Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/9/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána

Mihala a členov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci

obvineného Ing. M. Z. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 215 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval

na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený

Ing. M. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2007, sp. zn.

a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného Ing. M. Z.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 22. júna 2007, sp. zn.

, bol obvinený Ing. M. Z. v bode 1/ rozsudku uznaný za vinného

z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z trestného činu ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 217 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

1/ v období od presne nezisteného dňa na konci mesiaca jún 2005

do 7. decembra 2005 v Bratislave na P., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

manželke Ing. R. Z. a to tak, že ju opakovane budil zo spánku v rôznych časoch,

vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej, že sa pomstí za jeho uväznenie, bil ju otvorenou

dlaňou po tvári, hádzal do nej rôzne predmety, obrátil na ňu počas hádky kuchynský

nôž a opakovane ju vonku sledoval, dňa 17. augusta 2005 ju fyzicky napadol tým

spôsobom, že ju udrel otvorenou dlaňou po tvári a chrbte a sotil ju do kuchynskej

linky, následne vypol v byte poistky a vyhrážal sa poškodením hi-fi veže, dňa

7. decembra 2005 po konflikte so synmi A. Z. a M. Z., do ktorého hodil bicykel,

ktorým ho zasiahol do ľavého kolena a spôsobil mu jeho zmliaždenie, povedal

Ing. R. Z., ktorá mu pred privolanou policajnou hliadkou bránila v úteku z bytu,

že buď zomrie on alebo ona a neskôr po ďalšom pokuse o útek z bytu ju škrtil

šatkou, ktorú mala Ing. R. Z. na krku, hoci bol obžalovaný rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II zo dňa 16. júna 2005, sp. zn. , právoplatným dňa

2. júla 2005, odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

, a a bol mu uložený

trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu tri roky a šesť mesiacov,

2/ v presne nezistený deň v októbri v roku 2005 v B. dal synovi M. Z., nar. X., dva

prezervatívy, aby si z nich zhotovil prak, dňa 6. novembra 2005 v tomto byte

so svojimi deťmi M. Z., nar. X., A. Z., nar. X. a V. Z., nar. X. spoločne nafukovali

prezervatívy a plnili ich vodou, dňa 25. novembra 2005 v tomto byte požiadal svoju

dcéru V. Z., aby ho odfotila fotoaparátom zabudovaným v mobilnom telefóne, ktorá to

aj urobila, pričom obžalovaný bol nahý a bolo mu vidieť pohlavné orgány, následne

chcel odfotiť pohlavné orgány svojej dcéry V. Z., čo odmietla, a počas tohto obdobia

v mesiacoch október a november v roku 2005 sa v tomto byte pred svojimi deťmi

M. Z., A. Z. a V. Z. vulgárne vyjadroval požadujúc pohlavný styk od manželky

Ing. R. Z..

Za to bol obvinenému podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2

Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a päť mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, ods. 6 Tr. zák. bol obvinenému uložený

aj trest prepadnutia veci – mobilného telefónu LG modro-striebornej farby,

IMEI: 356021-00-254803-6, ktorej vlastníkom sa stal štát.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Ing. M. Z.. Krajský súd

v Bratislave uznesením z 13. novembra 2007, sp. zn. , podľa § 319

odvolanie obvineného zamietol.

Obvinený Ing. M. Z. podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. V. Š.

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Dovolanie podal z dôvodov uvedených

v ustanovení , , ,

Dovolateľ v dôvodoch podaného dovolania uviedol, že bolo zásadným

spôsobom porušené právo na jeho obhajobu - Vyslovil

názor, že súčasťou práva na obhajobu je aj úplné a zrozumiteľné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Uvedenými požiadavkami sa súd neriadil. Dôvody rozhodnutia

krajského súdu sú iba stručne zrekapitulované na cca 1,5 strane vo forme

heslovitých poznámok. Súd vôbec nepreveroval obhajobu obvineného. Obvinený

namietal absenciu dôkazov preukazujúcich, že poškodená mala v dôsledku jeho

konania pociťovať ťažké príkorie, uvádzal konkrétne útoky poškodenej voči jeho

osobe, ktoré dosahovali minimálne takú intenzitu ako útoky dávané za vinu

obvinenému. Súd nepripustil výsluchy svedkov navrhovaných obvineným, nereagoval

na jeho námietky ohľadne znaleckého posudku PhDr. E. B., ignoroval jeho námietku

ohľadne nezákonnosti výsluchu maloletých detí, ignoroval jeho žiadosť, že ak bude

uznaný za vinného, aby mu bol trest mimoriadne znížený, nakoľko trest osem a pol

roka je krutý a neprimeraný. Za porušenie práva na obhajobu považoval ďalej fakt,

že mu nebol počas celého konania poskytnutý dostatok času na preštudovanie

trestného spisu.

Dôvody dovolania podľa obvinený videl v tom,

že vo veci konala sudkyňa, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného

konania. Predsedníčka senátu odvolacieho súdu JUDr. Margita Horná bola

od počiatku voči obvinenému negatívne subjektívne zaujatá, o čom svedčí,

že pri referovaní veci postupovala jednostranne, nespomenula ani jeden dôkaz

svedčiaci v jeho prospech, nepostupovala v súlade so zákonom pri určovaní

termínov verejného zasadnutia, pri ustanovení náhradného obhajcu, keď nerozhodla

o námietke zaujatosti vznesenej voči jej osobe a nevybavila žiadosť obvineného

o zaslanie kópií zápisníc z pojednávania.

Dovolateľ vyslovil názor, že výsluchy maloletých detí v prípravnom konaní

neboli vykonané v súlade so zákonom, ktorá skutočnosť zakladá dôvod dovolania

podľa

Obvinený Ing. Z. dovolaním aj namietal, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení veci - Objektívna

stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu vyžaduje negatívny následok

mimoriadnej intenzity – spôsobovanie ťažkého príkoria. Zo zisteného skutkového

deja vyplýva, že obvinený poškodenej nespôsoboval ťažké príkorie, a preto jeho

konanie mohlo maximálne naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu

spolužitiu.

Okresný prokurátor Bratislava II navrhol, aby dovolací súd rozhodol podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané osobou oprávnenou

( ), v zákonnej lehote a mieste, kde možno mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne zistil aj, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je

zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

V úvode je potrebné zdôrazniť, že dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určený k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to plynie z konštrukcie

jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/

Spomenutý opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Zásadným porušením práva na obhajobu ako to mal na mysli zákonodarca

v ustanovení , sa rozumie najmä porušenie procesných

ustanovení o povinnej obhajobe. V prípade, že sú dané dôvody nutnej obhajoby

a obvinený určitú časť konania obhajcu nemal, hoci ho mal mať, pričom orgány činné

v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj vykonávali úkony smerujúce k vydaniu

meritórneho rozhodnutia, je splnená táto podmienka dovolania.

V posudzovanej veci u obvineného Ing. Z. boli dané dôvody nutnej obhajoby

z dôvodu ustanovenia , , preto mu opatrením sudcu

z 9. decembra 2005, sp. zn. 1688/2005, bol ustanovený obhajca JUDr. B. Š..

Ďalším opatrením z 31. mája 2006, sp. zn. 1435/2006, bol obvinenému

ustanovený obhajca JUDr. M. R.. Obvinený Z. vyslovil nedôveru voči tomuto

obhajcovi, preto mu súd vyhovel a uznesením zo 14. septembra 2006, sp. zn.

, oslobodil ustanoveného obhajcu JUDr. R. od povinnosti obhajovať

obvineného a tomuto ustanovil iného obhajcu JUDr. M. C.. Obvinený Ing. Z.

15. mája 2007 sám splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní advokáta Mgr. V. Š..

Z uvedeného je zrejmé, že procesné ustanovenia o povinnej obhajobe

v posudzovanej veci porušené neboli, preto nie je ani daný dôvod dovolania podľa

Z obsahu spisu vyplýva, že nie je daný ani dôvod dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. e/

Obvinený Z. prvýkrát vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu

JUDr. Hornej z dôvodu uvedenom aj v dovolaní, že nesprávne podala správu o stave

veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť na verejnom zasadnutí

25. septembra 2007.

O tejto námietke rozhodol iný senát Krajského súdu v Bratislave uznesením

z 29. septembra 2007, sp. zn. , tak, že vyslovil podľa ,

že predsedníčka senátu JUDr. Margita Horná nie je vylúčená z vykonávania úkonov

v trestnej veci obvineného Z..

Obhajca obvineného Mgr. V. Š. v mene obvineného vzniesol námietku zaujatosti

voči predsedníčke senátu odvolacieho súdu, a to opäť z dôvodov uvádzaných aj

v teraz podanom dovolaní (odročenie verejného zasadnutia, ustanovenie

náhradného obhajcu, zachovanie lehoty na prípravu).

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2007, sp. zn.

, bolo podľa rozhodnuté, že predsedníčka senátu

JUDr. Horná nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.

Na verejnom zasadnutí 13. novembra 2007 obvinený vzniesol námietku

zaujatosti voči senátu a písomným podaním i proti predsedníčke senátu, z dôvodu

jeho reálnej pochybnosti o zaujatosti predsedníčky senátu voči jeho osobe, ktorá

vyplýva zo spôsobu vedenia odvolacieho konania.

Po neverejnej porade odvolací senát rozhodol, že o tejto námietke zaujatosti

konať nebude, nakoľko podľa námietka zaujatosti nebola

vznesená bezodkladne.

Na základe uvedeného dovolací súd zistil, že o vznesených námietkach

zaujatosti voči predsedníčke senátu bolo vždy rozhodnuté v súlade so zákonom

spôsobom, že nie je z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obvineného Ing. M. Z. vylúčená. Predsedníčka odvolacieho senátu konala

ako zákonná sudkyňa.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Krajský súd postupoval správne aj keď o ostatnej námietke zaujatosti

obvineného už nerozhodoval, pretože táto nebola vznesená neodkladne, ako to

vyžaduje ustanovenie a naviac námietka zaujatosti bola založená

stále na tých istých dôvodoch – subjektívny dôvod obvineného o zaujatosti

predsedníčky senátu. Z obsahového hľadiska bolo potrebné považovať námietku

zaujatosti z 13. novembra 2007 za identickú s predchádzajúcimi námietkami, hoci tie

isté dôvody boli obvineným formálne vyjadrené inak.

Uplatnenie inštitútu prichádza do úvahy len vtedy, ak je

existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti preukázaná. Pre takýto

záver nepostačuje len subjektívny, objektívnymi faktami nepodložený pocit

obvineného, založený výlučne na vlastnom nestotožnení sa s možným, pre neho

nepriaznivým, rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, o vylúčenie ktorého

ide.

Maloleté deti boli vypočuté v prípravnom konaní za účasti obhajcu

obvineného, sociálneho kurátora, ďalšej nezaujatej osoby a psychologičky (č.l. 102-

107,108-111, 245-248 ). Aj napriek tomu, že zvukové zariadenie bolo pri výsluchu

pokazené, psychológ, opatrovník detí i obhajca obvineného súhlasili s ich výsluchom

(č.l. 249). Obhajoba priamo pri výsluchu detí zákonnosť tohto úkonu nenamietala,

pričom v rámci odvolacieho konania tvrdila, že výsluch detí nie je procesne

spôsobilým dôkazom, keďže nebol vyhotovený obrazovo-zvukový záznam výsluchov,

ale len záznam obrazový.

Odvolacou námietkou obvineného sa odvolací súd zaoberal a uznesením

z 15. mája 2007, sp. zn. , nariadil v tomto smere prvostupňovému súdu

doplniť dokazovanie. Okresný súd postupoval dôsledne v intenciách tohto

zrušujúceho uznesenia krajského súdu

Dovolací dôvod podľa namietajúci nezákonnosť

dôkazov - výsluchov maloletých detí - je teda len zopakovaním odvolacích dôvodov.

Dovolací súd pri vykonávaní týchto dôkazov porušenie zákona nezistil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací nie je oprávnený v rámci

dovolacieho konania bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám

vykonávať, preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia, alebo na nesúhlas

s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ S poukazom na tento dovolací dôvod nie je možné sa domáhať

preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Obvinený

Ing. Z. ako to vyplýva z obsahu ním podaného dovolania, namieta hodnotenie

vykonaných dôkazov vo vzťahu k objektívnej stránke trestného činu podľa § 215

ods. 1 Tr. zák. - spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia poškodeným,

pričom v tomto smere vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov odvolacím súdom.

Dovolanie obvineného sa ani v tomto smere neopiera o právne námietky, ale je

založené výlučne na skutkových výhradách. V konečnom dôsledku tak dovolacie

námietky obvineného smerujú k zmene, resp. k doplneniu skutkových zistení tak,

aby tieto zodpovedali len priestupku proti občianskemu spolužitiu. Ide tak o námietky,

ktoré sú mimo dovolateľom deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu, preto ani

na tieto dovolacie námietky dovolací súd nemohol prihliadať.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky

dovolania podľa , , , , dovolací

súd podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 2. apríla 2008

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia:

Kanc!

- opíš

- predlož na podpis predsedovi senátu

- 1x zber spis

- vyznač v reg. 3Tdo skončené

- spis OS Blava II

- 2/04 Dr. Serbová