Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/304/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcu Ing. A. K., bývajúceho v K., proti žalovanej V., a.s., M., zastúpenej JUDr. J. Z.,

advokátkou v K., o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu,

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom z 13. januára 2005 č.k. -172 v spojení

s opravným uznesením z 25. februára 2005 č.k. -180 vyhovel žalobe a uložil

žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníctva k trojizbovému

bytu s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na druhom poschodí budovy na B., v znení, ktorá je

súčasťou výroku rozsudku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania

v sume 1 000 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná

je resp. v čase podania žiadosti o odkúpenie bytu bola v zmysle § 29 ods. 8 zákona

č. organizáciou, ktorej zákon ukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode

vlastníctva bytu, ak o to nájomca bytu požiada. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Košice I z 20. novembra 2001 č.k. 19 C 1004/2000-73 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č.k. -115 z 23. mája 2002 bolo vyslovené, že byt, ktorého

nájomcom je žalobca, nie je bytom služobným. Predmetný byt sa nachádza v objekte,

kde sú ďalšie štyri bytové jednotky a nebytové priestory a jedna izba slobodáreň. Objekt

sa využíva ako exkluzívne bankové centrum a administratíva spoločnosti V.. Je možné

jeho náhradné využitie pre obytné, rôzne drobné výrobne, opravárenské a skladové účely.

Uzavrel, že nehnuteľnosť na B. vykazuje podľa znaky

bytového domu a preto žalobe bolo vyhovené.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. apríla 2006

č.k. -204 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením. Vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Vo

svojom potvrdzujúcom výroku vyslovil, že proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.

V odôvodnení uviedol, že právne vymedzenie pojmu bytového domu v

Z.z. v znení neskorších predpisov neobsahuje hľadisko funkčnosti v tom zmysle, že by bolo

možné skúmať prevažujúcu funkciu. V prejednávanej veci dokazovaním vykonaným súdom

prvého stupňa je preukázané a medzi účastníkmi konania aj nesporné, že v danej stavbe

sa od počiatku nachádzali a doposiaľ nachádzajú byty (v počte 5 bytov), po stavebných

úpravách vykonaných v roku 2004, ide o relatívne samostatnú časť stavby, so samostatným

vchodom a spoločnými časťami sú stále základy domu, strecha, „múry“ atď. Objekt teda

od počiatku slúži aj na bývanie a sám žalobca je nájomcom predmetného bytu od roku 1978.

Predmetný byt nie je bytom služobným a medzi účastníkmi je nesporné, že na strane

žalovaného ide o obchodnú spoločnosť v zmysle § 17 ods. 3 písm. c/ zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. Preto dospel k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť

uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytov do dvoch rokov, odkedy žalobca o prevod

vlastníctva bytu požiadal, a po márnom uplynutí tejto lehoty niet dôvodu odoprieť žalobcovi

právnu ochranu pri uplatnení jeho nároku na prevod vlastníctva bytu. Výrok zakladajúci

prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie v znení

platnom do novely vykonanej odôvodnil tým, že ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu a to v otázke posúdenia právneho nároku na prevod

vlastníctva bytu v dome so zmiešaným charakterom, vzhľadom na vymedzenie bytového

domu v v znení neskorších predpisov, ustanovenie

tohto zákona a vymedzenie pojmu bytového domu v

v znení neskorších predpisov zavedené , ktorý nadobudol účinnosť

po podaní žiadosti o odkúpenie bytu nájomcom.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala rozhodnutie

krajského súdu ako aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to,

že ani odvolací súd ani súd prvého stupňa dôsledne nevyriešili podstatné právne otázky

a to otázku, či objekt bol vo vlastníctve žalovaného na B. je bytovým domom alebo nie a ak

nie je bytovým domom, či sa na byt v tomto objekte vzťahujú ustanovenia

Zb. a teda či vlastník má povinnosť na žiadosť nájomcu previesť do jeho vlastníctva byt,

ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd

zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní

vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len

nesprávnym právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej

otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie

dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie právneho nároku na prevod vlastníctva bytu v dome so zmiešaným

charakterom, vzhľadom na vymedzenie bytového domu v

v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 24 tohto zákona a vymedzenie pojmu bytového

domu v v znení neskorších predpisov zavedené zákonom

č. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola

prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu, len z dôvodu uvedeného

v ustanovení , preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

len z tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Námietkami žalovaného, ktoré sa netýkali

pripustenej dovolacej otázky sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu

odvolacieho konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis ale nesprávne ho vyložil.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon

č. “) v ustanovení upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia

vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinností vlastníkov

týchto bytových domov, práva a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich

vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

v ustanovení na prvom mieste pozitívne vymedzuje,

spôsob a podmienky nadobudnutia, ktorých bytov a nebytových priestorov upravuje.

Výslovne uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, že ďalej

do svojej pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov

v podstate bližšie špecifikuje byty, v akom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty

v dome, ktorý buď už vykazuje znaky bytového domu alebo je spôsobilý na to, aby bol

v súlade so zákonom pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať znaky pre tento

dom stanovené zákonom.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 uvedeného zákona sa bytovým domom rozumie dom,

v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok v ňom ustanovených vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia

tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových

priestorov. Obytný dom, ktorý nevykazuje uvedené znaky nie je bytovým domom; na prevod

vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v takomto (ne) bytovom dome, sa zákon nevzťahuje.

Je nesporné, že trojizbový byt s príslušenstvom nachádzajúci sa na druhom poschodí

budovy na B., zapísanej na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie S. ako budova

2

súpisné číslo X. na parcele číslo X. o výmere X. ma k spoluvlastníckemu podielu

k spoločným častiam domu a k spoločným zariadeniam domu a zastavaného priľahlého

pozemku, ktorého nájomcom je žalobca, nie je služobným bytom a podľa režimu zákona

č. (je trvalo určený na bývanie ako samostatná bytová jednotka).

Odvolací súd otázku právneho nároku na prevod vlastníctva bytu v bytovom dome

(pojem zmiešaný charakter ako uvádza odvolací súd nepozná), ktorý

spĺňa znaky uvedené v posúdil správne podľa zákona

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Budova vlastnícky patriaca žalovanému v K. súpisné číslo X.,

v ktorej sa nachádza byt v nájme žalobcu možno považovať za bytový dom v zmysle

ustanovenia v spojení s o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané a medzi účastníkmi konania aj nesporné, že v danej stavbe sa od počiatku

nachádzali a doposiaľ nachádzajú byty (v počte päť) po stavebných úpravách vykonaných

v roku 2004, ide o relatívne samostatnú časť stavby so samostatným vchodom a spoločnými

časťami sú stále základy domu, strecha, obvodové múry. Objekt teda od počiatku slúži aj

na bývanie a sám žalobca je nájomcom predmetného bytu od roku 1978. Predmetný byt nie je

bytom služobným, pričom na strane žalovaného ide o obchodnú spoločnosť v zmysle § 17

ods. 3 písm. c/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Pokiaľ odvolací súd posúdenie vyššie riešenej právnej otázky dal do súvislosti

s ustanovením (hoci v zmysle tohto ustanovenia

predmetnú vec neposudzoval) treba uviesť, že v danom prípade aplikácia tohto ustanovenia

neprichádza do úvahy a preto aj posudzovanie vzájomného vzťahu tohto ustanovenia k § 2

uvedeného zákona je nadbytočné a v prejednávanej veci právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že z uvedeného ustanovenia

vyplýva, že ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré

nemajú charakter bytového domu. Už zo samotného pojmu „budova, ktorá nemá charakter

bytového domu“ je zrejmé, že ide o stavby, ktoré vzhľadom na svoje stavebno-technické

usporiadanie a účel užívania uvedený v kolaudačnom rozhodnutí sú určené na iné účely

ako na bývanie. Za takéto budovy možno považovať tie stavby, ktoré nespĺňajú kritéria

určené pre obytné domy, teda najmä tie budovy, v ktorých zo súčtu podlahovej plochy

všetkých miestností, pripadajú aspoň dve tretiny na nebytové priestory, obdobne možno

za budovu, ktorá nemá charakter bytového domu považovať stavbu, pri ktorej prevažuje

iná funkcia ako funkcia bývania (napr. administratívne budovy, budovy reštaurácií, školské

budovy a pod.). Z uvedeného je zrejmé, že podľa ustanovenia § 24 sa postupuje pri

nadobúdaní vlastníctva nebytových priestorov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového

domu, a výklad tohto ustanovenia nemá žiadny súvis s uplatneným nárokom žalobcu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním

vytýkané nesprávne právne posúdenie veci v odvolacím súdom pripustenej otázke nie je

dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej zamietol (§ 243b ods. 1

).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá v ňom úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu žalobcovi nepriznal túto

náhradu, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: