Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/11/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v B., proti odporcom 1/ M., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v B., 2/ Bytovému družstvu K. so sídlom v B.,

o určenie neplatnosti zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C

171/1995, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. júla 2004, č.k. -76 a rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2005, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. júna

2005, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 1. júla 2004, č.k.

-76 z r u š u j e ; vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 1. júla 2004, č.k. -76 určil, že

zmluva o prevode družstevného bytu zo 6. júla 1999 uzavretá medzi Bytovým družstvom K.

a odporcom 1/, predmetom ktorej je byt č. X. na X. poschodí obytného domu V. K., stojaceho

na parcele č. X., zastavaná plocha vo výmere 267 m², kat. úz. B., zapísaného v katastri

nehnuteľností na LV č. X. ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 68/1000 na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. X. je neplatná. Odporcovi 1/ uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 8.452,- Sk a na účet súdu

náhradu trov štátu v sume 63,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak

po zistení, že na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava I o schválení

dohody o výmene bytov zo dňa 31. mája 1978 č.j. byt - 254-7-1997/1978 navrhovateľke

a odporcovi 1/ ako manželom vzniklo právo spoločného užívania bytu v zmysle § 175 ods. 1

O.z. v znení platnom do 1. januára 1992, nakoľko išlo o byt v dome ľudového bytového

družstva (ďalej len „ĽBD“), na ktoré byty sa vzťahoval právny režim štátnych bytov.

Predmetný byt bol následne delimitovaný z ĽBD do Bytového družstva K. dňa 31. decembra

1991 a týmto dňom vzniklo manželom spoločné členstvo v družstve zo zákona, pričom nie je

podstatné, kto z nich bol zapísaný v evidencii ĽBD a neskôr Bytového družstva K. ako člen

družstva. V zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

vzniklo podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľke právo na prevod vlastníctva bytu

spoločne s odporcom 1/, preto zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu uzavretú len

medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ (bez účasti a súhlasu navrhovateľky) považoval podľa §

39 O.z. za absolútne neplatnú. Podľa názoru súdu navrhovateľka má na určení neplatnosti

zmluvy naliehavý právny záujem ( ), pretože sa nemôže domáhať priamo

plnenia a bez takéhoto určenia jej právne postavenie by bolo neisté. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu 1/ rozsudkom z 29. júna 2005, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa

vychádzal z názoru, že účastníkom vzniklo k bytu, ktorý bol pôvodne bytom ĽBD, ktorý

nezdieľal režim družstevných bytov, ale štátnych, právo spoločného užívania bytu (§ 175

ods. 1 O.z. v znení do 1. januára 1992). Tento byt sa stal bytom družstevným na základe

delimitácie z bývalého ĽBD do Bytového družstva K., kedy s prihliadnutím na § 868 O.z.

veta prvá pred bodkočiarkou vzniklo manželom P. aj spoločné členstvo v tomto družstve.

Nakoľko spoločný nájom bytu manželmi, na ktorý sa dňom 1. januára 1992 zmenilo spoločné

užívanie bytu navrhovateľky a odporcu 1/ ( O.z. v znení ) žiadnym

spôsobom po rozvode ich manželstva nezanikol, je zmluva o prevode predmetného bytu

uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ bez súhlasu navrhovateľky v rozpore s § 39 O.z.,

z ktorého dôvodu je absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s tak, že úspešnej navrhovateľke

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej právny zástupca v súdom určenej

lehote trovy nevyčíslil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu odporcu 1/ a napadol

mimoriadnym dovolaním rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 1. júla 2004, č.k.

-76 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2005, sp. zn.

. V odôvodnení dovolania poukázal na to, že právne vzťahy medzi

navrhovateľkou a odporcom 1/ vznikli za účinnosti v znení platnom

pred novelou vykonanou , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára

1992. K predmetnému bytu vzniklo v zmysle § 175 ods. 1 O.z účinného do 1. januára 1992

právo spoločného užívania bytu manželmi ale až na základe dohody o odovzdaní a prevzatí

bytu a nie na základe rozhodnutia bývalého ObNV Bratislava I z 31. mája 1978 č. byt 254-7-

1997/1978, ktorým bola schválená dohoda o výmene bytov. S právom spoločného užívania

bytu manželmi nevzniklo im zároveň aj spoločné členstvo v ĽBD, keďže príslušné

ustanovenia v znení platnom do 1. januára 1992 upravujúce

družstevné byty sa vzťahovali výlučne na byty stavebných bytových družstiev. V čase, kedy

manželia P. získali predmetný byt, bol tento byt družstevným bytom vo vlastníctve ĽBD,

členom ktorého bol len odporca 1/ pod členským číslom X.. V zmysle Stanov ĽBD

poskytovalo byty v družstevných domoch iba svojím členom podľa zásad štátnej bytovej

politiky, pričom sa riadilo ustanoveniami o hospodárení s bytmi. Preto je

nesprávny záver súdov oboch stupňov, že predmetný byt sa stal bytom družstevným až

delimitáciou, t.j. odčlenením Bytového družstva K. z ĽBD v zmysle

o bytovom, spotrebnom a inom družstevníctve a následne jeho zápisom do obchodného

registra dňa 31. decembra 1991. Vznikom Bytového družstva K. dňom 31. decembra 1991 sa

predmetný byt stal majetkom družstva, ktoré v zmysle a stanov družstva

malo povahu bytového družstva a vzťahoval sa naň právny režim bytov bytových družstiev;

zároveň členovia ĽBD bývajúci v bytoch v domoch na K. č. X., teda aj odporca 1/ sa stali

členmi Bytového družstva K. v zmysle bodu 2/ písm. a/ uznesenia ustanovujúcej členskej

schôdze členov z 29. augusta 1991 v spojení s čl. 1, bod 3/ stanov tohto družstva z 29. augusta

1991. Delimitáciou predmetného bytu z ĽBD do Bytového družstva K. a zároveň aj zánikom

členstva odporcu 1/ v ĽBD a vznikom členstva v Bytovom družstve K. nedošlo k vzniku

spoločného členstva odporcu 1/ a navrhovateľky v Bytovom družstve K. v zmysle § 175 ods.

2 O.z. účinného do 1. januára 1992 a ani v zmysle právnej úpravy platnej po 1. januári 1992

tak, ako to zdôvodnil odvolací súd. Pre vznik spoločného členstva manželov v družstve

v zmysle § 175 ods. 2 O.z. účinného do 1. januára 1992 absentuje základná podmienka,

ktorou je právo na pridelenie družstevného bytu hoci len jednému z manželov za trvania

manželstva. Spoločné členstvo manželov v družstve nemohlo v danom prípade vzniknúť ani

na základe § 703 ods. 3 O.z. účinného po 1. januári 1992, z toho istého dôvodu, nakoľko

manželia P. už v tomto období, t.j. po 1. januári 1992 boli nájomcami dotknutého bytu. Podľa

dovolateľa samotný prechod vlastníctva družstevného bytu z ĽBD do Bytového družstva K.

a s tým spojená zmena členstva v družstve, ak členom družstva je len jeden z manželov,

nezakladá bez ďalšieho vznik spoločného členstva manželov v družstve, aj keď k tejto zmene

dochádza v čase trvania manželstva a existencie práva spoločného užívania bytu (po 1. januári

1992 spoločného nájmu bytu manželmi).

Právny záver súdov o vzniku spoločného členstva manželov v družstve po zmene

právneho režimu predmetného bytu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho

zákonníka účinného do 1. januára 1992 a ani po 1. januári 1992 , ani zo

Zb. Rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, keď vôbec neuviedol, na základe

akého ustanovenia dospel k záveru o vzniku spoločného členstva navrhovateľky a odporcu 1/

v Bytovom družstve K.. Odvolací súd svoj právny názor odôvodnil § 868 O.z. účinného od

1. januára 1992, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, riadia sa ustanoveniami

účinného od 1. januára 1992 aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.

januárom 1992, k tomu však treba uviesť, že k zmene právneho režimu predmetného bytu

došlo 31. decembra 1991 zápisom Bytového družstva K. (Dr 72/B) do obchodného registra,

teda za účinnosti v znení platnom do 1. januára 1992, preto na

uvedený právny vzťah nemožno aplikovať § 868 O.z. prvá veta pred bodkočiarkou, nakoľko

tento bol účinný až od 1. januára 1992. Na uvedený právny vzťah (t.j. na právo spoločného

užívania predmetného bytu - podľa § 871 O.z. zmenené na spoločný nájom bytu manželmi) je

potrebné aplikovať § 868 časť vety za bodkočiarkou O.z. účinného po 1. januári 1992, podľa

ktorého vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa

posudzujú podľa doterajších predpisov. Z dôvodov ochrany nadobudnutých práv je zásadne

neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré

vznikli za platnosti doterajšieho práva. Či tu právny vzťah je a aký, sa u právnych vzťahov

vzniknutých pred 1. januárom 1992 posudzuje podľa doterajšieho práva. Podľa doterajších

predpisov sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely.

Pokiaľ ide o otázku existencie práva spoločného užívania bytu manželov, ktoré sa

dňom 1. januára 1992 zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi (§ 871 O.z.)

a nevysporiadanie ktorého je podľa konajúcich súdov, okrem spoločného členstva v Bytovom

družstve K. tiež dôvodom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva dotknutého bytu,

dovolateľ poukázal na postup prvostupňového súdu, ktorý najprv uznesením z 18. októbra

1996 č.k. -13 prerušil konanie o vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode

družstevného bytu (z dôvodu, že na tom istom súde prebieha pod sp. zn. medzi

navrhovateľkou a odporom 1/ konanie o zrušenie práva spoločného nájmu predmetného bytu

a o určenie, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať), následne však nerešpektujúc

právoplatný výsledok tohto konania, ktoré skončilo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 10. septembra 1997, sp. zn. (ktorým bol návrh zamietnutý), posudzoval

vec, ktorá je už právoplatne skončená a v konaní sp. zn. tým aj vyriešená.

Podľa názoru dovolateľa napriek odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 10. septembra 1997 sp. zn. s prihliadnutím na výrok tohto rozsudku vo

vzťahu k výroku rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava I z 19. novembra 1996, č.k.

-55, predstavujú predmetné rozhodnutia prekážku právoplatne rozhodnutej veci

vo vzťahu k prípadnému konaniu o zrušenie spoločného nájmu bývalých manželov P. Keďže

z vykonaného dokazovania je zrejmé, že členom Bytového družstva K. v čase prevodu

vlastníctva k bytu bol výlučne odporca 1/, postupoval odporca 2/ pri predaji predmetného

bytu odporcovi 1/ v súlade s o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Predmetná zmluva tak netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala jej absolútnu

alebo relatívnu neplatnosť. Pretože rozhodnutia konajúcich súdov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), žiadal napadnuté rozhodnutia súdov

oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka a odporca 2/ vyjadrenie k dovolaniu generálneho prokurátora nepodali.

Odporca 1/ sa v písomnom vyjadrení stotožnil s mimoriadnym dovolaním generálneho

prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozsudky v rozsahu podľa a

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení ( ods. l písm. c/ ), a to v otázke posúdenia platnosti zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa , ktorý bol

spoločnom nájme navrhovateľky a odporcu 1/, pričom právo spoločného nájmu po rozvode

manželstva účastníkov zrušené nebolo. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil.

Z ustanovenia ods. l a použitím vyplýva, že dovolací

súd je viazaný tak rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj uplatneným dovolacím

dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania

vymedzenými v ustanovení a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Ich existencia ale nebola

v mimoriadnom dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v konaní o tomto mimoriadnom

opravnom prostriedku.

Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného

bytu nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. č. X na K. ul. č. X. V. uzavretej dňa 6. júla

1999 medzi odporom 1/ a odporcom 2/. Pre posúdenie správnosti záverov súdov o neplatnosti

zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, bolo potrebné riešiť otázku, aký užívací

vzťah mali účastníci k tomuto bytu a kto z nich bol členom družstva, s ktorým odporca 1/

uzavrel predmetnú zmluvu.

V prejednávanej veci sú napadnuté rozsudky založené predovšetkým na právnom

závere, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, ku ktorému mali navrhovateľka

a odporca 1/ právo spoločného nájmu družstevného bytu je absolútne neplatná podľa § 39

O.z., pretože dohodu po rozvode manželstva uzavrel s družstvom, t.j. s odporcom 2/ iba

odporca 1/ bez súhlasu navrhovateľky, ktorá bola spoločnou nájomkyňou predmetného bytu

a podľa názoru súdov oboch stupňov tiež spoločnou členkou družstva. Podľa názoru súdov

predmetný byt, ktorý bol pôvodne bytom ĽBD, jeho delimitáciou do Bytového družstva K.

stal sa bytom družstevným a účastníkom, t.j. navrhovateľke a odporcovi 1/ vzniklo k tomuto

družstevnému bytu právo spoločného nájmu a zároveň aj spoločné členstvo manželov

v družstve.

V čase, kedy účastníci nadobudli právo spoločného užívania bytu manželmi tento byt

bol bytom družstevným vo vlastníctve ĽBD. Pre byty v domoch ĽBD platila s menšími

odchýlkami všeobecná právna úprava vzťahujúca sa na byty z tzv. štátnej výstavby,

obsiahnutá v v znení platnom pred novelou vykonanou zák.

č. a v o hospodárení s bytmi. Pri vzniku práva osobného

užívania bytu sa uplatňoval "prideľovací" režim, ktorý sa vzťahoval na všetky byty ostatné

podliehajúce režimu bytového zákona (), medzi ktoré patrili aj byty

v domoch ĽBD. Podľa ods. l O.z. v znení do účinnosti

rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom

príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými

týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní

a prevzatí bytu (v prejednávanej veci takouto skutočnosťou bola dohoda o výmene bytu).

V súlade s "prideľovacím" režimom sa preto pre vznik tohto práva vyžadovalo najskôr

pridelenie bytu. Samotné prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až § 28 zák. č.

o hospodárení s bytmi (tento ). Miestny

národný výbor prideľoval byty, ktoré podliehali jeho prideľovaciemu právu (takto prideľoval

predovšetkým tzv. štátne byty). Podnikové byty, byty ministerstva vnútra a byty v domoch

ľudových bytových družstiev prideľoval miestny národný výbor na návrh organizácie

hospodáriacej s podnikovými bytmi, na návrh orgánov ministerstva vnútra alebo ľudového

bytového družstva (viď o hospodárení s bytmi). V súlade

s vyššie uvedeným "prideľovacím" režimom samotným rozhodnutím o pridelení bytu

vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov

o hospodárení s bytmi právo osobného užívania bytu ešte nevznikalo. Občanovi ním vzniklo

len právo, aby s ním organizácia, ktorá s bytom hospodári, uzavrela dohodu o odovzdaní

a prevzatí bytu. Až touto dohodou bol zavŕšený proces vzniku práva osobného užívania bytu.

Z obsahu spisu vyplýva, účastníci uzavreli manželstvo 11. januára 1975, predmetný byt

nadobudli na základe rozhodnutia ObNV Bratislava I zo dňa 31. mája 1978 č.j. byt - 254-7-

1997/1978, ktorým bola schválená dohoda o výmene bytov uzavretá medzi D. s manželkou

a odporcom 1/ s manželkou, t.j. navrhovateľkou. Na základe tohto rozhodnutia bola uzavretá

dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Správny je preto názor dovolateľa, že účastníkom

vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi v zmysle § 175 ods. l O.z. (v znení do 1.

januára 1992) až uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 22. júna 1978 po

predchádzajúcom schválení dohody o výmene bytu ( ,

O.z., § 155 ods. 1 O.z.). So zreteľom na vyššie uvedený „prideľovací režim“, ktorý platil aj

pre byty ĽBD, treba prisvedčiť správnosti záveru súdov, že z tohto dôvodu účastníkom

nevzniklo s právom spoločného užívania družstevného bytu manželov aj spoločné členstvo

v ĽBD (§ 175 ods. l O.z. v znení do 1. januára 1992 Zb.). Naviac stanovy ĽBD z roku 1975

neupravovali spoločné členstvo manželov v družstve ale len individuálne a neprenosné

členstvo. V konaní nebolo sporné, že členom ĽBD bol iba odporca 1/, ktorý podľa potvrdenia

Bytového družstva C. bol prijatý za člena ĽBD 30. júna 1975 s členským číslom X., pod

ktorým je zapísaný v matrike družstva. Navrhovateľka nepreukázala vznik spoločného

členstva manželov v ĽBD, ani vznik jej individuálneho členstva.

Bytové družstvo K. vzniklo v zmysle o bytovom, spotrebnom

a výrobnom družstevníctve delimitáciou, t.j. odčlenením z ĽBD a zápisom do obchodného

registra dňom 31. decembra 1991. Byty, ktoré boli dovtedy vo vlastníctve ĽBD v domoch na

K. ul. č. X., teda aj predmetný byt, prešli do vlastníctva Bytového družstva K., t.j. odporcu 2/,

ktoré v zmysle o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, malo

povahu stavebného bytového družstva a na byty v jeho vlastníctve sa vzťahoval právny režim

bytov stavebných bytových družstiev. V dôsledku toho sa z bytu, ktorý bol pôvodne vo

vlastníctve ĽBD a ktorý sa do 31. decembra 1991 riadil režimom obdobným ako pri štátnych

bytoch (viď vyššie uvedený tzv. prideľovací režim štátnych bytov), stal družstevný byt.

Zmena právneho režimu bytu mala za následok vznik práva spoločného užívania

družstevného bytu (do 1. januára 1992), ktoré sa dňom 1. januára 1992, kedy

nadobudla účinnosť novela ,

transformovalo na spoločný nájom družstevného bytu ( 871 O.z.).

Postavenie Bytového družstva K. od jeho vzniku upravovali Stanovy družstva a právne

predpisy vzťahujúce sa na byty stavebných bytových družstiev (resp. od 1. januára 1992 len

družstiev, keďže novela už neobsahovala pojem stavebné bytové

družstvo). Z uznesenia ustanovujúcej členskej schôdze členov – nájomníkov bytov K. č. X.

vyplýva, že zároveň so vznikom družstva došlo aj k odčleneniu členov družstva (bývalých

členov ĽBD) bývajúcich v domoch na K. č. X.. Podľa Stanov družstva prijatých na

zakladajúcej schôdzi družstva 29. augusta 1991 zakladajúcimi členmi sa stávajú (len) hlavní

užívatelia bytov v družstevných domoch K. X. ku dňu vzniku družstva (článok 1, bod 3);

stanovy nepoznali spoločné členstvo manželov v družstve.

So zreteľom na uvedené dovolací súd zhodne s názorom dovolateľa dospel k záveru, že

zmenou právneho režimu bytu, ku ktorej došlo za účinnosti účinného

do 1. januára 1992, nedošlo k vzniku spoločného členstva navrhovateľky a odporcu 1/

v družstve, ako nesprávne konštatovali súdy nižších stupňov. Keďže k vzniku Bytového

družstva K. došlo dňom zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 31. decembra 1991,

nemožno prisvedčiť názoru odvolacieho súdu, že na uvedený právny vzťah možno aplikovať

ustanovenie § 868 O.z. prvá veta pred bodkočiarkou účinné od 1. januára 1992 a z tohto

dôvodu nemožno považovať za správny ani záver odvolacieho súdu o vzniku spoločného

členstva účastníkov v družstve.

Ako správne uvádza dovolateľ, predpokladom pre vznik spoločného členstva manželov

v družstve či už v zmysle § 175 ods. 2 O.z. účinného do 1. januára 1992 a tiež v zmysle § 703

ods. 2 O.z. v znení po 1. januári 1992, je právo na pridelenie družstevného bytu niektorému

z manželov za trvania manželstva. V posudzovanej veci v súvislosti so zmenou právnej formy

vlastníka bytov (z ĽBD na SBD) a s prechodom členstva (z ĽBD na SBD) nevzniklo bez

ďalšieho dovtedajším členom ĽBD právo na pridelenie bytov v SBD; dovtedajší užívatelia

bytov „pokračovali“ v už skôr zriadenom užívaní bytov. Z tohto dôvodu preto nemohlo

navrhovateľke a odporcovi 1/ podľa týchto ustanovení vzniknúť spoločné členstvo v družstve

[právo spoločného užívania bytu im vzniklo uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu

ĽBD (§ 175 ods. 2 O.z. účinného do 1. januára 1992)]. K vzniku spoločného členstva

manželov v družstve nedošlo ani podľa § 703 ods. 3 O.z. účinného po 1. januári 1992

z dôvodu absencie základnej podmienky pre vznik spoločného členstva manželov v družstve,

ktorou je právo na pridelenie družstevného bytu hoci len jednému z manželov, keďže

účastníci už v tom čase boli nájomcami predmetného bytu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že zo žiadnych ustanovení

účinného do 1. januára 1992 ani po 1. januári 1992 (po účinnosti

novely ) nemožno vyvodiť záver

o vzniku spoločného členstva navrhovateľky a odporcu 1/ v Bytovom družstve K.. Tým, že

došlo k zmene režimu predmetného bytu, t.j. z družstevného bytu vo vlastníctve ĽBD sa stal

družstevný byt v zmysle ustanovení v znení po novele vykonanej zák.

č. účinného od 1. januára 1992, došlo k vzniku práva spoločného nájmu

družstevného bytu, nedošlo však zároveň k vzniku spoločného členstva navrhovateľky

a odporcu 1/ v družstve zmysle § 703 ods. 2 O.z. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že navrhovateľka sa členkou odporcu 2/ nestala, nepodala prihlášku za členku družstva, o čom

svedčí aj výpis z Obchodného registra Bytového družstva K., podľa ktorého členom družstva

je naďalej iba odporca 1/.

Z uvedených dôvodov je správny záver generálneho prokurátora, že v čase uzavretia

zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu v zmysle medzi

odporcami 1/ a 2/ bol členom družstva iba odporca 1/, uvedená zmluva nevyžadovala súhlas

navrhovateľky, preto zmluvu uzavretú s výlučným členom družstva – odporcom 1/ treba

považovať za platnú.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody je opodstatnený názor generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudky oboch

nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (

v spojení s ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: