Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/32/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza

v právnej veci žalobcov 1/ F. M., bývajúceho v P., 2/ K. M. bývajúcej v P.,

zastúpených JUDr. O. L., advokátkou v P., proti žalovanému S. T. a.s. B., o uloženie

povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo 14. septembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo

14. septembra 2006, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom zo dňa 17. mája 2005 č.k.

-209, vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami

zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. X. na X.. nadzemnom podlaží obytného domu súp.č.

X. v P. v znení, ktoré bolo súčasťou výroku rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcom 1/, 2/ trovy konania v sume 1 740 Sk a na účet ich právnej zástupkyne v sume

19 270 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu

trovy štátu 1 426 Sk. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že úmyslom zákonodarcu

bolo umožniť čo najširšiemu okruhu oprávnených osôb nadobudnúť vlastníctvo k bytu za

predpokladu splnenia podmienok upravených v o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, v znení zmien a doplnkov. Napriek tomu, že objekt na N. č. X., kde

sa nachádzal byt, ku ktorému žiadali žalobcovia uložiť povinnosť žalovanému uzavrieť

zmluvu o predaji, bol vedený ako budova zosilovacej stanice, dlhodobo na tento účel neslúžil.

Viac ako polovica podlahovej plochy v ňom bola určená na bývanie. O tom, že sám žalovaný

zrevidoval názor na charakter objektu, svedčil i inzerát žalovaného, publikovaný

prostredníctvom realitnej kancelárie, kde bol objekt ponúkaný na predaj ako bytový dom

s piatimi bytmi. Mal za to, že v zmysle spĺňa tento dom

charakter obytného domu a žalobcovia 1/, 2/ ako nájomcovia, majú nárok na uzavretie

zmluvy o prevode bytu v tomto dome.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. septembra 2006

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania 7 065 Sk na účet právnej zástupkyne do

troch dní. Samostatným výrokom pripustil vo veci dovolanie. V odôvodnení uviedol, že pre

posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo rozhodujúce vyriešenie otázky, či budova vo

vlastníctve žalovaného, nachádzajúca sa v P. na N. č. X., v ktorej sa nachádza sporný byt, je

bytovým domom v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov v platnom znení.

Poukázal na odlišné vymedzenie pojmu bytového domu pre účely zákona o vlastníctve bytov

a stavebno – technického pojmu bytového domu. Zo stavebno – technického hľadiska sa

posudzuje dom podľa jeho funkcie, preto sa za bytové domy pokladajú stavby na bývanie, pri

ktorých prevažuje funkcia bývania. Toto posúdenie vyplýva z definície bytového domu,

tak, ako bolo upravené v ustanovení , v platnom

znení, v ktorom je bytový dom definovaný ako budova určená na bývanie, pozostávajúca zo

štyroch a viacerých bytov, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie s tým, že

bytovými budovami sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na

bývanie. Pre účely zákona o vlastníctve bytov je bytový dom stavba, v ktorej byty a nebytové

priestory sú vo vlastníctve, prípadne spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a ostatné časti

domu a pozemok sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Mal za to,

že súd prvého stupňa správne vychádzal z vymedzenia pojmu bytového domu podľa § 43b

stavebného zákona v nadväznosti na pojem bytového domu tak, ako je upravený v zákone

o vlastníctve bytov. Správne vymedzenie pojmu bytového domu podľa zákona o vlastníctve

bytov neobsahuje podľa názoru odvolacieho súdu hľadisko funkčnosti v tom zmysle, aby bolo

možné skúmať prevažujúcu funkciu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že v stavbe sa od

počiatku až doteraz nachádza 5 bytov s tým, že tak bytová časť ako aj nebytová časť stavby

majú samostatné vchody. Predmetný byt nebol bytom služobným. Na strane žalovaného išlo

o obchodnú spoločnosť v zmysle § 17 ods. 3 písm.c/ zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov. Žalovanému preto vznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode

vlastníctva bytov do dvoch rokov, odkedy žalobcovia 1/, 2/ o prevod vlastníctva bytu

požiadali a po márnom uplynutí tejto lehoty nebol dôvod odoprieť žalobcom 1/, 2/ právnu

ochranu pri uplatnení ich nároku na prevod vlastníctva k bytu. Za bezvýznamnú považoval

námietku žalovaného, ktorý zrátal plochu nebytových priestorov a spoločných priestorov

a z toho vyvodil, že na byty nepripadá viac ako polovica podlahovej plochy domu, a to

vzhľadom na obsah znaleckého posudku, ktorý určil podiel plochy na byty 59,20 % a 40,79 %

na nebytové priestory. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §

219 O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ods.

1 Výrok, zakladajúci prípustnosť dovolania, s poukazom na ustanovenie

odôvodnil tým, že považuje rozhodnutie po právnej stránke za rozhodnutie zásadného

významu, a to v otázke posúdenia právneho nároku na prevod vlastníctva bytu v dome so

zmiešaným charakterom, vzhľadom na vymedzenie bytového domu v § 2 ods. 2 zákona

o vlastníctve bytov v platnom znení, ustanovenia § 24 citovanej právnej normy a vymedzenie

pojmu bytového domu v § 43b ods. 2 stavebného zákona v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 24. novembra 2006 dovolanie

žalovaný. Žiadal rozsudok odvolacieho ako aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutia oboch súdov sú založené na

nesprávnom právnom posúdení veci, ktorého sa nižšie súdy dopustili tým, že nesprávne

aplikovali ustanovenie pri svojom závere, že predmetná

prevádzková budova je bytovým domom v zmysle zákonných ustanovení. V tejto súvislosti

poukázal i na záver znaleckého posudku znalca Ing. Č., ktorý jednoznačne uviedol, že

predmetná stavba nespĺňa podmienky na to, aby mohla byť charakterizovaná ako obytný dom,

ale je prevádzkovou budovou určenou na telekomunikačné účely zosilňovacej stanice

a charakter stavby je možné meniť iba rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Túto

namietanú skutočnosť súdy nezobrali do úvahy. Poukázal aj na to, že

rozlišuje pri právnej úprave vlastníctva bytov medzi dvoma režimami. Upravuje na strane

jednej režim bytov v bytových domoch a na strane druhej režim bytov v nebytových domoch,

pričom primárne upravuje režim bytov v bytovom dome. Na nebytové domy sa ustanovenia

zákona vzťahujú len primerane (§ 24). Vlastník nebytového domu však nie je zo zákona

povinný odpredať byt nájomcovi. To, či sa byty v nebytovom dome budú prevádzať do

vlastníctva nájomcom je na rozhodnutí vlastníka a nájomcovia na takýto prevod nemajú

nárok, ako je to v prípade bytového domu. Vytýkal súdom nesprávne rozhodnutie aj v tom, že

do výrokovej časti rozsudku zaradili znenie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorej

ustanovenia boli nad rámec zmluvnej povinnosti účastníkov.

Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutia oboch súdov sú

správne. Žiadali dovolanie zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd

zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní

vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len

nesprávnym právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej

otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie

dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm.c/ O.s.p).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie právneho nároku na prevod vlastníctva bytu v dome so zmiešaným

charakterom, vzhľadom na vymedzenie bytového domu v § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve

bytov v platnom znení, ustanovenia § 24 citovanej právnej normy a vymedzenie pojmu

bytového domu v § 43b ods. 2 stavebného zákona v platnom znení. Tomu zodpovedá dôvod

dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť

rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania založená výrokom

odvolacieho súdu, len z dôvodu uvedeného v ustanovení ,

preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného

dovolacieho dôvodu. Námietkami žalovaného, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky,

sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v ustanovení upravuje spôsob

a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva

a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon sa nevzťahuje na všetky byty, bez ohľadu

na to, v akej stavbe sa nachádzajú a aké je ich určenie.

V ustanovení na prvom mieste pozitívne vymedzuje

spôsob a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov upravuje. Výslovne

uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v obytnom dome. Tým, že ďalej, vo výpočte

právnych vzťahov, na ktoré dopadá, zároveň do svojej pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv

a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate bližšie špecifikuje, byty v akom obytnom

dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v obytnom dome, ktorý buď už vykazuje

znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade so zákonom

pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať zákonom pre tento dom stanovené

znaky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 uvedeného zákona sa bytom na účely tohto zákona

rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo

určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona sa bytovým domom rozumie dom, v ktorom byty

a nebytové priestory sú za podmienok v ňom ustanovených vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto

domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Obytný dom, ktorý nevykazuje uvedené znaky, nie je bytovým domom; na prevod vlastníctva

bytu, nachádzajúceho sa v takomto (ne)bytovom dome, sa zákon nevzťahuje.

Pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom podľa zákona

č. je treba vychádzať zo stavebnoprávnych predpisov. Vymedzenie pojmu bytu

podľa teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu

o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové

jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý podlieha režimu

je kolaudačný stav a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností

alebo súboru miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby

k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe

rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ako vyplýva zo zákona

č. 50 /1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dokončené stavby sa môžu užívať len na

základe kolaudačného rozhodnutia a na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol

určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len

stavebný úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie

zmeny stavby. Až z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 veta

druhá vychádza.

Odvolací súd pripustil dovolanie na otázku právneho nároku na prevod vlastníctva

bytu v dome so „zmiešaným charakterom“ (treba uviesť, že takýto

pojem neuvádza), pričom sám si predmetnú stavbu zosilovacej stanice posúdil ako bytový

dom, ktorý spĺňa znaky uvedené v Záver odvolacieho súdu

vzhľadom na hore uvedené je však predčasný.

Ako vyplýva z obsahu spisu, ale najmä zo záverov znaleckého posudku znalca

Ing. S. Č., vrátane jeho doplnkov a stanovísk, z Výmeru vydaného Okresným úradom v P. č.

X. zo dňa 30.12.1942, stavba bola kolaudovaná a určená ako budova zosilovacej stanice a

takto je charakterizovaná aj na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie P.. Treba súhlasiť so

záverom znalca (č.l. 183 spisu), že doposiaľ príslušný stavebný úrad nerozhodol o tom, ktoré

miestnosti tejto budovy sú určené na trvalé bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako

samostatné bytové jednotky a preto nie je možné budovu ako celok charakterizovať ako

bytový dom. Pre posúdenie dovoleného účelu užívania stavby je rozhodujúci obsah

stavebného povolenia, stavbu je možné užívať len k účelu, ktorý je vymedzený

v kolaudačnom rozhodnutí. Ak je určitý konkrétny priestor skolaudovaný ako nebytový

priestor, nemôže byť, vzhľadom na definíciu pojmu bytu určený ako byt (iba ak by došlo

k čiastočnej alebo úplnej zmene užívania stavby), to platí aj obrátene. Nie je pritom

rozhodujúce, k akým účelom alebo akým spôsobom je v skutočnosti konkrétny byt alebo

nebytový priestor užívaný.

Preto, ak odvolací súd uvádza, že je nesporné, že v stavbe sa od počiatku nachádzajú

byty v počte 5 bytov s tým, že bytová časť, ako aj nebytová časť domu majú samostatné

vchody a z tejto skutočnosti vychádza bez ďalšieho pri rozhodnutí o „charaktere bytového

domu“ a priznaní dôvodnosti nároku žalobcov 1/, 2/ na uzavretie zmluvy o prevode

vlastníctva bytu v zmysle , nemá tento jeho záver oporu vo

vykonanom dokazovaní. Odvolací súd neposudzoval otázku charakteru budovy zosilovacej

stanice dôsledne z hľadísk právne významných a tým si nezadovážil dostatočné skutkové

podklady pre svoje záver, že žalobcovia 1/, 2/ majú právny nárok na uzavretie zmluvy

o prevode predmetného bytu a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nesprávne. Právne

irelevantný je v tomto smere i záver o percentuálnom pomere podlahovej plochy,

pripadajúcej na byty, spoločné časti a nebytové priestory.

Pokiaľ odvolací súd posúdenie vyššie riešenej právnej otázky dal do súvislosti aj

s ustanovením (hoci sám v zmysle tohto ustanovenia

predmetnú vec neposudzoval), treba uviesť, že v danom prípade aplikácia tohto ustanovenia

neprichádza do úvahy a preto aj posudzovanie vzájomného vzťahu tohto ustanovenia k § 2

uvedeného zákona je nadbytočné a v prejednávanej veci právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že z uvedeného ustanovenia

vyplýva, že ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré

nemajú charakter bytového domu. Už zo samotného pojmu „budova, ktorá nemá charakter

bytového domu“ je zrejmé, že ide o stavby, ktoré vzhľadom na svoje stavebno – technické

usporiadanie a účel užívania uvedený v kolaudačnom rozhodnutí sú určené na iné účely ako

na bývanie. Za takéto budovy možno považovať tie stavby, ktoré nespĺňajú kritériá určené pre

obytné domy, teda najmä tie budovy, v ktorých zo súčtu podlahovej plochy všetkých

miestností, pripadajú aspoň dve tretiny na nebytové priestory, obdobne možno za budovu,

ktorá nemá charakter bytového domu považovať stavbu, pri ktorej prevažuje iná funkcia ako

funkcia bývania (napr. administratívne budovy, budovy reštaurácií, školské budovy a pod.).

Z uvedeného je zrejmé, že podľa ust. § 24 sa postupuje pri nadobúdaní vlastníctva nebytových

priestorov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, a výklad tohto ustanovenia

nemá žiadny súvis s uplatneným nárokom žalobcov 1/, 2/.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne

právne posúdenie veci v odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázke bolo dôvodné.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :