Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b32/377939.6c390a.pdf
PDF · 107.68 KB
No categories available
2Cdo/261/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej
veci žalobcu JUDr. M. K., H., správcu konkurznej podstaty D., spol. s r.o., so sídlom v K.,
IČO: X., proti žalovanému B. M., bývajúcemu v K., v dovolacom konaní zastúpenému
JUDr. L. J., advokátom v B., o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 20 C 9/01, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach zo 7. júna 2007 sp. zn. 5 Co 35/2006, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 7. júna 2007 sp. zn. 5 Co 35/2006
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II rozsudkom z 24.1.2001 č.k. 20 C 9/01-11 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 148.800 Sk a 0,7 % za obdobie od
12.10.1995 do 18.9.1996 denne zo sumy 465.000 Sk a trovy konania v sume 9.450 Sk
na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že pojednával v neprítomnosti žalovaného
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci bol riadne
a včas predvolaný.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 7. júna 2007 sp. zn. 5 Co 35/2006 odvolanie
žalovaného odmietol. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, že okresný súd, ktorému
sa nepodarilo doručiť rozsudok žalovanému, v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením
z 9.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2003, ustanovil žalovanému opatrovníka
za účelom doručenia rozsudku a že opatrovníkovi okresný súd doručil rozsudok 5.11.2003.
Vzhľadom na to, že opatrovník žalovaného odvolanie nepodal, rozsudok okresného súdu
nadobudol právoplatnosť 5.11.2003 (správne 21.11.2003 – poznámka najvyššieho súdu).
Pri posudzovaní otázky, či žalovaný podal odvolanie včas alebo nie, vychádzal z právneho
názoru, že ak žalovanému ustanovený opatrovník nepodal proti rozsudku okresného súdu
odvolanie, v odvolacom konaní už nebolo možné skúmať, či boli dané všetky podmienky pre
postup podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. Riadiac sa týmto právnym názorom uzavrel,
že odvolanie žalovaného podané na poštovom úrade dňa 9.12.2005, žalovaný podal zjavne
po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie, počítanej od doručenia rozsudku jemu
ustanovenému opatrovníkovi. Odvolanie žalovaného preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
odmietol ako oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol
uznesenie odvolacieho súdu a tiež rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v rozhodujúcom čase, t.j. v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa a doručovania jeho rozsudku, mal trvalý pobyt na adrese F., na ktorej sa
zdržiaval. Na túto adresu boli žalovanému riadne doručované písomnosti aj v iných
veciach vedených na tomto súde, v ktorých vystupoval ako účastník konania.
Ak by súd vyžiadal informáciu z registra obyvateľov Slovenskej republiky, bol by túto
informáciu zistil a nemohlo by dôjsť k vydaniu uznesenia, ktorým mu bol ustanovený
opatrovník, lebo jeho pobyt nebol v tom čase neznámy. Okolnosť neznámeho pobytu sa musí
vždy hodnoverne preukázať, pričom súd musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či
pobyt účastníka konania je skutočne neznámy. V danom prípade súd prvého stupňa takto
nepostupoval. V súvislosti s konaním pred odvolacím súdom uviedol, že odvolací súd mal
správne v súlade s obsahom ním podaného odvolania predovšetkým preskúmať, či boli
naplnené všetky zákonné podmienky pre ustanovenie opatrovníka a tiež či boli splnené
podmienky náhradného doručenia predvolania na pojednávanie konané pred okresným súdom
24.10.2001. Ak tak odvolací súd neurobil a bez ďalšieho jeho odvolanie ako oneskorene
podané odmietol, ide o postup nesprávny, vykonaný v rozpore s ustanovením § 212 ods. 1 a 3
O.s.p. Takýmto nesprávnym postupom mu súdy nižších stupňov odňali možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Jeho dovolanie je preto prípustné a tiež opodstatnene
podané.
Žalobca sa k podanému dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento
procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p.,
ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada
dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Z obsahu dovolania
vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s tým, že mu bol ustanovený opatrovník z dôvodu,
že jeho pobyt nie je známy, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky uvedené
v § 29 ods. 2 O.s.p. a následne v súvislosti s odmietnutím jeho odvolania namietal vadu
uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej
ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj
taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (porovnaj
rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje
účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne
sa vyjadrovať.
Podľa § 168 ods. 2 O.s.p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu
odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,
je právoplatný.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za skutočnosť určujúcu
začiatok lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje do vlastných rúk účastníkom,
prípadne ich zástupcom. Aby nastali účinky doručenia, doručovanie písomnosti musí byť
vykonané v súlade so zákonom. Predpokladom plynutia lehoty na odvolanie (tiež aj
nadobudnutia právoplatnosti), je teda skutočnosť, že rozsudok bol doručený účastníkovi
konania, prípadne jeho zástupcovi, účinne. Ak sa rozsudok doručuje zástupcovi účastníka,
predpokladom účinného doručenia rozsudku je, že boli splnené všetky zákonné podmienky
vzniku zastúpenia (§ 22 a nasl. O.s.p.). To platí aj v prípade, ak ide o zastúpenie na základe
rozhodnutia (§ 29 a nasl. O.s.p.). Ak by totiž účastníkovi bol ustanovený opatrovník
spôsobom, ktorý nie je v súlade s § 29 O.s.p. (nebolo vydané rozhodnutie formou uznesenia,
uznesenie nenadobudlo právoplatnosť a pod.), k vzniku zastúpenia by nedošlo. V takomto
prípade by preto nemohli nastať ani účinky doručenia rozsudku opatrovníkovi ako zástupcovi
účastníka.
V posudzovanej veci si odvolací súd neuvedomil, že uznesenie o ustanovení
opatrovníka má povahu rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Takéto uznesenie
je súd povinný doručiť účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O.s.p.), t.j. v tomto prípade nielen
opatrovníkovi žalovaného, ale aj žalobcovi (jeho zástupcovi). Okresný súd však opomenul
uznesenie o ustanovení opatrovníka z 9.10.2003 č.k. 20 C 9/2001-32 žalobcovi, resp. jeho
zástupcovi doručiť, doručil ho len ním ustanovenému opatrovníkovi. Keďže toto rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, k vzniku zastúpenia žalovaného nedošlo. Nemohli preto nastať
ani účinky riadneho doručenia rozsudku opatrovníkovi ako zástupcovi žalovaného a rozsudok
okresného súdu nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Za tohto stavu
veci potom odvolací súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie zjavne
oneskorene, keď mylne za začiatok plynutia odvolacej lehoty považoval deň doručenia
rozsudku práve opatrovníkovi žalovaného a následne nesprávne podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p. odvolanie žalovaného odmietol. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd bol
povinný pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania, na vyššie uvedenú vadu prihliadnuť.
Ak tak neurobil, a odvolanie žalovaného bez ďalšieho odmietol, ide o postup, ktorým odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom. Konanie teda zaťažil vadou uvedenou v ustanovení
§ 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý
dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 243b
ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: