Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/1/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. D., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. K. A., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému S. B. D. K., so sídlom

v K., o zaplatenie 2 516 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. -55

a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. decembra 2006 sp.zn. takto

rozhodol:

Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. decembra 2006 sp.zn. potvrdil

rozsudok Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. -55 vo výroku, ktorým

tento žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 208 Sk s 10 % úrokom o zmeškania

od 19. júna 2004 do zaplatenia a tiež vo výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 10 % zo sumy 2 516 Sk od 19. júna 2004 do

21. septembra 2004 a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Zároveň rozhodol,

že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 2 277 Sk

k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. K. A. advokátky so sídlom v K.. V dôvodoch

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ma za

preukázané, že vyúčtovanie žalovaného urobené voči žalobkyni za obdobie od 1. januára

2004 do 31. mája 2004 (po ukončení zmluvy o výkone správy) nebolo oprávnené a nemohlo

započítaním nedoplatku za toto obdobie dôjsť zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade

žalobkyňou uplatnenej pohľadávky titulom vrátenia preplatku za obdobie roku 2003 (za

dodávku tepla, teplej a studenej vody).

Na podnet žalovaného podal proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom

krajského súdu v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Obidvom súdom vytýkal nesprávne právne

posúdenie veci v otázke výkladu ustanovenia o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30. júna 2004. V tejto súvislosti

poukazoval na to, že predmetné ustanovenie v žiadnom prípade terajšiemu správcovi

nezakazuje vykonať pri zániku zmluvného vzťahu vyúčtovanie nákladov aj počas roka, ak

k takémuto vyúčtovaniu má dostatočné podklady. Tým, že súd prvého stupňa ako aj odvolací

súd urobili nesprávne výklad predmetného ustanovenia, potom aj nesprávne posúdili prejav

žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, smerujúci k započítaniu pohľadávky. S touto otázkou sa

obidva súdy nesprávne vyporiadali. Vzhľadom na to, že v napadnutých súdnych

rozhodnutiach došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bol toho názoru, že súdnymi

rozhodnutiami bol porušený zákon, čím bol daný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania,

keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243a ods. 1 a § 243g

) skúmal predovšetkým splnenie podmienok v konaní o mimoriadnom dovolaní. Dospel

pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok v prejednávanej veci nemožno považovať za

splnenú.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie vyvodzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru dovolacieho súdu podmienka mimoriadneho dovolania spočívajúca

v potrebe ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu nie je splnená, ak je na podnet účastníka konania mimoriadnym dovolaním pre

nesprávne právne posúdenie veci napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

(prípadne v súvislosti s tým aj rozhodnutie prvostupňového súdu) o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy. Ustanovenie upravujúce podmienky

mimoriadneho dovolania treba vykladať v súvislosti s jednotlivými ustanoveniami

upravujúcimi dovolacie konanie a to ústavne súladným spôsobom, t.j. tak, aby ich aplikáciou

sa neobchádzal účel ustanovení o dovolaní podanom účastníkom konania. Novelou

vykonanou účinnou od 1.9.2003

bolo ustanovenie § 238 upravujúce podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu doplnené o odsek 5, v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo

veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada a na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Účelom tejto

úpravy bolo vylúčiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v prípadoch tzv.

bagateľných sporov, t.j. sporov, predmetom ktorých je peňažné plnenie neprevyšujúce určený

násobok minimálnej mzdy. V týchto prípadoch dal zákon prednosť požiadavke na

zjednodušenie a zrýchlenie civilného procesu pred možnosťou domáhať sa ochrany práv

a oprávnených záujmov účastníkov aj v dovolacom konaní, považujúc za postačujúcu ochranu

práv poskytnutú účastníkovi v riadnom opravnom konaní.

V prejednávanej veci odvolací súd vo výroku napadnutom mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 208 Sk spolu s 10 % úrokom

z omeškania (ako príslušenstvom) od 19. júna 2004 do zaplatenia a vo výroku, ktorým

žalovanému bola uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť úrok z omeškania (ako príslušenstvo)

vo výške 10 % zo sumy 2 516 Sk od 19. júna 2004 do 21. septembra 2004. Minimálna mzda

ku dňu podania žaloby dňa 12. júla 2004 bola 6 080 Sk. Jej trojnásobok predstavoval čiastku

18 240 Sk. Odvolací súd teda potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o peňažnom plnení

(neprihliadajúc na príslušenstvo), ktoré neprevyšovalo sumu 18 240 Sk. Ak platná právna

úprava v takomto prípade nedáva žalovanému možnosť domáhať sa ochrany svojich práv

podaním dovolania a to s cieľom vylúčiť prejednávanie bagateľnej veci, potom ochrana práv

žalovaného nevyžaduje ani podanie mimoriadneho dovolania. Iným výkladom by sa totiž

obchádzal účel tejto právnej úpravy, keď prostredníctvom inštitútu mimoriadneho dovolania

by sa naďalej prejednávali bagateľné spory.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť tejto

prekážky konania podľa , , a vety prvej ,

zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b

ods. 4 a , pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :