Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d66/369210.088862.pdf
PDF · 113.08 KB
No categories available
1obo/157/2006
N a j v y š š í s ú d 1 Obo 157/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity
Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci
žalobcu: JUDr. J., A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z., P. proti žalovanému: JUDr.V.,
A., S. 63, Košice, o určenie, že výťažok z predaja nehnuteľností patrí do konkurznej podstaty
žalobcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Cb 482/1999-114
zo dňa 13. februára 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Cb
482/1999-114 zo dňa 13. februára 2006 p o t v r d z u j e.
Žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal pôvodne určiť neúčinnosť
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 10554 v kat. úz. K.
2
pozemok parc. č. 1108/22 zast. plocha o výmere 2932 m, pozemok parc. č. 1108/23 zast.
22
plocha o výmere 241 m, pozemok parc. č. 1108/24 zast plocha o výmere 242 m, pozemok parc. č.
22
1108/34 zast. plocha o výmere 1030 m, pozemok parc. č. 1108/35 zast. plocha o výmere 239 m,
2
pozemok parc. č. 1108/36 zast. plocha o výmere 244 m, dom postavený na parc. č. 1108/23
súp. č. 1526, dom postavený na parc. č. 1108/24 súp. č. 1526, dom postavený na parc. č. 1108/35
súp. č. 1526 a dom postavený na parc. č. 1108/36 súp. č. 1526 z dôvodu, že ich predajom došlo
k ukráteniu konkurzných veriteľov. V § 15 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ sa vyžaduje úmysel na strane dlžníka
ukrátiť konkurzného veriteľa a zároveň vedomosť o tomto úmysle na druhej strane. Dôkazné
bremeno o úmysle dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa má žalobca, pričom žalovaný má možnosť
preukázať, že tento úmysel mu nebol známy. Žalobca preukazoval úmysel dlžníka ukrátiť
konkurzných veriteľov tým, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Vzhľadom na to, že žalovaný už nie je vlastníkom nehnuteľností žiadal, aby
do konkurznej podstaty bol vydaný výťažok získaný ich predajom. Pretože spoločnosť I., ktorej
boli nehnuteľnosti pôvodne predané, zanikla výmazom z obchodného registra, stratil
žalobca možnosť navrhnúť dôkazy preukazujúce úmysel dlžníka ukrátiť
konkurzných veriteľov bol kupujúcemu známy. Žalovaný ako tretia osoba /§ 16 ods. 3 ZKV/ môže
byť pasívne legitimovaný za predpokladu, že mu boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, teda odporovacie dôvody podľa
§ 15 ods. 2 až 6 ZKV. Žalovaný podľa záveru súdu preukázal, že nehnuteľnosti
označené v petite žaloby nadobudol v dobrej viere od vlastníka so súhlasom záložných
veriteľov vedených v katastri nehnuteľností, ktorých nároky boli aj zo zaplatenej
kúpnej ceny uspokojené. Nehnuteľnosti nekupoval od dlžníka a teda jeho úmysel ukrátiť
konkurzných veriteľov mu ani nebol známy. Na základe takto zisteného skutkového stavu
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný vydať
do konkurznej podstaty žalobcu sumu 15 010 000 Sk. Uviedol, že pokiaľ ide o spoločnosť I. táto
nadobudla nehnuteľnosť priamo od dlžníka kúpnou zmluvou z 29.4.1997/ teda po podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu/. Táto spoločnosť bola po začatí súdneho konania dňa 10.3.2005
vymazaná z obchodného registra a stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd
uznesením zastavil voči tomuto žalovanému konanie. Žalobca má za to, že sa snažil preukázať
úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov a urobil to dostatočným spôsobom. Z
dôkazov, ktoré predložil súdu je zrejmé, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Dlžník vedomý si svojich záväzkov voči veriteľom, keby tento úmysel nemal,
nebol by prevádzal svoj majetok na tretie osoby. Spoločnosť I. však v priebehu konania zanikla
výmazom z obchodného registra, preto žalobca stratil možnosť aj iným spôsobom preukázať
úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov i to, že tento úmysel mu bol známy. Podľa jeho
názoru, súd nesprávne vyhodnotil uvedené dôkazy a dospel k nesprávnemu právnemu názoru.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávanie
písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby odvolací súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Preto súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Zistil, že
žalobca svojim návrhom žiadal pôvodne určiť, že označené nehnuteľnosti v návrhu patria do
konkurznej podstaty úpadcu Z. a žalovaný je povinný strpieť ich speňaženie v prospech
konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnil toto právo z
dôvodov, že ich predajom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Úmysel dlžníka ukrátiť
konkurzných veriteľov preukazoval tým, že k predaju nehnuteľností došlo po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na to, že žalovaný I. už nie je vlastníkom nehnuteľností žiadal,
aby do konkurznej podstaty žalobcu bol vydaný výťažok získaný ich predajom. V priebehu
konania žalobca rozšíril návrh voči spoločnosti H. z dôvodov, že spoločnosť I. odpredala sporné
nehnuteľnosti tejto spoločnosti. Súd pripustil do konania na strane žalovaného spoločnosť H., ako
žalovaného 2/. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4K 18/02 vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka H. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. V.. Uznesením zo
dňa 1.4.2005 krajský súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade - spoločnosti I. z
dôvodov, že dňa 10.3.2005 bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra a stratila tak
spôsobilosť byť účastníkom konania.
Z obsahu spisu a dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že kúpnou
zmluvou zo dňa 29.4.1997 č. 1204/97 úpadca / Z./ zastúpený S., v zastúpení S. odpredal
spoločnosti I. označené nehnuteľnosti a kupujúci bol ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. Následne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, I. odpredal spoločnosti H. a to
kúpnou zmluvou č. V- 867/2000 zo dňa 10.5.2000. Po vyhlásení konkurzu na túto spoločnosť,
žalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2004 a ich vlastníkom sa
stala spoločnosť V.. S poukazom na ust. § 16 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. zákona o konkurze a
vyrovnaní v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ žalobca žiadal, aby súd určil, že
výťažok z predaja nehnuteľností je žalovaný povinný vydať do konkurznej podstaty žalobcu. Podľa
§ 15 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného
veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo
správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v
úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.
Podľa § 16 ods. 2 ZKV právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Z dikcie ust. § 15 ods. 1 ZKV vyplýva, že zo zákona sú neúčinné len právne úkony,
ktoré urobil dlžník. V dôsledku neúčinnosti právnych úkonov dlžníka sa tak vyhlásením
konkurzu zásadne vracia ušlý majetok dlžníka späť do konkurznej podstaty. Neúčinnosť
právneho úkonu priznaná rozhodnutím súdu spôsobuje, že na úkon sa hľadí, akoby tento
úkon voči konkurzným veriteľom nenastal a všetko, o čo sa znížil majetok dlžníka sa vracia do
podstaty.
V danom prípade k odpredaju predmetných nehnuteľností došlo v rámci výkonu záložného
práva, ktorý vykonal v mene dlžníka jeho záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., v zastúpení
spoločnosťou S. a spoločnosť I. zaplatila kúpnu cenu za predanú nehnuteľnosť v sume 23
mil. Sk spoločnosti S.. Z uvedeného je zrejmé, že nepredával nehnuteľnosť dlžník, ale
záložný veriteľ. Chýba tu úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov, nakoľko
predmetnú nehnuteľnosť predal záložný veriteľ úpadcu /žalobcu/. Nie sú teda dané
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
ale pretože úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 1. apríla 2008
JUDr. Margita Fridová, v.r.
predsedníčka senátu