Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/27/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Eleny Siebenstichovej a JUDr. Evy Sakálovej, v právnej veci

navrhovateliek 1/ M., bývajúcej v B., 2/ B., bývajúcej v A., zastúpených Mgr. P., advokátom

so sídlom v B., proti odporcom 1/ I., 2/ M., bývajúcim vo Z., 3/ P., bývajúcemu v R.,

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava

II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 31. januára 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára

2006 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. januára 2005 č.k. -375 zamietol

návrh navrhovateliek 1/ a 2/, ktorým sa domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadli navrhovateľky 1/ a 2/ odvolaním. Krajský súd

v Bratislave uznesením z 31. januára 2006 sp. zn. ich opravný prostriedok

odmietol ako oneskorene podaný. Vychádzal z toho, že rozsudok bol navrhovateľke 1/

(zastupujúcej aj navrhovateľku 2/) doručovaný poštou. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil

17. marca 2005. Po jeho neúspešnosti upovedomil poštový doručovateľ adresátku, že zásielka

jej bude opätovne doručovaná 18. marca 2005. Nakoľko aj tento pokus o doručenie zostal

-2-3 Cdo 27/2008

neúspešný, bola zásielka 18. marca 2005 uložená na pošte a adresátka bola o tom

upovedomená. Za deň doručenia rozsudku považoval odvolací súd 21. marec 2005, lebo

v tento deň skončila úložná lehota, uplynutím ktorej sa uložená zásielka považuje za doručenú

( ). Posledný deň lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého

stupňa ( v znení do 31. augusta 2005) pripadol na 20. apríla 2005, preto

odvolanie navrhovateliek podané na súde 2. mája 2005 považoval za oneskorené. Zaujal

názor, že navrhovateľka 1/ nepreukázala tvrdenie, že sa nezdržiavala v mieste doručovania

v čase doručovania rozsudku a bolo bezvýznamné, že zásielku prevzala osobne na pošte

2. mája 2005 (pozn. dovolacieho súdu: správne 2. apríla 2005).

Odmietajúce uznesenie krajského súdu napadli navrhovateľky 1/ a 2/ dovolaním, v ktorom

uviedli, že odvolací súd im odňal možnosť pred súdom konať ( ), lebo ich

opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný v zmysle ,

hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. V predmetnej veci nemohlo

dôjsť k náhradnému doručeniu rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle ods. , lebo

navrhovateľka 1/ sa v čase jeho doručovania nezdržiavala v mieste doručovania, pretože od

17. marca 2005 do 1. apríla 2005 bola v R. u svojej dcéry B.. Zásielku obsahujúcu rozsudok

prvostupňového súdu prevzala na pošte 2. apríla 2005. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu ich

odvolanie odmietol ako oneskorene podané, zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ Navyše ich v rozpore s nepoučil o následkoch nevyzdvihnutia

zásielky počas odbernej lehoty. Tieto procesné pochybenia odvolacieho súdu viedli k

porušeniu ich práva na spravodlivý proces a znamenali denegatio iustitiae. Z uvedených

dôvodov navrhovateľky 1/ a 2/ žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa bol

navrhovateľkám vyhlásený, preto hneď po súdnom pojednávaní mohli podať odvolanie s tým,

že by ho neskôr bližšie odôvodnili. Keďže tak nepostupovali, krajský súd dôvodne ich

odvolanie odmietol. S poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa

podľa názoru dovolateľov týkalo obdobného prípadu, odporcovia uviedli, že navrhovateľky 1/

a 2/ nepostupovali v danom prípade v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, a preto

neopodstatnene vytýkajú odvolaciemu súdu odňatie možnosti pred súdom konať. Z týchto

dôvodov navrhli dovolanie „nepovoliť“.

-3-3 Cdo 27/2008

Odporca 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčky ( ) zastúpené advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je

prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ). Dovolanie je prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnutým uznesením odvolací súd

odmietol odvolanie ako oneskorene podané; keďže takéto odmietajúce uznesenie nie je

uvedené v a , prípustnosť dovolania navrhovateliek nemožno z týchto

ustanovení vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania zakladajúcich tzv. zmätočnosť ( )

skúmal dovolací súd, či konanie nie je v danom prípade postihnuté niektorou z procesných

vád vymenovaných v V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát ( ).

-4-3 Cdo 27/2008

Procesné vady konania v zmysle až e/ a navrhovateľky v dovolaní

nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti

navrhovateliek 1/ a 2/ pred súdom konať ( ). Dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania podľa je vadný procesný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu tejto povahy ide tiež vtedy, keď odvolací súd ako

oneskorené odmietne odvolanie, hoci podmienky pre tento postup nie sú dané (R 23/94).

Navrhovateľky odôvodnili prípustnosť (a zároveň opodstatnenosť) dovolania tým, že odvolací

súd odmietol ich odvolanie bez toho, aby zohľadnil, že lehota na odvolanie nemohla začať

plynúť v závislosti od uloženia napadnutého rozsudku na pošte, lebo sa – vzhľadom na

nezdržiavanie sa adresátky v mieste doručovania – nemohla uplatniť tzv. fikcia doručenia

v zmysle

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Úpravou tohto tzv. náhradného doručenia zákonodarca

sledoval cieľ predísť prípadom právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním

zásielok a zabrániť snahám spôsobovať prieťahy v konaní. Pre uplatnenie fikcie doručenia

v zmysle citovaného ustanovenia („... považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia ...“)

je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia

nie je zákonom vylúčená (viď napr. ), adresát písomnosti nebol pri

doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého

adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením

dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti

bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce,

-5-3 Cdo 27/2008

f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol. Pokiaľ z týchto podmienok nie

je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle

Ako vyplýva z doručenky založenej v spise na č. l. 378 spisu, zásielka s rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II z 25. januára 2005 č.k. -375 bola navrhovateľkám

1/ a 2/ doručovaná po prvý raz 17. marca 2005. Po neúspešnom pokuse o doručenie

upovedomil poštový doručovateľ navrhovateľku 1/, že zásielka jej bude opätovne doručovaná

18. marca 2005. Keďže oba pokusy o doručenie zostali neúspešné, bola zásielka uložená na

pošte, o čom bola adresátka upovedomená. Navrhovateľka 1/ prevzala doručovaný rozsudok

osobne na pošte 2. apríla 2005 (v napadnutom uznesení je nesprávne uvedený dátum 2. mája

2005).

Za účelom posúdenia, či v danom prípade došlo namietaným spôsobom k odňatiu

možnosti pred súdom konať, bolo potrebné najskôr vyriešiť otázku splnenia podmienok pre

uplatnenie fikcie doručenia v zmysle Navrhovateľka 1/ na preukázanie

svojho tvrdenia o nezdržiavaní sa v mieste bydliska v čase doručovania rozsudku súdu prvého

stupňa predložila písomné potvrdenie B. z 10. novembra 2006 (č.l. 440 spisu), v zmysle

ktorého sa od 10. marca 2005 sťahovala do nového bytu v R. a navrhovateľka 1/ jej prišla

pomôcť so zariaďovaním tohto bytu. K potvrdeniu pripojila aj doklad o sprostredkovaní

nájmu bytu z 23. februára 2005 a kópiu dokladu o uložení kaucie zaň z 10. marca 2005.

Napokon predložila písomné „svedectvo“ (č.l. 445 spisu) a „vyhlásenie“ z 21. marca 2006

(č.l. 447 spisu), v zmysle ktorých B. potvrdila, že navrhovateľka 1/ sa v období od 17. marca

2005 do 1. apríla 2005 zdržovala u nej v R.. Tieto potvrdenia boli predložené za účelom

preukázania toho, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup v zmysle § 47 ods. 2

– ak sa totiž navrhovateľka 1/ v čase doručovania uvedenej písomnosti (do vlastných

rúk) nezdržiavala v mieste doručenia, nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozsudku

v zmysle uvedeného ustanovenia. Dovolateľky tvrdia, že právne účinky doručenia nastali až

osobným prevzatím napadnutého rozsudku navrhovateľkou 1/ na pošte 2. apríla 2005.

Odvolací súd bol povinný skúmať procesné podmienky, ako aj skutkové okolnosti

včasnosti podania odvolania spôsobom, ktorý rešpektuje podstatu práva na súdnu ochranu, do

obsahu ktorého v zmysle patrí aj právo na to, aby

opravný súd konal a rozhodol o podanom opravnom prostriedku (porovnaj nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2005 sp. zn. ). Dovolací súd je toho názoru,

-6-3 Cdo 27/2008

že spôsob, akým sa odvolací súd vyporiadal s otázkou doručenia odvolaním napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľke 1/ a tiež s tým súvisiacou otázkou lehoty na

podanie odvolania, vzbudzuje závažné pochybnosti.

Odvolací súd nevzal v potrebnej miere na zreteľ, že navrhovateľka 1/ sa vyjadrila písomne

30. mája 2005 (viď č.l. 385 spisu) na základe výzvy Okresného súdu Bratislava II z 10. mája

2005, aby predložila „listinné dôkazy, preukazujúce, prečo doručený rozsudok neprevzala na

pošte do 3 dní od jeho uloženia ..., t.j. či sa v čase doručovania rozsudku zdržiavala v mieste

svojho bydliska“ (viď č.l. 384 spisu). Z prvého a druhého odseku uvedeného vyjadrenia

navrhovateľky 1/ zreteľne vyplýva, že z tejto výzvy vyvodila presvedčenie, že súd jej vytýka

neprevzatie zásielky na pošte. Za tohto stavu vzbudzuje pochybnosti, či obsah tretieho odseku

jej vyjadrenia, že „nemá k tomu nijaké preukazujúce listinné dôkazy“, bolo možné zároveň

považovať za vyjadrenie, že zdržiavanie sa mimo bydliska v čase od 17. marca 2005 do

1. apríla 2005 nevie preukázať žiadnymi dôkazmi (ako v odôvodnení napadnutého uznesenia

uviedol odvolací súd).

Najvyšší súd Slovenskej republiky musel so zreteľom na uvedené konštatovať, že

v posudzovanej veci nebol záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na

podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, so zreteľom na čo

mal odvolací súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný

bol (viď právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré zaujal vo svojich

nálezoch z 10. októbra 2006 sp. zn. , ďalej z 13. júla 2006 sp. zn.

a tiež zo 16. marca 2005 sp. zn. ).

Vzhľadom na nepreukázanie záveru o nedodržaní odvolacej lehoty mimo rozumných

pochybností bolo v danej veci potrebné vychádzať z toho, že právne účinky doručenia

nemohli nastať tzv. náhradným doručením v zmysle Odvolanie

navrhovateliek 1/ a 2/, ktoré podali osobne na súde 2. mája 2005 (č.l. 380 spisu), bolo preto

podané v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu ich odvolanie

odmietol ( ), odňal im možnosť domáhať sa vecného preskúmania

rozhodnutia súdu prvého stupňa včas podaným opravným prostriedkom a tým aj možnosť

konať pred súdom v zmysle (R 23/1994).

-7-3 Cdo 27/2008

Procesná vada v zmysle zakladá vždy prípustnosť dovolania a je zároveň tiež

dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za

správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). So

zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, nezaoberal sa

ďalšími okolnosťami, ktoré uvádzali navrhovateľky 1/ a 2/, ale ani dôvodmi uvedenými

odporcami 1/ a 2/ v ich vyjadrení k dovolaniu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: