Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/261/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci žalobcu JUDr. M. K., H., správcu konkurznej podstaty D., spol. s r.o., so sídlom v K.,

IČO: X., proti žalovanému B. M., bývajúcemu v K., v dovolacom konaní zastúpenému

JUDr. L. J., advokátom v B., o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo 7. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 7. júna 2007 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom z 24.1.2001 č.k. -11 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 148.800 Sk a 0,7 % za obdobie od

12.10.1995 do 18.9.1996 denne zo sumy 465.000 Sk a trovy konania v sume 9.450 Sk

na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že pojednával v neprítomnosti žalovaného

v zmysle , keďže žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci bol riadne

a včas predvolaný.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 7. júna 2007 sp. zn. odvolanie

žalovaného odmietol. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, že okresný súd, ktorému

sa nepodarilo doručiť rozsudok žalovanému, v súlade s uznesením

z 9.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2003, ustanovil žalovanému opatrovníka

za účelom doručenia rozsudku a že opatrovníkovi okresný súd doručil rozsudok 5.11.2003.

Vzhľadom na to, že opatrovník žalovaného odvolanie nepodal, rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 5.11.2003 (správne 21.11.2003 – poznámka najvyššieho súdu).

Pri posudzovaní otázky, či žalovaný podal odvolanie včas alebo nie, vychádzal z právneho

názoru, že ak žalovanému ustanovený opatrovník nepodal proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, v odvolacom konaní už nebolo možné skúmať, či boli dané všetky podmienky pre

postup podľa ustanovenia Riadiac sa týmto právnym názorom uzavrel,

že odvolanie žalovaného podané na poštovom úrade dňa 9.12.2005, žalovaný podal zjavne

po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie, počítanej od doručenia rozsudku jemu

ustanovenému opatrovníkovi. Odvolanie žalovaného preto podľa

odmietol ako oneskorene podané.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol

uznesenie odvolacieho súdu a tiež rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v rozhodujúcom čase, t.j. v priebehu konania pred

súdom prvého stupňa a doručovania jeho rozsudku, mal trvalý pobyt na adrese F., na ktorej sa

zdržiaval. Na túto adresu boli žalovanému riadne doručované písomnosti aj v iných

veciach vedených na tomto súde, v ktorých vystupoval ako účastník konania.

Ak by súd vyžiadal informáciu z registra obyvateľov Slovenskej republiky, bol by túto

informáciu zistil a nemohlo by dôjsť k vydaniu uznesenia, ktorým mu bol ustanovený

opatrovník, lebo jeho pobyt nebol v tom čase neznámy. Okolnosť neznámeho pobytu sa musí

vždy hodnoverne preukázať, pričom súd musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či

pobyt účastníka konania je skutočne neznámy. V danom prípade súd prvého stupňa takto

nepostupoval. V súvislosti s konaním pred odvolacím súdom uviedol, že odvolací súd mal

správne v súlade s obsahom ním podaného odvolania predovšetkým preskúmať, či boli

naplnené všetky zákonné podmienky pre ustanovenie opatrovníka a tiež či boli splnené

podmienky náhradného doručenia predvolania na pojednávanie konané pred okresným súdom

24.10.2001. Ak tak odvolací súd neurobil a bez ďalšieho jeho odvolanie ako oneskorene

podané odmietol, ide o postup nesprávny, vykonaný v rozpore s ustanovením § 212 ods. 1 a 3

Takýmto nesprávnym postupom mu súdy nižších stupňov odňali možnosť konať pred

súdom v zmysle Jeho dovolanie je preto prípustné a tiež opodstatnene

podané.

Žalobca sa k podanému dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné pre vadu uvedenú v

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v ,

ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada

dovolací súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ). Z obsahu dovolania

vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s tým, že mu bol ustanovený opatrovník z dôvodu,

že jeho pobyt nie je známy, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky uvedené

v a následne v súvislosti s odmietnutím jeho odvolania namietal vadu

uvedenú v

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej

ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj

taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1

písm. a/ , hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (porovnaj

rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje

účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka

aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu

v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými

prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne

sa vyjadrovať.

Podľa uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu

odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa

účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Podľa doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,

je právoplatný.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za skutočnosť určujúcu

začiatok lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje do vlastných rúk účastníkom,

prípadne ich zástupcom. Aby nastali účinky doručenia, doručovanie písomnosti musí byť

vykonané v súlade so zákonom. Predpokladom plynutia lehoty na odvolanie (tiež aj

nadobudnutia právoplatnosti), je teda skutočnosť, že rozsudok bol doručený účastníkovi

konania, prípadne jeho zástupcovi, účinne. Ak sa rozsudok doručuje zástupcovi účastníka,

predpokladom účinného doručenia rozsudku je, že boli splnené všetky zákonné podmienky

vzniku zastúpenia ( a nasl. ). To platí aj v prípade, ak ide o zastúpenie na základe

rozhodnutia ( a nasl. ). Ak by totiž účastníkovi bol ustanovený opatrovník

spôsobom, ktorý nie je v súlade s (nebolo vydané rozhodnutie formou uznesenia,

uznesenie nenadobudlo právoplatnosť a pod.), k vzniku zastúpenia by nedošlo. V takomto

prípade by preto nemohli nastať ani účinky doručenia rozsudku opatrovníkovi ako zástupcovi

účastníka.

V posudzovanej veci si odvolací súd neuvedomil, že uznesenie o ustanovení

opatrovníka má povahu rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Takéto uznesenie

je súd povinný doručiť účastníkom konania ( ), t.j. v tomto prípade nielen

opatrovníkovi žalovaného, ale aj žalobcovi (jeho zástupcovi). Okresný súd však opomenul

uznesenie o ustanovení opatrovníka z 9.10.2003 č.k. -32 žalobcovi, resp. jeho

zástupcovi doručiť, doručil ho len ním ustanovenému opatrovníkovi. Keďže toto rozhodnutie

nenadobudlo právoplatnosť, k vzniku zastúpenia žalovaného nedošlo. Nemohli preto nastať

ani účinky riadneho doručenia rozsudku opatrovníkovi ako zástupcovi žalovaného a rozsudok

okresného súdu nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť ( ). Za tohto stavu

veci potom odvolací súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie zjavne

oneskorene, keď mylne za začiatok plynutia odvolacej lehoty považoval deň doručenia

rozsudku práve opatrovníkovi žalovaného a následne nesprávne podľa § 218 ods. 1 písm. a/

odvolanie žalovaného odmietol. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd bol

povinný pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania, na vyššie uvedenú vadu prihliadnuť.

Ak tak neurobil, a odvolanie žalovaného bez ďalšieho odmietol, ide o postup, ktorým odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom. Konanie teda zaťažil vadou uvedenou v ustanovení

, ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 243b

ods. 1, 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: