Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
835/380197.158498.pdf
PDF · 109.18 KB
No categories available
6Obo/182/2006
Najvyšší súd 6 Obo 182/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.C. L., so sídlom D.S.
57, D. 2, Í., právne zastúpený advokátom JUDr. I.M., L.3/a, B., proti žalovanému:
F.n. m. S. R., sídlom D.27, B., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. Š.D., M.N. 45,
B., o zaplatenie 99 703,- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 1Cbm 15/04-234 z 19. mája 2006, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.mája 2006 č.k. 1Cbm 15/04-
234 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 19. mája 2006 č.k. 1Cbm 15/04-
234 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vzniknutých
za omeškanie s plnením peňažného záväzku s vyplácaním dlhopisov. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 27 496,- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca na základe zmlúv
o postúpení pohľadávok jednotlivými majiteľmi dlhopisov sa stal vlastníkom pohľadávok
voči žalovanému, ktoré pozostávajú z úrokov z omeškania vzniknutých omeškaním
žalovaného so splnením peňažného dlhu majiteľom dlhopisov. Ustanovenia § 24 ods., ods. 8
a ods.11 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších prepisov, je potrebné vykladať v ich vzájomnej súvislosti. V § 24 ods.6
cit. zákona je stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v ods. 11 zákon stanovuje lehotu,
v ktorej je žalovaný povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným v ods. 3 a v ods. 9 dlhopis,
vrátane jeho výnosu. Keďže žalovaný splnil svoje záväzky pred uplynutím lehoty stanovenej
v § 24 ods. 11 zákona č. 92/1991 Zb., nemohol sa dostať do omeškania a žalobcovi
nevzniklo právo na vymáhané úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa zásady úspešnosti žalovaného v konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom
rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s jeho právnou
argumentáciou a s právnou argumentáciou žalovaného. Svoje odvolanie zdôvodnil tým,
že má zato, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením menovitých hodnôt a výnosov
z dlhopisov F. n. m. S.R. tých majiteľov, ktorí svoje nároky na žalobcu postúpili, pretože im
ich zaplatil až po dni splatnosti teda po 31. decembri 2000. Vydanie dlhopisu podľa § 24
ods. 4 zákona č. 91/1992 Zb. predstavovalo vznik synalagmatického právneho vzťahu medzi
žalovaným a bývalými majiteľmi dlhopisov F. n. m. S.R. Teda právneho vzťahu, z ktorého
vznikol žalovanému ako emitentovi dlhopisu F. n. m. S.R. záväzok zaplatiť majiteľovi
dlhopisu ku dňu jeho splatnosti menovitú hodnotu dlhopisu a zákonom stanovený výnos.
Dlhopis predstavoval záväzkový vzťah medzi žalovaným ako dlžníkom a majiteľom
dlhopisu F. n. m. S.R. ako veriteľom.
Následne sa odvolateľ zaoberal výkladom právneho pojmu doby splatnosti.
Pre určenie omeškania žalovaného je podľa neho rozhodujúci § 24 ods. 6 a nie § 24 ods. 11
zákona č. 92/1991 Zb. Dôvodil, že doba splatnosti akéhokoľvek cenného papiera plynie vždy
a zásadne od momentu jeho vydania a skončí dňom jeho splatnosti. Je nepochybné,
že dlhopisy F. n. m. S.R. neboli cennými papiermi s jednoročnou dobou splatnosti, ako to
tvrdí žalovaný, ale že doba splatnosti bola päť rokov. Vyplýva to zo skutočnosti, že výnos F.
n. m. S.R. sa počítal za dobu piatich rokov t.j. odo dňa ich emisie (1.1.1996) do dňa ich
splatnosti (31.12.2000) a nie za dobu jedného roka. Uvedené vyplýva aj z § 24 ods. 10 cit.
zákona, podľa ktorého v prípade splatenia menovitej hodnoty dlhopisu pred dobou splatnosti
podľa § 24 ods. 6 (t.j. 31.12.2000), je žalovaný povinný splatiť týmto osobám aj pomernú
časť výnosov. Ak by však doba splatnosti dlhopisov bola jednoročná, výnos by sa musel
počítať od 1.1.2001.
Ďalej žalobca argumentoval, že pokiaľ by úmyslom zákonodarcu skutočne bolo
ustanoviť, že § 24 ods. 6 má byť rozhodujúci výlučne pre určenie úrokového výnosu
z dlhopisov a pre začiatok plynutia doby ich splatnosti, bolo by značne nelogické,
aby zákonodarca dátum 31. 12. 2000 označil za deň splatnosti dlhopisov a nie za dátum
rozhodný pre stanovenie ich úrokového výnosu. Žalobca má zato, že ak raz vznikla
žalovanému povinnosť dlhopisy splatiť, nemôže dodatočne vzniknúť ďalšia nová povinnosť
dlhopisy splatiť. V § 24 ods. 11 cit. zákona stanovuje všeobecnú dobu splatnosti dlhopisov
F. n. m. S.R., ktorá je aplikovateľná na určenie najneskoršieho termínu ich splatenia
žalovaným. Táto všeobecná doba splatnosti je však aplikovateľná iba za predpokladu, že
nenastane taká právna skutočnosť, na základe ktorej by žalovaný bol povinný splatiť
dlhopisy F. n. m. S.R. pred jej uplynutím.
Prvou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila vznik povinnosti žalovaného splatiť
dlhopisy F. n. m. S.R. skôr, bolo ustanovenie § 24 ods.7 cit. zákona pre majiteľov, ktorý
dosiahli vek 70 rokov a viac a druhou právnou skutočnosťou bolo ustanovenie § 24 ods. 6
cit. zákona, ktoré ustanovovalo, že dlhopis F. n. m. S.R. vrátane výnosu, je splatný 31. 12.
2000. Žalobca je toho názoru, že § 24 ods. 11 cit. zákona je možné považovať za stanovenie
všeobecnej doby splatnosti dlhopisov. Táto však nemá žiaden vplyv na skutočnosť,
že nedodržaním osobitnej doby splatnosti dlhopisov uvedenej v § 24 ods. 6 cit. zákona
sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť bývalým
majiteľom dlhopisov úroky z omeškania. V závere odvolania žalobca poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995, sp.zn. PL. ÚS 13/97 z 19. júna 1998, podľa
ktorého mali byť dlhopisy F. n. m. S.R. ich majiteľom zo strany žalovaného splatené v dobe
ich splatnosti t.j. 31. 12. 2000 respektíve 31. 12. 1997 a nie v lehote do 31. 12. 2001.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že vo viacerých sporoch vedených
so žalobcom v totožných veciach bol úspešný a nároky žalobcu boli zamietnuté. Poukázal
na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že sa pridržiava
svojich doterajších vyjadrení v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) vec prejednal
v zmysle § 212 ods.1 OSP s nariadením pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 OSP
a po takomto preskúmaní odvolania žalobcu dospel k názoru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
Základnou otázkou v predmetnom spore je posúdenie, či sa žalovaný dostal
do omeškania s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov emitovaných žalovaným,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, teda či žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania
vo výške 17,5 % ročne vo vyčíslenej výške v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný splatil oprávneným osobám
dlhopis, vrátane ich výnosov do 31. decembra 2001. Sporným zostala otázka, či žalovaný
mal splatiť dlhopisy vrátane ich výnosov do 31. decembra 2000, ako tvrdí žalobca, alebo
splatnosť bola stanovená právnym predpisom do 31. decembra 2001, ako tvrdí žalovaný.
Splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov F. n. m. S.R. a ich výnosov je upravená
v ustanoveniach § 24 ods. 6, 7, 10 a 11 zákona č. 92/1991 Zb. Podľa § 24 ods. 6 cit. zákona
je dlhopis vrátane jeho výnosu splatný 31.decembra 2000. Podľa § 24 ods. 11, dlhopis podľa
odseku 6 vrátane jeho výnosu je F. n. m. S.R. povinný splatiť oprávneným osobám najneskôr
do konca roka 2001 t. j. 31. decembra 2001.
Uvedená právna otázka bola riešená dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na základe dovolania žalobcu rozsudkom sp. zn. 1ObdoV 95/2005 z 26.októbra
2006. Dovolací súd dospel k záveru, že základnú otázku splatnosti dlhopisov s dôsledkom
vzniku povinnosti týmto dňom dlhopisy vyplatiť, rieši ustanovenie § 24 ods. 6 zák.č.
92/1991 Zb. v jeho platnom znení. Ak je otázka splatnosti riešená týmto ustanovením, potom
je logické, že zákon túto otázku nemôže riešiť a ani nerieši iným spôsobom v ďalšom
ustanovení, a to v § 24 ods. 11 cit. zákona. Uvedené potvrdzuje aj znenie odseku 10 § 24,
podľa ktorého žalovaný mohol dlhopisy splatiť aj pred uvedenou dobou splatnosti t.j. pred
dátumom 31. decembra 2000. Teda, ak k tomuto dňu bolo zákonom stanovené, že dlhopisy
sú splatné, potom tie dlhopisy nemohli byť zároveň aj nesplatné. Znenie odseku 11 je nutné
vidieť v širšom kontexte celkového znenia zákona č. 92/1991 Zb., a to najmä v znení jeho
novely vykonanej zákonmi č. 304/1995 Z.z. a č. 322/1996 Z.z. Forma privatizácie štátneho
majetku čo do rozsahu, ako aj dĺžky trvania, bola nepochybne mimoriadne náročná. Preto
zákon nemohol opomenúť stanovenie doby, kedy je nutné túto privatizáciu ukončiť.
K vymedzeniu tejto doby došlo práve v ustanovení odseku 11. Toto ustanovenie teda vôbec
nerieši otázku splatnosti dlhopisov, lebo táto otázka už bola vyriešená v predchádzajúcich
ustanoveniach a bolo by nelogické, ak by túto otázku zákon riešil opätovne. Dovolací súd
sa súčasne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že týmto ustanovením sa stanovuje všeobecná
doba splatnosti dlhopisov s tým, že pre jednotlivé kategórie ich majiteľov povinnosť ich
splatiť je určená v odsekoch 6, 7 cit. zákona. Podľa názoru dovolacieho súdu žalovanému nič
nebránilo ku dňu uvedenému v odseku 6, 7 § 24 cit. zákona svoju povinnosť splniť.
Žalovaný sa preto dostal do omeškania už dňom 1.1.2001 (ods. 6), resp. 1.1.1998 (ods. 7).
Prihliadnuc na vyššie citovaný právny názor vyslovený dovolacím senátom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je v tomto prípade potrebné prisvedčiť odvolateľovi,
že pre stanovenie splatnosti dlhopisu vrátane jeho výnosu je rozhodné ustanovenie § 24
ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. Žalovaný bol preto povinný splatiť dlhopisy s ich výnosmi
majiteľom do 31.decembra 2000 tak, ako to určil právny predpis. Ustanovenie § 24 ods. 11
cit. zákona je v zmysle § 25 cit. zákona len určením konca privatizačnej vlny, pričom nemá
vplyv na určenie momentu vzniku splatnosti dlhopisov F. n. m. S.R.
Ak sa žalovaný dňom 1.1.2001 dostal do omeškania so splatením peňažného dlhu
(menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu F. n. m. S.R.), vzniklo majiteľom dlhopisov právo na
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Súd prvého stupňa nerozhodol
vecne správne, ak žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v uplatnenej veci dospel k inému právnemu
záveru ako súd odvolací, nevykonal navrhované dôkazy účastníkov konania. Preto z dôvodu
zachovania zásady dvojinštantnosti konania Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V novom prejednaní veci, v ktorom je viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu podľa § 226 OSP, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie rozporovaných
skutočností, ktoré žalovaný uviedol v priebehu konania, v jeho odvolaní a predniesol
na pojednávaní odvolacieho súdu, najmä námietku neposkytnutia súčinnosti veriteľa
v súvislosti s posudzovaním omeškania dlžníka v zmysle § 520 Občianskeho zákonníka.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 20. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: