Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fc2/379747.b2aeb0.pdf
PDF · 92.29 KB
No categories available
4Cdo/2/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 2/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. L., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. K. H., advokátkou v K., proti žalovanej H. O., bývajúcej v K., zastúpenej
JUDr. J. S., advokátom v K., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp.zn. 19 C 1067/2001, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 5. septembra 2007 sp.zn. 5 Co 93/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II rozsudkom z 9. júna 2006 č.k. 19 C 1067/2001-58 uložil
žalovanej povinnosť vypratať byt č. X. nachádzajúci sa v bloku V., na K. V., pozostávajúci
z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal
ju zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 1 000 Sk a trovy
právneho zastúpenia 5 308 Sk na (bližšie nešpecifikovaný) účet zástupkyne žalobkyne, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5. septembra 2007
sp.zn. 5 Co 93/2007 potvrdil rozsudok okresného súdu. Žalobkyni priznal náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 32 332 Sk, ktorú sumu zaviazal žalovanú zaplatiť zástupkyni
žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla
dovolaciemu súdu, aby tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok Okresného
súdu Košice II z 9. júna 2006 č.k. 19 C 1067/2001-58 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní pred odvolacím súdom a nakoniec aj v konaní pred
súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., konanie je tiež postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a samotné rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolaciemu súdu vytkla,
že svoje nesprávne rozhodnutie založil výlučne na dokazovaní vykonanom súdom prvého
stupňa, ktorý neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čím jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť a žalovanú zaviazať na
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré
poukazovala dovolateľka. Žalovaná tvrdí, že v danej veci jej postupom oboch súdov nižšieho
stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa nevykonal
navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom odvolací súd svoje nesprávne
rozhodnutie založil výlučne na dokazovaní vykonanom súdom prvého stupňa.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali
niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu
žalovanej, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. treba uviesť, že ak
súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi na zistenie
skutkového stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za
znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku
nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.
Iné procesné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok
za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné
tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej je neprípustné, preto ho odmietol
(§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože trovy žalobkyne vzniknuté v súvislosti s jej vyjadrením
k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie
práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :