Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c9/378048.3cb44a.pdf
PDF · 112.76 KB
No categories available
3Cdo/27/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Eleny Siebenstichovej a JUDr. Evy Sakálovej, v právnej veci
navrhovateliek 1/ M., bývajúcej v B., 2/ B., bývajúcej v A., zastúpených Mgr. P., advokátom
so sídlom v B., proti odporcom 1/ I., 2/ M., bývajúcim vo Z., 3/ P., bývajúcemu v R.,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 13 C 244/91, o dovolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 31. januára 2006 sp. zn. 3 Co 245/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára
2006 sp. zn. 3 Co 245/2005 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. januára 2005 č.k. 13 C 244/91-375 zamietol
návrh navrhovateliek 1/ a 2/, ktorým sa domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadli navrhovateľky 1/ a 2/ odvolaním. Krajský súd
v Bratislave uznesením z 31. januára 2006 sp. zn. 3 Co 245/2005 ich opravný prostriedok
odmietol ako oneskorene podaný. Vychádzal z toho, že rozsudok bol navrhovateľke 1/
(zastupujúcej aj navrhovateľku 2/) doručovaný poštou. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil
17. marca 2005. Po jeho neúspešnosti upovedomil poštový doručovateľ adresátku, že zásielka
jej bude opätovne doručovaná 18. marca 2005. Nakoľko aj tento pokus o doručenie zostal
-2-3 Cdo 27/2008
neúspešný, bola zásielka 18. marca 2005 uložená na pošte a adresátka bola o tom
upovedomená. Za deň doručenia rozsudku považoval odvolací súd 21. marec 2005, lebo
v tento deň skončila úložná lehota, uplynutím ktorej sa uložená zásielka považuje za doručenú
(§ 47 ods. 2 O.s.p.). Posledný deň lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého
stupňa (§ 204 ods. 1 O.s.p. v znení do 31. augusta 2005) pripadol na 20. apríla 2005, preto
odvolanie navrhovateliek podané na súde 2. mája 2005 považoval za oneskorené. Zaujal
názor, že navrhovateľka 1/ nepreukázala tvrdenie, že sa nezdržiavala v mieste doručovania
v čase doručovania rozsudku a bolo bezvýznamné, že zásielku prevzala osobne na pošte
2. mája 2005 (pozn. dovolacieho súdu: správne 2. apríla 2005).
Odmietajúce uznesenie krajského súdu napadli navrhovateľky 1/ a 2/ dovolaním, v ktorom
uviedli, že odvolací súd im odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo ich
opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. V predmetnej veci nemohlo
dôjsť k náhradnému doručeniu rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 47 ods. O.s.p., lebo
navrhovateľka 1/ sa v čase jeho doručovania nezdržiavala v mieste doručovania, pretože od
17. marca 2005 do 1. apríla 2005 bola v R. u svojej dcéry B.. Zásielku obsahujúcu rozsudok
prvostupňového súdu prevzala na pošte 2. apríla 2005. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu ich
odvolanie odmietol ako oneskorene podané, zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Navyše ich v rozpore s § 5 ods. 1 O.s.p. nepoučil o následkoch nevyzdvihnutia
zásielky počas odbernej lehoty. Tieto procesné pochybenia odvolacieho súdu viedli k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces a znamenali denegatio iustitiae. Z uvedených
dôvodov navrhovateľky 1/ a 2/ žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa bol
navrhovateľkám vyhlásený, preto hneď po súdnom pojednávaní mohli podať odvolanie s tým,
že by ho neskôr bližšie odôvodnili. Keďže tak nepostupovali, krajský súd dôvodne ich
odvolanie odmietol. S poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
podľa názoru dovolateľov týkalo obdobného prípadu, odporcovia uviedli, že navrhovateľky 1/
a 2/ nepostupovali v danom prípade v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, a preto
neopodstatnene vytýkajú odvolaciemu súdu odňatie možnosti pred súdom konať. Z týchto
dôvodov navrhli dovolanie „nepovoliť“.
-3-3 Cdo 27/2008
Odporca 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je
prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnutým uznesením odvolací súd
odmietol odvolanie ako oneskorene podané; keďže takéto odmietajúce uznesenie nie je
uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., prípustnosť dovolania navrhovateliek nemožno z týchto
ustanovení vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu prihliadnuť
na existenciu procesných vád konania zakladajúcich tzv. zmätočnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
skúmal dovolací súd, či konanie nie je v danom prípade postihnuté niektorou z procesných
vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.).
-4-3 Cdo 27/2008
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. navrhovateľky v dovolaní
nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti
navrhovateliek 1/ a 2/ pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom zakladajúcim
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný procesný postup súdu
v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu tejto povahy ide tiež vtedy, keď odvolací súd ako
oneskorené odmietne odvolanie, hoci podmienky pre tento postup nie sú dané (R 23/94).
Navrhovateľky odôvodnili prípustnosť (a zároveň opodstatnenosť) dovolania tým, že odvolací
súd odmietol ich odvolanie bez toho, aby zohľadnil, že lehota na odvolanie nemohla začať
plynúť v závislosti od uloženia napadnutého rozsudku na pošte, lebo sa – vzhľadom na
nezdržiavanie sa adresátky v mieste doručovania – nemohla uplatniť tzv. fikcia doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do
troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Úpravou tohto tzv. náhradného doručenia zákonodarca
sledoval cieľ predísť prípadom právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním
zásielok a zabrániť snahám spôsobovať prieťahy v konaní. Pre uplatnenie fikcie doručenia
v zmysle citovaného ustanovenia („... považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia ...“)
je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia
nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p.), b/ adresát písomnosti nebol pri
doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého
adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením
dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti
bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce,
-5-3 Cdo 27/2008
f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol. Pokiaľ z týchto podmienok nie
je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
Ako vyplýva z doručenky založenej v spise na č. l. 378 spisu, zásielka s rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II z 25. januára 2005 č.k. 13 C 244/91-375 bola navrhovateľkám
1/ a 2/ doručovaná po prvý raz 17. marca 2005. Po neúspešnom pokuse o doručenie
upovedomil poštový doručovateľ navrhovateľku 1/, že zásielka jej bude opätovne doručovaná
18. marca 2005. Keďže oba pokusy o doručenie zostali neúspešné, bola zásielka uložená na
pošte, o čom bola adresátka upovedomená. Navrhovateľka 1/ prevzala doručovaný rozsudok
osobne na pošte 2. apríla 2005 (v napadnutom uznesení je nesprávne uvedený dátum 2. mája
2005).
Za účelom posúdenia, či v danom prípade došlo namietaným spôsobom k odňatiu
možnosti pred súdom konať, bolo potrebné najskôr vyriešiť otázku splnenia podmienok pre
uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka 1/ na preukázanie
svojho tvrdenia o nezdržiavaní sa v mieste bydliska v čase doručovania rozsudku súdu prvého
stupňa predložila písomné potvrdenie B. z 10. novembra 2006 (č.l. 440 spisu), v zmysle
ktorého sa od 10. marca 2005 sťahovala do nového bytu v R. a navrhovateľka 1/ jej prišla
pomôcť so zariaďovaním tohto bytu. K potvrdeniu pripojila aj doklad o sprostredkovaní
nájmu bytu z 23. februára 2005 a kópiu dokladu o uložení kaucie zaň z 10. marca 2005.
Napokon predložila písomné „svedectvo“ (č.l. 445 spisu) a „vyhlásenie“ z 21. marca 2006
(č.l. 447 spisu), v zmysle ktorých B. potvrdila, že navrhovateľka 1/ sa v období od 17. marca
2005 do 1. apríla 2005 zdržovala u nej v R.. Tieto potvrdenia boli predložené za účelom
preukázania toho, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup v zmysle § 47 ods. 2
O.s.p. – ak sa totiž navrhovateľka 1/ v čase doručovania uvedenej písomnosti (do vlastných
rúk) nezdržiavala v mieste doručenia, nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozsudku
v zmysle uvedeného ustanovenia. Dovolateľky tvrdia, že právne účinky doručenia nastali až
osobným prevzatím napadnutého rozsudku navrhovateľkou 1/ na pošte 2. apríla 2005.
Odvolací súd bol povinný skúmať procesné podmienky, ako aj skutkové okolnosti
včasnosti podania odvolania spôsobom, ktorý rešpektuje podstatu práva na súdnu ochranu, do
obsahu ktorého v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj právo na to, aby
opravný súd konal a rozhodol o podanom opravnom prostriedku (porovnaj nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2005 sp. zn. II. ÚS 18/05). Dovolací súd je toho názoru,
-6-3 Cdo 27/2008
že spôsob, akým sa odvolací súd vyporiadal s otázkou doručenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľke 1/ a tiež s tým súvisiacou otázkou lehoty na
podanie odvolania, vzbudzuje závažné pochybnosti.
Odvolací súd nevzal v potrebnej miere na zreteľ, že navrhovateľka 1/ sa vyjadrila písomne
30. mája 2005 (viď č.l. 385 spisu) na základe výzvy Okresného súdu Bratislava II z 10. mája
2005, aby predložila „listinné dôkazy, preukazujúce, prečo doručený rozsudok neprevzala na
pošte do 3 dní od jeho uloženia ..., t.j. či sa v čase doručovania rozsudku zdržiavala v mieste
svojho bydliska“ (viď č.l. 384 spisu). Z prvého a druhého odseku uvedeného vyjadrenia
navrhovateľky 1/ zreteľne vyplýva, že z tejto výzvy vyvodila presvedčenie, že súd jej vytýka
neprevzatie zásielky na pošte. Za tohto stavu vzbudzuje pochybnosti, či obsah tretieho odseku
jej vyjadrenia, že „nemá k tomu nijaké preukazujúce listinné dôkazy“, bolo možné zároveň
považovať za vyjadrenie, že zdržiavanie sa mimo bydliska v čase od 17. marca 2005 do
1. apríla 2005 nevie preukázať žiadnymi dôkazmi (ako v odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol odvolací súd).
Najvyšší súd Slovenskej republiky musel so zreteľom na uvedené konštatovať, že
v posudzovanej veci nebol záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na
podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, so zreteľom na čo
mal odvolací súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný
bol (viď právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré zaujal vo svojich
nálezoch z 10. októbra 2006 sp. zn. III ÚS 156/06, ďalej z 13. júla 2006 sp. zn. II. ÚS 63/06
a tiež zo 16. marca 2005 sp. zn. III. ÚS 331/04).
Vzhľadom na nepreukázanie záveru o nedodržaní odvolacej lehoty mimo rozumných
pochybností bolo v danej veci potrebné vychádzať z toho, že právne účinky doručenia
nemohli nastať tzv. náhradným doručením v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Odvolanie
navrhovateliek 1/ a 2/, ktoré podali osobne na súde 2. mája 2005 (č.l. 380 spisu), bolo preto
podané v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu ich odvolanie
odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), odňal im možnosť domáhať sa vecného preskúmania
rozhodnutia súdu prvého stupňa včas podaným opravným prostriedkom a tým aj možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R 23/1994).
-7-3 Cdo 27/2008
Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p. zakladá vždy prípustnosť dovolania a je zároveň tiež
dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za
správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). So
zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, nezaoberal sa
ďalšími okolnosťami, ktoré uvádzali navrhovateľky 1/ a 2/, ale ani dôvodmi uvedenými
odporcami 1/ a 2/ v ich vyjadrení k dovolaniu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: