Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ab7/379726.a399aa.pdf
PDF · 102.18 KB
No categories available
4Cdo/62/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci
žalobcu V. G., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v H., proti žalovanej
Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
č. 13, Bratislava, o zaplatenie 21 492 Sk, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp.zn. 6 C 30/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. novembra 2007 sp.zn. 16 Co 283/2007, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. novembra 2007 sp.zn. 16 Co 283/2007 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 10. augusta 2007 č.k. 6 C 30/07-22
s poukazom na § 103 O.s.p. podľa § 104 ods. 2 O.s.p. zastavil konanie, v ktorom sa žalobca
domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
o zastavení konania odôvodnil tým, že právny zástupca žalobcu v stanovenej lehote na výzvu
súdu neodstránil nedostatok podmienky konania spočívajúci v nesprávnom označení
žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 29. novembra 2007
sp.zn. 16 Co 283/2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že uznesením zo 7. júna 2007 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby svoje podanie
z 28. marca 2007 opravil a doplnil tak, že má označiť rozhodnutie štátneho orgánu, ktorého
nezákonnosťou vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody a zároveň má preukázať príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou ako aj doplniť ďalšie
podstatné náležitosti. Napriek tejto výzve prvostupňového súdu však žalobca požadované
doklady nepredložil. V závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa
neposúdil návrh podľa správneho právneho predpisu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho spolu
s uznesením okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil tým, že v danej veci neexistovala prekážka nesplnenej podmienky konania a svojím
postupom súdy žalobcovi odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), keď
okresný súd ako prekážku konania označil nespôsobilosť Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky byť zástupcom účastníka konania a krajský súd žiadnu prekážku
podmienky konania ani neuviedol. Paradoxne vo svojom rozhodnutí krajský súd nepriamo
uviedol, že okresný súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, čím dal žalobcovi
za pravdu, že neexistuje nesplnená podmienka konania a napriek tomu uznesenie potvrdil bez
toho, aby uviedol iný nedostatok konania, ktorý by odôvodňoval zastavenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie včas podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je
prípustné a dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak
smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Žalobcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil). Je
preto nepochybné, že dovolanie žalobcu podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zastavenie konania pre neexistujúci nedostatok podmienky
konania, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania; § 103 O.s.p.).
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou podanou na súde prvého
stupňa sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom za žalovaného označil Slovenskú
republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
č. 13, Bratislava. Takto označený žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nemal pochybnosť
o tom, že ide o nárok uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. Pritom Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky nenamietalo, že nie je tým orgánom, ktorý má v mene
štátu konať, a žalobu žiadalo zamietnuť s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Súd
prvého stupňa však podľa § 104 ods. 2 veta tretia O.s.p. konanie zastavil s tým, že právny
zástupca žalobcu neodstránil vadu v zastúpení žalovaného v lehote desať dní od doručenia
výzvy na odstránenie tejto vady. Následne na to odvolací súd dovolaním napadnutým
uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.), aj keď
(ako to z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva) z iných dôvodov.
Je pravdou, že otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu
má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného; zistené
nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania.
O takýto prípade však v preskúmavanej veci nejde. To ostatne akceptoval aj odvolací súd,
keď poukázal na to, že správne mala byť žaloba posúdená podľa zákona č. 58/1969 Zb. a nie
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (podľa ktorého vec posudzoval súd prvého stupňa), čím de
facto skonštatoval neexistenciu nesplnenia podmienky konania uvedenej súdom prvého
stupňa, ako dôvodu na zastavenie konania, pričom sám odvolací súd neuviedol iný
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý by bolo treba konanie zastaviť. Ak
aj napriek tomu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil,
rozhodol nesprávne a týmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 237
písm.f/ O.s.p.).
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a podľa § 243b ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :