Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/5/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci

odsúdeného V. F. a spol., pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa

§ 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti

obhajcu JUDr. J. L. zo dňa 15. januára 2008 proti uzneseniu Špeciálneho súdu

v Pezinku zo dňa 9. januára 2008, sp. zn. PK rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje

a Špeciálnemu súdu v Pezinku sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Špeciálny súd v Pezinku uznesením zo dňa 9. januára 2008, sp. zn.

PK , priznal podľa , s použitím

písm. c/, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 4, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3,

ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) ustanovenému obhajcovi JUDr. J. L., za zastupovanie

odsúdeného F. M., odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 280 662 Sk.

Obhajca JUDr. J. L. si na Špeciálnom súde uplatnil nárok na odmenu a náhradu

hotových výdavkov v celkovej výške 413 661 Sk. Túto odmenu a náhradu mu

predsedníčka senátu Špeciálneho súdu krátila o čiastky, ktoré podľa jej názoru

nezodpovedali skutočne vykonaným úkonom právnej služby ako aj ustanoveniam

vyhlášky. Predsedníčka senátu nepriznala obhajcovi zvýšenie základnej sadzby

tarifnej odmeny na trojnásobok z dôvodu, že nie každá trestná vec, v ktorej sú

obžalovaní trestne stíhaní za obzvlášť závažný trestný čin a tomu zodpovedajúca

rozsiahlosť spisového materiálu, množstvo vypočutých svedkov a ďalších osôb,

nemožno bez ďalšieho považovať za mimoriadne ťažkú v zmysle § 13 ods. 1

vyhlášky. Ďalej priznala obhajcovi za účasť na hlavnom pojednávaní dňa

12. decembra 2005 v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky odmenu vo výške jednej

štvrtiny (obhajca si uplatnil odmenu vo výške trojnásobku základnej sadzby za úkon),

nakoľko toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za účasť

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2007, na ktorom došlo len

k vyhláseniu rozhodnutia, priznala predsedníčka senátu podľa § 14 ods. 4 vyhlášky

odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon (obhajca

si uplatnil odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 1

písm. d/ vyhlášky).

Obhajca si ďalej uplatnil za účasť na hlavných pojednávaniach náhradu

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný

paušál) za každé dve začaté hodiny. Takto vyčíslené režijné paušály mu

predsedníčka senátu Špeciálneho súdu nepriznala, a to z dôvodu, že aj keď na účely

výpočtu odmeny je potrebné považovať každé dve hodiny účasti na hlavnom

pojednávaní za samostatný úkon, na účely priznania režijného paušálu je potrebné

považovať hlavné pojednávanie, aj keď bolo vytýčené na viacero dní za jeden úkon

právnej služby.

Proti tomuto uzneseniu podal obhajca JUDr. J. L. dňa 15. januára 2008

sťažnosť. V jej dôvodoch namietal nepriznanie trojnásobku základnej sadzby tarifnej

odmeny podľa § 13 ods. 1 vyhlášky. Bol toho názoru, že na priznanie zvýšenia

základnej sadzby tarifnej odmeny boli splnené dôvody podľa § 13 ods. 1 vyhlášky,

a to mimoriadna obťažnosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.

Poukázal na skutočnosť, že trestná vec V. F. a spol. bola prezentovaná ako kauza

storočia, ktorá sa v dejinách slovenskej justície ešte neprerokovávala. V tomto smere

k svojej sťažnosti pripojil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24. januára 2006, sp. zn. , v ktorom bolo obhajcovi priznané zvýšenie

základnej sadzby tarifnej odmeny na dvojnásobok, ktorá trestná vec podľa jeho

názoru nebola ani z ďaleka tak časovo a právne náročná ako práve trestná vec V. F.

a spol. Ďalej uviedol, že obhajoba bola časovo náročná aj pre vzdialenosť sídla jeho

advokátskej kancelárie od miesta konania hlavných pojednávaní na Špeciálnom

súdu v Pezinku, na čo upozorňoval už pri jeho ustanovení súdom za obhajcu

obžalovanému.

Čo sa týka priznania odmeny vo výške jednej štvrtiny za účasť na hlavnom

pojednávaní dňa 12. decembra 2005, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého mu nemala byť krátená

odmena za poskytnutý úkon právnej služby. Hlavné pojednávanie je otvorené

a začaté oznámením veci, ktorá sa bude prejednávať. Následné úkony predsedu

senátu je potrebné považovať za úkony na hlavnom pojednávaní, za ktoré prináleží

obhajcovi odmena vo výške úkonu poskytnutej právnej služby.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby Najvyšší súd na podklade

podanej sťažnosti podľa napadnuté uznesenie

špeciálneho súdu zrušil a vo veci sám rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd sťažnostný (§ 190 ods. 2 písm. b/

) zistil, že sťažnosť je prípustná ( ), bola podaná

oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste,

kde možno tento opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne aj to,

že napadnuté uznesenie Špeciálneho súdu je nepreskúmateľné, a preto podľa § 194

ods. 1 písm. b/ Najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a Špeciálnemu súdu

v Pezinku uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Postupom podľa a preskúmal Najvyšší

súd napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo a musel konštatovať,

že výrok napadnutého uznesenia je nepreskúmateľný. V situácii, keď súd rozhoduje

o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátovi, musí vo výroku

uznesenia uviesť jednotlivé položky tak, ako boli advokátovi priznané. Iný postup

súdu vedie k nepreskúmateľnosti takého uznesenia, a ani jeho odôvodnenie nemôže

tento následok žiadnym spôsobom napraviť.

Čo sa týka námietok obhajcu uvedených v sťažnosti, k týmto Najvyšší súd

považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej

odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony

mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo

znalosť cudzieho jazyka.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky vyplýva možnosť advokáta uplatniť

si zvýšenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkon pri splnení alternatívne

stanovených podmienok. Takéto zvýšenie sa nemusí týkať všetkých úkonov právnej

služby v rámci zastúpenia, preto pri rozhodovaní o odmene advokátovi je potrebné

vyhodnotiť každý poskytnutý úkon z pohľadu vyššie uvedených kritérií.

Za „úkony mimoriadne ťažké“ je potrebné považovať úkony

poskytované v trestnej veci, ktorá je skutkovo a právne mimoriadne náročná.

Už z doslovného výkladu slovného spojenia „mimoriadne ťažké“ je zrejmé,

že sa musí jednať o úkony vymykajúce sa z bežnej praxi.

Mimoriadne náročné úkony právnej služby však nemožno výlučne

obmedziť iba na určitý druh trestnej činnosti a ani na počet trestne stíhaných

osôb. Bude vždy na uvážení súdu rozhodujúcom o priznaní odmeny obhajcovi,

či prerokovávaná trestná vec je skutkovo a právne mimoriadne náročná

aj z pohľadu povahy trestnej činnosti (napr. ekonomická alebo hospodárska

trestná činnosť) alebo počtu strán zúčastnených na trestnom konaní.

Prejednávaná trestá vec odsúdeného V. F. a spol. nepochybne spĺňa kritérium

mimoriadnej obťažnosti v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky a tomu zodpovedá aj

obhajcom uplatnený trojnásobok základu tarifnej odmeny.

Za úkony „časovo náročné“ možno považovať také úkony právnej

služby, ktoré sú poskytované obhajcom mimo obvyklej pracovnej doby, teda

spravidla medzi 20:00 a 6:00 hod. v dňoch, na ktoré pripadá nepretržitý

odpočinok v týždni tzn. sobota, nedeľa a sviatky (§ 94 ods. 1, § 93 ods. 1

v znení neskorších zmien a doplnkov

a o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja

a pamätných dňoch v znení neskorších zmien a doplnkov).

Trvanie samotného úkonu môže mať vplyv na zvýšenie základu tarifnej

odmeny iba v prípade, ak časové kritérium nie je vo výpočte odmeny takého úkonu

už zohľadnené. Práve z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s argumentáciou

obhajcu o časovej náročnosti úkonov súvisiacej s cestovaním obhajcu na hlavné

pojednávanie na Špeciálny súd v Pezinku. Ustanovenie § 17 ods. 1 vyhlášky totiž

priznáva obhajcovi náhradu za stratu času strávenú cestou na úkony právnej služby,

ktoré nie sú vykonávané v mieste sídla advokáta.

Podľa vety druhej § 14 ods. 4 vyhlášky za zastúpenie a obhajobu

na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Hlavné pojednávanie konané dňa 12. decembra 2005 bolo síce odročené, ale ako to

vyplýva zo spisového materiálu, boli po jeho otvorení vykonané úkony, ktoré

smerovali k prejednaniu veci (vyhlásenie uznesenia o konaní proti ušlému). Takýto

záver zodpovedá aj ustálenej súdnej praxi najvyššieho súdu a tento na túto v plnom

rozsahu odkazuje (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, uverejnené „Zo súdnej praxe“ pod č. 32/1998).

Obhajca má nárok za každý poskytnutý úkon právnej služby na režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Ak sú úkony poskytnuté v jeden deň,

na rovnakom mieste a bezprostrednej časovej nadväznosti považujú

sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon. To znamená,

že obhajcovi prináleží toľko režijných paušálov, koľko dní trvalo hlavné

pojednávanie. Tento záver plne zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi

Najvyššieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

26. mája 2004, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 38/2004).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Špeciálneho

súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vrátil mu vec na nové konanie

a rozhodnutie, pri ktorom je Špeciálny súd viazaný vyššie vysloveným právnym

názorom Najvyššieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 17. apríla 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Za „úkony mimoriadne ťažké“ je potrebné považovať úkony poskytované v trestnej veci, ktorá je skutkovo

a právne mimoriadne náročná. Už z doslovného výkladu slovného spojenia „mimoriadne ťažké“ je zrejmé, že sa musí jednať o úkony vymykajúce sa z bežnej praxi. Mimoriadne náročné úkony právnej služby však nemožno výlučne obmedziť iba na určitý druh trestnej činnosti a ani na počet trestne stíhaných osôb. Bude vždy na uvážení súdu rozhodujúcom o priznaní odmeny obhajcovi, či prerokovávaná trestná vec je skutkovo a právne mimoriadne náročná aj z pohľadu povahy trestnej činnosti (napr. ekonomická alebo hospodárska trestná činnosť) alebo počtu strán zúčastnených na trestnom konaní. Za úkony „časovo náročné“ možno považovať také úkony právnej služby, ktoré sú poskytované obhajcom mimo obvyklej pracovnej doby, teda spravidla medzi 20:00 a 6:00 hod. v dňoch, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni tzn. sobota, nedeľa a sviatky (, o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších zmien a doplnkov). Obhajca má nárok za každý poskytnutý úkon právnej služby na režijný paušál podľa vyhlášky. Ak sú úkony poskytnuté v jeden deň, na rovnakom mieste a bezprostrednej časovej nadväznosti považujú sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon. To znamená, že obhajcovi prináleží toľko režijných paušálov, koľko dní trvalo hlavné pojednávanie. Tento záver plne zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. mája 2004, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 38/2004). Za „úkony mimoriadne ťažké“ je potrebné považovať úkony poskytované v trestnej veci, ktorá je skutkovo a právne mimoriadne náročná. Už z doslovného výkladu slovného spojenia „mimoriadne ťažké“ je zrejmé, že sa musí jednať o úkony vymykajúce sa z bežnej praxi. Mimoriadne náročné úkony právnej služby však nemožno výlučne obmedziť iba na určitý druh trestnej činnosti a ani na počet trestne stíhaných osôb. Bude vždy na uvážení súdu rozhodujúcom o priznaní odmeny obhajcovi, či prerokovávaná trestná vec je skutkovo a právne mimoriadne náročná aj z pohľadu povahy trestnej činnosti (napr. ekonomická alebo hospodárska trestná činnosť) alebo počtu strán zúčastnených na trestnom konaní. Za úkony „časovo náročné“ možno považovať také úkony právnej služby, ktoré sú poskytované obhajcom mimo obvyklej pracovnej doby, teda spravidla medzi 20:00 a 6:00 hod. v dňoch, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni tzn. sobota, nedeľa a sviatky (, o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších zmien a doplnkov). Obhajca má nárok za každý poskytnutý úkon právnej služby na režijný paušál podľa vyhlášky. Ak sú úkony poskytnuté v jeden deň, na rovnakom mieste a bezprostrednej časovej nadväznosti považujú sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon. To znamená, že obhajcovi prináleží toľko režijných paušálov, koľko dní trvalo hlavné pojednávanie. Tento záver plne zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. mája 2004, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 38/2004).