Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1obo/157/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity

Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci

žalobcu: JUDr. J., A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z., P. proti žalovanému: JUDr.V.,

A., S. 63, Košice, o určenie, že výťažok z predaja nehnuteľností patrí do konkurznej podstaty

žalobcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -114

zo dňa 13. februára 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Cb

482/1999-114 zo dňa 13. februára 2006 p o t v r d z u j e.

Žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal pôvodne určiť neúčinnosť

kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 10554 v kat. úz. K.

2

pozemok parc. č. 1108/22 zast. plocha o výmere 2932 m, pozemok parc. č. 1108/23 zast.

22

plocha o výmere 241 m, pozemok parc. č. 1108/24 zast plocha o výmere 242 m, pozemok parc. č.

22

1108/34 zast. plocha o výmere 1030 m, pozemok parc. č. 1108/35 zast. plocha o výmere 239 m,

2

pozemok parc. č. 1108/36 zast. plocha o výmere 244 m, dom postavený na parc. č. 1108/23

súp. č. 1526, dom postavený na parc. č. 1108/24 súp. č. 1526, dom postavený na parc. č. 1108/35

súp. č. 1526 a dom postavený na parc. č. 1108/36 súp. č. 1526 z dôvodu, že ich predajom došlo

k ukráteniu konkurzných veriteľov. V o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ sa vyžaduje úmysel na strane dlžníka

ukrátiť konkurzného veriteľa a zároveň vedomosť o tomto úmysle na druhej strane. Dôkazné

bremeno o úmysle dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa má žalobca, pričom žalovaný má možnosť

preukázať, že tento úmysel mu nebol známy. Žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť

konkurzných veriteľov tým, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na vyhlásenie

konkurzu. Vzhľadom na to, že žalovaný už nie je vlastníkom nehnuteľností žiadal, aby

do konkurznej podstaty bol vydaný výťažok získaný ich predajom. Pretože spoločnosť I., ktorej

boli nehnuteľnosti pôvodne predané, zanikla výmazom z obchodného registra, stratil

žalobca možnosť navrhnúť dôkazy preukazujúce úmysel dlžníka ukrátiť

konkurzných veriteľov bol kupujúcemu známy. Žalovaný ako tretia osoba /§ 16 ods. 3 ZKV/ môže

byť pasívne legitimovaný za predpokladu, že mu boli známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, teda odporovacie dôvody podľa

§ 15 ods. 2 až 6 ZKV. Žalovaný podľa záveru súdu preukázal, že nehnuteľnosti

označené v petite žaloby nadobudol v dobrej viere od vlastníka so súhlasom záložných

veriteľov vedených v katastri nehnuteľností, ktorých nároky boli aj zo zaplatenej

kúpnej ceny uspokojené. Nehnuteľnosti nekupoval od dlžníka a teda jeho úmysel ukrátiť

konkurzných veriteľov mu ani nebol známy. Na základe takto zisteného skutkového stavu

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný vydať

do konkurznej podstaty žalobcu sumu 15 010 000 Sk. Uviedol, že pokiaľ ide o spoločnosť I. táto

nadobudla nehnuteľnosť priamo od dlžníka kúpnou zmluvou z 29.4.1997/ teda po podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu/. Táto spoločnosť bola po začatí súdneho konania dňa 10.3.2005

vymazaná z obchodného registra a stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd

uznesením zastavil voči tomuto žalovanému konanie. Žalobca má za to, že sa snažil preukázať

úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov a urobil to dostatočným spôsobom. Z

dôkazov, ktoré predložil súdu je zrejmé, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Dlžník vedomý si svojich záväzkov voči veriteľom, keby tento úmysel nemal,

nebol by prevádzal svoj majetok na tretie osoby. Spoločnosť I. však v priebehu konania zanikla

výmazom z obchodného registra, preto žalobca stratil možnosť aj iným spôsobom preukázať

úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov i to, že tento úmysel mu bol známy. Podľa jeho

názoru, súd nesprávne vyhodnotil uvedené dôkazy a dospel k nesprávnemu právnemu názoru.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávanie

písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby odvolací súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Preto súd s poukazom na ust. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec podľa

a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. Zistil, že

žalobca svojim návrhom žiadal pôvodne určiť, že označené nehnuteľnosti v návrhu patria do

konkurznej podstaty úpadcu Z. a žalovaný je povinný strpieť ich speňaženie v prospech

konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnil toto právo z

dôvodov, že ich predajom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Úmysel dlžníka ukrátiť

konkurzných veriteľov preukazoval tým, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na to, že žalovaný I. už nie je vlastníkom nehnuteľností žiadal,

aby do konkurznej podstaty žalobcu bol vydaný výťažok získaný ich predajom. V priebehu

konania žalobca rozšíril návrh voči spoločnosti H. z dôvodov, že spoločnosť I. odpredala sporné

nehnuteľnosti tejto spoločnosti. Súd pripustil do konania na strane žalovaného spoločnosť H., ako

žalovaného 2/. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.5.2002 sp. zn. vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka H. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. V.. Uznesením zo

dňa 1.4.2005 krajský súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade - spoločnosti I. z

dôvodov, že dňa 10.3.2005 bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra a stratila tak

spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z obsahu spisu a dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že kúpnou

zmluvou zo dňa 29.4.1997 č. 1204/97 úpadca / Z./ zastúpený S., v zastúpení S. odpredal

spoločnosti I. označené nehnuteľnosti a kupujúci bol ako vlastník zapísaný v katastri

nehnuteľností. Následne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, I. odpredal spoločnosti H. a to

kúpnou zmluvou č. V- 867/2000 zo dňa 10.5.2000. Po vyhlásení konkurzu na túto spoločnosť,

žalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2004 a ich vlastníkom sa

stala spoločnosť V.. S poukazom na ust. zákona o konkurze a

vyrovnaní v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ žalobca žiadal, aby súd určil, že

výťažok z predaja nehnuteľností je žalovaný povinný vydať do konkurznej podstaty žalobcu. Podľa

§ 15 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného

veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo

správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odporovať

možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v

úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Podľa § 16 ods. 2 ZKV právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Z dikcie ust. § 15 ods. 1 ZKV vyplýva, že zo zákona sú neúčinné len právne úkony,

ktoré urobil dlžník. V dôsledku neúčinnosti právnych úkonov dlžníka sa tak vyhlásením

konkurzu zásadne vracia ušlý majetok dlžníka späť do konkurznej podstaty. Neúčinnosť

právneho úkonu priznaná rozhodnutím súdu spôsobuje, že na úkon sa hľadí, akoby tento

úkon voči konkurzným veriteľom nenastal a všetko, o čo sa znížil majetok dlžníka sa vracia do

podstaty.

V danom prípade k odpredaju predmetných nehnuteľností došlo v rámci výkonu záložného

práva, ktorý vykonal v mene dlžníka jeho záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., v zastúpení

spoločnosťou S. a spoločnosť I. zaplatila kúpnu cenu za predanú nehnuteľnosť v sume 23

mil. Sk spoločnosti S.. Z uvedeného je zrejmé, že nepredával nehnuteľnosť dlžník, ale

záložný veriteľ. Chýba tu úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov, nakoľko

predmetnú nehnuteľnosť predal záložný veriteľ úpadcu /žalobcu/. Nie sú teda dané

predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ,

ale pretože úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 1. apríla 2008

JUDr. Margita Fridová, v.r.

predsedníčka senátu