Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/182/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.C. L., so sídlom D.S.

57, D. 2, Í., právne zastúpený advokátom JUDr. I.M., L.3/a, B., proti žalovanému:

F.n. m. S. R., sídlom D.27, B., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. Š.D., M.N. 45,

B., o zaplatenie 99 703,- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č.k. -234 z 19. mája 2006, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.mája 2006 č.k.

234 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 19. mája 2006 č.k. 1Cbm 15/04-

234 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vzniknutých

za omeškanie s plnením peňažného záväzku s vyplácaním dlhopisov. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 27 496,- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca na základe zmlúv

o postúpení pohľadávok jednotlivými majiteľmi dlhopisov sa stal vlastníkom pohľadávok

voči žalovanému, ktoré pozostávajú z úrokov z omeškania vzniknutých omeškaním

žalovaného so splnením peňažného dlhu majiteľom dlhopisov. Ustanovenia § 24 ods., ods. 8

a ods.11 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších prepisov, je potrebné vykladať v ich vzájomnej súvislosti. V § 24 ods.6

cit. zákona je stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v ods. 11 zákon stanovuje lehotu,

v ktorej je žalovaný povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným v ods. 3 a v ods. 9 dlhopis,

vrátane jeho výnosu. Keďže žalovaný splnil svoje záväzky pred uplynutím lehoty stanovenej

v , nemohol sa dostať do omeškania a žalobcovi

nevzniklo právo na vymáhané úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia , podľa zásady úspešnosti žalovaného v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom

rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s jeho právnou

argumentáciou a s právnou argumentáciou žalovaného. Svoje odvolanie zdôvodnil tým,

že má zato, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením menovitých hodnôt a výnosov

z dlhopisov F. n. m. S.R. tých majiteľov, ktorí svoje nároky na žalobcu postúpili, pretože im

ich zaplatil až po dni splatnosti teda po 31. decembri 2000. Vydanie dlhopisu podľa § 24

ods. 4 predstavovalo vznik synalagmatického právneho vzťahu medzi

žalovaným a bývalými majiteľmi dlhopisov F. n. m. S.R. Teda právneho vzťahu, z ktorého

vznikol žalovanému ako emitentovi dlhopisu F. n. m. S.R. záväzok zaplatiť majiteľovi

dlhopisu ku dňu jeho splatnosti menovitú hodnotu dlhopisu a zákonom stanovený výnos.

Dlhopis predstavoval záväzkový vzťah medzi žalovaným ako dlžníkom a majiteľom

dlhopisu F. n. m. S.R. ako veriteľom.

Následne sa odvolateľ zaoberal výkladom právneho pojmu doby splatnosti.

Pre určenie omeškania žalovaného je podľa neho rozhodujúci § 24 ods. 6 a nie § 24 ods. 11

Dôvodil, že doba splatnosti akéhokoľvek cenného papiera plynie vždy

a zásadne od momentu jeho vydania a skončí dňom jeho splatnosti. Je nepochybné,

že dlhopisy F. n. m. S.R. neboli cennými papiermi s jednoročnou dobou splatnosti, ako to

tvrdí žalovaný, ale že doba splatnosti bola päť rokov. Vyplýva to zo skutočnosti, že výnos F.

n. m. S.R. sa počítal za dobu piatich rokov t.j. odo dňa ich emisie (1.1.1996) do dňa ich

splatnosti (31.12.2000) a nie za dobu jedného roka. Uvedené vyplýva aj z § 24 ods. 10 cit.

zákona, podľa ktorého v prípade splatenia menovitej hodnoty dlhopisu pred dobou splatnosti

podľa § 24 ods. 6 (t.j. 31.12.2000), je žalovaný povinný splatiť týmto osobám aj pomernú

časť výnosov. Ak by však doba splatnosti dlhopisov bola jednoročná, výnos by sa musel

počítať od 1.1.2001.

Ďalej žalobca argumentoval, že pokiaľ by úmyslom zákonodarcu skutočne bolo

ustanoviť, že § 24 ods. 6 má byť rozhodujúci výlučne pre určenie úrokového výnosu

z dlhopisov a pre začiatok plynutia doby ich splatnosti, bolo by značne nelogické,

aby zákonodarca dátum 31. 12. 2000 označil za deň splatnosti dlhopisov a nie za dátum

rozhodný pre stanovenie ich úrokového výnosu. Žalobca má zato, že ak raz vznikla

žalovanému povinnosť dlhopisy splatiť, nemôže dodatočne vzniknúť ďalšia nová povinnosť

dlhopisy splatiť. V § 24 ods. 11 cit. zákona stanovuje všeobecnú dobu splatnosti dlhopisov

F. n. m. S.R., ktorá je aplikovateľná na určenie najneskoršieho termínu ich splatenia

žalovaným. Táto všeobecná doba splatnosti je však aplikovateľná iba za predpokladu, že

nenastane taká právna skutočnosť, na základe ktorej by žalovaný bol povinný splatiť

dlhopisy F. n. m. S.R. pred jej uplynutím.

Prvou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila vznik povinnosti žalovaného splatiť

dlhopisy F. n. m. S.R. skôr, bolo ustanovenie § 24 ods.7 cit. zákona pre majiteľov, ktorý

dosiahli vek 70 rokov a viac a druhou právnou skutočnosťou bolo ustanovenie § 24 ods. 6

cit. zákona, ktoré ustanovovalo, že dlhopis F. n. m. S.R. vrátane výnosu, je splatný 31. 12.

2000. Žalobca je toho názoru, že § 24 ods. 11 cit. zákona je možné považovať za stanovenie

všeobecnej doby splatnosti dlhopisov. Táto však nemá žiaden vplyv na skutočnosť,

že nedodržaním osobitnej doby splatnosti dlhopisov uvedenej v § 24 ods. 6 cit. zákona

sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť bývalým

majiteľom dlhopisov úroky z omeškania. V závere odvolania žalobca poukázal na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995, sp.zn. z 19. júna 1998, podľa

ktorého mali byť dlhopisy F. n. m. S.R. ich majiteľom zo strany žalovaného splatené v dobe

ich splatnosti t.j. 31. 12. 2000 respektíve 31. 12. 1997 a nie v lehote do 31. 12. 2001.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd

potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že vo viacerých sporoch vedených

so žalobcom v totožných veciach bol úspešný a nároky žalobcu boli zamietnuté. Poukázal

na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že sa pridržiava

svojich doterajších vyjadrení v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) vec prejednal

v zmysle s nariadením pojednávania v zmysle

a po takomto preskúmaní odvolania žalobcu dospel k názoru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

Základnou otázkou v predmetnom spore je posúdenie, či sa žalovaný dostal

do omeškania s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov emitovaných žalovaným,

ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, teda či žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania

vo výške 17,5 % ročne vo vyčíslenej výške v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky

č.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný splatil oprávneným osobám

dlhopis, vrátane ich výnosov do 31. decembra 2001. Sporným zostala otázka, či žalovaný

mal splatiť dlhopisy vrátane ich výnosov do 31. decembra 2000, ako tvrdí žalobca, alebo

splatnosť bola stanovená právnym predpisom do 31. decembra 2001, ako tvrdí žalovaný.

Splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov F. n. m. S.R. a ich výnosov je upravená

v ustanoveniach , , a Podľa cit. zákona

je dlhopis vrátane jeho výnosu splatný 31.decembra 2000. Podľa § 24 ods. 11, dlhopis podľa

odseku 6 vrátane jeho výnosu je F. n. m. S.R. povinný splatiť oprávneným osobám najneskôr

do konca roka 2001 t. j. 31. decembra 2001.

Uvedená právna otázka bola riešená dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na základe dovolania žalobcu rozsudkom sp. zn. z 26.októbra

2006. Dovolací súd dospel k záveru, že základnú otázku splatnosti dlhopisov s dôsledkom

vzniku povinnosti týmto dňom dlhopisy vyplatiť, rieši ustanovenie § 24 ods. 6 zák.č.

v jeho platnom znení. Ak je otázka splatnosti riešená týmto ustanovením, potom

je logické, že zákon túto otázku nemôže riešiť a ani nerieši iným spôsobom v ďalšom

ustanovení, a to v § 24 ods. 11 cit. zákona. Uvedené potvrdzuje aj znenie odseku 10 § 24,

podľa ktorého žalovaný mohol dlhopisy splatiť aj pred uvedenou dobou splatnosti t.j. pred

dátumom 31. decembra 2000. Teda, ak k tomuto dňu bolo zákonom stanovené, že dlhopisy

sú splatné, potom tie dlhopisy nemohli byť zároveň aj nesplatné. Znenie odseku 11 je nutné

vidieť v širšom kontexte celkového znenia , a to najmä v znení jeho

novely vykonanej a č. Forma privatizácie štátneho

majetku čo do rozsahu, ako aj dĺžky trvania, bola nepochybne mimoriadne náročná. Preto

zákon nemohol opomenúť stanovenie doby, kedy je nutné túto privatizáciu ukončiť.

K vymedzeniu tejto doby došlo práve v ustanovení odseku 11. Toto ustanovenie teda vôbec

nerieši otázku splatnosti dlhopisov, lebo táto otázka už bola vyriešená v predchádzajúcich

ustanoveniach a bolo by nelogické, ak by túto otázku zákon riešil opätovne. Dovolací súd

sa súčasne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že týmto ustanovením sa stanovuje všeobecná

doba splatnosti dlhopisov s tým, že pre jednotlivé kategórie ich majiteľov povinnosť ich

splatiť je určená v odsekoch 6, 7 cit. zákona. Podľa názoru dovolacieho súdu žalovanému nič

nebránilo ku dňu uvedenému v odseku 6, 7 § 24 cit. zákona svoju povinnosť splniť.

Žalovaný sa preto dostal do omeškania už dňom 1.1.2001 (ods. 6), resp. 1.1.1998 (ods. 7).

Prihliadnuc na vyššie citovaný právny názor vyslovený dovolacím senátom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je v tomto prípade potrebné prisvedčiť odvolateľovi,

že pre stanovenie splatnosti dlhopisu vrátane jeho výnosu je rozhodné ustanovenie § 24

ods. 6 Žalovaný bol preto povinný splatiť dlhopisy s ich výnosmi

majiteľom do 31.decembra 2000 tak, ako to určil právny predpis. Ustanovenie § 24 ods. 11

cit. zákona je v zmysle § 25 cit. zákona len určením konca privatizačnej vlny, pričom nemá

vplyv na určenie momentu vzniku splatnosti dlhopisov F. n. m. S.R.

Ak sa žalovaný dňom 1.1.2001 dostal do omeškania so splatením peňažného dlhu

(menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu F. n. m. S.R.), vzniklo majiteľom dlhopisov právo na

úroky z omeškania podľa vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Súd prvého stupňa nerozhodol

vecne správne, ak žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v uplatnenej veci dospel k inému právnemu

záveru ako súd odvolací, nevykonal navrhované dôkazy účastníkov konania. Preto z dôvodu

zachovania zásady dvojinštantnosti konania Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave podľa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

V novom prejednaní veci, v ktorom je viazaný vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu podľa , súd prvého stupňa vykoná dokazovanie rozporovaných

skutočností, ktoré žalovaný uviedol v priebehu konania, v jeho odvolaní a predniesol

na pojednávaní odvolacieho súdu, najmä námietku neposkytnutia súčinnosti veriteľa

v súvislosti s posudzovaním omeškania dlžníka v zmysle .

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov

odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 20. marca 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: