol, že mimoriadne dovolanie svojim obsahom napadá zápis vykonaný
v obchodnom registri na základe návrhu navrhovateľa podanom 2. februára 2004. Je potrebné
rozlišovať medzi konaním o zhode v zmysle § 200a OSP, ktoré uznesenia sú predmetným
mimoriadnym dovolaním napadnuté a registráciou v zmysle zákona o obchodnom registri
v spojení s ustanovením § 352a OSP, kedy súd vykonáva zápis údajov do obchodného
registra, zmenu zapísaných údajov, výmaz zapísaných údajov a ukladá listiny do zbierky
podľa osobitného zákona. Tiež namietal, že mimoriadnym dovolaním nie je naplnené
ustanovenie § 243e ods. 1 OSP, lebo z neho nevyplýva ako subjektívne práva a právom
chránené záujmy P. I. ako dotknutej osoby boli porušené. Navyše z textu dovolania vyplýva,
že ide o akcionára, čo je však v rozpore s konštatovaním v odvolaní Okresného prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý uvádzal, že ide o bývalého konateľa
a akcionára. To znamená, že P. I. v čase podania mimoriadneho dovolania nebol akcionárom.
Potom nie je jasné koho práva majú byť chránené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutia registrového súdu ako súdu prvého stupňa a krajského súdu ako súdu
odvolacieho a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nie je dôvodné.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním zo 14. júla 2006
napadol z dôvodu porušenia zákona s akcentom ochrany práv a právom chránených záujmov
akcionára P. I., bytom C.X., L. obchodnej spoločnosti S., a.s., P. uznesenie Okresného súdu
v Banskej Bystrici zo 16. júna 2004, č.k. 64 Exre 11/2004, S. 23/S a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2005, č.k. 43 Cob 260/04-835 ako súdu odvolacieho. Obe
rozhodnutia sa zaoberali dôvodnosťou návrhu P. I. o dosiahnutie zhody medzi zápisom v
obchodnom registri o výške základného imania spoločnosti a o počte, druhu, podobe
a menovitej hodnote akcií obchodnej spoločnosti (§ 200a ods. 1 OSP). Oba súdy dospeli
76 M Obdo 2/2006
k záveru, že návrh je neoprávnený, pretože stav zapísaný v obchodnom registri sa zhoduje so
stavom skutočným.
Do začatého konania vo veciach zápisu do obchodného registra podľa § 35 ods. 2
písm. c/ OSP na Okresnom súdu v Banskej Bystrici vstúpil podaním zo 7. mája 2004 okresný
prokurátor v Banskej Bystrici.
Podľa právneho názoru generálneho prokurátora registrový súd na základe návrhu
právnickej osoby, navrhovateľa bol povinný skúmať, či sú splnené predpoklady
pre vykonanie zápisu vyžadované Obchodným zákonníkom platným do 1. januára 2002
a z toho dôvodu bol povinný podľa § 120 OSP vykonať o tom dôkazy. Poukázal
na ustanovenie § 768c ods. 7 Obchodného zákonníka.
Je nepochybné, že konanie vo veciach zápisu do obchodného registra je nesporovým
konaním, ktoré sa začína na základe návrhu alebo bez návrhu. V prejednávanej veci
obchodná spoločnosť podala 2. februára 2004 návrh na zmenu zápisu údajov do obchodného
registra týkajúce sa výšky základného imania, rozsah splatenia základného imania a údaj
o akciách, preto o tomto návrhu mal registrový súd postupovať v zmysle zákona platného
v čase začatia konania, a to podľa č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, účinného
od 1. februára 2002.
Dovolací súd sa stotožnil so stanoviskom okresného a krajského súdu uvedeným
v napadnutých rozhodnutiach v tom, že registrový súd bol povinný pred vykonaním
navrhovanej zmeny zápisu do obchodného registra preskúmať navrhovateľom predložené
doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi (§ 6 a § 7 zákona o obchodnom registri,
príp. osobitné predpisy) na vykonanie zápisu zmeny. To znamená, že prejudiciálne posúdi
platnosť listín, či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky na zmenu zapísaných údajov
v obchodnom registri, napr. či navrhovaný údaj na zmenu zápisu je prijatý uznesením valného
zhromaždenia. Nebolo a ani nie je povinnosťou registrového súdu pri tomto posudzovaní
zisťovať, či pri zvolaní valného zhromaždenia, jeho priebehu a pri prijímaní uznesenia boli
dodržané zákonné podmienky určené Obchodným zákonníkom resp. podmienky určené
v spoločenskej zmluve prípadne v stanovách obchodnej spoločnosti. Len ak by
v posudzovanom čase súdu bolo známe, že akcionár (spoločník) sa domáha práva podľa § 131
ods. 1 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka o určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, tak registrový súd by vykonal zápis až po právoplatnom rozhodnutí o veci
všeobecným súdom. Ak registrový súd (prípadne niekto iný) po zápise údajov do obchodného
registra zistí, že právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci obchodnej spoločnosti došlo
86 M Obdo 2/2006
k zmene údajov zapísaných v obchodnom registri, tak podľa § 200a OSP začne bez návrhu
konanie o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a stavom podľa práva.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia
Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici pokladal za vecne
správne, keď nezistili rozpor medzi stavom zapísaným v obchodnom registri a stavom
skutočným. Preto mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR podľa § 243b ods. 1
OSP zamietol.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu