Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/4/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, vo veci

výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou S., narodenou X., bývajúcou v B., zastúpenou

kolíznym opatrovníkom – Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, B., V., dieťa rodičov –

matky S., bývajúcej v B., otca – M., B., Č., vedenej na Okresnom súde B. IV pod sp. zn.

, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2007 sp. zn. 18 CoE

58/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 22. júna 2007 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 21. decembra 2006 č.k. -104 uložil

S. „pokutu za styky medzi maloletou S. a otcom, ktoré matka bezdôvodne neumožňovala od

8. februára 2001“, vo výške 2 000 Sk s tým, že pokutu je povinná zaplatiť do 15 dní na účet

okresného súdu. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na a skutočnosť, že ide

o opakované uloženie pokuty z toho istého dôvodu.

Uvedené uznesenie napadla odvolaním matka. Krajský súd v Bratislave jej opravný

prostriedok odmietol uznesením z 22. júna 2007 sp. zn. , na odôvodnenie

ktorého uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo matke doručované poštou a z dôvodu

bezúspešnosti pokusov o jeho doručenie bola zásielka 29. decembra 2006 uložená na pošte

-2-3 M Cdo 4/2008

( ) s tým, že úložná lehota 3 dní uplynula 1. januára 2007. Lehota 15 dní na

podanie odvolania začala plynúť 2. januára 2007 a skončila 16. januára 2007. Pokiaľ matka

podala odvolanie osobne na súde 17. januára 2007, nie je jej opravný prostriedok podaný

včas. Odvolací súd preto odvolanie matky odmietol podľa

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu matky napadol

odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu mimoriadnym dovolaním, v ktorom uviedol, že

napadnutým uznesením bol porušený zákon. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo uložené na

pošte 29. decembra 2006 a z dôvodu, že koniec 3-dňovej úložnej lehoty pripadol na pondelok

1. januára 2007 (štátny sviatok), bol posledným dňom tejto lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň – utorok 2. januára 2007. Vzhľadom na to lehota 15 dní na podanie odvolania

nezačala v danom prípade plynúť 2. januára 2007 (ale 3. januára 2007) a neskončila

16. januára 2007, ale 17. januára 2007 – v tento deň ale S. podala odvolanie osobne na súde.

Odvolanie matky teda bolo podané včas a jeho odmietnutím bola tejto účastníčke odňatá

možnosť pred súdom konať ( v spojení s ).

Vzhľadom na to generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal napadnuté rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Matka sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnila s dôvodmi a obsahom tohto

opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania (

a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle Pod odňatím možnosti

konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých

procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy

priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť

-3-3 M Cdo 4/2008

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie

ako oneskorené podané (porovnaj R 23/1994).

Podľa sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z tohto vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok

lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa

ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa

trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne

o procesnú lehotu určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po

uložení písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa. Účinky fikcie

doručenia však nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť

si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale neurobil tak. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu

tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej slovného spojenia „ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne“. Účelom tejto lehoty je teda dať adresátovi nielen

teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak prípadne

predísť uplatneniu fikcie doručenia. Z citovaného ustanovenia výslovne nevyplýva, akým

spôsobom má byť počítaná úložná lehota troch dní. Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by

stanovovala osobitné pravidlá pre jej počítanie, treba vychádzať z tohto, že aj pre lehotu

uvedenú v tomto ustanovení treba použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt, ktoré

sú uvedené v a nasl. Iný výklad by nemal oporu v zákone, a odporoval by účelu,

ktorému má táto lehota slúžiť. Ak by totiž po uložení zásielky na pošte pripadli všetky tri dni

lehoty na dni pracovného pokoja, účastník konania (jeho zástupca) by bol zbavený

akejkoľvek reálnej možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť (porovnaj tiež R 5/2006).

-4-3 M Cdo 4/2008

V posudzovanej veci bolo uznesenie súdu prvého stupňa doručované matke poštou.

Zásielka, ktorá obsahovala toto rozhodnutie, bola uložená na pošte 29. decembra 2006

(a matka ju osobne prevzala 3. januára 2007). Posledný deň trojdňovej úložnej lehoty

uvedenej v ustanovení pripadol na 1. január 2007; keďže ale išlo o štátny

sviatok, bolo potrebné v zmysle veta druhá za posledný deň tejto lehoty

považovať najbližší nasledujúci pracovný deň – utorok 2. januára 2007. Dňom doručenia

uznesenia súdu prvého stupňa matke bol preto 2. január 2007 (a nie 1. január 2007, ako

nesprávne uviedol odvolací súd). Lehota 15 dní na podanie odvolania preto začala plynúť

3. januára 2007 (viď ) a skončila 17. januára 2007, to znamená v deň

osobného podania odvolania S. na súde. Z týchto dôvodov treba prisvedčiť generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky, že matka podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

Odvolací súd tým, že odvolanie matky v danom prípade odmietol ako oneskorene podané

podľa , hoci podmienky pre tento postup neboli splnené, odňal

matke možnosť pred súdom konať ( a ).

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie ( v spojení

s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: