Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)dc0/378755.6397cd.pdf
PDF · 120.96 KB
No categories available
6MObdo/3/2006
Najvyšší súd 6 M Obdo 3/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: T. R. – T., H. K.X., IČO: X., proti žalovanému: CH. – S., s.r.o.,
V.X., IČO: X., zast. JUDr. D. T., advokátkou so sídlom P.X., o zaplatenie 209 112,- Sk
vedenej na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn.: 27 Cb 94/2003, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
24. januára 2006, č.k.: 2 Cob 130/2005 – 646, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
Účastníkom sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Pezinku rozsudkom z 2. decembra 2004, č.k.: 27 Cb 94/2003-619
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 209 112,- Sk zamietol a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 63 917,- Sk.
Rozhodol tak s odôvodnením, že aj keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením
kúpnej ceny za prevzatý tovar, uplatnenie úroku z omeškania považoval za neplatný právny
úkon, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd prvého stupňa mal
za preukázane, že žalobca si za obdobie spolupráce nikdy neuplatnil úrok z omeškania, hoci
žalovaný bol s úhradami tovarových faktúr vždy v omeškaní.
26 M Obdo 3/2006
Prvostupňový súd dospel k záveru, že požadovanie úrokov z omeškania nie je v súlade
s inštitútom poctivého obchodného styku, je v rozpore so zákonom, a preto v súlade s § 265
Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom
z 24. januára 2006, č.k.: 2 Cob 130/2006-646 tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu
v Pezinku z 2. decembra 2004, č.k.: 27 Cb 94/2003-619 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 209 112,- Sk a 10 455,- Sk na náhradu trov konania. Odvolací súd taktiež zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 10 455,- Sk.
Odvolací súd tak rozhodol, keďže sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu,
že požiadavke na zaplatenie úrokov z omeškania je právom veriteľa, ktoré si veriteľ môže,
ale nemusí uplatniť. Predpokladom uplatnenia návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. nie je vyúčtovanie tohto úroku a jeho doručenie dlžníkovi,
ktorý je v omeškaní nakoľko nárok na úrok z omeškania vzniká zo zákona v dôsledku
omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zmluvné strany
si ústnou dohodou vylúčili platenie úrokov z omeškania, nie je ich vyúčtovanie konaním,
ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie Generálny
prokurátor Slovenskej republiky za podmienok stanovených v § 243e ods. 1 OSP v spojení s
ust. § 243f ods. 1 písm. c/ OSP, nakoľko týmto rozhodnutím bol porušený zákon, pričom
ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné obsiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Porušenie zákona vidí generálny prokurátor Slovenskej republiky v konaní
odvolacieho súdu, ktorý nepostupoval v súlade s ust. § 132 OSP pri vyhodnocovaní dôkazov
konania žalobcu, ktoré malo za následok vylúčenie platenia úrokov z omeškania, a preto
vyúčtovanie úrokov z omeškania žalobcom žalovanému je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku (§ 266 Obch. zákonníka), a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 265
Obch. zák.).
Žalobca sa písomne vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
Slovenskej republiky a navrhol, aby mimoriadne dovolanie zamietol, keďže rozhodnutie
odvolacieho súdu je správne.
Žalovaný ako aj generálny prokurátor Slovenskej republiky zneužívajú ust. § 265
Obchodného zákonníka, keď si žalovaný chce jeho uplatnením kompenzovať svoju
neschopnosť platiť včas za dodaný tovar. Teda strana, ktorá je dôsledku svojej povinnosti
36 M Obdo 3/2006
povinná platiť úroky z omeškania, sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom
na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ak by si
dovolací súd osvojil právny názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ustanovenie
§ 265 Obch. zák. by nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale prostriedkom, ktorý výrazne
naruší právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.
Riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásada poctivého
obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady, treba primárne
hodnotiť ako nekalé konanie. Ak si veriteľ neuplatňuje nárok na úroky z omeškania,
neznamená to, že si strany vylúčili možnosť platenia úrokov z omeškania. Každá dohoda
o vzdaní sa nároku musí mať písomnú formu (§ 574 OZ), čo v konaní nebolo preukázané.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
Slovenskej republiky uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
Ust. § 369 Obch. zák. je dispozitívnym ustanovením, z čoho jasne vyplýva, že § 369
Obch. zák. ex lege pôsobí na obchodnoprávne vzťahy len v tom prípade, ak medzi dlžníkom
a veriteľom nie je iná dohoda. Zmluvné strany si tak môžu platenie úrokov z omeškania
nielen obmedziť, ale dokonca i celkom vylúčiť. Týmto ustanovením sa odvolací súd vôbec
neriadil.
Preto navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
Slovenskej republiky vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 OSP) po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g OSP), preskúmal napadnutý rozsudok
i konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je
dôvodné.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. – ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve inak o 1% vyššie, než je základná úroková sadzba určená obdobne podľa ust. § 502
Obch. zákonníka. Z vyššie citovaného ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vyplýva,
že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom,
ak ho dlžník preukáže, že omeškanie dlžníka so splnením svojho záväzku je v dôsledku
omeškania veriteľa.
46 M Obdo 3/2006
Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona (ex lege)
a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť
v zmluve a nárok na úrok z omeškania vznikne aj v tomto prípade priamo zo zákona.
V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa preto mení obsah záväzku tak,
že dlžníkovi pribudne povinnosť plniť popri peňažnému dlhu aj úroky z omeškania
a veriteľovi pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky
z omeškania.
Zmluvné strany si môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme
úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou.
Dovolateľ namieta, že sa so žalobcom dohodol na tom, že žalobca si nebude
uplatňovať svoje právo v zmysle ust. § 369 Obch. zákonníka.
Podľa názoru dovolacieho súdu k takejto dohode môže dôjsť, Obchodný zákonník
to nevylučuje, ale dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že sa vzdáva svojho práva na úroky
z omeškania musí mať písomnú formu tak, ako to ustanovuje § 574 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Takúto dohodu však žalovaný v písomnej forme súdu nepredložil, pričom žalobca
poprel uzatvorenie Dohody o vzdaní sa svojho práva na úroky z omeškania voči dlžníkovi –
žalovanému.
Podľa ust. § 265 Obch. zák. – výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších
morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad
správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.
V obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia a zákonodarca tak robí v záujme
právnej istoty v obchodných vzťahoch.
V predmetnej veci žalovaný namietal, že uplatnenie si práva na úroky z omeškania
zo strany veriteľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže veriteľ –
žalobca tak neurobil pri každom omeškaní dlžníka – žalovaného, čo nasvedčuje, že konkrétne
správanie sa účastníkov malo za následok vylúčenie platenia úrokov z omeškania.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky si toto tvrdenie osvojil v mimoriadnom
dovolaní. S týmto názorom dovolací súd nesúhlasí, keďže dlžník – žalovaný v dôsledku
prerušenia svojej zmluvnej povinnosti sa usiluje sankčnej povinnosti zaplatiť úroky
z omeškania zbaviť, s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého
56 M Obdo 3/2006
obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu
zo základných zásad poctivého obchodného styku. V tomto prípade by ust. § 265 Obch. zák.
nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcim
právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.
Z uvedeného vyplýva, že právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom
rozhodnutí, je v súlade s tým, čo bolo vyššie uvedené.
Dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1 písm. c/ OSP nie je naplnený, lebo v danej
veci nemožno vyvodiť, že by rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo so skutkového
zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadne dovolanie podľa ust. § 243b ods. 1 OSP
zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 4,
§ 224 ods. 1 a § 150 OSP a nepriznal ich náhradu žiadnemu z účastníkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 14. júna 2007
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu