Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/40/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci žalobcov: 1/ K.T. a 2/ M.T., bytom v B.B., M. X., občania Slovenskej

republiky, proti žalovanému: JUDr. I.T., správca konkurznej podstaty úpadcu J., spol.s.r.o. so

sídlom v B., M. X., IČO: X., Advokátska a správcovská kancelária JUDr.I.T., so sídlom v B.,

R. X., zastúpený JUDr. R.J., advokátom v B., M. č. X., o určenie neplatnosti výpovede

nájmu bytu, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 19 C

132/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v B. z 27. novembra 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 5. júna 2006 č.k. -63 určil,

že výpoveď z nájmu bytu č. X., nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu číslo

súpisné X., na ulici M.X. v B. zo dňa 7.7.2005, uplatnená obchodnou spoločnosťou J., spol.

s r.o., M. X., voči K.T., nar. X. a M.T., nar. X., obaja bytom Banská Bystrica, M. X., podľa

, je neplatná. Žalovaného zaviazal nahradiť

žalobcom trovy konania v sume 6.624,- Sk na účet právnej zástupkyne JUDr. Ľ.B., vedený

v I. a.s., číslo účtu: X., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že žalovaný svojim listom zo dňa 7.7.2005 dal žalobcom 1/,

2/ výpoveď z nájmu bytu podľa ods. l písm. d/ , ktorej

neplatnosť títo v 3 mesačnej zákonnej lehote napadli. Z listu vlastníctva č. X.-čiastočného,

vedeného na Katastrálnom úrade v B.B. zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú s účinnosťou od

14.8.2003 vlastníkmi bytu č. X. Ide o byt, z ktorého dostali žalovaným výpoveď. Podľa § 70

platí, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Do

rozhodovania okresného súdu opak preukázaný nebol. Žalobcov 1/, 2/ teda považoval za

vlastníkov bytu. Medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným neexistoval nájomný vzťah, a teda

žalovaný nemal čo vypovedať. V kontexte s ostatnými prebiehajúcimi súdnymi spormi je

právne postavenie žalobcov 1/, 2/ neisté a súd v tom videl naliehavý právny záujem na

určujúcom výroku v zmysle O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného uznesením zo 4. septembra

2006 sp. zn.13 Co 138/2006 odvolacie konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za

odvolanie zastavil. Rozhodol tak podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (poplatkový zákon), v znení v čase

rozhodnutia. Uviedol, že odvolateľ napriek výzve na zaplatenie poplatku za odvolanie,

v ktorej bol poučený o následkoch jeho nezaplatenia, poplatok nezaplatil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného rozsudkom z 22. augusta

2007 sp. zn. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že vyhlásením konkurzu

síce úpadca nestráca právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania

a procesnú spôsobilosť (rozsudok dovolacieho súdu z 27. mája 1998 sp. zn. ,

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 3/1999) konanie, ktorého je účastníkom, týkajúce sa

majetku podliehajúceho konkurzu, sa ale prerušuje a jeho oprávnenie nakladať s majetkom

podliehajúcim konkurzu a oprávnenie za úpadcu konať vo veciach týkajúcich sa tohto

majetku, prechádza na správcu. Ak teda odvolací súd po vyhlásení konkurzu odvolacie

konanie neprerušil a na zaplatenie poplatku vyzval úpadcu, a po márnom uplynutí lehoty na

zaplatenie poplatku odvolacie konanie zastavil, zaťažil konanie vadou, ktorá zakladá jednak

prípustnosť dovolania, a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.

Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. novembra 2007 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil. Za nesporné považoval to, že medzičasom Okresný súd

Bratislava I uznesením č. -76 zo dňa 29.6.2006 vyhlásil na majetok žalovaného

konkurz, a za predbežného správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr.I.T., R.X.,B..

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.7.2006. Poukázal na ustanovenie § 47 ods. l

, v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením

konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa tykajú majetku podliehajúceho

konkurzu patriaceho úpadcovi. V ods. 2 § 47 citovaného zákona je uvedené že:

„vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom

pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o

náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48“. Z toho vyvodil, že zákon neurčuje

povinnosť súdu prerušiť súdne konanie iného charakteru, kde úpadca je účastníkom

konania. Môže ísť napr. o určenie právneho úkonu, o existenciu práva, o plnenie inej

povinnosti než týkajúcej sa majetku podliehajúceho konkurzu a pod. Ani výkladom nemožno

dospieť k záveru, že sa tieto konania prerušujú zo zákona. Ide o konania, ktoré sa vedú o

určenie právneho vzťahu, o existenciu práva, o plnenie inej povinnosti než tej, ktorá sa týka

majetku podliehajúcemu konkurzu atď. Z výkladu zákona potom vyplýva, že tieto konania sa

neprerušujú. Je potom samozrejmé, že zo zákonnej úpravy nevyplýva ani povinnosť

prerušiť konanie o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Toto konanie sa nedotýka

majetku podliehajúceho konkurzu patriacemu úpadcovi. Ide o konanie, v ktorom sa

rozhoduje o platnosti alebo neplatnosti určitého právneho úkonu. Odvolací súd poukázal aj na

to, že z rozhodnutia dovolacieho súdu nemožno dôvodiť, že tento zastáva

stanovisko o zákonom uloženej povinnosti prerušiť konanie v danom prípade vo veci samej.

Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo vydané potom, čo odvolací súd zastavil odvolacie konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku. Zaplatením súdneho poplatku by však došlo s

manipuláciou majetku podliehajúceho konkurzu, a z toho je zrejmé, že odvolací súd mal

prerušiť iba konanie o povinnosti úpadcu zaplatiť súdny poplatok z odvolania. V súčasnej

dobe nič nebráni, aby sa v konaní o neplatnosť výpovede pokračovalo bez prerušenia. Na

termín odvolacieho pojednávania predvolal úpadcu, ako aj správcu konkurznej podstaty.

Úpadca bol predvolaný, nakoľko v konaní nejde o prejednávanie prípadu majetku, ktorý je pod

správou, ale ide o platnosť právneho úkonu, ktorý urobil úpadca. Vyhlásením konkurzu

úpadca nestráca právnu subjektivitu a nestráca ani spôsobilosť byť účastníkom konania a

procesnú spôsobilosť. Úpadca však svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Aby však

nedošlo k prípadnému zásahu do práv žalovaného, predvolal krajský súd na termín

pojednávania aj správcu konkurznej podstaty. Predvolánka pre správcu konkurznej

podstaty JUDr. I.T. sa však vrátila späť s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Aby

nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní, ustanovil správcovi konkurznej podstaty odvolací

súd v zmysle vo veci opatrovníka pre konanie dňa 27.11.2007 a na

pojednávaní konal iba s týmto opatrovníkom. Vo veci samej krajský súd vec preskúmal v

rozsahu určenom a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa

ako vecne správny. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia obdržali

od úpadcu výpoveď z nájmu bytu datovanú dňa 7.7.2005 s poukazom na ustanovenie

ods. l písm. d/ . Z výpovede vyplýva, že úpadca sa cíti

výlučným vlastníkom bytu č. X., ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súpisné č.

X., M.X. v B.B., parc. č. X. o výmere 614 m² a parc. č. X. o výmere 122 m² k. ú. B. B.

zapísaného na LV č. X.. Predmetný byt žalobcovia užívali a užívajú aj v súčasnej dobe a

úpadca ich označuje ako nájomníkov. Týmto ako nájomníkom vytýka hrubé porušovanie

svojich povinností vyplývajúcich z nájmu bytu tým spôsobom, že viac ako 2 roky

neuhrádzajú nájomné za užívanie bytu. Ďalej považoval za preukázané výpisom z listu

vlastníctva č. X. – čiastočného, vedeného na Katastrálnom úrade v B.B., Správa katastra B. B.

pre kat. územie B. B., že žalobcovia s účinnosťou od 14.8.2003 sú vlastníkmi sporného

bytu. Tento stav platil aj v čase doručovania výpovede z nájmu bytu. Odvolací súd konštatoval,

že v čase dania výpovede sa viedol spor o platnosť rozhodnutia o nahradení súhlasu

žalovaného s predajom predmetného bytu. Skutočnosť prebiehajúceho sporu však nie je ešte

skutočnosťou preukazujúcou právo. Okresný súd preto správne pri posudzovaní veci

vychádzal z Katastrálneho zákona ( v platnom znení), podľa

ktorého platí, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V čase

výpovede hodnoverné a záväzné údaje katastra svedčili o vlastníctve bytu pre žalobcov 1/, 2/.

Spochybňovanie tohto vlastníctva súdnym konaním nie je preukázaním, že vlastníkmi

neboli. Platnosť konkrétneho právneho úkonu možno iba posudzovať s uvážením času, v

ktorom bol právny úkon urobený. V čase doručovania výpovede z nájmu bytu nebol úpadca

podľa práva, vzhľadom na aktuálny stav zaznamenaný v katastri nehnuteľností, majiteľom

nehnuteľnosti. Nemohol preto platne s akceptovateľnými právnymi dôsledkami ani dávať

výpoveď.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie správca konkurznej podstaty

úpadcu J., spol. s.r.o. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie z dôvodu, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola znemožnená

realizácia jeho procesných práv. Uviedol, že na majetok J., spol. s.r.o. so sídlom v B., M. X.

bol vyhlásený konkurz, účinkom čoho bolo prerušenie odvolacieho konania a prechod

oprávnenia konať za úpadcu na ustanoveného správcu konkurznej podstaty. Odvolací súd,

hoci mu bolo vyhlásenie konkurzu oznámené, odvolacie konanie neprerušil. Odchýlil sa tak

od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v rozsudku z 22. augusta 2007 sp. zn. 1

Cdo 312/2006. Odvolací súd zaťažil svoje konanie aj vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/

z dôvodu, že mu nedoručil predvolanie na odvolacie pojednávanie. Neoprávnene mu vo

veci v zmysle ustanovil opatrovníka, hoci jeho adresa bola súdu známa.

Navyše konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci v zmysle tým, že neboli zistené skutočnosti, rozhodujúce pre

posúdenie veci. Takto bola vec nesprávne právne posúdená, ktorá skutočnosť je dôvodom

dovolania v zmysle Okruh súdnych konaní, ktoré sa vyhlásením

konkurzu ex lege prerušujú, nemožno zúžiť len na konania, v ktorých sa uplatňujú nároky,

ktoré majú byť z majetku podliehajúcemu konkurzu uspokojené. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení poukázali na zavádzajúce tvrdenia žalovaného

o záväznom právnom názore dovolacieho súdu, podľa ktorého malo byť konanie prerušené.

Tvrdenia o odňatí možnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle

nepovažovali za dôvodné. Vo svojom podaní podrobne rozoberali skutkový a právny stav

veci. Navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné.

Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že

dovolací súd vo veci nevyslovil žiadny záväzný právny názor, z ktorého by vyplývala

povinnosť súdu konanie vo veci prerušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti

poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 22. augusta 2007 sp. zn.

. Žalovaným tvrdené skutočnosti z odôvodnenia tohto rozhodnutia

nevyplývajú. Predmetom dovolacieho konania bolo preskúmavanie rozhodnutia o zastavení

konania o odvolaní z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na

obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého

pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je

doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je

postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (§ 29

ods. 2 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný

princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38 ods. 2

Listiny v spojení s ) a teda aj ich obmedzenia musia

byť interpretované reštriktívne a nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať

zásadu, že pri obmedzení základných práv a slobôd musí byť zachovaná ich podstata

a zmysel, a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, ako pre ktoré boli

stanovené. Ak teda podľa ustanovenia platí, že ak sa riadne predvolaný

účastník (jeho právny zástupca) nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne

pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, zjavne túto zákonnú výnimku zo

základného práva zakotveného v nie je možné

chápať spôsobom rozširujúcim.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol na termín odvolacieho pojednávania dňa

27.11.2007 predvolávaný z nesprávnej adresy „R. č. X., B.“ (správna adresa je R. č. X., B. -

poznámka dovolacieho súdu). Z obsahu spisu vyplýva (viď č.l. 124), že zásielka sa vrátila

súdu dňa 3.10.2007 s tým, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej

ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania v zmysle musí predchádzať

šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre takýto postup v konaní a či nie je namieste iné

opatrenie (viď napr. R 21/1971, V 30/1974 a R 66/1996).

Ak teda odvolací súd na odvolacom pojednávaní ustanovil žalovanému pre toto

pojednávanie opatrovníka a vec následne bez jeho prítomnosti prejednal a meritórne rozhodol,

postupoval v rozpore s , , a konanie zaťažil

vadou v zmysle Takýto jeho postup je potrebný vyhodnotiť aj ako postup

v rozpore s a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Táto vada je natoľko závažná, že v jej dôsledku nemôže obstáť potvrdzujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré dovolací súd v zmysle § 243b ods. 1 časť vety za

bodkočiarkou zrušil bez toho, aby skúmal jeho správnosť z iných hľadísk. Vzhľadom

k jej závažnosti dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

posudzovať správnosť právnych záverov odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušil ( ) a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2007

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: